Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-77-2020.pdf
PDF · 108.61 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/77/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci mal. dieťaťa H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. S., zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. J. I., Z.. P. XXXX/XX a otec S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Z v e r u j e sa mal. H. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. H. K., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 80 eur mesačne, počnúc od 24.2.2020 do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.
III. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 24.2.2020 do 31.8.2020 v sume 420 eur je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku popri bežnom výživnom.
IV. Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
V. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.02.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky maloletej, ktorá sa domáhala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 80,- Eur mesačne od 01.09.2019 vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám matky.
2. Matka podaný návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej sa zoznámila v januári 2015, pričom počas tejto známosti otehotnela a dňa 24.12.2016 sa narodila maloletá. Otec sa o maloletú prvých 5 mesiacov po narodení intenzívne zaujímal, navštevoval ju. Kontakt otca s maloletou bol cca 1x do mesiaca. Otec prispieval na výživu maloletej sumou 30,- Eur mesačne. Od decembra 2019 otec o maloletú neprejavil žiadny záujem. Na výživu prestal prispievať. Matka poberala do januára 2020 rodičovský príspevok vo výške 220,09 Eur a prídavok na dieťa vo výške 24,95 Eur. Od januára 2017 matka začala pracovať na dohodu o pracovnej činnosti do 09.02.2020, pričom jej príjem bol 25 Eur mesačne. Dňa 09.02.2020 dostala matka výpoveď, pričom toho času je evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie. Matka v závere návrhu uviedla, že otec sa podľa jej informácií nezdržiava na adrese trvalého bydliska. O jeho terajšom pobyte nemá matka vedomosť.
3. Spolu s podaným návrhom matka doručila súdu kópiu:
§ rodného listu maloletej § potvrdenia o mzde od zamestnávateľa K. N. s.r.o.
4. Uznesením sp. zn.: 14P/77/2020-9 zo dňa 29.04.2020 súd ustanovil maloletej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.
5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov zo dňa 04.05.2020 súd zistil, že otec maloletej:
§ nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, § bol vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie od 14.10.2014 do 08.02.2015 - vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce s ÚPSVaR, § nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, § bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi od 01.11.2014 do 01.01.2015 - 61,60 EUR mesačne.
6. Zo správy ustanoveného kolízneho opatrovníka zo dňa 29.05.2020 súd zistil, že zo vzťahu matky S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. P. XXXX/XX, N. J. I. a otca S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Č.. X, XXX XX O., kontaktná adresa X. Č.. XXX, XXX XX, pochádza maloletá H. K.. Matka prebýva v mestskom nájomnom byte, ktorý pozostáva z jednej väčšej izby, samostatnej kuchyne a sociálneho zariadenia. Domácnosť je zariadená zachovalým nábytkom. Na trvalom bydlisku je prihlásený aj matkin brat Y. H., ktorý žije a prechodne býva v Č. V. a domov prichádza asi dvakrát ročne na krátku návštevu. Počas pohovoru matka uviedla, že s otcom žila v družobnom vzťahu asi od roku 2015. Po narodení ich spoločného dieťaťa ešte naďalej spolu prebývali, ale otec sa už častejšie zdržiaval v H. u svojich príbuzných. Matka uviedla, že asi pred dvomi rokmi otec definitívne odišiel zo spoločnej domácnosti. Dobrovoľne prispieval na výživu maloletej sumou, ktorá sa priemerne pohybovala v rozmedzí od 50 do 60 Eur mesačne. Od decembra 2019 otec bez vysvetlenia prestal zasielať akýkoľvek príspevok na výživu dieťaťa. Matka sa snažila s druhým rodičom dohodnúť aj mimosúdne, ale nebol ochotný pristúpiť na akúkoľvek stabilnú dohodu. Aj zasielanie dobrovoľného výživného sa pohybovalo v sumách a v časových intervaloch, ktoré výlučne určil otec. Minimálne rok nemá žiadnu vedomosť, kde sa otec pohybuje, nevie jeho telefónne číslo, nepozná príbuzných. Posledný telefonicky kontakt medzi rodičmi sa zrealizoval v máji 2019. Telefónne číslo však už nie je aktuálne, nakoľko otec si čísla často mení. Aktuálny mesačný príjem matky je preddavková dávka v hmotnej núdzi vo výške 133,30 Eur, dávka v nezamestnanosti, t.j. 84,30 Eur a prídavok na jedno maloleté, nezaopatrené dieťa vo výške 24,95 Eur. Základné výdavky v rodine matky sú nájomné vo výške 217 Eur, (v tejto sume je zahrnutý aj poplatok za plyn, elektrinu, rozhlas a televíziu), úhrada poplatkov spojených s návštevou materskej škôlky vo výške cca 33 Eur. S ďalšími výdavkami ako je stravné, oblečenie, nákup liekov, hygiena a pod. matke finančne vypomáha súčasný partner S. H.. Maloletá H. je zdravé dieťa, prekonáva iba bežné detské ochorenia. Je dispenzarizovaná v ambulancii lekára pre deti a dorast - MUDr. S. V., U. Č..X, XXX XX N. J. I.. Na základe uvedených skutočnosti je zrejmé, že práve matka dlhodobo prevažne sama zabezpečuje celkovú starostlivosť maloletému dieťaťu, preto kolízny opatrovník doporučuje maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky.
7. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 18.08.2020 súd zistil, že otec nie je poberateľom nemocenskej dávky ani dávky v nezamestnanosti.
8. Návrh vo veci samej, ostatné súdne písomnosti ako ja predvolanie na pojednávanie boli otcovi doručené náhradným spôsobom postupom v zmysle ust. § 106 ods. 3 CSP.
9. Na pojednávaní dňa 07.09.2020 matka uviedla, že trvá na podanom návrhu. Žiada priznať výživné na maloleté dieťa od podania návrhu.
10. Matka v rámci účastníckeho výsluchu uviedla:
„Dcéra chodí do škôlky na ulici H. v N. J. I.. Poberám dávku v HN, nakoľko nemám odpracované 2 roky. Dostávam 88 eur v čistom. Dávku v HN vo výške 130 eur, prídavky vo výške 24,95 eur. Iný príjem nemám. Bývam v mestskom byte v SNV na ulici P.. Dostávam príspevok na bývanie 89 eur. Nikto so mnou nebýva
v spoločnej domácnosti. Pomáha mi sestra. Otec ničím neprispel. Platím dcére škôlku 40 eur, stravu 33 eur, oblečenie 30 eur mesačne, hygienické potreby 20 eur. Do škôlky chodí od 9.9.2019. Otec sa nezaujíma o mal. dieťa, styk nerealizuje. Inú vyživovaciu povinnosť nemám. O otcovi nemám žiadne vedomosti, neviem, v akých pomeroch žije otec mal. dieťaťa. Otec má aj iné vyživovacie povinnosti. Dlhy nemám žiadne. Nevlastním žiadny majetok. O mal. dcéru sa starám tak ako môžem. Starám sa o ňu sama.“
11. Ustanovený kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že má vedomosť, že matka sama zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa. Zo strany rodičov nemá žiadnu pomoc, nakoľko nežijú. Pomáha jej staršia sestra. Na základe týchto skutočností kolízny opatrovník odporučil, aby mal. H. bola zverená do starostlivosti matky a stretávanie otca s mal. dieťaťom nežiadal upraviť. Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné zo strany otca vo výške 80,- eur mesačne od podania návrhu.
12. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
13. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
14. Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
19. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
20. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
29. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
30. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
33. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
35. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
36. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“) , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého,
37. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
38. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
39. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
40. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
42. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
43. Súd pri svojom rozhodovaní v právnej veci maloletej poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV. ÚS 367/08).
44. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom znení petitu, ako to matka požadovala.
45. Pokiaľ šlo o zverenie maloletej dcéry do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletej toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe je v starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté dieťa riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd maloletú výrokom I. tohto rozsudku zveril do osobnej starostlivosti matky.
46. Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
47. Matka býva spolu s maloletou v nájomnom mestskom byte. Matka je toho času nezamestnaná. Jej príjem pozostáva z dávky v hmotnej núdzi vo výške 133,30 Eur, dávky v nezamestnanosti, t.j. 84,30 Eur a prídavku na jedno maloleté, nezaopatrené dieťa vo výške 24,95 Eur. S výdavkami matky a nákladmi na starostlivosti o maloletú sa súd oboznámil v rámci dokazovania.
48. U otca súd pri rozhodovaní o výške výživného pre maloletú dcéru vychádzal zo zásady potencionality a nie zo zásady fakticity jeho zárobku. Súd u otca nezistil, žeby bol toho času vedený ako uchádzač o zamestnanie, resp. že by sa o zamestnanie uchádzal. Na výzvy súdu otec žiadnym spôsobom nereagoval. Súd preto pri svojom rozhodovaní neprihliadol len na skutočné príjmy, ktoré by mal otec dosahovať v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádzal z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré by otec mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
49. Súd vzhľadom na skutočnosť, že nezistil predchádzajúcich zamestnávateľov otca ani jeho dosiahnuté vzdelanie vychádzal súd pri určení výživného na maloletú zo sumy minimálnej mzdy, ktorá je v súčasnosti vo výške 580,- Eur (v čistom 476,74 Eur) mesačne, a ktorú by otec podľa názoru súdu mohol a mal byť schopný zarobiť.
50. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy v konaní zistené a odôvodnené potreby maloletej, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, súd ustálil výšku výživného na mal. H. sumou 80,- Eur mesačne od 24.02.2020 do budúcna v zmysle výroku II. tohto rozsudku. Súd ďalej uvádza, že suma 80,- Eur predstavuje len 16,80 % minimálneho potencionálneho príjmu otca, ktorý by podľa názoru mal byť otec schopný dosahovať, pričom podľa názoru súdu existuje predpoklad, že otec dosahuje vyššie príjmy.
51. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú H. za obdobie od 24.02.2020 do budúcna, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v celkovej výške 420,- Eur na úhradu ktorého ho súd zaviazal spôsobom uvedeným vo výroku III. tohto rozsudku.
52. Nakoľko matka ani kolízny opatrovník nenavrhli upraviť styk otca s maloletou a tiež s ohľadom na skutočnosť, že otec sa zdržiava na súde neznámom mieste, rozhodol súd výrokom IV. tohto rozsudku tak, že styk otca s maloletou neupravil.
53. Keďže súd rozhodol o výške výživného počnúc doručením návrhu na tunajší súd a nie počnúc skorším dátumom tak, ako to matka navrhovala v podanom návrhu. Rozhodol súd výrokom V. tohto rozsudku tak, že v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Súd tak urobil s ohľadom na skutočnosť, že matka v priebehu konania žiadnym spôsobom neosvedčila potrebu spätného priznania výživného na čas pred podaním návrhu na súd.
54. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
55. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
56. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. O trovách konania súd rozhodol tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.