Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/55/2018

Potvrdené rozhodnutím 22Co/3/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpeného: SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlova 3, 040 01 Košice, IČO: 51 717 395, proti žalovanému: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX I., právne zastúpenému: Mgr. Marcel Kandrik, advokát so sídlom Grešova 7, 080 01 Prešov, v konaní, o zaplatenie 13.991, 39 eura s prísl. o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/55/2018-206 zo dňa 04.09.2020, takto rozhodol: I. Potvrdzuje sa rozsudok. II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpený: SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlova 3, 040 01 Košice, IČO: 51 717 395, proti žalovanému: I. G., Y.. XX.XX.XXXX, E. Š. XX, XXX XX I., právne zastúpený: Mgr. Marcel Kandrik, advokát so sídlom Grešova 7, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 13.991,39 EUR s prísl. takto

rozhodol:

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.098,70 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od 21.12.2018 do zaplatenia, v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu doručenou 21.12.2018 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 13.991,39 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od podania žaloby do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že dňa 01.04.2017 došlo k dopravnej nehode tak, že žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla EČ: I. XXX E. pri odbočovaní vľavo pred železničným priecestím v meste Veľký Šariš nedal prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklistovi C. L., v dôsledku čoho došlo k zrážke motorového vozidla s motocyklom. Žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou predmetného motorového žalobca zaplatil sumu v celkovej výške 13.991,39 EUR. Žalobca právne odôvodnil svoj nárok na základe , z ktorého vyplýva, že ako poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za poisteného vyplatil z dôvodu škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla, ak poistený viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Zo žaloby taktiež vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaného na náhradu plnení, ktoré poskytol z titulu povinného zmluvného poistenia, avšak žalovaný doposiaľ regresnú pohľadávku neuhradil.

2. Z relácie dopravnej polície PZ o priebehu nehody, ČVS: 0RP-67/DI-PO-2017, vyplýva, že u žalovaného bol zistený pozitívny test na alkohol vo výške 0,16 mg/l. Uvedená skutočnosť korešponduje aj s upovedomením o výsledku šetrenia OR PZ Prešov zo dňa 10.05.2018, z ktorého vyplýva, že žalovaný viedol motorové vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme.

3. Súd v predmetnej veci vydal dňa 01.02.2019 platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Podaním súdu doručeným dňa 04.03.2019 podal žalovaný voči tomuto platobnému rozkazu odpor, pričom namietal tvrdenie žalobcu, že vozidlo viedol pod vplyvom návykovej látky. Uviedol, že za predmetnú dopravnú nehodu bol právoplatne odsúdený, pričom ani v trestnom rozkaze, ani v obžalobe sa neuvádza, aby mal vozidlo viesť pod vplyvom návykovej látky, pričom toto tvrdenie žalobcu mu v predmetnom trestnom konaní nebolo preukázané, a toto tvrdenie namieta.

4. Podaním súdu doručeným dňa 03.05.2019 žalobca poukázal na to, že žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, keďže aj k dopravnej nehode bola privolaná hliadka ODI Prešov, ktorá vykonala u vodičov dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu v krvi a u žalovaného bol výsledok pozitívny. Žalobca taktiež poukázal na to, že žalovanému bol zadržaný vodičský preukaz, a to z dôvodu jazdy pod vplyvom alkoholu a spôsobenia dopravnej nehody. Ako prílohu svojho vyjadrenia predložil správu OR PZ Prešov zo dňa 10.05.2018, z ktorej vyplýva, že žalovaný viedol motorové vozidlo po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme.

5. Právny zástupca žalovaného v rámci podania zo dňa 09.07.2019 citoval nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 31.01.2019 z ktorého vyplýva, že regresná náhrada má plniť výchovný, nie likvidačný účel a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú, alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolnosti, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil, keďže až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či je regresná náhrada primeraná. Právny zástupca žalovaného taktiež poukázal na to, že voči žalovanému boli už uplatnené aj ďalšie samostatné nároky v súvislosti so škodovou udalosťou, a to strata na zárobku vo výške 16.279,88 EUR a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 EUR. Zároveň poukázal na okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode, a to najmä zníženú viditeľnosť v dôsledku oslepenia slnkom a momentálnu dopravnú situáciu, t.j. nemožnosť výhľadu pre iné stojace vozidlo. Za dôležité je taktiež potrebné považovať skutočnosť, že pri dopravnej nehode bolo žalovanému nameraná hodnota 0,16 mg/l, čo predstavuje 0,33 promile alkoholu v krvi. Uvedené znamená, že sa jedná o tzv. excitačnú opitosť, ktorá je sprevádzaná hovornosťou, miernou eufóriou a povznesenou náladou, pričom vodič je schopný bezpečne riadiť motorové vozidlo v prípade, ak hranica alkoholu nepresiahne 0,80 promile. Z medicínskeho hľadiska, ktoré je akceptované aj trestnoprávnou praxou, v danom prípade schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo, nebola nepriaznivo ovplyvnená. U žalovaného išlo o tzv. zvyškový/zostatkový alkohol po predchádzajúcom dni, pričom k dopravnej nehode došlo až v podvečerných hodinách nasledujúceho dňa, kedy si bol žalovaný istý, že žiaden alkohol v krvi už nemá. Zistená hladina alkoholu po dopravnej nehode nemala podľa žalovaného na vzniku dopravnej nehody žiaden vplyv. Právny zástupca žalovaného ako prílohu tohto podania predložil aj daňové priznanie za rok 2018, z ktorého vyplýva priemerný mesačný príjem žalovaného 904 EUR, pričom výška odvodovej povinnosti žalovaného predstavovala 158,11 EUR na sociálne poistenie a 66 EUR na zdravotné poistenie. Žalovaný je ženatý a s manželkou vychovávajú syna, ktorý sa narodil 14.07.2017, pričom v čase podania tohto vyjadrenia bola manželka žalovaného na rodičovskej dovolenke s príjmom spolu s prídavkami vo výške cca 250 EUR. Žalovaný spolu s manželkou taktiež spláca 2 dlhodobé úvery, spoločnosti Tesco finančné služby mesačnú splátku 155,06 EUR a Slovenskej sporiteľni mesačnú splátku 163,43 EUR. Nevyhnutné mesačné výdavky žalovaného a jeho rodiny predstavovali v tom čase nájom bytu 420 EUR, stravu cca 300 EUR, hygienu 50 EUR, telefóny 20 EUR, životná poistka dieťaťa 31 EUR mesačne, plienky 40 EUR, dojčenské mlieko 50 EUR a ošatenie, prevažne dieťaťa 20 EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené, v spojení so sociálnou ekonomickou situáciou žalovaného a jeho rodiny, ako aj okolnosťami, za ktorých došlo k vzniku škody, považoval žalovaný uplatnený regresný nárok vo výške 100 % vyplateného poistného plnenia za nedôvodný, keďže výška požadovanej sumy popiera výchovný účel regresnej náhrady, ktorá je pre žalovaného a jeho rodinu likvidačná, keďže by boli ohrozené základné životné potreby jeho rodiny, predovšetkým maloletého dieťaťa. Právny zástupca žalovaného, ako prílohu tohto podania taktiež predložil rozhodnutie sociálnej poisťovne o vymeriavacom základe zo dňa 15.01.2019, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku, zmluvu o prenájme bytu, zmluvu o splátkovom úvere uzavretú so Slovenskou sporiteľňou a zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver.

6. Žalovaný v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že si sadal za volant s veľkou istotou, že už nemôže mať v tele žiaden alkohol. Uviedol, že jazdil po hlavnej ceste a chcel odbočiť doľava, pričom v protismere išlo auto, preto zastavil a keď auto prešlo, začal odbočovací manéver a až vtedy zbadal v

protismere motocyklistu, preto zastavil, teda čiastočne bol ešte vo svojom jazdnom pruhu a čiastočne aj v protismere, pričom predpokladal, že motocyklista sa jeho vozidlu vyhne, avšak nestalo sa tak. Podľa jeho názoru mohlo zohrať svoju úlohu aj slnko, ktoré mohlo motocyklistu oslepiť, rovnako ako aj jeho v spätnom zrkadle. Uviedol, že si bol 100 % istý, že už nemôže mať alkohol, pričom nikomu nechcel ublížiť a je mu nesmierne ľúto to, čo sa stalo. V súvislosti so svojou sociálnou situáciou poukázal na to, že s manželkou žijú v podnájme, pričom v čase výsluchu, t.j. 17.06.2020 už syn chodil do škôlky a manželka do zamestnania (pracuje ako sestrička v nemocnici). Žalovaný uviedol, že je zamestnaný ako živnostník, pričom pracuje pre spoločnosť AUTO 100, pričom pripravuje auta na predaj, teda pracuje v rámci čistiacich služieb. Uviedol, že podnájom už platia 450 EUR a ďalej spláca úver Slovenskej sporiteľni 163 EUR, resp. aj 155 EUR. Taktiež samozrejme platia škôlku, stravu, hygienické potreby, cestovné a podobne. Zároveň uviedol, že prispieva mladšiemu bratovi sumou okolo 50 EUR mesačne, keďže sú traja súrodenci a rodičia ich opustili, preto bývali nejaký čas pri babke, ktorá neskôr zomrela, preto bývali spolu všetci traja súrodenci v byte a on tam býval aj s manželkou a dieťaťom, ale neskôr si sestra vybavila byt, preto s ňou išiel bývať aj mladší brat, ktorému sa aspoň takýmto spôsobom snaží prispieť, keďže otcovi bolo určené iba minimálne výživné a matke ani výživné určené nebolo, pričom táto žije v Čechách a nepracuje. Uviedol, že po nehode mu bol zadržaný aj vodičský preukaz, ktorý ale zatiaľ nežiadal vrátiť, keďže nemá na to financie, pretože by musel absolvovať autoškolu a psychotesty, s čím sú spojené poplatky.

7. Právny zástupca žalobcu v rámci svojho prednesu na pojednávaní konanom dňa 04. 09.2020 poukázal aj na to, že v rámci skúmania osobných pomerov je potrebné skúmať aj to, že žalovaný mal už viacero dopravných priestupkov, resp. aj priestupok vo vzťahu k mestu Prešov, keď porušil VZN o čistote mesta.

8. Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 06.04.2018 bol žalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na ustanovenie za to, že dňa 01.04.2017 v čase o 17.12 hod. viedol po hlavnej ceste miestnej komunikácie na ul. M. R. Štefánika v meste Veľký Šariš, okr. Prešov osobné motorové vozidlo zn. Š. X., EVČ: I. XXX E., kde pri odbočovaní vľavo na križovatke II/3430 na vedľajšiu cestu, na ulicu Staničnú, vedeniu vozidla nevenoval pozornosť, keď nesledoval pohyb vozidiel idúcich po hlavnej ceste z protismeru, ale v jazde pokračoval, čím tak porušil ustanovenie , o cestnej premávke, v dôsledku čoho z protismeru prichádzajúci po hlavnej ceste motocyklista C. L., Y.. XX.XX.XXXX narazil prednou časťou motocykla zn. J. C., H.: I. XXX A. do prednej časti osobného motorového vozidla, v dôsledku nárazu poškodeného vymrštilo na plexisklo motocykla, dopadol na kapotu osobného motorového vozidla, z ktorého spadol na zem, a tak utrpel zlomeninu pravej stehennej kosti s medzi fragmentom, ktoré zranenie si vyžiada dlhodobú liečbu v trvaní najmenej 3 mesiacov, a za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 3 rokov, pričom poškodený Stanislav Tomeček bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

9. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

10. Podľa článku 13 ods. 1 SR, povinnosti možno ukladať zákonom, alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Podľa článku 13 ods. 2 SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom.

11. Podľa , ak poistený spôsobí škodu následkom požitia alkoholu alebo návykových látok, má poistiteľ proti nemu právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnil.

12. Podľa účinného do 31.12.1991, ak poistený spôsobí škodu následkom opilosti, má poisťovňa proti nemu právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnila.

13. Podľa vyhlášky č. účinnej do 1.4.1983 o poistných podmienkach pre poistenie zodpovednosti za škody (ďalej len vyhláška) vyplýva, že právo na náhradu súm ktoré poisťovňa plnila za poistného, ktorý spôsobil škodu následkom svojej opitosti ( Obč. zák.), má poisťovňa v rozsahu zníženom primerane k výške škody okolnostiam za ktorých došlo ku škode a k osobným, zárobkovým a majetkovým pomerom poisteného, najviac však v sume 10.000,- Kčs. Podľa vyhlášky č. účinnej do 1.11.1991 o poistných podmienkach pre poistenie zodpovednosti za škody (ďalej len vyhláška) vyplýva, že právo na náhradu súm ktoré poisťovňa plnila za poistného, ktorý spôsobil škodu následkom svojej opitosti ( Obč. zák.), má poisťovňa v rozsahu zníženom primerane k výške škody okolnostiam za ktorých došlo ku škode a k osobným, zárobkovým a majetkovým pomerom poisteného, najviac však v sume 20.000,- Kčs.

14. Podľa vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Pri posudzovaní prejednávanej právnej veci súd považoval za nosnú aplikáciu , systematicky zaradeného v 8. oddiele - „Poistenie zodpovednosti za škody“, z ktorého nepochybne vyplýva, že pokiaľ poistený spôsobí škodu následkom požitia alkoholu, má poistiteľ proti nemu právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnil. Z ustanovenia teda vyplýva, že sa na rozdiel od ustanovenia citovaného zákona, sa nejedná o náhradu celého plnenia, ale o primeranú náhradu, pričom primeranosť sa posúdi podľa okolností prípadu. V tejto súvislosti súd okrem iného poukazuje napr. na publikáciu „Nové občianske právo“, vydavateľstvo Obzor - Bratislava, 1967 vypracovanú autorským kolektívom za hlavnej redakcie doc. dr. Zdenka Kratochvíla, CSc., v časti „Škody spôsobené následkom opilosti“, z ktorého vyplýva že aj v tých prípadoch, keď poistený spôsobí inému škodu následkom svojej opilosti, zaplatí poisťovňa podľa (v suč. ) za poisteného poškodenému všetko, na čo má nárok. Je však oprávnená požadovať od poisteného to, čo poškodenému vyplatila. Toto svoje právo môže primerane znížiť, ak to odôvodňujú osobné, zárobkové a majetkové pomery poisteného a okolnosti, za ktorých došlo k nehode. Uplatnenie tohto nároku proti poistenému má plniť výchovný účel, a nie existenčne ohroziť rodinu poisteného, a preto suma, ktorú poisťovňa bude požadovať, nesmie prevýšiť 10.000,- Kčs ( poistných podmienok). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že regresný nárok súvisiaci so vznikom škody v dôsledku opilosti bol vždy kogentne limitovaný určitou primeranou sumou a to až do platnosti vyhlášky č. t.j. do 1.11.1991. Následne po zrušení vyhlášky č. ktorou sa ustanovoval rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla, ako aj vyhlášky č. , došlo k zmene v tom smere, že uplatnenie regresnej náhrady v súvislosti s opilosťou ostalo samozrejme zachované, avšak nebol už upravený limit maximálne možného uplatnenia regresu voči poistenému, hoci z činnosti súdu (zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. ) vyplýva, že Slovenská poisťovňa ako jediný správca, vtedy, tzv. „zákonného poistenia“ v minulosti používal tzv. pomôcku k regresným smerniciam, na základe ktorej maximálna výška regresu pri škode spôsobenej fyzickou osobou následkom opilosti mohla byť 50.000,- Sk. V tejto súvislosti však súd uvádza, že sa jednalo o internú smernicu, z ktorej si poistený nemohol vyvodiť jednoznačné právo limitu pri uplatnení prípadného regresu, pričom ale vo vzťahu k fyzickým osobám bol do zmeny vlastníckych štruktúr spoločnosti Slovenská poisťovňa, a.s. (vstup poisťovne Allianz, a.s.) takýto postup uplatňovaný.

16. V súvislosti s uplatneným nárokom súd poukazuje taktiež na už citované rozhodnutie vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. , v rámci ktorej rozhodoval aj dovolací súd pod sp. zn. , z rozhodnutia ktorého okrem iného vyplýva, že: „a ako všeobecný predpis hovorí „o primeranej náhrade“ toho, čo poisťovateľ plnil za poisteného. To znamená, že poisťovateľ má svoje postihové právo primerane znížiť v závislosti od osobných, zárobkových a majetkových pomerov poisteného a od okolností, za ktorých došlo ku škode. Uplatnenie tohto nároku proti poistenému má plniť výchovný účel, nie existenčne ohroziť poisteného. Ak by poisťovateľ uplatnil postih v plnej výške vyplatených súm, poistenie zodpovednosti by stratilo svoj zmysel. Aj v zmysle vyššie

uvedeného dovolací súd konštatuje zhodne so záverom odvolacieho súdu, že pri žalobcom uplatnenej náhrade vo výške 37 % z plnenia, ktoré bolo poškodeným skutočne vyplatené, bola zachovaná zásada primeranosti a princíp proporcionality. Náhrada v zmysle primeranosti má byť prijateľná a únosná pre obe strany, pričom nesmie byť na úkor len jednej z nich.“ Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že aj toto rozhodnutie NS SR bolo zrušené rozhodnutím Ústavného súdu SR a poisťovateľovi bola priznaná oveľa nižšia náhrada. Súd taktiež poukazuje na to, že v danom prípade bol u vodiča zistený alkohol v rozmedzí od 1,36 do 1,72 promile.

17. Z pripojených listinných dôkazov je nepochybné, že žalobca uhradil z titulu predmetnej dopravnej nehody poistné plnenia v celkovej výške 13.991,39 EUR Taktiež bolo preukázané, že žalovaný viedol v čase dopravnej nehody motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, keď mu bola zistená hodnota 0,16 mg/ l. Tieto skutočnosti strany sporu žiadnym spôsobom nerozporovali.

18. Účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je ochrana poisteného s poukazom na to, že prevádzka motorových vozidiel je spojená s rizikom vzniku škody, pričom poistený za tým účelom platí poistné a v prípade vzniku škody na základe ktorej poisťovateľ vyplatí poistné plnenie, má poisťovateľ, pokiaľ poistený poruší niektorú zo zákonných podmienok, voči poistenému právo na náhradu vyplatených plnení z titulu poistenia zodpovednosti, pričom táto náhrada má ale funkciu výchovnú a čiastočne aj represívnu, ale nikdy nie devastačnú, ohrozujúcu život alebo existenciu poisteného.

19. S poukazom na vyššie uvedené kritéria uplatnenia tzv. regresného nároku, ktoré definoval Ústavný súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn. zo dňa 31.01.2019, súd poukazuje na to, že v danom prípade výška doposiaľ vyplateného poistného plnenia predstavuje cca 14.000 EUR s tým, že právny zástupca žalovaného uviedol, že voči jeho klientovi bol taktiež uplatnený nárok z titulu straty na zárobku a vo výške 16.279,88 EUR a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 EUR. Aj keď žalovaný konkrétne nepreukázal uplatnenie týchto nárokov, žalobca túto skutočnosť nerozporoval. Súd v tomto ohľade konštatuje, že prípadné uplatnenie ďalších nárokov nie je vylúčené a v prípade pokiaľ by boli vyplatené nejaké ďalšie nároky, je pravdepodobné, že žalobca si bude uplatňovať opätovne nárok na náhradu vyplatených plnení (regres). Ďalším kritériom je zohľadnenie okolnosti, za ktorých škoda vznikla, pričom v danom prípade súd považuje za dôležité to, že alkohol, ktorý bol zistený v krvi žalovaného skutočne predstavoval iba minimálnu hodnotu, tzv. zostatkový alkohol v rozsahu 0,16 mg/l (0,33 promile). Súd sa v tejto súvislosti stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, že takýto objem alkoholu v krvi žalovaného s veľkou pravdepodobnosťou nemohol ovplyvniť jeho rozpoznávacie schopnosti. Žalovaný sa taktiež vyjadril, že svoju úlohu mohlo zohrať aj oslnenie poškodeného motocyklistu slnkom, ktorý neskoro, resp. vôbec nezbadal vozidlo žalovaného, ktoré už, minimálne čiastočne, stálo v protismere. Súd taktiež poukazuje na to, že pôvodná právna úprava regresného nároku podľa vyhl. č. umožňovala uplatnenie regresu až v prípade, pokiaľ alkohol v krvi škodcu prevýšil 0,3 promile, pričom v danom prípade bola táto hodnota prekročená iba minimálne. To však nič nemení na závere, že podľa súčasnej právnej úpravy je zistenie akéhokoľvek alkoholu v krvi vodiča dôvodom pre uplatnenie regresu. Ďalším, podľa názoru súdu najpodstatnejším kritériom, ktoré je potrebné zohľadniť v prejednávanej veci je skúmanie sociálnych a majetkových pomerov žalovaného, ktorý je ženatý, má jedno dieťa a žije spolu s manželkou v podnájme, pričom žalovaný dokladoval, že iba za podnájom platí 450 EUR mesačne, taktiež s manželkou splácajú úvery v celkovej hodnote vyše 300 EUR a samozrejme majú aj výdavky na bežné potreby, hlavne stravu, ošatenie, hygienu a podobne. Z výsluchu žalovaného taktiež vyplynulo, že prispieva cca sumou 50 EUR mesačne pre svojho mladšieho brata, keďže žalovaný spolu s ďalšími súrodencami vyrastali sami potom, čo ich rodičia opustili. Žalovaný, ktorý pracuje ako živnostník tak, že vykonáva čistiace práce (prípravu motorových vozidiel na predaj) pre spoločnosť AUTO 100, zdokladoval svoj príjem predložením daňových priznaní a jeho príjem predstavuje mesačne cca 900 EUR, z ktorého musí uhrádzať samozrejme odvody a má samozrejme aj ďalšie bežné výdavky.

20. Všetky uvedené kritéria, teda vplývajú na určenie rozsahu uplatneného regresu z hľadiska jeho primeranosti tak, ako to vyplýva z ustanovenia . V prejednávanej veci má súd za to, že po zohľadnení všetkých týchto kritérií nie je primerané uplatnenie regresného nároku vo výške 100 % a za primerané považoval uplatnenie regresu vo výške 15 % celkovo vyplateného poistného plnenia, keďže mal za to, že takáto výška regresu je primeraná s ohľadom na jeho výchovný účel, a taktiež podľa názoru súdu zásadným spôsobom existenčne neohrozí žalovaného, resp. jeho rodinu. Súd teda zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.098,70 EUR (15 % zo žalovanej sumy 13.991,39

EUR) spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby, t.j. od 21.12.2018 do zaplatenia, keďže žalobca preukázal, že pred podaním žaloby vyzýval žalovaného na úhradu regresných nárokov, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

21. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

22. Vzhľadom na to, že súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť relatívne vysokú sumu cca 2.000 EUR, umožnil mu jej splatenie v dlhšej, 60 dňovej, lehote s poukazom na to, aby mal žalovaný dostatočný časový priestor na zabezpečenie, resp. ušetrenie finančných prostriedkov.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom v konaní bol síce pomerne úspešnejší žalovaný, avšak súd má za to, že prejednávaná vec predstavuje špecifickú situáciu, ktorú je potrebné vyhodnotiť ako prípad hodný osobitného zreteľa, a to s poukazom na to, že zo vyplýva možnosť pre poisťovateľa uplatniť 100 % regresný nárok v prípade, pokiaľ vinník nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, bez ohľadu na množstvo tejto návykovej látky, resp. výšku vyplateného poistného plnenia. Žalobca si teda mohol uplatniť celú sumu vyplatených poistných plnení, ktorú však súd korigoval s poukazom na zásadu primeranosti vyplývajúcu z a vzhľadom na uvedené preto úspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a o trovách konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).