Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-10C/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V pred sudkyňou JUDr. Alenou Purgat Martinusovou, v právnej veci žalobcu: P. H., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, A., proti žalovanému: Bytové družstvo Petržalka - Bratislava, IČO: 00 169 765, Budatínska 1, Bratislava, o určenie neplatnosti vyhlásenia písomného hlasovania takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.02.2018 sa žalobkyňa domáhala ako vlastník bytu určenia neplatnosti Oznámenia o vyhlásení písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici B.Á. Č.. X P. XX M. A., ktoré bolo vykonané v dňoch 09.02.2018 až 13.02.2018 na základe jeho vyhlásenia správcom bytového domu, teda žalovaným. Namietala, že písomné hlasovanie bolo oznámené v rozpore so o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nebolo v ňom určené miesto hlasovania ale iba čas s tým, aby si každý usporiadal osobný program a mohol písomne hlasovať v uvedenom čase. Žalobkyňa svoju žalobu opierala o názor, že hlasovanie o zmene účelu spoločných priestorov v dome nemá oporu v zákone, nie je potrebné, nakoľko predmetné spoločné priestory v dome sa nevyužívali niekoľko rokov na to ako boli pôvodne určené teda ako práčovňa, žehliareň, sušiareň, bicykláreň a kočikáreň a nie je potrebné hlasovať o ich využití na účel skladový priestor. Uviedla, že tieto spoločné priestory i tak slúžili ako skladové priestory.

2. Žalobkyňa namietala neplatnosť Oznámenia písomného hlasovania vlastníkov, konaného v bytovom dome v dňoch 09.02.2015 až 13.02.2015 a to z dôvodu porušenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov , a .

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žaloba o určení neplatnosti Oznámenia o vyhlásení písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome je podľa / neprípustná. Uviedol, že nie je v spore pasívne legitimovaným subjektom podľa Žalobný petit považoval za nejasne formulovaný.

4. Súd sa oboznámil s prostriedkami procesného útoku žalobkyne a to s Oznámením žalovaného o vyhlásení písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v termíne od 09.02.2018 až 13.02.2018 zo dňa 01.02.2018, Zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.01.2018, vypočul žalobkyňu, žalovaného a na základe zisteného skutkového stavu žalobu rozsudkom zo dňa 05.09.2018 zamietol.

5. Súd v odôvodnení svojho prvého rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala ako vlastník bytu určenia neplatnosti Oznámenia o vyhlásení písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na ulici B. X M. A., ktoré bolo vykonané v dňoch 09.02.2018 až 13.02.2018 na základe jeho vyhlásenia správcom bytového domu, teda žalovaným. Uviedol, že žalobkyňa namietala, že písomné hlasovanie bolo oznámené v rozpore so o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nebolo v ňom určené miesto hlasovania ale iba čas a žalobkyňa žalobu opierala o názor, že hlasovanie o zmene účelu spoločných priestorov v dome nemá oporu v zákone a nie je potrebné, nakoľko predmetné spoločné priestory v dome sa nevyužívali niekoľko rokov na to, ako boli pôvodne určené, teda ako práčovňa, žehliareň, sušiareň, bicykláreň a kočikáreň a nie je potrebné hlasovať o ich využití na účel skladový priestor. Súd tiež konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, že je vlastníkom bytu v A.R. na B. XX, avšak žalovaný jej postavenie ako vlastníka bytu nerozporoval. Žalovaný je správcom predmetného bytového domu, čo medzi stranami nebolo sporné. Za nesporné považoval aj to, že žalobkyňa nepodávala žalobu ako prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.

6. Súd vychádzal z toho, že v posudzovanej veci sa nejedná o žalobu podanú v zmysle ods. c/ ani d/ a je zjavne nedôvodnou. Mal za to, že rozhodnutím o podanej žalobe nie je možné odstrániť stav právnej neistoty medzi sporovými stranami. Konštatoval, že oznámenie o písomnom hlasovaní Vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyhlásené žalovaným je len úkonom, ktorý vyplýva z uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.01.2018, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa ako prehlasovaný vlastník nedomáha, pričom nepredložila ani listinný dôkaz o tom, že sa tejto schôdze zúčastnila a bola prípadne pri hlasovaní o uznesení č. 4/2018 prehlasovaná. Konštatoval, že povinnosť žalovaného ako správcu domu vyhlásiť Oznámenie o písomnom hlasovaní mu vyplýva z z. č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Mal za to, že predmetnou žalobou žalobkyňa nemôže dosiahnuť zlepšenie svojho právneho postavenia, ak nepodáva žalobu ako prehlasovaný vlastník. Poukázal na zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s tým, že na správu bytového domu uzavreli vlastníci bytov a nebytových priestorov zmluvu o výkone správy, so žalovaným, ktorý vykonáva správu bytového domu a bol oprávnený vyhlásiť písomné hlasovanie o otázke týkajúcej sa zmeny účelu využívania spoločných priestorov, na ktorej otázke sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodli na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.01.2018 .

7. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobkyňa osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúcej k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

8. Voči rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietala, že odvolaním napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa dostatočne nezaoberal a neskúmal aktívnu legitimáciu a ani neriešil pasívnu legitimáciu sporových strán. Konštatovala, že v žalobe nie je žiadna zmienka o prehlasovanej vlastníčke, ani to z jej povahy nevyplýva, nakoľko hlasovanie malo byť len vykonané v dňoch 09.02.2018 -13.02.2018, ale upozorňuje na rozpor so zákonom o vlastníctve bytov v ust. § 14 ods. 4 a ods. 7, zapríčinený žalovaným. Konštatovala, že so žalovaným majú vlastníci bytového domu podpísanú zmluvu o výkone správy a z čl. 2 ods. 4 tejto zmluvy vyplýva pre žalovaného a vlastníkov domu záväznosť prijatých rozhodnutí vlastníkmi, ktoré prijali v súlade s uvedenými právnymi predpismi ustanovení zákona o vlastníctve bytov. Mala za to, že ak dôjde k porušeniu zákona o vlastníctve bytov správcom - žalovaným v podmienkach pre vyhlásenie písomného hlasovania a v otázkach rozhodovania nedodržaním všeobecne záväzných právnych predpisov ustanovenia § 14 ods. 4 a ods. 7, ktoré zasahujú do práv vlastníkov v dome a sú poškodzované samotným žalovaným porušením jeho povinnosti, tak potom má vlastník aktívnu legitimáciu na podanie žaloby bez ohľadu na to, či sa písomného hlasovania zúčastnil a súd toto jeho právo nemôže obmedziť alebo odňať. Mala za to, že

dôkazom preukazujúcim porušenie zákona o vlastníctve bytov správcom je aj zápisnica zo schôdze vlastníkov zo dňa 24.01.2018. Zápisnica nebola ukončená záverom uvedeným v programe avizovanom v oznámení o konaní schôdze žalovaným, ale bez uvedenia bodu rôzne alebo dodatočného doplnenia bodu rôzne hlasovaním vlastníkmi na schôdzi - bolo v programe schôdze pokračované schvaľovaním uznesení, ktoré poškodzujú všetkých Vlastníkov v dome - z dôvodu ich neúčasti na schôdzi vlastníkov zavádzajúcim programom v oznámení o konaní schôdze vlastníkov žalovaným. Prijaté rozhodnutia v otázkach uvedených z vykonaného písomného hlasovania v dňoch 09.02.2018 - 13.02.2018 nemôžu byť podľa nej platné a záväzné pre správcu - žalovaného, ktorými by sa mal riadiť, nakoľko písomné hlasovanie bolo vyhlásené a vykonané v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov a v otázkach nie je dodržaný súlad so zákonom. Nesúhlasila s názorom prvoinštančného súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podanú žalobu nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba je neprípustná a nedôvodná.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa , a a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Druhoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní v prvom rade ustáliť predmet konania a následne po ustálení predmetu konania zaoberať sa otázkou posudzovania aktívnej a pasívnej legitimácie sporových strán a po ustálení týchto základných otázok v rámci ktorého bude jeho úlohou vyhodnotiť (vykonané) dokazovanie, t. j. uviesť, ktoré skutkové okolnosti má na základe vykonaného dokazovania preukázané a ktoré nie, výsledky vykonaného dokazovania právne posúdiť, t. j. zistené skutkové okolnosti subsumovať pod konkrétne právne normy, ktoré sa na daný právny problém vzťahujú, uviesť konkrétny spôsob svojej aplikácie uvedených právnych noriem a ich výklad, rovnako aj uviesť úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní veci riadil. Výsledky vykonaného dokazovania a ich vyhodnotenie bude potrebné uviesť v odôvodnení nového rozhodnutia.

10. Súd opakovane vypočul žalobkyňu, právneho zástupcu žalovaného a v zmysle intencií druhoinštančného súdu posudzoval pasívnu legitimáciu žalovaného v spore, ktorý ju namietal. Súd ustálil predmet konania, teda, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáha určenia, že Oznámenie o písomnom hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyhlásené žalovaným je neplatné.

11. Podľa až 3 z. č. , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým. Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo nebytový priestor v dome. Ak je byt alebo nebytový priestor v dome vo vlastníctve viacerých osôb, môžu uplatniť svoje hlasovacie právo len ako celok. 12. Podľa z. č. , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, písomné hlasovanie môže vyhlásiť predseda, rada, správca alebo štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak na ich žiadosť nevyhlásil písomné hlasovanie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome aj hlasovaním podľa odseku 3. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem kalendárnych dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacej listine alebo na viacerých listinách, ktoré obsahujú plné znenie schvaľovaného návrhu, musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Súhlas alebo nesúhlas vyjadrujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vlastnoručným podpisom s uvedením dátumu podpisu na hlasovacej listine; zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy môže určiť, kedy je potrebné úradné overenie podpisov pri hlasovaní. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nevyznačí svoj názor na hlasovacej listine, je hlas neplatný. Po vykonaní písomného hlasovania správca, predseda, rada alebo zvolený zástupca jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým.

Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. V prípade neúspešného písomného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov.

13. Oznámenie o písomnom hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyhlásené žalovaným je len úkonom, ktorý vyplýva z uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.01.2018, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa ako prehlasovaný vlastník nedomáhal. Žalobkyňa nepredložila ani listinný dôkaz o tom, že sa tejto schôdze zúčastnila a bola prípadne pri hlasovaní o uznesení č. 4/2018. Povinnosť žalovaného ako správcu domu vyhlásiť Oznámenie o písomnom hlasovaní mu vyplýva z z. č. , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinnom v čase schôdze. Predmet a znenie otázok o písomnom hlasovaní si prijali vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome ako vyplýva zo Zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.01.2018, a uznesenia č 4/2018, prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.01.2018.

14. Ako vyplýva z ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku. Na správu bytového domu uzavreli vlastníci bytov a nebytových priestorov zmluvu o výkone správy so žalovaným. Žalovaný vykonáva správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy, preto bol oprávnený vyhlásiť písomné hlasovanie o otázke týkajúcej sa zmeny účelu využívania spoločných priestorov, na ktorej otázke sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodli na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.01.2018 - .

15. Súd konštatuje, že správca je formou správy, ktorú si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zvolili na účel správy ich spoločného majetku. Právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom je regulovaný primárne ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a rovnako aj podpísanou zmluvou o výkone správy. Správca vykonáva správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytoch a nebytových priestorov v dome pred súdom. Vyplýva teda, že môže správca vykonávať činnosti vymedzené mu zákonom. Správca je subjekt odlišný od vlastníkov bytov z tohto dôvodu nemá ani oprávnenie spojené s hlasovaním na schôdzach vlastníkov okrem prípadu, ak by spravoval byt alebo nebytový priestor, alebo vlastnil v dome takýto priestor. Podľa názoru súdu žalovaný v konaní nie je pasívne legitimovaný, keďže nie je nositeľom hmotného práva, ktoré bolo predmetom tohto konania.

16. Súd uzatvára, že rozhodnutia vlastníkov bytov prijaté na zhromaždeniach vlastníkov bytov a nebytových priestorov zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, aj žaloba musí smerovať proti všetkým vlastníkom. Spor o určenie neplatnosti navrhnutého hlasovania o otázke prejednanej schôdzi vlastníkov zo dňa 24.01.2018 je sporom medzi jednotlivými vlastníkmi, a nie sporom medzi správcom (žalovaným) a žalobkyňou. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v prejednávanom spore, preto žalobu zamietol.

17. Podľa Čl. 15 (ďalej )(1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

18. Podľa (1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

19. Podľa , ( v platnom znení, ďalej len „CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. 20. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Podľa proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajší súd, dvojmo. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ,, , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.