Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Pc-18-2019.pdf
PDF · 75 KB
Case nature
Area
Subarea
42Pc/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. T., V..XX.XX.XXXX, B. P. XXX XX E. XX, Š. N. T., proti odporkyni v rade 1/: Y. T., V..XX.XX.XXXX, B. P. Ž., Y. P. I. X, XXX XX Ž., štátna občianka SR, a odporcovi v rade 2/: R.. Z. T., V..XX.XX.XXXX, B. P. Ž., Y. P. I. X, XXX XX Ž., Š. N. T., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným na Okresný súd Žilina dňa 13.08.2019 domáhal zapretia otcovstva k R.. Z. T., V..XX.XX.XXXX z dôvodu, že otcovstvo k dieťaťu síce uznal, avšak matka sa s mal. dieťaťom odsťahovala zo spoločnej domácnosti, našla si nového partnera a odmietla mu dávať maloletého. Následne súd rozhodol, že navrhovateľ má nárok stretávať sa s mal. synom, avšak odporkyňa v súčasnosti žije opäť s novým partnerom a bráni navrhovateľovi v stretávaní sa so synom. Navrhovateľ z dôvodu, že odporkyňa často strieda partnerov, stratil istotu, či je skutočne otcom maloletého, a preto podal predmetný návrh. 2. Matka s podaným návrhom nesúhlasila a taktiež ani s dôvodmi uvedenými navrhovateľom v jeho návrhu. Potvrdila, že navrhovateľ dobrovoľne uznal otcovstvo k maloletému, určitý čas žili v spoločnej domácnosti, avšak pre agresívne správanie navrhovateľa, ktorý ju aj s mal. dieťaťom vyhodil z rodinného domu, v ktorom spoločne bývali a ktorý prerobili aj z finančných prostriedkov odporkyne, sa odsťahovala ku svojej matke. Ďalej uviedla, že nie je pravdou, že strieda partnerov, navrhovateľ maloletému neposiela pravidelne a včas výživné, o syna sa nestará a nevenuje sa mu, so synom sa nestretáva, pretože nemá záujem stretávať sa s ním tak, ako určil súd. Poprela, že by navrhovateľ nebol otcom R.. Z. a v prípade, že má pochybnosti uviedla, že nech si dá urobiť testy otcovstva na vlastné náklady.
3. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa sa k návrhu nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil a dňa 04.09.2020 v súlade s ust. § 180 CSP vykonal pojednávanie za účasti navrhovateľa a kolízneho opatrovníka mal. dieťa a v neprítomnosti matky mal. dieťaťa, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom v súlade s ust. § 111 ods. 3 CSP. Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu ako aj na jeho skutkovom odôvodnení.
5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov konania ako aj oboznámením sa s celým spisovým materiálom, pričom zistil, že navrhovateľ uznal otcovstvo k R.. Z. T., V..XX.XX.XXXX na
základe súhlasného vyhlásenia rodičov v čase, keď s matkou dieťaťa žili spolu. Rozsudkom Okresného súdu v V. R. V. L. č. k. XP/X/XXXX-XXX zo dňa 24.07.2017, právoplatným a vykonateľným dňa 11.08.2017, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol R.. Z. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletého vo výške 100,- EUR mesačne vždy do 28. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa počnúc právoplatnosťou rozsudku a zároveň oprávnený stýkať sa s R.. Z. v mieste bydliska otca každú párnu sobotu v čase od 09.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky maloletého dieťaťa.
6. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
7. Podľa § 91 ods. 1 ZR, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
8. Podľa ods. 2, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
9. Podľa § 93 ods. 1 ZR, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva nie je dôvodný, nakoľko nebol podaný v lehote ustanovenej zákonom, a preto súd návrh zamietol. Je nesporné, že navrhovateľ k R.. Z., V..XX.XX.XXXX uznal otcovstvo, a to súhlasným vyhlásením rodičov. Lehota začína plynúť odo dňa určenia otcovstva súhlasným vyhlásením, pričom lehota sa skončí najneskôr uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa, t.j. 24.02.2016. Navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 13.08.2019, pričom ide o lehotu prekluzívnu a hmotnoprávnu a v rámci nej musí byť právo uplatnené na súde, pričom súd na zmeškanie lehoty prihliada z úradnej povinnosti. Keďže v tomto prípade navrhovateľ nepodal návrh na zapretie otcovstva v lehote podľa § 93 ods. 1 ZR, ale až so značným odstupom po uplynutí tejto lehoty, tak súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol. Nakoľko navrhovateľovi uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva, tak o zapretí otcovstva môže súd rozhodnúť už len na návrh dieťaťa postupom uvedeným v § 96 ZR.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.