Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-249-2018.pdf
PDF · 103.47 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/249/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej OKÁLY, v právnej veci mal. T. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov: matky G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, T., a otca D. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.. Q. XXX/XX, G., t.č. na neznámom mieste, v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, takto
rozhodol:
I. Z v y š u j e sa výživné zo strany otca na mal. T. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 60,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne a na mal. L. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 60,- Eur na sumu 90,- Eur mesačne, počnúc dňom od 12.10.2018 do budúcna, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy k 20. dňu v mesiaci vopred do rúk matky.
II. D l h na výživnom zo strany otca za obdobie od 12.10.2018 do 31.08.2020 na mal. T. v celkovej výške 2.300,- Eur a na mal. L. v celkovej výške 2.070,- Eur, je otec povinný splácať popri bežnom výživnom v splátkach po 60,- Eur, vždy k 20. dňu v mesiaci do rúk matky na každé z maloletých detí.
III. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.: 16P/142/2012-24 zo dňa 26.11.2012 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. T. a na mal. L..
IV. Súd v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .
V. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.10.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa matka maloletých domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na mal. T. zo sumy 60,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne a na mal. L.Á. taktiež zo sumy 60,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy sa na strane oboch dcér zvýšili výdavky a to hlavne v súvislosti s návštevou školy, zakupovaním ošatenia a stravy. Mal. T. navštevovala v čase podania návrhu 5 ročník a mal. L. navštevovala 4. ročník Základnej školy v T. na X. A.. Obe maloleté sa stravovali v škole, pričom matka za obedy hradila 45,- Eur mesačne. Za rodičovské združenie 20,- Eur ročne (2x 10,- Eur). Deťom tiež matka zakupuje pravidelne školské pomôcky a to v sume cca 100,- Eur ročne. Obe maloleté navštevovali v čase podania návrhu záujmové krúžky, kde matka nehradila žiadne poplatky. Maloleté ale navštevovali doučovanie z anglického jazyka, kde matka uhrádzala poplatok vo výške 56,- Eur mesačne na obe deti. Mal. T. navštevovala psychologickú ambulanciu v Spišskej Novej Vsi, s čím mala matka zvýšené výdavky na dopravu. Mal. L. má bezlaktózovú diétu, matka jej musí zakupovať iba potraviny, ktoré neobsahujú laktózu a sóju. Obom deťom matka hradí poplatky za telefón.
3. K svojim pomerom matka uviedla, že žije u otca v 3-izbovom byte, kde majú vyhradenú 1 izbu. Pracuje v spoločnosti R., otcovi prispieva na domácnosť sumu 150,- Eur mesačne, na stravu minie 150,- Eur mesačne. Náklady na cestovné má vo výške 60,- Eur mesačne. Spláca pôžičku 200,- Eur mesačne. Matka si tiež hradí poplatok za mobilný telefón.
4. Spolu s návrhom matka súdu doručila kópie rodných listov maloletých detí.
5. Uznesením sp. zn.: 14P/249/2018-6 zo dňa 10.01.2019 súd ustanovil maloletým Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.
6. Lustráciou v sociálnej poisťovni súd zistil, že matka maloletých dosahovala v období od 01/2017 do 11/2018 u zamestnávateľa R. D. s.r.o. vymeriavací základ od 384,89 Eur do 1.012,72 Eur.
7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 14.01.2019 súd zistil, že otec maloletých bol naposledy ako uchádzač o zamestnanie evidovaný od 16.05.2010 do 05.07.2010. Otec nie je poberateľom žiadnej dávky.
8. Z potvrdenia zamestnávateľa matky, t.j. spoločnosť R. D. s.r.o. súd zistil, že matka v období od 1./2018 do 12/2018 dosahovala čistú mesačnú mzdu vo výške 439,97 Eur.
9. Zo správy ustanoveného kolízneho opatrovníka zo dňa 22.01.2019 súd zistil, že matka detí, G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, T. býva v byte u svojho otca, ktorý pozostáva z kuchyne, obývacej izby, spálne a detskej izby. Domácnosť je vybavená moderným nábytkom, hygiena na dobrej úrovni. Deti majú spoločnú izbu so samostatnou posteľou, kde majú vytvorené podmienky pre zdravý rast a vývin. Matka je zamestnaná v spoločnosti R. D., s.r.o., D. L. E. s čistým mesačným príjmom 590,- Eur. Výdavky na byt predstavujú sumu vo výške 150,- Eur, pôžička 200,- Eur, strava a drogéria v sume 150-, Eur, oblečenie 80,- Eur, dobíjanie kreditu v sume 30,- Eur mesačne. Maloletá L. má bezlaktózovú diétu, matka jej musí zakupovať iba potraviny, ktoré neobsahujú laktózu a sóju vo výške 50,- Eur mesačne. Obe deti chodia na krúžky a doučovanie z anglického jazyka, s čím má navrhovateľka zvýšené výdavky v sume 26,- Eur. S dcérou T. navštevuje psychológa v D. L. E.i raz mesačne, niekedy aj dvakrát mesačne, s čím má výdaje iba na cestu a to v sume 10,- Eur. Staršia dcéra T. navštevuje 5. ročník a L. 4. ročník Základnej školy v T. na X. A.. Výdavky spojené so školou predstavujú sumu 45,- Eur za stravu, 20,- Eur za rodičovské združenie. Matka im pravidelne zakupuje školské pomôcky a potreby. Obe deti nemajú vážnejšie zdravotné problémy. V škole dosahujú dobré výsledky. Matka uviedla, že s deťmi nemá žiadne výchovné problémy, má s nimi veľmi dobrý vzťah. Otec detí, D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. Q. XX, G. sa na uvedenej adrese nezdržiava. Ohľadom prešetrenia pomerov na strane otca kolízny opatrovník písomne žiadal ÚPSVR Poprad, ktorý zistil, že na uvedenej adrese sa nenachádzal zvonček s menom J.. Oslovený sused uviedol, že pán J. sa už dlhodobo nezdržiava na uvedenej adrese, a že má vedomosť, že by mal žiť v J., ale nevedel nám uviesť konkrétnu adresu. Matka uviedla, že má vedomosť o tom, že byt so sestrou predal. V roku 2013 prispel na deti jednorázovo sumou 700,- Eur. V čase, keď otec pracoval v spoločnosti E. J., matka vymáhala od otca výživne prostredníctvom exekútora, a to po dobu troch mesiacov vo výške 120,- Eur. Otec následne na to ukončil pracovný pomer. Otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, o deti nejaví záujem, nie je s nimi v osobnom ani telefonickom kontakte.
10. Z podania doručeného súdu dňa 31.01.2019 súd zistil, že otec maloletých mal pracovať ako pracovník upratovacej firmy Q. R..T.. v N.-G., L.. Otec sa mal zdržiavať na adrese Y. X, XXX XX N. - G., L..
11. Zo správy dožiadaného orgánu v Nemecku, ktorá bola súdu doručená dňa 02.05.2019, a ktorá je v súdnom spise vedená pod č.l. 50 - 51 súd zistil, že otec maloletých sa odsťahoval do Rakúska.
12. Dňa 30.06.2020 sa súd pokúsil spojiť s otcom maloletých prostredníctvom telefónneho čísla uvedeného matkou, pričom toto číslo bolo nedostupné. O tejto skutočnosti súd vyhotovil úradný záznam vedený v spise pod č.l. 63.
13. Návrh vo veci samej, ostatné súdne písomnosti ako ja predvolanie na pojednávanie boli otcovi doručené náhradným spôsobom postupom v zmysle ust. § 106 ods. 3 CSP.
14. Na pojednávaní dňa 07.09.2020 matka maloletých uviedla:
„Obe deti sú takmer tínedžerky. Obe potrebujú toho viac, najmä čo sa týka stravy. S T. chodíme ku psychologičke, pričom jedna cesta stojí mesačne 10 eur. Druhá dcéra má intoleranciu na mlieko, čo tiež niečo stojí. Oblečenie je tiež už problém, dievčatá od číňana už kupovať oblečenie nechcú. Niečo stoja aj školské potreby pre obe deti. Starostlivosť o obe dcéry zabezpečujem ja. Chodia na základnú školu. Jedna do VI. ročníka a druhá do VII. ročníka. Otec ničím neprispieva. Neprispieva ani naturálnou formou. Nie je s deťmi v kontakte. Neviem, kde sa otec teraz nachádza. Nepoznám majetkové pomery otca. Čo viem, tak nemá nič. Vraj asi predal dom v roku 2013 alebo 2014. Predal byt po otcovi v roku 2012. Neviem, či mu zobrali alebo aj predal auto. V čase zoznámenia sme pracovali spolu v Č., kde otec nakladal pekárenské výrobky a potom pracoval vo E.. Žijem v T. pri svojom otcovi. Som t.č. na materskej dovolenke. Narodil sa mi syn s partnerom, s ktorým zatiaľ nežijem a nie sme ani zosobášení. Dostávam materskú 390 eur. Výdavky na dcéry, čo sa týka stravy mám vo výške 250 eur, stravujú sa doma aj v ŠJ. V škole doplácam stravu v ŠJ 27 eur mesačne na obe dcéry spolu. Na hygienu dávam 40 - 50 eur na obe, oblečenie 100-150 eur na obe deti. Pomáha mi aj sestra, ktorá im stále niečo nakúpi. Nevlastním žiadny majetok. Dlh je vo výške 8.640 eur. Požiadala som si o náhradné výživné, ktoré mi je vyplácané.“
15. Ustanovený kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že nemá bližšie informácie o vzdelaní otca a kde sa nachádza. Dlh na výživnom je vo výške okolo 8.000 eur, otec nezodpovedne k tomu pristupuje. Kolízny opatrovník tiež uviedol, že pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z poslednej známej mzdy otca, ktorú poberal. S prihliadnutím na súčasnú situáciu matky kolízny opatrovník odporučil zvýšenie výživného na mal. T. na sumu 110 eur mesačne a na mal. L. minimálne 90 eur mesačne s tým, že pokiaľ si otec túto vyživovaciu povinnosť nebude plniť, matka si môže požiadať o vyplatenie náhradného výživného.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
20. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 29,42 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Podľa § 111 CMP , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o c) výžive maloletého,
27. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
28. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
29. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
30. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, nie však v celom rozsahu požadovanej výšky výživného.
31. Z vykonaného dokazovania súdu zistil, že maloleté sú toho času v osobnej starostlivosti matky a to v zmysle rozsudku tunajšieho súdu sp. zn.: 16P/142/2012-24 zo dňa 26.11.2012, pričom pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dcéry, súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
32. Súd pri svojom rozhodovaní preskúmal existenciu zmeny pomerov ako na strane maloletých, tak aj na strane rodičov, pričom dospel k záveru, že v prípade maloletých došlo k zmene pomerov a to v súvislosti s nástupom na vyšší stupeň vzdelávacieho systému, s čím sú tiež jednoznačne spojené zvýšené náklady. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že každé maloleté dieťa sa takto dostáva na ďalší stupeň vývoja a to, ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Náklady na maloleté tak podľa zistenia súdu objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na ich bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc tiež na zreteľ ich vek. Súd má tiež na základe vykonaného zisťovania prostredníctvom kolízneho opatrovníka za preukázané, že od posledného rozhodovania vo veci došlo k zmene pomerov aj na strane oboch rodičov.
33. V súvislosti s rozhodovaním súdu o návrhu matky súd poukazuje na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že životné
náklady oproti obdobiu, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre maloleté dieťa stúpli a preto súd musel brať túto okolnosť na zreteľ.
34. Súd pri matke vychádzal zo zistených pomerov a teda, že jej príjem tvorí rodičovský príspevok vo výške 370,- Eur mesačne. Je poberateľom prídavkov na maloleté dcéry. Matka nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, žije v domácnosti jej otca, ktorému hradí časť výdavkov spojených s chodom domácnosti. Pred nástupom na rodičovskú dovolenku matka pracovala v spoločnosti R. D., s.r.o., D. L. E. s čistým mesačným príjmom 590,- Eur.
35. U otca súd pri rozhodovaní o výške výživného pre maloleté dcéry vychádzal zo zásady potencionality a nie zo zásady fakticity jeho zárobku. Súd u otca nezistil, žeby bol toho času vedený ako uchádzač o zamestnanie, resp. že by sa o zamestnanie uchádzal. Na výzvy súdu otec žiadnym spôsobom nereagoval. Súd preto pri svojom rozhodovaní neprihliadol len na skutočné príjmy, ktoré by mal otec dosahovať v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádzal z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré by otec mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
36. Súd vzhľadom na skutočnosť, že otec pracoval vo funkcii skladníka v spoločnosti E. J. vychádzal súd pri určení výživného na maloleté zo sumy minimálnej mzdy pre 2. stupeň náročnosti práce, ktorá je v súčasnosti vo výške 696,- Eur (v čistom 558,12 Eur) mesačne, a ktorú by otec podľa názoru súdu mohol a mal byť schopný zarobiť.
37. Pokiaľ ide o mal. T., súd rozhodol o zvýšení výživného zo sumy 60,- Eur na sumu 100,- Eur počnúc od 12.10. 2018 do budúcna, nakoľko maloletá začala navštevovať druhý stupeň základnej školy čím došlo u maloletej k zmene pomerov.
38. Pokiaľ ide o mal. L., súd rozhodol o zvýšení výživného zo sumy 60,- Eur na sumu 90,- Eur počnúc od 12.10. 2018 do budúcna, nakoľko maloletá taktiež začala navštevovať druhý stupeň základnej školy čím došlo u maloletej k zmene pomerov, avšak súd prihliadol pri svojom rozhodovaní na jej nižší vek oproti sestre.
39. Hodnotiac všetky uvedené skutočnosti, vzhľadom na aktuálny vek maloletých, ako aj výdavky spojené s uspokojením ich potrieb a vynakladaných na ich starostlivosť má súd za to, že na výživu maloletej T. a L. toho času postačuje, ak bude otec prispievať k rukám matky spolu sumou 190,- Eur mesačne, čo predstavuje 34 % minimálneho potencionálneho príjmu otca, ktorý by podľa názoru mal byť otec schopný dosahovať. Nakoľko sa však otec dlhodobo zdržiava v zahraničí a to najprv v L. a toho času v O. existuje podľa názoru súdu predpoklad, že otec dosahuje vyššie príjmy z akých vychádzal súd pri svojom rozhodovaní.
40. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú T. za obdobie od 12.10.2018 do budúcna, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v celkovej výške 2300,- Eur na úhradu ktorého ho súd zaviazal spôsobom uvedeným vo výroku II. tohto rozsudku.
41. Rovnako súd postupoval aj pri mal. L. a teda vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol u maloletej taktiež o určení výživného za obdobie od 12.10.2018 do budúcna, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v celkovej výške 2.070 Eur na úhradu ktorého ho súd zaviazal spôsobom uvedeným vo výroku II. tohto rozsudku.
42. Nakoľko súd týmto rozsudkom rozhodol o novej výške výživného na maloleté, rozhodol aj o zmene rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.: 16P/142/2012-24 zo dňa 26.11.2012 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. T. a na mal. L..
43. Keďže súd nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu, zamietol jej návrh v prevyšujúcej časti.
44. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
45. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
46. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. O trovách konania súd rozhodol tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.