Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-153-2019.pdf
PDF · 107.36 KB
No categories available
49P/153/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti o maloleté deti: F. P., nar. XX.XX.XXXX a R. P., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, A., zastúpená Mgr. Stanislavom Hutňanom, advokátom so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, a otca: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, E. X., zastúpený Mgr. Ivanou Polivkovou, advokátkou so sídlom, Kláštorská 9, Bratislava, o určenie výživného na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
I. Otec je povinný platiť výživné na maloletého F., nar. XX.XX.XXXX v sume 230,-eur a na maloletú R., nar. XX.XX.XXXX v sume 230,- eur, splatné vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 11.10.2019 do 08.01.2020.
II. Zročné výživné na maloletého F., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 11.10.2019 do 30.11.2019 v sume 375,50 eur je otec povinný zaplatiť do 31.12.2020 k rukám matky. Zročné výživné na maloletú R., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 11.10.2019 do 30.11.2019 v sume 375,50 eur je otec povinný zaplatiť do 31.12.2020 k rukám matky.
III. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 11.10.2019 matka maloletých detí žiadala o určenie výživného na čas do rozvodu manželstva, a to na maloletého F. P., nar. XX.XX.XXXX vo výške 350,- eur a na maloletú R. P., nar. XX.XX.XXXX vo výške 350,- mesačne, vždy ku 15. dňu k rukám matky, od mája 2018 až do právoplatného ukončenia konania sp. zn. 59P/94/2019 vedeného na tunajšom súde.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2018. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, ktoré žijú v domácnosti matky. Všetky výdavky na deti znáša matka sama. Z doterajšieho dokazovania v rozvodom konaní v súvislosti s majetkovými pomermi otca, matka poukazuje na skutočnosť, že otec mal príjem v roku 2018 takmer 5000,- eur mesačne z podnikateľskej činnosti. Zároveň je vlastníkom nehnuteľnosti, motorového vozidla značky VW E. a v BSM majú spolu chatu pri K.. Otec na výživu maloletých neprispieva od času od kedy opustil spoločnú domácnosť, a tak je matka nútená sa domáhať plnenia vyživovacej povinnosti prostredníctvom súdu. Svojim vyjadrením k návrhu na rozvod manželstva zo dňa 11.04.2019 matka žiadala, aby Okresný súd Bratislava II vydal po vykonaní dokazovania rozsudok, ktorým uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí mesačne na každé dieťa sumou 350,- eur, splatných k 15. dňu mesiaca k rukám matky.
3. Otec vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.08.2020 s návrhom matky nesúhlasil, považoval ho za nedôvodný. Podľa aktuálnej legislatívy i ustálenej súdnej praxe je výživné možné priznať za dobu minulú len výnimočne a to najmä z dôvodu, aby sa zamedzilo možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Z návrhu žiadnym spôsobom nevyplývajú akékoľvek dôvody hodné osobitného zreteľa ako ani potreba priznania spätného výživného. Podľa jeho názoru, matka iba zneužíva zákonný inštitút priznávania spätného výživného na maloleté deti. Ak mala v minulosti za to, že otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči obom maloletým deťom, je otázne prečo nepodala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo samotný návrh na určenie vyživovacej povinnosti. Urobila tak až po 17-tich mesiacoch po tom, ako sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a iba tri dni pred vyhlásením rozsudku vo veci samej. Zároveň otec dával do pozornosti, že matka maloletých detí bola po celý čas zastúpená právnym zástupcom, a preto za dôvod hodný osobitného zreteľa nemôže byť považovaná ani prípadná neznalosť možnosti uplatňovať si výživné. Je evidentné, že matka v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala nielenže dôvodnosť ale ani potrebu úpravy výživného na čas do rozvodu, ako ani priznania spätného výživného. Z konania je pritom zrejmé, že po odsťahovaní sa otca zo spoločnej domácnosti, obaja rodičia zabezpečovali výchovu a starostlivosť o maloleté deti, čo samotná matka ani nikdy nepoprela. Otec ďalej uviedol, že rovnako ako matka preukázateľne zabezpečoval životné potreby oboch maloletých detí, a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, ďalej poukázal na skutočnosť, že po opustení spoločnej domácnosti zanechal matke všetok spoločne nadobudnutý majetok a sám musel riešiť svoju bytovú otázku. Otec si uvedomuje svoje postavenie otca v živote svojich detí a okrem skutočnosti, že pokrýval bežné výdavky oboch maloletých detí, uhrádzal za finančnej výpomoci svojej rodiny aj voľno časové aktivity a dovolenky detí, pričom obom deťom zabezpečil vyhovujúce bytové podmienky, nakúpil kompletne nové ošatenie, ako aj školské pomôcky. Matka nikdy od neho nežiadala úhradu výživného, uvedomujúc si pravdepodobne nespochybniteľnú skutočnosť, že začnú časť mesiaca mal deti v osobnej starostlivosti. Návrh matky ako aj jej samotné konanie otec s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za amorálne a v rozpore s dobrými mravmi.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesmi kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu sp. zn. 59P/94/2018, s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.04.2015, č. k. 28P/101/2014-82 , potvrdením o príjme matky, Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.12.2015, výplatnou páskou matky za obdobie od 01/2019 do 09/2019 ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa14.10.2019, č. k. 59P/94/2018-212 bolo manželstvo rodičov maloletého F. a maloletej R. rozvedené. Zároveň súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bolo priznané obom rodičom a otcovi bol upravený styk s oboma maloletými. V časti úpravy výživného rodičia dohodu neuzavreli, pričom súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého F. v sume 230,- eur a na maloletú R. v sume 230,- eur, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počínajúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol a rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
6. Z doloženého prehľadu o mesačných nákladoch na maloleté deti súd zistil, že mesačné náklady na maloletého F. matka vyčíslila vo výške 381,- eur (z toho: 125,- eur nájomné; 27,- eur strava v škole; školská družina + triedny fond 36,- eur; voľnočasové aktivity 15,- eur; cestovné 30,- eur ; poistenie 30,- eur; 60,- eur strava doma; 10,- eur drogéria, 40,- eur oblečenie a obuv, školské potreby 8,- eur) a maloletú R. vo výške 405,- eur ( z toho:125,- eur nájomné; 35,- eur strava v škole; školská družina 27,- eur; voľnočasové aktivity 55,- eur; cestovné 30,- eur; poistenie 30,- eur; 60,- eur strava doma; 10,- eur drogéria, 40,- eur oblečenie a obuv, školské potreby 8,- eur).
7. Z výpisu listu vlastníctva Č.. XXX vedeného pre k.ú. J., Y. J., okres Ž. N. S. súd zistil, že matka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zastavané plochy a nádvoria p. č. XXX vo výmere 458 m2 a rodinného domu súpisné číslo XX, p. č. XXX.
8. Z výplatnej pásky spoločnosti Y. B., P.. B.., vyplýva, že priemerná čistá mesačná mzda matky za obdobie od 01/2020 do 06/2020 predstavovala sumu 2082,- eur.
9. Zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi B. B. P.. B.. a P. a T. P. dňa 07.12.2015, súd zistil, že menovaným bol poskytnutý Úver na bývanie vo výške 70 000 eur, s tým, že výška mesačnej splátky je 355,42 eur.
10. Z čestného prehlásenia zo dňa 07.09.2020 súd zistil, že V. C. poskytla v mesiaci január 2020 finančnú hotovosť vo výške 5000,- eur svojej dcére V.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, pre účely opravy plynového kotla ako aj odstránenia vzniknutej škody na ostatnom zariadení domu, ktoré vznikli v dôsledku havárie. Vyššie uvedenú sumu jej P. P. spláca v pravidelných mesačných intervaloch vo výške 200 eur.
11. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 07.09.2020 uviedla, že otec maloletých v máji 2018 odišiel zo spoločnej domácnosti a až do decembra 2019, kedy bolo rozhodnuté o rozvode, na maloleté deti nič neprispieval. R. bola v tom čas W. a musela jej zabezpečiť všetky potrebné veci súvisiace s nástupom do školy. Všetky tieto potreby ju stáli asi 120,- eur pričom od otca chcela polovicu, avšak ani to nebol ochotný zaplatiť. Keď od neho pýtala peniaze vyhrážal sa jej, že má isť za svojim priateľom a pýtať si od neho. 20 mesiacov jej absolútne nič neprispieval, ani na školu, družinu, oblečenie, krúžky, učebnice. Na otázku prečo si neuplatňovala výživné skôr odpovedala, že si myslela, že otec bude platiť dobrovoľne. Finančne jej musela vypomáhať mama. Otec detí jej prvé výživné zaplatil v decembri 2019. Matka ďalej uviedla, že emailová komunikácia, ktorá bola založená do spisu bola vytrhnutá z kontextu, kedy vtedajší manžel na ňu stále útočil a ona napísala v tom čase, že nechce nič. Nie je pravdou, že by mu nedávala oblečenie na deti, prvý polrok mu vždy pribalila veci, keď išli na víkend aj na dovolenku. Deti mal u seba polovicu času iba cez prázdniny v lete 2018, od septembra 2019 nabehli na systém, že deti mal každý druhý týždeň cez víkend.
12. Právny zástupca matky na pojednávaní uviedol, že návrh matky nie je možné považovať za špekulatívny, pretože nemohla predpokladať kedy bude právoplatne rozhodnuté vo veci rozvodu manželstva. Matka sa snažila aj pred rozvodom s otcom na platení výživného dohodnúť, avšak bezúspešne. Od podania návrhu na rozvod manželstva rodičia maloletých nežijú v jednej domácnosti, nehospodária spolu a otec detí nijako v tom čase neparticipoval na výžive maloletých. To, že si ich zobral občas na víkend, nie je možné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti.
13. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že návrhu matky nerozumie. Nechápe, že matka mala zvýšené náklady, lebo zvýšené náklady mal tak isto aj on, keďže odišiel so spoločnej domácnosti s dvomi igelitkami a nemal ani lyžičku na kávu. S deťmi trávil polovicu času, riadne sa o ne staral, nakupoval oblečenie, keďže matka mu žiadne šaty nedávala. Tiež kúpil aj školskú tašku. Všetko zvládol len za pomoci svojej rodiny a teraz keď sa konečne stabilizoval, nevie pochopiť prečo sa matka snaží prenechať platenie jej extrémnych nákladov na neho. Výživné jej zaplatil prvýkrát 12.11.2019, odvtedy platí výživné pravidelne, tak ako mu bolo určené súdom.
14. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 07.09.2020 uviedla, že právny zástupca matky a ani samotná matka neuviedli ani jeden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo možné priznať výživné spätne. Argument, že nevedeli kedy bude rozhodnutie o rozvode právoplatné je irelevantné, pretože matka bola celý čas právne zastúpená. Matka mala podať návrh vtedy, keď vznikli dôvody, ktoré uvádza. Po odchode zo spoločnej domácnosti mal otec deti polovicu času, preto si matka výživné neuplatňovala. Vyplýva to aj z e-mailovej komunikácie z z novembra 2018, kde matka uviedla, že výživné si nebude uplatňovať.
15. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 07.09.2020 uviedol, že matka mala možnosť podať si návrh na úpravu práv a povinností na čas do rozvodu skôr a ani dnes na pojednávaní a ani vo svojom návrhu, neuviedla dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie spätného výživného. Na základe uvedeného žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu, resp. priznať výživné za obdobie od 14.10.2019 do 12.11.2019, kedy otec zaplatil prvýkrát výživné. Dňa 14.10.2019 došlo k vyhláseniu
rozhodnutia o rozvode manželstva a úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
24. V zmysle Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že sa vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Je potrebné poukázať na to, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, pričom Zákon o rodine potreby dieťaťa pred potrebami rodiča. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby.
25. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd mal za to, že návrh matky na určenie výživného na čas do rozvodu, je sčasti dôvodný. Súd mal z vykonaného dokazovania (ktoré sa prevažne opieralo o skutočnosti zistené v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode) preukázané, že matka pracuje ako obchodný zástupca v spoločnosti Y. B., pričom jej priemerná čistá mesačná mzda za obdobie roku 2018, predstavovala sumu 2.346,70 eur. Matka vlastní rodinný dom v W., ktorého je výlučnou vlastníčkou. Motorové vozidlo využíva firemné. Celkové mesačné náklady na mal. F. ( v konaní o rozvod manželstva) vyčíslila vo výške 762,- eur (z toho: 16,- eur/družina, 9,- eur/ZRPŠ, 30,- eur/poistenie, 43,-eur/angličtina štvrťročne, 45,- eur/plavecký kurz, 15,-eur/futbal, 50,-eur/korčulovanie, strava cca 160,- eur, ošatenie a drogériu 240,- eur) a na mal. R. vo výške 734,- eur (z toho: 43,- eur/angličtina štvrťročne, 35,- eur/ výtvarná štvrťročne, 10,- eur/basketbal, 15,- eur/futbal, 9,- eur/ZRPŠ, strava, ošatenie a drogériu 400,- eur, škola v prírode 180,- eur). Mesačne na benzín v súvislosti s rozvážaním maloletých detí do a zo školy a na krúžky minie cca 80,- eur. Celkové výdavky na domácnosť vyčíslila v sume cca 150,- eur (elektrina, voda, plyn, TV a internet).
26. Ďalej, z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 59P/94/2018 mal súd za preukázané, že otec maloletých podniká v sprostredkovateľskej činnosti. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 vykázal za uvedené obdobie základ dane vo výške 15.788,98 eur, pri príjme vo výške 58.843,65 eur. Spláca hypotéku vo výške 580,- eur mesačne. Náklady na domácnosť vyčíslil v sume cca 150,- eur mesačne (elektrina, voda, plyn, káblovka a pod.). Býva v 3-izbovom rodinnom dome v E. X., ktorý má na hypotéku. Okrem domu vlastní spolu s manželkou v BSM chatu pri K. a motorové vozidlo značky VW E., ktoré využíva na podnikateľské účely. Deťom platí krúžky, ako angličtinu, florbal a pod..
27. Na základe vyššie uvedeného, mal súd za to (totožne ako v konaní o rozvod manželstva), že výživné v sume 230,- eur na každé dieťa zodpovedá reálnym príjmom, výdavkom a majetkovým pomerom otca ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí v rozhodnom období. Obidve maloleté deti navštevovali v období prvého polroku školského roka 2019/2020, 1. stupeň základnej školy. Matka vyčíslila celkové výdavky na každé dieťa v priemere cca v sume 750,- eur, čo súd považoval vzhľadom na vek detí, za výdavky neprimerane vysoké a neúmerne nadhodnotené. Súd zároveň zohľadnil skutočnosť, že otec deklaroval ochotu prispievať aj nad rámec určeného výživného ako i to, že otec si musel po odchode zo spoločnej domácnosti riešiť svoju bytovú otázku. 28. Ak povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, môže sa oprávnený obrátiť na súd s návrhom na určenie výživného. Návrh by mal byť podaný čo najskôr, keďže súd môže priznať výživné najskôr odo dňa začatia súdneho konania a ak sú prítomné dôvody hodné osobitného zreteľa, možno ho priznať aj 3 roky spätne. Ak súd po náležitom zhodnotení okolností prípadu usúdi, že dôvody hodné osobitného zreteľa sú dané, môže priznať výživné 3 roky spätne. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť skutočnosť, že oprávnený nemohol proti povinnému podať návrh na určenie výživného, keďže nevedel kde sa tento zdržiava, prípadne mu to neumožňoval zlý zdravotný stav.
29. Matka žiadala výživné priznať od mája 2018, t.j. od času kedy otec maloletých opustil spoločnú domácnosť s odôvodnením, že verila, že otec bude výživné uhrádzať dobrovoľne. E- mailovú komunikáciu s otcom, kde uvádzala, že výživné do rozvodu nebude požadovať, vysvetľovala tým, že bola vytrhnutá z kontextu, nakoľko vtedajší manžel na ňu stále útočil a ona mu napísala, že nechce nič. Súd návrh matky detí na určenie vyživovacej povinnosti spätne - od mája 2018 do právoplatného ukončenia konania vedeného pod sp. zn. 59P/94/2018 - v sume 350 eur mesačne zamietol, poukazujúc na skutočnosť, že v danom prípade nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ich existenciu matka súdu ničím nepreukázala, tieto nevyplynuli ani z iných okolností. Taktiež samotné konanie o rozvod manželstva inicioval otec maloletých, pričom matka mala možnosť si nárokovať výživné od otca samostatným návrhom skôr ako podal návrh otec, čo však neurobila, pričom jej v tom nebránila žiadna vážna prekážka. Odôvodnenie, že verila, že otec bude platiť výživné dobrovoľne, nemohol súd v žiadnom prípade akceptovať.
30. Návrh na súd podala matka až dňa 11.10. 2019 (t.j. po podaní návrhu otca maloletých na rozvod manželstva), súd teda určil ako počiatok povinnosti platenia výživného od uvedeného dátumu. Rozhodnutie o rozvode manželstva a úprave výživného nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2020. Z uvedených dôvodov súd priznal matke výživné za obdobie od 11.10.2019 do 08.01.2020 a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
31. Súd pri rozhodovaní o výške výživného počas posudzovaného obdobia t.j. od 11.10.2019 do 08.01. 2020 vychádzal v podstate z rovnakého skutkového stavu veci ako v rámci konania o rozvod manželstva a úprave pomerov manželov k obom maloletým deťom. V uvedenom konaní bol vyhlásený rozsudok dňa 14.10.2019, právoplatnosť nadobudol dňa 08.01.2020. Súd teda totožne, ako v konaní o rozvod manželstva, rozhodol o výške výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého F. sumou 230,- eur mesačne a na výživu maloletej R. sumou 230,- eur mesačne, a to od 11.10.2019, (t.j. odo dňa keď matka podala návrh na určenie výživného k maloletým deťom na čas do rozvodu), do 30.11.2019 ( t.j. do času kedy výživné hradené nebolo - otec uhradil prvýkrát výživné v novembri 2019 vo výške 230,- eur na každé dieťa. Nakoľko výživné je splatné vždy mesiac vopred, v danom prípade išlo o zaplatenie výživného za mesiac december 2019).
32. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého F. P., nar. XX.XX.XXXX, od 11.10.2019 do 30.11.2019 čím vzniklo celkovo zročné výživné vo výške 375,50,- eur t.j. za obdobie 19 dní v mesiaci október 2019 a mesiac november 2019 a (t.j. : 1 x 230,- eur + 19 dní x 7,66 eur (1 deň) = 230,- eur + 145,54= 375,50 eur).
33. Zročné výživné na maloletú R. P., nar. XX.XX.XXXX, predstavuje celkovo sumu 375,50,- eur (t.j. za obdobie 1 mesiac november 2019 a 19 dní v mesiaci október 2019 - t.j. 1 x 230,- eur + 19 dní x 7,66 eur = 230,- eur + 145,54= 375,50eur). 34. Časové obdobie približne 4- och mesiacov je dostatočné na to, aby bolo zročné výživné uhradené v celom rozsahu, a to s ohľadom na príjem otca, jeho schopnosti a možnosti ako i majetkové pomery.
35. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie matky a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní.
Otec môže podať voči uvedenému rozsudku odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.