Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-47-2019.pdf
PDF · 92.33 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/47/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanej: Ľ. N., R.. XX.XX.XXXX, D. W. XXXX/XX, D., zastúpenej spoločnosťou Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, Bratislava, o zaplatenie 5.283,42 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 5.255,45 eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 5,00%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 5.255,45 eur od 02.12.2016 do 13.09.2019 v mesačných splátkach po 50,- eur, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej náhrada trov konania v rozsahu 98,9 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2019 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 5.283,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 01.10.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. uzatvoril dňa 03.12.2015 so žalovanou zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX /. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 5.000,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 148,- eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 8.880,- eur. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 687,01 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky, riadne a včas, žalobca listom zo dňa 06.07.2016 - predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade všetkých dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočnej lehote nedošlo, žalobca úver dňa 19.09.2016 zosplatnil, o čom listom zo dňa 25.09.2016 informoval žalovanú. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 27,97 eur.
3. Podaním doručeným súdu dňa 01.10.2019 (pred začatím predbežného prejednania sporu a pojednávania) vzal žalobca žalobu v časti istiny 5.255,45 eur späť z dôvodu, že žalovaná dňa 13.09.2019 uhradila sumu 5.255,45 eur.
4. Žalovaná uviedla, že je pravdou, že prijala v zmysle zmluvy pôžičku vo výške 5.000,- eur a nespochybňuje ani tvrdenia žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Žalobkyňa uviedla, že sumu 27,97 eur žalobca označuje ako náklady na vymáhanie avšak podľa predloženej prílohy Prehľad splátok a úhrad je označenie manipulačný poplatok_agentúra. Žalobkyňa uviedla, že žiada žalobcu aby uvedený rozpor vysvetlil, objasnil povahu tohto poplatku a riadne ho preukázal.
5. K predmetnému vyjadreniu žalovanej sa žalobca vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 28.10.2019. K nákladom spojených s vymáhaním pohľadávky uviedol, že žalovaná v zmluve svojim podpisom súhlasila so zmluvnými podmienkami aj čo sa týka všetkých nákladov. V zmysle čl. 10 bod 10.4 Zmluvných podmienok sú súčasťou pohľadávky aj náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré sa označujú ako MP3. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením a práve táto hodnota predstavuje sumu 27,97 eur, pričom žalobca trvá na priznaní tejto položky. Žalobca uviedol, že sa jedná o náklady spojené s úkonmi počas mimosúdneho vymáhania danej pohľadávky, pričom ich výška je daná percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad poukazovaných žalovanou po dátume zosplatnenia pohľadávky.
6. Na pojednávanie nariadené na 07.09.2020 sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca hoci boli riadne predvolaní, žiadali aby súd rozhodol v ich neprítomnosti.
7. Na pojednávaní konanom dňa 07.09.2020 žalovaná uviedla, že nesporuje svoju povinnosť zaplatiť zákonný úrok z omeškania zo sumy 5.255,45 eur od 02.12.2016 do 13.09.2019 avšak požiadala o to, aby jej súd umožnil túto sumu, ako aj trovy konania splácať v mesačných splátkach po 50,- eur, a to z dôvodu, že nie je v možnostiach žalovanej zaplatiť uvedenú sumu naraz, ako aj z dôvodu, že so žalobcom má v inej veci takisto dohodu o splátkach, takže zrejem žalobca s týmto problém nemá. V súvislosti s uplatňovanými nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávky vo výške 27,97 eur, poukázala na ustanovenie § 9a ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na súdnu prax, podľa ktorých od spotrebiteľa nie je možné požadovať, aby poskytol plnenie s ktorým nebol vopred oboznámený, a tiež nemožno od spotrebiteľa požadovať uhradenie nákladov na administratívu napr. upomienky súvisiace so správou pohľadávky, nakoľko ide o náklady ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, ale v záujme dodávateľa.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. so žalovanou uzavrel dňa 03.12.2015 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku v dohodnutej výške 5.000,- eur. Celková suma, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť bola vo výške 8.613,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po 148,- eur.
10. Podľa článku 10. bod 10.4 zmluvných podmienok, v prípade, ak dôjde k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom tretej osoby, súčasťou pohľadávky spoločnosti voči klientovi sú aj spoločnosťou skutočne vynaložené náklady na zabezpečenie vymáhania pohľadávky a to maximálne vo výške 14 % z vymoženej dlžnej sumy + DPH.
11. Nakoľko žalovaná porušila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o pôžičke, žalobca listom zo dňa 25.09.2016 oznámil žalovanej, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 5.501,30 eur.
12. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
13. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
14. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
15. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny vo výške 5.255,45 eur vzhľadom na čiastočné späťvzatie zo strany žalobcu, pričom súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím nezisťoval, nakoľko by bol neúčinný v zmysle § 146 ods. 1 CSP.
25. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 27,97 eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a úroky z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 5.255,45 eur od 02.12.2016 do 13.09.2019, ktoré ani samotná žalovaná nerozporovala. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je v časti úroku z omeškania dôvodná. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu a dlh žalovanej vznikli z ich záväzkového vzťahu (zo Zmluvy o pôžičke), do ktorých ako veriteľ vstúpil podnikateľský subjekt v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná ako dlžník. Nakoľko žalovaná nesplnila svoj dlh do dátumu určeného v upomienke, úver sa stal splatným. Keďže žalovaná sa so zaplatením dlhu dostala do omeškania, súd žalobcovi priznal úroky z omeškania, o ktorých súd
rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., vo výške 5,00% požadovanej žalobcom.
26. Vzhľadom na návrh žalovanej súd povolil žalovanej vzhľadom na jej majetkové pomery splatiť dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.).
27. Žalobca si podanou žalobou zároveň uplatňoval aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 27,97 eur, pričom sa odvolával na článok 10. bod 10.4 zmluvných podmienok, podľa ktorého v prípade, ak dôjde k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom tretej osoby, súčasťou pohľadávky spoločnosti voči klientovi sú aj spoločnosťou skutočne vynaložené náklady na zabezpečenie vymáhania pohľadávky a to maximálne vo výške 14 % z vymoženej dlžnej sumy + DPH. Ohľadom právneho posúdenia zisteného skutkového stavu sa súd musel vysporiadať s argumentáciou žalobcu, ktorý k uplatneným nákladom spojených s uplatnením pohľadávky uviedol, že sa jedná o náklady spojené s úkonmi počas mimosúdneho vymáhania danej pohľadávky, pričom ich výška je daná percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad poukazovaných žalovanou po dátume zosplatnenia pohľadávky. V zmysle § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Vo všeobecnosti si veriteľ musí nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky uplatniť v súdnom konaní, spolu s nárokom na úhradu istiny pohľadávky. Musí zároveň preukázať výšku skutočných nákladov spojených s uplatnením pohľadávky voči dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že žalobca je nositeľom dôkazného bremena, žalobca je ten, ktorý musí preukázať výšku reálne vynaložených nákladov. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal z akých skutočne vynaložených nákladov sa skladá uplatňovaná suma 27,97 eur. Žalobca k uvedenú uviedol, že ich výška je daná percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad poukazovaných žalovanou po dátume zosplatnenia pohľadávky. Uvedené samo o sebe odporuje podstate inštitútu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, nakoľko náklady spojené s vymáhaním pohľadávky sú skutočne vynaložené náklady, ktoré nie je možné počítať percentuálnym podielom z vymoženej pohľadávky. K uvedenému súd ďalej uvádza, že v zmysle článok 10. bod 10.4 zmluvných podmienok sú súčasťou pohľadávky náklady spojené s uplatnením pohľadávky len v prípade, že k vymáhaniu pohľadávky dôjde prostredníctvom tretej osoby. Súd má za to, že ani táto podmienka nebola splnená, keďže žalobca nie je treťou osobu, žalobca je na základe Projektu rozdelenia zlúčením právnym nástupcom pôvodného veriteľa spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorá bola dňa 1.1.2018 vymazaná z obchodného registra a to v dôsledku rozdelenia. Žalobca nepreukázal, že by pohľadávku vymáhal prostredníctvom tretej osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v tejto časti žalobu zamietol.
28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v časti žalovanej sumy 27,97 eur neúspešný. Vzhľadom na uvedené mal žalobca vo veci čiastočný úspech, pomer úspechu žalobcu je 99,45 % k úspechu žalovanej 0,55 %, z čoho vyplýva nárok žalobcu na náhradu trov konania proti žalovanej 98,9 % (99,45 % mínus 0,55 %), preto mu súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,90 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku (§ 262 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).