Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_PO-1S-47-2021.pdf
PDF · 147.4 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-1S/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Raganovej a z členov senátu: JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice-mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor štátnej správy ochrany prírody a krajiny, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpený: advokátom JUDr. Marekom Morochovičom, AK Bratislava, ul. Krížna 56, IČO: 31 808 689, 2. NUFIA, Bankov 4089, 040 21 Košice v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30.08.2021, č. 7176/2021-6.3, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania Lesy Slovenskej republiky p r i z n á v a právo na úplnú náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.
IV. Ďalšiemu účastníkovi konania občianske združenie NUFIA Bankov, n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Prvostupňovému správnemu orgánu – Okresnému úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len prvostupňový správny orgán) bola dňa 16.06.2020 doručená žiadosť žiadateľa (Lesy Slovenskej republiky, š.p.) zo dňa 12.06.2020 o vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade v súvislosti realizácii stavby ,,Zvážnica Planinky“ na parcelách KN C č. 817/49 a 817/1 v k.ú. Zlatá Baňa. Žiadateľ k žiadosti doložil projektovú dokumentáciu stavby. V žiadosti žiadateľ uviedol, že o vydanie súhlasu žiada z dôvodu, že pri realizácii stavby budú vybudované priečne objekty, ktoré budú odvádzať vodu z predmetnej zvážnice.
2. Prvostupňový správny orgán podľa § 82 ods.7 zákona č. 543/2002 Z.z. zverejnil na svojej internetovej stránke informáciu o začatí správneho konania vo veci zmeny stavu mokrade v súvislosti s realizáciou
stavby. Svoj záujem byť účastníkom konania potvrdilo Združenie NUFIA dňa 24.06.2020 a taktiež aj Združenie domových samospráv (žalobca), a to dňa 24.06.2020.
3. Prvostupňový správny orgán v ďalšom procesnom postupe v konaní požiadal listom č. OÚ-PO- OSZP1-2020/033345-007 zo dňa 02.07.2020 odbornú organizáciu prírody a krajiny – Štátnu ochranu prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody Prešov o vypracovanie podkladov pre rozhodovaciu činnosť v predmetnej veci. Dňa 12.08.2020 Regionálne centrum ochrany prírody Prešov doručilo prvostupňovému správnemu orgánu odborné stanovisko zo dňa 16.07.2020, v ktorom uviedlo, že súhlasí s realizáciou navrhovaných činností za dodržania ním stanovených podmienok. Spolu s týmto bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené aj odborné stanovisko Regionálneho centra ochrany prírody Prešov zo dňa 29.06.2020 so súhlasom na zásah do biotopu podľa § 6 ods.2 zákona č. 543/2002 Z.z.
4. Prvostupňový správny orgán listom č.: OU-PO-OSZP1-2020/033345-010 zo dňa 05.10.2020 umožnil žiadateľovi a účastníkom konania (Združeniu domových samospráv a občianskemu združeniu NUFIA) uplatnenie práva v zmysle ustanovenia § 33 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a zaslal im stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Regionálneho centra ochrany prírody Prešov na oboznámenie s podkladmi rozhodnutia a dal im možnosť v určenej lehote sa k získaným podkladom vyjadriť. Žiadateľ a občianske združenie NUFIA sa v určenej lehote nevyjadrili, čo považoval prvostupňový správny orgán za súhlas. Združenie domových samospráv (žalobca) elektronicky prvostupňovému správnemu orgánu dňa 08.10.2020 uviedlo, že súhlasia s vydaním rozhodnutia za predpokladu dodržania odporúčaní a podmienok uvedených v podkladoch.
5. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-PO-OSZP1-2020/033345-012 zo dňa 11.11.2020 vydal súhlas podľa § 6 ods. 5 podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.) na zmenu stavu mokrade, čím bolo žiadateľovi (Lesy Slovenskej republiky) umožnené pri realizácii stavby ,,Zvážnica Planinky“ zasiahnuť do zamokrených terénnych depresií a bezmenných malých vodných tokov (mokradí), ktoré križujú parcely resp. sa nachádzajú na parcelách C KN č. 817/49 a 817/1 v k.ú. Zlatá Baňa (druh pozemku: lesný pozemok).
6. Prvostupňový správny orgán zároveň v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. určil žiadateľovi podmienky vykonania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny:
- Zásah do mokradí realizovať iba v rozsahu manipulačného koridoru stavby a povoleného zásahu do biotopu Ls5.1 bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy /kód Natura 2000:9130/ v zmysle rozhodnutia OÚ Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie č.j. OU-PO-OSZP3-2020/030006-04 Sa zo dňa 20.07.2020.
- Terén okolo malých vodných tokov v manipulačnom páse stavby mimo vlastné teleso cesty primerane upraviť, aby sa mohol čo najskôr prirodzene zregenerovať vegetačný kryt.
- Pri presunoch a pohybe stavebných mechanizmov a doprave materiálu potrebného pre stavbu využívať existujúcu sieť lesných ciest a zvážnic.
- Žiadateľ oznámi začatie a ukončenie predmetnej činnosti okresnému úradu v sídle kraja. Platnosť rozhodnutia určil do zrealizovania danej činnosti.
7. Žalobca (Združenie domových samospráv) sa proti tomuto rozhodnutiu o vydaní súhlasu na zmenu stavu mokrade odvolal. Združenie domových samospráv v odvolaní zo dňa 16.11.2020 žiadalo prvostupňové rozhodnutie zrušiť, pričom uviedlo najmä nasledovné dôvody:
- predmetná stavba má vplyv na povrchové a podpovrchové útvary vôd, pričom účelom zvážnice je odvádzať aj vodu, čím sa na jednej strane odvodňuje lesný porast a súčasne sa vytvára povodňová vlna v údolí. Podľa § 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vodný zákon“) nie je možné vydať povoľovacie rozhodnutie bez posúdenia vplyvov na vody;
- účelom stavby zvážnice je sprístupniť zhruba 160 ha kvalitného lesa na ťažbu. V konaní nebolo preukázané, že je takáto ťažba žiaduca a prípustná z hľadiska záujmov ochrany ekologických funkcií lesov;
- podľa odôvodnenia sa jedná o prvú etapu budovania cesty, pričom kumulatívne vplyvy neboli v prvostupňovom rozhodnutí zohľadnené;
- bol podaný podnet na príslušný útvar Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, a to za účelom vyhodnotenia, či tento projekt nie je potrebné komplexne posúdiť v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 24/2006 Z. z.“);
- poukazuje na ustanovenie § 11 až 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a žiada, aby okresný úrad aplikoval princíp predbežnej opatrnosti, a to tak, že konanie preruší až do doby rozhodnutia o podnete, ktorý bol podaný v zmysle § 19 zákona č. 24/2006 Z. z..
8. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej ako žalovaný) rozhodnutím zo dňa 30.08.2021, č. 7176/2021-6.3 zamietlo odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-PO-OSZP1-2020/033345-012 zo dňa 11.11.2020 o vydaní súhlasu na zmenu stavu mokrade. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán správne vychádzal zo stanoviska Štátnej ochrany prírody a žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti a ani relevantné dôvody, ktoré by viedli k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia.
9. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ďalej prezentoval názor, že konanie podľa § 16a ods. 23 vodného zákona neobsahuje prepojenie na konania o vydaní súhlasov alebo povolení výnimiek v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z., a teda konanie podľa § 16a vodného zákona netvorí predbežnú otázku v konaniach na úseku ochrany prírody a krajiny. Predmetom konania podľa § 16a vodného zákona je posúdiť činnosť pred vydaním spravidla stavebného alebo územného rozhodnutia. Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal k predmetnej činnosti záväzné vyjadrenie č. OU-PO-OSZP3-2019/035488-02/VK zo dňa 17.07.2019 podľa § 28 ods. 1 vodného zákona, kde konštatuje, že predmetná stavba je z hľadiska ochrany vôd možná. V tejto súvislosti treba taktiež zdôrazniť, že vo vyššie uvedenom záväznom stanovisku orgán štátnej vodnej správy ani neuvádza, že je potrebné posudzovanie predmetnej činnosti podľa § 16a vodného zákona. Medzi výškou ťažby dreva v dotknutej oblasti a budovaním predmetnej zvážnice nie je priama príčinná súvislosť, nakoľko ťažba v dotknutom území môže byť realizovaná na základe a v rozsahu určenom Plánom starostlivosti o lesy pre dotknuté územie, ktorý už bol schválený na obdobie rokov 2020-2029.
10. Ďalej žalovaný uviedol, že podnet Združenia domových samospráv, ktorý bol podaný na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor posudzovania vplyv na životné prostredie bol vybavený listom č. 12591/2020-1.7/lb zo dňa 24.11.2020, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že predmetný podnet nie je možné, s ohľadom na § 1 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 24/2006 Z. z., vyhodnotiť ako podnet podľa § 19 zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko je zameraný na prešetrenie správnosti najmä prvostupňového rozhodnutia okresného úradu. Odbor z uvedeného dôvodu postúpil podnet Združenia domových samospráv na okresný úrad. V súvislosti s vyhodnotením vplyvu predmetnej činnosti na dotknuté územie patriace do európskej sústavy chránených území Natura 2000 treba zdôrazniť, že okresný úrad k predmetnej činnosti vydal odborné stanovisko č. OU-PO-OSZP1-2020/030106-004 zo dňa 10.07.2020, ktoré bolo vydané podľa § 28 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z., a z ktorého vyplýva, že realizácia projektu stavby ,,Zvážnica Planinky“ nebude mať významný negatívny vplyv na Chránené vtáčie územie Slanské vrchy, či už samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom. Vyhodnotenie vplyvu predmetnej činnosti, a to kumulatívne s činnosťou, ktorá potenciálne spočíva v budúcom prebudovaní predmetnej zvážnice na lesnú cestu, v súčasnosti nie je dobré možné, nakoľko by išlo len o hypotetický predpoklad bez akýchkoľvek špecifík danej činnosti. Ak by v budúcnosti malo dôjsť k prebudovaniu predmetnej zvážnice na lesnú cestu, bude v zmysle § 28 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. potrebné nové vyhodnotenie vplyvu predmetnej činnosti na dotknuté územie európskej sústavy chránených území Natura 2000. Žalovaný sa vzhľadom na uvedené stotožnilo s vyhodnotením podkladov rozhodnutia, ktoré si prvostupňový správny orgán v konaní vo veci žiadosti žiadateľa zaobstaral. Okresný úrad pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia postupoval v súlade s procesnoprávnymi ustanoveniami správneho poriadku a zákona č. 543/2002 Z. z. a náležite zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval príslušné hmotnoprávne ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z.
II.
Správna žaloba
11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP a má za to, že žalovaný nezistil úplne a presne skutkový stav pre rozhodnutie vo veci (§ 191 ods.1 písmeno e) SSP).
12. V prvej žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia žalobca uvádza, že žalovaný vychádzal pri vydávaní napadnutého rozhodnutia z nesprávneho právneho posúdenia, keď odkazuje na záväzné stanovisko sp.zn. OU-PO-OSZP3-2019/035488-02/VK, kde cituje predmetné stanovisko ,,ani neuvádza, že je potrebné posudzovanie predmetnej činnosti podľa § 16a vodného zákona. Táto úvaha je nesprávna a nemá oporu v zákone § 73 ods. 21 zákona o vodách, kde je ustanovená zákonná povinnosť, že rozhodnutie podľa § 16a ods. 13 alebo ods. 21 je povinným podkladom orgánu štátnej vodnej správy k povoľovaciemu konaniu. Rovnako § 16a ods. 23 vodného zákona predstavuje zákonný zákaz vydania povolenia za absencie primárneho posúdenia vplyvov vody, pričom v tomto prípade takéto primárne posúdenie neprebehlo. V tejto súvislosti poukázal žalobca na nález Ústavného súdu III. ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016 a na Aarhuský dohovor.
13. Druhá žalobná námietka sa týkala neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu na základe, ktorého malo byť vydané rozhodnutie. Žalobca svojim podaním zo dňa 16.11.2020 upozornil žalovaného na potenciálne ohrozenie záujmov ochrany lesov. Žalovaný nesprávne vyhodnotil tento podnet podľa § 19 zákona EIA č.24/2006 Z.z. ako smerujúce výlučne ku kontrole zákonnosti. To bol len sekundárny účel tohto podania a primárnym účelom bolo zabezpečiť informácie o životnom prostredí a najmä vplyvoch zámeru budovania zvážnic na životné prostredie. Primárnym účelom žalobcovho podnetu podľa § 19 zákona EIA bolo, aby sa posúdili nielen priame stavebno-technické vplyvy, ale aj nepriame a vyvolané vplyvy, a to najmä zmena vodných pomerov, fungovanie zvážnic ako drenážnych kanálov, zmeny v prirodzenej biodiverzite lesa ako aj v znížení vitality lesa tak, ako sa napr. takéto vplyvy uvádzajú podľa článku Denníka N. Podľa názoru žalobcu ministerstvo pri rozhodovaní neaplikoval zásadu predbežnej opatrnosti ani preventívnu zásadu; t.j. vždy rozhodnúť v prospech životného prostredia, keď je pochybnosť o negatívnych vplyvoch na chránené zložky životného prostredia.
14. Treťou žalobnou námietkou žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia neposkytuje odpoveď na otázky akým právnymi predpismi a vlastnými úvahami sa správny orgán riadil pri vydávaní rozhodnutia. Taktiež žalobca uviedol k nedostatku náležitého odôvodnenia, že napriek vyjadreniu žalobcu ku odvolaniu navrhovateľa žalovaný sa týmto vo svojom rozhodnutí nezaoberá vôbec, čím napadnuté rozhodnutie pôsobí ako arbitrárne a svojvoľné.
15. Štvrtá žalobná námietka toho, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, je formulované len všeobecne len jej všeobecnou citáciou podľa § 191 ods.1 písmeno f) SSP.
III.
Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 31.12.2021 uviedol nesúhlas s námietkami žalobcu. Podľa neho je nespochybniteľné z akých dôvodov správne orgány v prvostupňovom a druhostupňovom konaní so žalobcom vychádzali a ako aj to, že konali v súlade s princípom rovnosti účastníkov konania, ako aj v súlade s ďalšími základnými zásadami správneho konania vyjadrenými v ustanovení § 3 Správneho poriadku, ustanovení § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. a Aarhuským dohovorom. Je toho názoru, že v predmetných konaniach nedošlo k porušeniu práv žalobcu, respektíve žiadne z jeho práv mu neboli odopreté (všetky listiny mu boli riadne doručené a bolo mu umožnené vykonávať všetky procesné práva vyplývajúce z príslušných právnych predpisov).
17. Žalovaný ďalej uviedol, že konanie podľa ustanovenia § 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch neobsahuje zákonné prepojenie na konania o vydanie súhlasov alebo povolení výnimiek zmysle zákona č. 543/2002 Z.z., a to konanie podľa ustanovenia § 16a vodného zákona netvorí predbežnú otázku v konaniach na úseku ochrany prírody a krajiny. Taktiež treba zdôrazniť, že predmetom konania podľa ustanovenia § 16a vodného zákona je posúdiť činnosť pred vydaním spravidla stavebného alebo územného rozhodnutia a nie rozhodnutia o zmene stavu mokrade podľa zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré žalobca rozporuje danou správnu žalobou. Realizácia predmetnej zvážnice je podmienená vydaním stavebného povolenia a ak mal žalobca za to, že je potrebné primárne posúdiť vplyv predmetnej stavby ako celku na vody v zmysle ustanovenia § 16a ods. 23 vodného zákona mal túto pripomienku uplatniť v stavebnom konaní.
18. Žalovaný taktiež poukazuje na vyjadrenie žalobcu k podkladom rozhodnutia zo dňa 08.10.2020 v ktorom uviedol: „súhlasíme s vydaním rozhodnutia podľa predložených podkladov. Žiadame o dôsledné rešpektovanie a dodržanie odporúčaní a podmienok vyplývajúcich zo stanovísk ŠOP.“ Vo svetle uvedených skutočností je preto zarážajúce, že žalobca ako „advokát verejného záujmu“ najskôr súhlasí s realizáciou predmetnej činnosti a následne po vydaní prvostupňového rozhodnutia svoj predchádzajúci názor z neguje a uplatňuje všetky dostupné právne prostriedky na to, aby zmaril realizáciu predmetnej činnosti. Takýto postup podľa názoru žalovaného nie je možné chápať ako konštruktívny, ale výlučne ako postup účelový, pri ktorom je len veľmi ťažko dospieť k záveru, že skutočným cieľom žalobcu v predmetnom konaní je primárna ochrana záujmov ochrany prírody a krajiny.
19. Žalovaný považuje tvrdenie žalobcu o absencii relevantných podkladov pre rozhodnutie vo veci za nepravdivé ako aj zavádzajúce a uvádza, že prvostupňový správny orgán v konaní, ktoré bolo zavŕšené prvostupňovým rozhodnutím vychádzal zo stanoviska štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, v ktorom bola predmetná činnosť posúdená z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny, pričom odborná organizácia ochrany prírody a krajiny dospela v predmetnom stanovisku k záveru, že prvostupňovému správnemu orgánu odporúča vydať súhlas na zmenu stavu mokrade na účel sledovaným žiadateľom, a to za predpokladu splnenia podmienok, ktoré sú zapracované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný uvádza, že v zmysle princípu predbežnej opatrnosti v prípade, ak potenciálne hrozí vznik škody na životnom prostredí orgán ochrany prírody je prijatím konkrétnych opatrení povinný zabrániť tomuto riziku. V predmetnom konaní bolo jasne preukázané, že realizáciou predmetnej činnosti potenciálne nehrozí vznik škody na životnom prostredí, a teda predmetný princíp je na dané konanie neaplikovateľný. Tvrdenie žalobcu o údajnom zaujatom konaní žalovaného v napadnutej veci možno označiť za subjektívne a zároveň ničím nepodložené tvrdenie.
20. Žalovaný poukázal na to, že časť č. 4 bod 38 správnej žaloby je formulovaná nezrozumiteľne, nakoľko stanovisko Štátnej ochrany prírody, prvostupňové ani druhostupňové rozhodnutie neobsahuje podmienku č. 12. V dotknutom stanovisku Štátnej ochrany prírody bolo navrhnutých dokopy 5 podmienok vykonania činnosti, ktoré boli zapracované do výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Táto časť správnej žaloby žalobcu je nezrozumiteľná o to viac, že žalobca v ňom označuje navrhovateľa za ten subjekt, ktorý v predmetnej veci uplatnil odvolanie ako riadny opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom ako vyplýva z obsahu administratívnych spisov, jediným subjektom, ktorý napadol rozhodnutie svojím odvolaním je sám žalobca. Žalobca aj touto skutočnosťou umocňuje celkový dojem zmätočnosti ako aj účelovosti podanej správnej žaloby. Žalovaný má za jasne preukázané, že v druhostupňovom rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí je v ich jednotlivých odôvodneniach uvedená rozsiahla správna úvaha, z ktorej musí byť každému zrejmé prečo prvostupňový správny orgán ako aj druhostupňový správny orgán rozhodli tak, ako je uvedené vo výrokových častiach napadnutých rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené teda nie je možné dospieť k záveru, že predmetné rozhodnutia sú nepreskúmateľné, arbitrárne alebo akokoľvek inak nezákonné. Na základe vyššie uvedeného ako aj z obsahu administratívneho spisu má žalovaný za preukázané, že pri vydávaní druhostupňového rozhodnutia postupoval v súlade s procesnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z.z. a Správneho poriadku, pričom bol náležite zistený skutkový stav veci, na ktorý boli správne aplikované príslušné hmotnoprávneho ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z., a teda nemohlo dôjsť k svojvôli, respektíve celkovej nezákonnosti druhostupňového rozhodnutia.
IV.
Vyjadrenie ďalších účastníkov konania
21. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania Lesy SR, š.p. podaním zo dňa 23.03.2022, v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného k žalobe a považuje žalobu žalobcu za všeobecnú, nekonkrétnu, v mnohom sa opakujúcu a vzhľadom na negatívnu povesť žalovaného má za to, že ide z jeho strany len o šikanózny výkon práva. Navrhol správnu žalobu zamietnuť, taktiež navrhol zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku.
22. Ďalší účastník konania – OZ NUFIA Bankov sa k správnej žalobe nevyjadrili.
V.
Replika
23. Žalobca v replike zo dňa 08.12.2022 uviedol, že ustanovenie § 16a ods. 23 vodného zákona predstavuje zákonný zákaz vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvu na vody, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponovala Rámcová smernica o vode č. 2000/60/ES. Primárne posúdenie vplyvov na vody je podstatným neopomenuteľným podkladom pre vydanie rozhodnutia v územnom konaní a je taktiež podkladom aj pre konanie orgánu ochrany prírody a krajiny o udelenie výnimky z ochrany. Vychádzajúc z účelu zákona EIA, ktorým je včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispievať k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, zosúladenie národných noriem s európskou legislatívou, ako aj za účelom dôsledne implementovať čl. 6 ods. 4 Aarhurského dohovoru tak, aby v každom momente povoľovania zámeru mohla do neho vstúpiť verejnosť, aby mohla mať postavenie účastníkov konania vo všetkých následných konaniach, ktoré svojimi dôsledkami môžu ovplyvniť environmentálne aspekty pri realizácii plánovanej činnosti, ale aj v súlade s gramatickým výkladom § 24 ods. 2 zákona EIA. V danom prípade je úlohou správneho orgánu, aby odpovedal na všetky argumenty, a to nielen v rozsahu prečo ich aplikoval, ale aj v rozsahu prečo na jednotlivé argumenty protistrany neprihliadal. Vzhľadom na uvedené je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca v danom prípade produkoval pripomienky, s ktorými sa správny orgán mal vysporiadať, a to uvedením právneho predpisu, na základe ktorého sa na tieto argumenty prihliadať bude alebo nebude, zároveň je potrebné aplikovať jednotlivé ustanovenia a podania nielen jeho gramatický výklad, ale aj podať výklad súlade s účelom predmetného zákona ako aj v súlade s judikatúrou EÚ. V napadnutom rozhodnutí absentujú kvalitatívne a zákonné náležitosti na obsah a formu odôvodnenia rozhodnutia. V poslednom – siedmom bode repliky uviedol, že považuje rozhodnutie súdu za vecne správne a žiada súd, aby predmetnú kasačnú sťažnosť odmietol ako nedôvodnú a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
VI.
Duplika
24. Replika bola zaslaná žalovanému na dupliku. Žalovaný reagoval na repliku žalobcu duplikou zo dňa 09.01.2023, v ktorom rozporoval všetky body repliky žalobcu. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia vodný zákon predstavoval zákonný zákaz vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvu na vody, pričom uvedené primárne posúdenie vplyvu na vody má taktiež tvoriť podklad pre rozhodnutie v rámci konaní orgánov ochrany prírody a krajiny o udelenie výnimky z ochrany. K tomuto opätovne poukázal na to, že konanie podľa ustanovenia § 16a ods. 23 vodného zákona neobsahuje zákonné prepojenie na konania o vydanie súhlasov alebo povolení výnimiek zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. a konanie podľa ustanovenia § 16a vodného zákona netvorí predbežnú otázku, respektíve podklad rozhodnutí vydávaných v konaniach na úseku ochrany prírody a krajiny. Má za to, že predmetom konania podľa ustanovenia § 16a ods. 23 vodného zákona je posúdiť navrhovanú činnosť pred vydaním rozhodnutia v povoľovacom konaní (spravidla stavebného alebo územného rozhodnutia), a nie rozhodnutia o zmene stavu mokrade podľa zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré žalobca rozporuje svojou správnou žalobou, čo uvádza aj sám žalobca v replike. Žalovaný tak súhrnne dodáva, že konanie podľa ustanovenia § 16a vodného zákona predstavuje samostatný a nezávislý druh vodoprávneho konania podľa vodného zákona, pričom podľa ustanovení § 126 ods. 1 a § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku musí príslušný stavebný úrad zaobstarať rozhodnutie dotknutého orgánu podľa ustanovenia § 16a vodného zákona pred vydaním rozhodnutia v niektorom z konaní podľa stavebného zákona. Žalovaný má taktiež za to, že konanie podľa zákona č. 543/2002 Z.z. nepredstavujú akési ,,univerzálne" konania na úseku ochrany životného prostredia, ktoré by svojím predmetom, respektíve jeho rozsahom pokrývali všetky
úseky ochrany životného prostredia za (vrátane úseku ochrany vôd podľa ustanovenia vodného zákona), a teda skutočnosť, že prvostupňový správny orgán v zmysle výroku prvostupňového rozhodnutia vydal žiadateľovi súhlas podľa ustanovenia § 6 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. na zmenu stavu mokrade neznamená, že žiadateľovi bude automaticky vyhovené aj v nadväzujúcich konaniach na úseku ochrany životného prostredia alebo priamo v povoľovacom konaní (napr. v spomínanom vodnoprávnom konaní podľa ustanovenia § 16a vodného zákona, alebo v niektorom z konaní podľa stavebného zákona ako povoľovacieho konania). Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný orgán štátnej vodnej správy vydal k predmetnej činnosti, respektíve k stavbe záväzné vyjadrenie č. OU-PO-OSZP3-2019/035488-02/VK zo dňa 17.07.2019 podľa ustanovenia § 28 ods. 1 vodného zákona kde konštatuje, že predmetná stavba je z hľadiska ochrany vôd možná. Pokiaľ ide o žalobcov podnet, ten sa netýka prvostupňového alebo druhostupňového konania, a teda ani nesúvisí s predmetom správnej žaloby žalobcu, ale týka sa odpovede žalovaného č. 12591/2020-1.7/ lb zo dňa 24.11.2020, v ktorej sa konštatuje, že podanie žalobcu, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 16.11.2020 nie je možné s ohľadom na ustanovenie § 1 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o posudzovaní vplyvov vyhodnotí ako podnet v zmysle ustanovenia § 19 zákona o posudzovaní vplyvov, nakoľko je po obsahovej stránke zameraný na prešetrenie správnosti najmä prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa týka procesu zmeny stavu mokrade podľa zákona č. 543/2002 Z.z. K tvrdeniu žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný uvádza, že prvostupňové rozhodnutie ako aj druhostupňové rozhodnutie sú náležite odôvodnené, vecne správne ako aj zákonné, vydaniu ktorému predchádzal procesný postup v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Na základe týchto skutočností zotrval na zamietnutí žaloby.
25. Replika žalobcu bola zaslaná aj ďalším účastníkom konania (Lesy SR, š.p. a OZ NUFIA Bankov), ktorí však naň duplikou nereagovali.
VII.
Vyjadrenie k duplike
26. Podaním zo dňa 20.06.2024 sa žalobca vyjadril k duplike, kde zopakoval svoje žalobné námietky a uviedol, že vo svojej žalobe argumentuje, prečo dôvody uvedené žalovaným z právneho hľadiska neobstoja ako zdôvodnenie žalovaného rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť z dôvodu nekonkluzívnych argumentov rozhodnutia je subsumovaná v žalobnom bode 45 žalobnej časti 4. odôvodnenia správnej žaloby. Zvyšné žalobné body žalobnej časti pokrývajú postupne všetky tieto situácie: žalovaný použije nesprávnu právnu normu, ktorú nesprávne vyloží a aplikuje; žalovaný použije správnu právnu normu, ktorú nesprávne vyloží a nesprávne aplikuje a použije nesprávnu právnu normu, ktorú síce správne vyloží, ale pre jej irelevantnosť pre daný skutkový stav je v skutočnosti úplne irelevantná. Žalobca poukázal aj na to, že vo svojej žalobe uviedol ďalšie hmotnoprávne právne predpisy, ktoré definujú verejné záujmy vo veciach životného prostredia, s ktorými nebolo žalované rozhodnutie zosúladené. V ostatnom zotrval na svojej žalobe.
VIII.
Konanie na Správnom súde
27. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov.
28. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. PO-1S/47/2021-42 zo dňa 28.02.2022 bol zamietnutý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.03.2022.
29. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 10.09.2024, na ktorom rozhodol v prítomnosti zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného, zástupcu ďalšieho účastníka – Lesov SR. Zástupca žalovaného zotrval na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení, ktoré zaslali súdu, zástupca ďalšieho účastníka uviedol, že sa pridržiavajú svojho vyjadrenia zo dňa 23.03.2022. Zástupca žalobcu na pojednávaní zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe a v závere sa vyjadril, že je na zvážení súdu či rozhodne o charaktere šikanóznych podaní.
IX.
Relevantná právna úprava
30. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. zákona o ochrane prírody a krajiny (v znení účinnom do 31.08.2021) na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu, zasypávanie, odvodňovanie, ťažbu tŕstia, rašeliny, bahna alebo iného materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody; to neplatí, ak ide o činnosť vykonávanú správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom mimo chránených území alebo v súlade s dohodnutými zásadami starostlivosti o vodný tok podľa odseku 6.
31. Podľa § 87 ods.12 zákona č. 543/2002 Z.z. zákona o ochrane prírody a krajiny (v znení účinnom do 31.08.2021) v rozhodnutí, ktorým sa vydáva súhlas na vykonanie činnosti, alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, orgán ochrany prírody tiež určí podmienky vykonávania činnosti vrátane opatrení na zmiernenie alebo odvrátenie nepriaznivých účinkov činnosti, ak sú potrebné na zabezpečenie záujmov ochrany prírody a krajiny, a čas platnosti vydaného súhlasu a povolenej výnimky. Ustanovenie prvej vety sa rovnako uplatní aj na vydanie záväzného stanoviska podľa § 9 ods. 3.
32. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
33. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivého zisteného stavu veci.
34. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov.
35. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
36. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
37. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
38. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
39. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
40. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
42. Podľa § 16a zákona č. 364/2004 Z.z. zákona o vodách (v znení účinnom do 29.12.2021) povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21.
X.
Právny názor správneho súdu
43. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
44. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
45. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bol udelený súhlas žiadateľovi Lesy SR, š.p. na zmenu stavu mokrade, a to konkrétne na zasiahnutie do zamokrených terénnych depresií a bezmenných malých vodných tokov (mokradí), ktoré križujú parcely resp. sa nachádzajú na parcelách C KN č. 817/49 a 817/1 v k.ú. Zlatá Baňa (druh pozemku: lesný pozemok).
46. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku a je dostatočne určité, zrozumiteľné, je z neho zrejmá právna úprava, ktorú žalovaný aplikoval na zistený skutkový stav a taktiež je z neho zrejmá správna úvaha, ktorou sa žalovaný spravoval pri vydávaní rozhodnutia. Súd zároveň uvádza, že žalovaný dostatočným spôsobom reagoval na relevantné odvolacie námietky a v odôvodnení rozhodnutia uviedol dostatočné dôvody, na ktorých rozhodnutie založil. Taktiež aj rozhodnutie správneho orgánu spĺňa všetky atribúty jeho preskúmateľnosti s tým, že taktiež je z neho zrejmé, z čoho a na základe čoho, správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, ktorý premietol do výrokovej časti svojho rozhodnutia o povolení zmeny stavu mokrade.
47. Druhá žalobná námietka žalobcu sa týkala neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu. Súd sa však v žiadnom prípade nemohol stotožniť s touto námietkou, nakoľko je z obsahu administratívneho spisu zrejmé, že si žalobca zadovážil podklad pre vydanie tohto rozhodnutia – odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody, Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove zo dňa 16.07.2020, ktoré predmetné stanovisko vydalo na základe posúdenia situácie na mieste samom pri terénnej obhliadke dňa 08.06.2020. Taktiež do konania bolo doložené aj odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody,
Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove zo dňa 29.06.2020, ktoré taktiež bolo vydané na základe posúdenia situácie na mieste samom pri terénnej obhliadke dňa 08.06.2020. Obe odborné stanoviská obsahujú popis miesta samého na ktorom sa má realizovať stavba zvážnice a taktiež aj popis biotopov – ich identifikáciu, hodnotenie, vymedzenie hraníc, informáciu o zábere biotopu, zhodnotenie celkového záberu a návrh riešenia ktorý v sebe zahŕňa podmienky za ktorých bude možné realizovať zásah do mokradí a uskutočniť ich zmenu. Predmetné podmienky boli následne premietnuté do rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, s čím sa aj žalovaný vo svojom rozhodnutí stotožnil. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu o tom, že na ustálenie si skutkového stavu bolo potrebné aplikovať ustanovenie §16a ods. 23 vodného zákona, a to z dôvodu, ktoré nie je prepojené na konanie o vydanie súhlasu alebo povolenia podľa zákona č. 543/2002 Z.z. na zmenu stavu mokradí.
48. V súvislosti s takto ustáleným skutkovým stavom sa súd nemohol stotožniť ani s námietkou žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd reagujúc na túto žalobnú námietku ustálil, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa dostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadne aplikácie § 16a ods. 23 vodného zákona, ktorý neobsahuje prepojenie na konanie o vydávaní súhlasov alebo povolení výnimiek podľa zákona č. 543/2002 Z.z.. Súd v tejto súvislosti zhodne so žalovaným má za to, že konanie podľa §16a vodného zákona netvorí predbežnú otázku v konaniach na úseku ochrany prírody a krajiny. Žalovaný postupoval v zmysle zákona, keď si vyžiadal záväzné vyjadrenie (v tomto konaní záväzné vyjadrenie Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP3-2019/035488-02/VK zo dňa 17.07.2019), v ktorom sa konštatovalo, že predmetná stavba je z hľadiska ochrany vôd možná. Žalobca v tejto súvislosti využil svoje právo a podal podnet na Ministerstvo životného prostredia SR, ktorý bol vybavený listom č. 12591/2020-17/lb zo dňa 24.11.2020 s konštatovaním, že podnet nie je možné vybaviť keďže je zameraný na prešetrenie prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti s možným vplyvom na dotknuté územie patriace do európskej sústavy chránených území Natura 2000 bolo vydané odborné stanovisko č. OU-PO-OSZP1-2020/030106-004 zo dňa 10.07.2020 z ktorého vyplýva, že realizácia projektu stavby ,,Zvážnica Planinky" nebude mať významný negatívny vplyv na Chránené vtáčie územie Slanské vrchy, či už samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom. Žalobcove úvahy o možnom zásahu do kvality ťažby dreva, poprípade sa zasiahne do kvality vody sú s ohľadom na uvedené neopodstatnené, keďže žalobou preskúmavané rozhodnutie nemôže mať vplyv na iné konania, napr. stavebné, alebo iné povoľovacie konania. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobnú námietku, čo do nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil ako neopodstatnenú.
49. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku toho, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu. V danom prípade nie je zrejmé, čo je rozporné s obsahom administratívneho spisu, ktorý tvorí základ ustáleného skutkového stavu, z ktorého vychádzal žalovaný, tak ako to súd uviedol vyššie v bode 47. odôvodnenia tohto rozsudku. Súd poukazuje na to, že žalobné námietky všeobecnej povahy neumožňujú realizovať súdny prieskum. Úlohou správneho súdu je v rozsahu tvrdení žalobcom preveriť, či došlo k ukráteniu na právach žalobcu tvrdeným nezákonným postupom, resp. rozhodnutím orgánu verejnej správy, teda či sa orgán verejnej správy v konaní a pri rozhodovaní riadil príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu a ani mu neprináleží tieto dotvárať namiesto žalobcu porovnaním administratívneho spisu so všeobecnými žalobnými námietkami
50. Správny súd podotýka, že pokiaľ ide o návrh žalovaného na odmietnutie správnej žaloby ako šikanóznej, tomuto správny súd nevyhovel. Predmetná správna žaloba po vyhodnotení konkrétnosti prejednávanej veci a splnenia podmienok, za ktorých je možné uplatniť procesný inštitút odmietnutia šikanóznej žaloby nemá charakter, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako šikanózny s možnosťou aplikácie § 5 ods. 12 a § 28 SSP.
51. Zároveň súd považuje za potrebné poukázať na to, že v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na podľa súdu podstatné námietky žalobcu, nakoľko množstvo argumentov žalobcu uvedených v žalobných námietkach ako aj v ďalších podaniach sú všeobecného rázu zahŕňajúce jeho subjektívny názor a pohľad na vec. Zároveň napríklad v jeho replike sa nachádza jeho tvrdenie o správnosti rozhodnutia súdu, pričom súd do vydania repliky vo veci nerozhodol, a jeho replika smeruje k odmietnutiu kasačnej sťažnosti. Súdu sa v týchto súvislostiach javí, že predmetná žaloba nebola písaná sústredene s vecnými a konkrétnymi argumentmi majúcimi za cieľ zvrátiť rozhodnutia správnych orgánov ale s cieľom predĺžiť
konanie vo vzťahu ku ktorému sa ďalší účastník konania domáhal vydania rozhodnutia o zmene stavu mokrade. Tomu nasvedčuje aj to, že žalobca v administratívnom konaní súhlasil s vydaním rozhodnutia o zmene stavu mokrade za podmienok uvedených v podkladoch pre rozhodnutie (bod 4 odôvodnenia tohto rozsudku).
52. Žalobca v žalobe navrhol súdu iniciovať prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie, a to položením otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami podľa čl. 267 ZFEÚ. Žalobca len všeobecne tvrdí nesúladnosť posudzovania vplyvov na životné prostredie so súčasnou slovenskou právnou úpravou ako aj právom európskej únie a súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného v kontexte uplatnených žalobných námietok nezistil žiaden žalobcom tvrdený nesúlad (tvrdil len všeobecne) a teda nevzhliadol nutnosť iniciovania prejudiciálneho konania.
53. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
54. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 SSP a § 168 SSP, zmysle, ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Ďalšiemu účastníkovi konania Lesy Slovenskej republiky, š.p. priznal právo na úplnú náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil v rozsahu tak, ako to vyplýva zo súdneho spisu. Ďalšiemu účastníkovi konania Občianske združenie NUFIA Bankov, nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko z administratívneho ako ja zo súdneho spisu je zrejmé, že Občianskemu združeniu NUFIA Bankov nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktorý mu správny súd uložil.
55. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).