Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-1-2020.pdf
PDF · 102.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov, matky: V. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. XX, O., a otca: X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom O. č. XX, O., na návrh otca o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 07.20.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie otca z toho istého dňa, ktorým sa domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletej Y. zo sumy XXX eur na sumu XX eur mesačne, z odôvodnenia ktorého vyplývalo, že nie je schopný platiť na jeho výživu vo výške určenej ostatným rozhodnutím súdu v dôsledku nezamestnanosti. Argumentoval tým, že v deň vyhlásenia ostatného rozsudku o rozvode, kedy došlo k poslednej úprave výkonu rodičovských práv a povinností (03.10.2019) matka maloletej od neho žiadala sumu 170 eur, ku ktorej pristúpil, aj keď si bol vedomý, že nebude túto pre neho vysokú sumu schopný platiť. Spravil to z dôvodu urýchlenia rozvodu, nakoľko bývalá manželka na neho niekoľko mesiacov robila psychický nátlak a vyhrážala sa fyzickou ujmou, čo bolo neúnosné a je voči nej vedené aj konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Výživné žiadal určiť podľa novej pracovnej zmluvy (dohody o pracovnej činnosti zo dňa 10.10.2019 pripojenej k návrhu), pretože už v čase podania návrhu bol v omeškaní a zadĺžený a už si nemal od koho požičiavať peniaze. V doplnení svojho návrhu zo dňa 29.01.2020 uviedol, že nie je schopný pracovať viac zo zdravotných dôvodov, nakoľko od r. 2015 má diagnostikované reumatické ochorenie a v r. 2018 prekonal dve operácie obličky a zdravotné ťažkosti pretrvávajú. V rámci predbežného prejednania veci zotrvávanie na svojom návrhu odôvodnil tým, že v čase rozvodu súhlasil s výškou 170 eur len preto, aby mal pokoj. Od r. 2015 trpí chronickým zápalom reumy, ktorý mu neumožňuje pracovať. Má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore automechanik, so strojárskou nadstavbou, ktorému odboru sa venoval od vyštudovania. Nad zmenou zamestnania neuvažoval. Žije s partnerkou, inú vyživovaciu povinnosť nemá, pracuje na dohodu, pričom si vie zarobiť cca XXX eur.
2. Matka s návrhom nesúhlasila a ako nedôvodný ho žiadala zamietnuť. Vo svojom vyjadrení v rámci predbežného prejednania veci uviedla, že sa o maloletú stará sama a taktiež si musí zabezpečiť príjem, aby dcéru vyživila a pokiaľ to dokáže ona, vie sa postarať aj otec. Dosahovala priemerný príjem cca X.XXX eur brutto.
3. Kolízny opatrovník sa k návrhu otca nepripojil.
4. Súd vo veci úpravy vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 180 CSP v neprítomnosti otca maloletej, ktorý bol na predvolanie nariadené na 04.09.2020 riadne predvolaný, avšak svoju neúčasť riadne a včas akceptovateľnými dôvodmi neospravedlnil; v rámci dokazovania sa oboznámil s potvrdeniami predloženými otcom o jeho vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 10.10.2019, lekárskymi správami z r. 2015 a 2018, oboznámil sa s obsahom pripojených spisov 20P/84/2019 a 20P/125/2019, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom.
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P 84/2020-46 zo dňa 03.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.11.2020, bolo rozvedené manželstvo rodičov mal. Y. a schválená ich rodičovská dohoda ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s jej výlučným zastupovaním a správou majetku a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 170 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode.
6. V čase ostatného rozhodovania súdy vychádzali z nasledujúceho skutkového stavu a zistených osobných, majetkových a zárobkových pomerov na strane rodičov a potrieb maloletej:
X. Maloletá Y. navštevovala X ročné tanečné konzervatórium. K. zubný strojček, s čím mala spojené náklady XX eur každých cca 6 týždňov, ktoré hradili obaja rodičia. Matka maloletej bola v čase prvej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W., pričom sa venovala správe e-shopu. Otec maloletej žil u rodičov s priateľkou, ktorá mu podľa jeho udania zo svojho príjmu recepčnej cca XXX eur finančne vypomáhala, keďže bol nezamestnaný. Predtým sa živil sa ako vodič/kuriér, pričom priznal príjem cca XXX eur mesačne, pričom krátko pracoval aj v Y.. Uvádzal problémy s kĺbmi na rukách, z ktorého dôvodu nemohol vykonávať prácu automechanika, v ktorom odbore bol vyučený.
8. Počas rozvodového konania bola otcovi neodkladným opatrením č.k. 20P/125/2019-6 zo dňa 23.07.2019 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/135/2019-20 zo dňa 18.09.2019 uložená povinnosť platiť na výživu maloletej v nevyhnutnej miere sumou 130 eur mesačne na čas do právoplatného rozhodnutia v konaní o rozvode. Matka sa domáhala výživného vo výške 200 eur mesačne, keď však súd s poukazom na ust. § 366 CMP určenú sumu 130 eur považoval za sumu pokrývajúcu najzákladnejšie potreby dieťaťa s ohľadom na jeho vek, všeobecné poznatky o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v jej veku, pričom otec v návrhu vo veci samej sám deklaroval svoju schopnosť prispievať na výživu maloletej v tejto sume. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd v Bratislave, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa konštatoval, že rodičia spolu nežijú, o maloleté sa osobne stará matka, pričom otec sa o dcéru nezaujímal a na jej výživu neprispieval pravidelne a v primeranom rozsahu, pričom vo svojom odvolaní neuviedol žiadne objektívne dôvody, pre ktoré by nemohol riadne pracovať, pričom však len skutočnosť, že bol v tom čase neznamenala, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť v nevyhnutnom rozsahu. Odvolací súd zdôraznil, že pri posudzovaní možností rodiča sa nehľadí len na reálne dosahovaný príjem, ale na jeho schopností a možností, pričom však otec v rámci konania neuviedol prečo prišiel o prácu a bol nezamestnaný a neuviedol žiaden objektívny dôvod, ktorý by mu mal brániť vykonávať prácu, ako napríklad nepriaznivý zdravotný stav. Oprávnené náklady len na základné potreby XX ročného dievčaťa pri, ako je strava, ošatenie a hygiena pritom prevyšovali neodkladným opatrením určenú sumu, ktorá po rozrátaní na dni predstavovala čiastku 4,33 eur na deň, čo pokryje ledva riadnu vyváženú stravu pre maloletú.
9. V súčasnom období sú obaja rodičia rozvedení. Osobný ani majetkový stav rodičov sa nezmenil. Otec, ktorý bol od 09.07.2019 do 19.11.2019 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR, dňa 10.10.2019 uzavrel dohodu o pracovnej činnosti s J. S. na dohodnutý druh pracovnej činnosti vodič osobného motorového vozidla V. V.- O. s dohodnutou odmenou X,XXX eur/hod brutto a s rozsahom pracovného času max. XX hodín týždenne s tým, že dohoda bola uzavretá od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Do spisu založil lekársku správu z XX.XX.XXXX z ktorej vyplýva reaktívna (máj XXXX po V. infekte Z. s D.) W. s doporučením pravidelnej rehabilitácie, lokálnej fyzikálnej liečby, zaviesť liečbu chlorochinmi a K. podľa tolerancie. Udával bolesti, obmedzenú hybnosť ramien a rúk a stuhlosť kĺbov. Ďalej poukazoval na lekársku správu z vyšetrenia zo dňa 04.07.2018, kedy bol prijatý na urológiu s obličkou kolikou
10. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že po rozvode jej vznikli zvýšené náklady v súvislosti s nutným odsťahovaním sa. Sama v dôsledku koronakrízy prišla o prácu, avšak k situácii sa stavia aktívne, hľadali sa zamestnanie a od 15.09. nastupuje na novú pozíciu v zákazníckom centre pre e-shop lekárne s obdobným príjmom ako doposiaľ, t.j. cca X.XXX eur brutto. Otec okrem bežného výživného, ktoré tiež neplatil pravidelne a v plnej výške a na čas ho uhradil iba od doručenia predvolania na súd, na výživu dcéry neplatí nič navyše a nie je s ňou ani v žiadnom kontakte. Matka uvádzala, že kontaktom rozhodne nebráni, naopak poukázala na to, že otec sa predtým o dcéru staral príkladne, avšak teraz ju nekontaktuje ani pri sviatkoch. Čo sa týka zdravotného stavu otca potvrdila, že v r. XXXX absolvoval jednoduchý chirurgický zákrok bez anestézy, ktorý určite nemal zásadný vplyv na jeho zárobkové schopnosti a možnosti. Sama bola viackrát operovaná. Za trvania manželstva otec pracoval väčšinou v gastronomických službách, kde zabezpečoval prevažne rozvoz pizze, pričom pracoval asi vo všetkých pizzeriách v V., avšak skutočne často menil zamestnanie. Čo sa týka jeho príjmu vždy však vedel zarobiť tak, aby dcére nič nechýbalo a keď chcel, určite to bolo aj cca X.XXX eur mesačne.
11. Maloletá je od poslednej úpravy o necelý rok staršia, aktuálne navštevuje 9. ročník základnej školy na X. ulici v O.. 2x týždenne navštevuje doučovanie z angličtiny za 10 eur/hod. Zdravotne je na tom v poriadku, okrem používania zubného strojčeka rovnako ako v čase poslednej úpravy. Matka maloletej tiež hradí sporenie XX eur mesačne.
12. Podľa § 26 Zákona č. 36/05 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
15. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 Civilného sporového poriadku i ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 ZoR. Civilný sporový poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea
- veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 121 Civilného mimosporového poriadku). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o výživnom ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“.
23. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.
24. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak je teda zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
25. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.
26. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade návrh otca, vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, v porovnaní so stavom v čase ostatnej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca, nie je dôvodný. Doba, ktorá od určenia doterajšej výšky výživného na maloletú Rebeku uplynula, so sebou totiž priniesla iba nepatrnú zmenu pomerov, ktorá s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia neodôvodňuje zmenu doterajšieho rozhodnutia. Pomery na strane rodičov sa žiadnym spôsobom nezmenili, keď zdravotné problémy otca, ktorými odôvodňoval svoj návrh na zvýšenie, boli zdokumentované dokonca v čase pred ostatným rozhodnutím súdu o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti a teda existovali už v uvedenom čase, pričom pokiaľ sa zaviazal bez preukázania akýchkoľvek relevantných faktorov ovplyvňujúcich jeho vôľu na pojednávaní vo veci rozvodu k úhrade 170 eur, musel si byť svojho zdravotného stavu a jeho vplyvu na jeho zárobkové schopnosti a možnosti vedomý. Navyše suma, na ktorej sa dohodol s matkou podliehala schváleniu súdu a je jednoznačné, že zodpovedala odôvodnením potrebám dieťaťa, ale i v tom čase zisteným schopnostiam a možnostiam otca. Maloletá naďalej navštevuje 2. stupeň základnej školy (aktuálne posledný ročník), pričom jej zdravotný stav je nezmenený. Rovnako nedošlo k podstatnej zmene na strane matky, ktorá napriek strate zamestnania v záujme zabezpečenia riadnej výživy maloletej si veľmi rýchlo našla obdobne ohodnotenú prácu, čo je nevyhnutné, aby dokázala zabezpečiť potreby maloletej aj v širšom rozsahu, než v smere základného živobytia, keď doposiaľ stanovená suma výživného zo strany otca (5,66, resp. 5,48 eur/deň) pokrýva ani nie polovicu zo základných odôvodnených nákladov spojených s výživou maloletej. Žiadnemu z rodičov nepribudla vyživovacia povinnosť. Čo sa týka zdravotného stavu otca, tento bol totožný už pri rozhodovaní v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 20P/84/2019. Súd sa nestotožnil s argumentáciou otca, že ide o zmenu, ktorá by predstavovala podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletej, keď vychádzajúc z predchádzajúcej rodinnej anamnézy zdravotný stav otca nemal zásadný dlhodobý vplyvu na pracovnú schopnosť otca. Súd má teda za to, že otec nepreukázal žiaden objektívny dôvod, ktorý by mu bránil v plnom využití jeho aktuálneho pracovného potenciálu tak, aby si zabezpečil dostatočný príjem na vlastnú obživu a predovšetkým na zabezpečenie primeranej výživy dieťaťa, ktoré je na neho odkázané výživou.
27. Súd zdôrazňuje, že pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
28. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
29. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom.
30. V posudzovanej veci súd za zohľadnenia vyššie uvedených kritérií dospel k záveru, že napriek zdravotným problémom otca, ktoré ale boli známe už pri ostatnom rozhodovaní o výške jeho vyživovacej povinnosti, vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti, predchádzajúcu prax a samotným otcom priznané skúsenosti, nevyužíva všetky svoje možnosti a prostriedky, aby sa zamestnal v trvalom pracovnom pomere, resp. zabezpečil si príjem dostatočný na to, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktoré je na neho odkázané výživou. Takýto prístup otca v žiadnom prípade nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k maloletej Rebeke, nakoľko prvoradou povinnosťou každého z rodičov je vyživovať svoje deti a to aj na vlastný úkor, keď výživa dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti riadne nevyužíva. Za zohľadnenia odôvodnených potrieb maloletej, na úhradu ktorých slúžia čiastočne aj rodinné prídavky, prihliadnuc na podiel matky na výžive maloletej, ktorá však významnú časť zo svojej vyživovacej povinnosti kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletého, súd dospel k záveru, že doposiaľ stanovené výživné v rozsahu cca necelých 50 % z celkových nákladov na výživu dieťaťa pri porovnateľných schopnostiach a možnostiach a tiež zdravotných obmedzeniach oboch rodičov je primerané a niet dôvodu na jeho zníženie, keď na strane otca musel súd prihliadať nie na minimálne vykazované príjmy, ale na jeho schopnosti a možnosti, za zohľadnenia vyššie uvedených kritérií. Otec v konaní nepreukázal zásadnú zmenu svojej zdravotnej a odbornej schopnosti v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy zadovážiť si dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť a neprenášal ju v neprimeranom rozsahu na druhého rodiča, v danom prípade na matku. Súd tiež musel zohľadňovať aj skutočnosť, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá a na osobnej starostlivosti o maloletú Y. sa nepodieľa, čo musí čiastočne vyvážiť finančným plnením.
31. S poukazom na vyššie uvedené po vykonanom dokazovaní teda súd dospel k záveru, že návrh otca nie je podaný dôvodne, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).