Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cbi/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu Delta Electronics (Slovakia), s.r.o., so sídlom Priemyselná 4600/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 650 871, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s.r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 132, proti žalovanému JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Ojala Slovakia s.r.o. ,,v konkurze", so sídlom Kriváň 565, 962 04 Kriváň, IČO: 44 310 226, právne zast. JUDr. Daniel Janšo, so sídlom advokátskej kancelárie Horné Záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 304 253, o určenie pravosti popretých pohľadávok, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 19. 12. 2019 domáhal určenia, že žalobca je veriteľom popretej pohľadávky žalovaným v celkovej sume 5.426,- Eur, vzniknutej z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti úpadcu v dôsledku nedodania tovaru riadne a včas do sídla žalobcu, a to čo do právneho dôvodu, výšky a jej vymáhateľnosti. Nárok odôvodnil tým, že tunajší súd uznesením zo dňa 16. 01. 2017 sp. zn. vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Ojala Slovakia s.r.o. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 14/2017 zo dňa 20. 01. 2017 a teda konkurz sa považuje za vyhlásený dňom 21. 01. 2017. Po vyhlásení konkurzu vznikla pohľadávka žalobcovi v právnom postavení veriteľa vo výške 5.426,- Eur, a to titulom škody spôsobenej porušením povinnosti úpadcu, v dôsledku nedodania tovaru a riadne včas do sídla žalobcu, podľa . Táto pozostáva z pohľadávky vo výške 2.980,- Eur, ktorou bola cena za dopravu tovaru zabezpečovaná úpadcom a ktorá bola z dôvodu omeškania zrušená žalobcom v deň plánovanej dopravy tovaru. Takéto zrušenie dopravy sa rovná 100% nákladu za dopravu. Z tohto dôvodu sa žalobca rozhodol aspoň čiastočne danú dopravu využiť, čím sa znížila cena celkovej škody predstavujúca nasledovné vyčíslenie. Čiastočné využitie objednanej dopravy pozostávajúce z množstva 2 paliet, cena za 1 paletu predstavuje 124,17 Eur, celková suma za spôsobenú škodu predstavuje preto sumu 2.732,- Eur. Ďalšou pohľadávkou bola pohľadávka v celkovej výške 2.694,- Eur, ktorá vznikla z dôvodu objednania a zabezpečenia nového dopravcu zo strany žalobcu na prepravu tovaru do sídla žalobcu. Uvedenú pohľadávku možno dôsledným výkladom ust. v platnom znení, považovať za pohľadávku proti podstate, ktorú si žalobca riadne a včas u správcu uplatnil. Takéto pohľadávky správca je povinný uspokojiť priebežne, a to bezhotovostne na č. účtu jeho právneho zástupcu. Túto pohľadávku si žalobca uplatnil podaním zo dňa 26. 11. 2019 u žalovaného, ako správcu úpadcu. Dňa 05. 12. 2019 bolo do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu doručené oznámenie správcu úpadcu o popretí

pohľadávky proti podstate a výzva na podanie žaloby zo dňa 04. 12. 2019. Žalovaný pritom pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti z dôvodov, ktoré následne súdu rozpísal v bodoch 1 - 11 žaloby (nepreukázal existenciu zmluvnej povinnosti úpadcu, ktorá mala byť porušená, potvrdenia objednávok zo strany úpadcu pripojené k prihláške neobsahujú termín dodania. Dopravu mala zabezpečovať spoločnosť BB SHIP, s.r.o., Brusno, pričom za prepravu tejto spoločnosti platil samotný úpadca, tvrdenia žalobcu o zabezpečení tovaru úpadcu spoločnosťou LMJ - Lapšanský s.r.o. v rozpore s obsahom potvrdení objednávok vystavených úpadcom, žalobca nepreukázal, že za objednaný tovar zaplatil, potvrdenie o preprave vystavené spoločnosťou DSV Slovakia s.r.o. na sumu 2.980,- Eur nepreukazuje žiadnu súvislosť s prepravou tovaru, ktorý mal byť dodaný úpadcom, faktúra č. 20160462 vystavená spoločnosťou LMJ - Lapšanský s.r.o. a pripojený nákladný list obsahujú údaje o vykonaní prepravy tovaru z Dubnice nad Váhom do sídla úpadcu a tieto nepreukazujú tvrdenia žalovaného o tom, že úpadca dostal oneskorene tovar a jeho prepravu musel následne zabezpečovať a uhradiť žalobca, ostatné pripojené faktúry od LMJ - Lapšanský s.r.o. a súvisiace dodacie listy nasvedčujú tomu, že úpadca dodal tovar žalobcovi a nevyplýva porušenie povinnosti na strane úpadcu, z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že uhradil spoločnosti LMJ - Lapšanský s.r.o. odplatu za prepravu dňa 24. 01. 2017, pričom faktúry za prepravu boli splatné dňa 02. 01. 2019, údajná škoda vznikla žalobcovi v čase po vyhlásení konkurzu len preto, že samotný žalobca porušil svoju povinnosť včas zaplatiť za prepravu. Je neprípustné, aby žalobca vďaka porušeniu povinnosti získal výhodnejšie postavenie oproti iným nezabezpečeným veriteľom, najmä ak celý obchodný prípad, z ktorého mala údajná škoda vzniknúť bol realizovaný pred vyhlásením konkurzu, § 87 ods. 2 obsahuje taxatívny výpočet druhovo určených nárokov, ktoré možno považovať za pohľadávky voči podstate. Pohľadávku uplatnenú žalobcom nie je možné priamo subsumovať pod žiadnu z druhovo určených nárokov, preto nie je v celom svojom uplatnenom rozsahu pohľadávkou proti podstate, keď nespĺňa požiadavku druhovo určeného nároku a nesúvisí so správou a speňažením majetku zaradeného do súpisu. Podľa správcu je sporné aj časové kritérium pre jej zaradenie medzi pohľadávky proti podstate a v závere namietol i vymáhateľnosť pohľadávky z dôvodu jej premlčania.) Žalobca z dôvodu popretia pohľadávky preto podal žalobu voči správcovi na súd, a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy správcu, v opačnom prípade by sa na popretú pohľadávku neprihliadalo. Odôvodnenosť žaloby odôvodňoval tým, že výpočet pohľadávok, ktoré sú vymenované v v planom znení, určite nie je taxatívny. Zastával stanovisko, že dôkazmi dostatočne preukázal všetky 3 základné predpoklady potrebné pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu, a to uzatvorenie zmluvy a jej porušenie, vznik škody v dôsledku porušenia povinnosti úpadcu, ako i príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti. V obchodnom práve pritom platí objektívna zodpovednosť za porušenie záväzkov s možnosťou liberácie. Žalovaný len spochybnil zodpovednosť úpadcu za porušenie povinnosti, avšak neuviedol dôvody, ktoré by úpadcu zbavili zodpovednosti za vzniknutú škodu. Úpadca mal v potvrdení objednávok riadne označenú adresu, na ktorú sa malo doručovať, vrátane dátumu, do kedy sa malo doručovať. Žalobca neporušil žiadne svoje povinnosti. Ku škode došlo výlučne porušením povinnosti na strane úpadcu. Skutočnosť, že k podpisu zmluvy došlo pred vyhlásením konkurzu a ku vzniku pohľadávky až po jeho vyhlásení, samo o sebe nemôže mať za následok výhodnejšie postavenie žalobcu, ako veriteľa. Žalobca pri uplatnení pohľadávky mal za to, že sa jedná o pohľadávku proti podstate a preto ju neuplatnil formou prihlášky. Správca pri rozhodovaní o každej pohľadávke musí postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou a skúmať všetky okolnosti toho, ako pohľadávka vznikla. Má si overovať aj ďalšie skutočnosti a nielen sa uspokojiť s tým, čo uviedol žalobca. Žalovaný nezdôvodnil riadne premlčanie nároku, pričom žalobca je názoru, že premlčaná nie je. Na základe uvedeného potom žiadal určiť, že žalobca je veriteľom tejto popretej pohľadávky proti podstate a riadne a včas uplatnenej v konkurznom konaní v celkovej sume 5.426,- Eur, vzniknutej z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej porušením povinností úpadcu v dôsledku nedodania tovaru riadne včas do sídla žalobcu, a to čo do právneho dôvodu, výšky a jej vymáhateľnosti. Na svoje tvrdenia žalobca predložil uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, potvrdenie objednávky zo dňa 23. 11. 2016, 22. 11. 2016, 29. 11. 2016, 01. 12. 2016, 02. 12. 2016, faktúry od LMJ - Lapšanský s.r.o., vrátane Dodacích listov zo dňa 16. 12. 2016, 14. 12. 2016, 15. 12. 2016, výpisy z účtu preukazujúce úhradu záväzkov, vyčíslenie škody spôsobenej prestojmi, uplatnenie pohľadávky proti podstate zo dňa 26. 11. 2019.

2. Žalovaný sa k veci vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 10. 02. 2020, v ktorom uviedol, že žalovaný v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu podaním oznámenia o popretí zo dňa 04. 12. 2019, doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 05. 12. 2019, poprel žalobcom uplatnenú pohľadávku proti podstate v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu, výšky, poradia i jej vymáhateľnosti. Podaním označeným ako uplatnenie pohľadávky proti podstate zo dňa 16. 05.

2019, doručeným žalovanému dňa 27. 11. 2019, si žalobca uplatnil svoju pohľadávku proti podstate v celkovej výške 5.426,- Eur, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a ktorá má predstavovať nárok žalobcu na odplatu za škodu spôsobenú porušením povinnosti zo strany úpadcu špecifikovanú žalobcom v žalobe. Žalovaný správca uplatnenú pohľadávku preskúmal a konajúc pritom s odbornou starostlivosťou dospel k záveru, že je ju nutné poprieť čo do právneho dôvodu, výšky, poradia i jej vymáhateľnosti. Tvrdil, že existujú dôvodné pochybnosti o pohľadávke žalobcu. Žalobca tvrdí, že ide o pohľadávku proti podstate a tento svoj názor opiera o ust. , konkrétne písm. m), v zmysle ktorého je za pohľadávku možné považovať i ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje . Žalobca mal za to, že ním uplatnená pohľadávka jednoznačne spĺňa predmetné vlastnosti, keďže má za to, že túto je potrebné posudzovať s poukazom na ust. , v zmysle ktorého nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pre vyhlásením konkurzu ohľadom plnenia, ktoré poskytla správcovi po vyhlásení konkurzu, sú pohľadávkou proti podstate. Žalovaný s týmto tvrdením žalobcu nesúhlasí, pričom tvrdil, že v predmetnom prípade sa uvedené ustanovenie na pohľadávku žalobcu nevzťahuje, resp. nemožno uvedené považovať za nárok v zmysle skutočností vyplývajúcich z ust. , nakoľko zo strany žalobcu nebolo poskytnuté žiadne plnenie, resp. nedošlo k plneniu práve správcovi, t. j. žalovanému, čím nedošlo k riadnemu splneniu podmienok vyplývajúcich z vyššie citovaného ustanovenia. Ďalej mal za to, že žalobca nepredložil tvrdenú zmluvu a nepreukázal existenciu zmluvnej povinnosti, ktorej porušením malo dôjsť k vzniku zodpovednosti za škodu na strane úpadcu. Zo strany žalobcu boli len predložené potvrdenia objednávok zo strany úpadcu, avšak tieto neobsahujú žiaden termín dodania a z ich obsahu vyplýva, že dopravu mala v tomto prípade zabezpečovať spoločnosť BB Ship, s.r.o., Brusno, ktorá zabezpečovala podľa znalosti žalovaného dopravu tovaru pre úpadcu vo väčšine prípadov, pričom za uvedené platil spomínanej spoločnosti priamo úpadca. V danom smere považuje žalovaný tvrdenia žalobcu o zabezpečení prepravy tovaru úpadcu spoločnosťou LMJ - Lapšanský s.r.o. za tvrdenia v rozpore s obsahom samotným žalobcom predložených potvrdených objednávok vystavených priamo úpadcom. V uplatnení pohľadávky, ako i v žalobe žalobca doposiaľ nepreukázal, že za ním objednaný tovar skutočne i zaplatil. Ďalej mal za to, že žalobca riadne nezdôvodnil zodpovednosť žalovaného za vznik škody po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, pričom zo strany žalovaného je zrejmé, že vzniku údajnej škody došlo po vyhlásení konkurzu len preto, že práve žalobca porušil svoju povinnosť uhradiť náklady za dopravu včas. Súčasne poukázal, že žalobca v obchodných vzťahoch sústavne porušoval povinnosti plynúce zo vzájomných obchodov, resp. povinnosti úhrad fakturovaných objednávok, ktoré dodal žalobcovi riadne a včas práve úpadca. Dôkazom toho je i tá skutočnosť, že v súčasnosti úpadca, resp. žalovaný, ako správca voči žalobcovi eviduje pohľadávku v celkovej výške 73.365,37 Eur, spolu so zákonným úrokmi z omeškania a tento nárok si uplatnil na Okresnom súde Trenčín žalobou o zaplatenie uvedenej sumy dňa 11. 02. 2019. Z opatrnosti žalovaný vzniesol vo vzťahu k vyššie uvedenému nároku žalobcu námietku započítania, resp. kompenzačnú námietku. Následne poukázal na znenie ust. , ktorý definuje pohľadávky proti podstate a pre riadne a vecné zariadenie príslušných pohľadávok proti podstate stanovilo kritérium existencie kombinácie troch kumulatívnych kritérií, a to druhového, časového a vecnej súvislosti s konkurzom, a nie vlastnou ľubovôľou posudzovania zo strany správcu. obsahuje taxatívny výpočet druhovo určených nárokov, ktoré je možné považovať za pohľadávky proti podstate. Pohľadávku žalobcu však nie je možné priamo subsumovať pod žiadny z druhovo určených nárokov. Pokiaľ ide o časové kritérium vzniku pohľadávky, podľa názoru žalovaného došlo po vyhlásení konkurzu práve z dôvodu, že žalobca uhrádzal platby oneskorene, než bola ich splatnosť. Pohľadávka podľa neho nespĺňa ani kritérium vecnej súvislosti so správou a speňažovaním majetku zaradeného do súpisu. Žalovaný riadne, vecne a odborne posúdil uplatnenú pohľadávku žalobcu, túto poprel a zároveň poprel i vymáhateľnosť tejto pohľadávky z dôvodu jej premlčania. Na základe týchto skutočností žiadal žalobu zamietnuť. Na svoje tvrdenia predložil žalobu doručenú na Okresný súd Trenčín o zaplatenie 73.365,37 Eur zo dňa 11. 02. 2019.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 11. 03. 2020, v ktorom sa pridŕžal všetkých svojich tvrdení uvádzaných v žalobe, v ktorom poukázal na výklad ust. § 45 ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií uvedený v komentári k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácií, ktorého autorom je F. Ď., str. 391. Mal za to, že pohľadávka žalobcu vznikla, je oprávnená a nie je premlčaná. Jej existenciu podľa názoru žalobcu riadne zdokladoval čo do výšky, právneho dôvodu a jej vymáhateľnosti. Vo svojom podaní následne poukázal i na judikatúru súdov ohľadne pohľadávok proti podstate. Podľa názoru žalobcu potvrdenie objednávky dostatočne preukazuje existenciu pohľadávky a jej právny dôvod. Potvrdené objednávky obsahujú dátum plnenia zmluvnej povinnosti (date of shipment) a tento listinný

dôkaz považuje za dostatočný na preukázanie zodpovednosti žalovaného za škodu zo zmluvného vzťahu. Žalobca si pritom svoje povinnosti riadne včas vo vzťahu k spoločnosti úpadcu splnil. Súčasne mal za to, že v danom prípade nie je potrebné z jeho strany preukazovať, že za nim objednaný tovar skutočne i zaplatil. Žalobca vynaložil finálne prostriedky na úhradu prepravy po vyhlásení konkurzu v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného. Keďže konkurz na úpadcu bol vyhlásený dňom 21. 01. 2017 a k platbám zo strany žalobcu došlo dňa 24. 01. 2017, 20. 02. 2017, t. j. k vzniku tejto škody došlo až po vyhlásení konkurzu. Žalobca pritom tvrdil, že škoda bola zapríčinená výlučne v dôsledku porušenia povinnosti na strane úpadcu. V závere uviedol, že sa nestotožňuje s posúdením veci zo strany žalovaného. Rovnako podľa neho nezdôvodnil ani námietku premlčania. Preto žiadal žalobe vyhovieť.

4. Žalovaný podal dňa 08. 06. 2020 ďalšie svoje vyjadrenie, v ktorom zotrval na tom, že je potrebné postupovať podľa ust. § 45 ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, pričom je potrebné splniť osobitnú podmienku spočívajúcu v poskytnutí plnenia správcovi po vyhlásení konkurzu. Zo strany žalobcu pritom správcovi nebolo poskytnuté žiadne plnenie po vyhlásení konkurzu, ako predpokladá citované ustanovenie a nesplnenie danej podmienky vylučuje akékoľvek prípadné posúdenie uplatnenej pohľadávky s poukazom na ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácií a jej podriadenie pod dané ustanovenie . Mal za to, že rozhodujúce je, komu bolo poskytnuté plnenie, v súvislosti s ktorým pohľadávka vznikla. Ak plnenie bolo poskytnuté správcovi, pohľadávka má status pohľadávky proti podstate, naopak však, ak plnenie bolo poskytnuté úpadcovi alebo niekomu inému bez súhlasu správcu, pohľadávka má status bežnej pohľadávky, ktorá sa v konkurzu uplatňuje prihláškou. Uvedené citoval z komentáru Zákonu o konkurze a reštrukturalizácií, ide o druhé doplnené a prepracované vydanie, Wolters cluwer, rok 2016, strana 325, ako i strana 326. Následne ohľadne judikatúry citovanej žalobcom uviedol, že v súčasnej právnej úprave, pohľadávky proti podstate jednoznačne nie sú definované cez spojku ako, čo nesprávne tvrdil žalobca. Malo to len znenie Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ktoré platilo do 31. 12. 2011 a táto úprava znenia nie je pre toto konanie aplikovateľná a rovnako nie je v nadväznosti na uvedené aplikovateľný ani žalobcom uvádzaný judikát, vzhľadom k zmene právnej úpravy, ktorá zmenila demonštratívny spôsob výpočtu pohľadávok proti podstate na výpočet taxatívny. K námietke prípadného započítania nároku žalovaného a žalobcu uviedol, že úpadca stále eviduje neuhradenú pohľadávku žalobcu v sume 73.365,37 Eur. Na základe týchto skutočností mal za to, že preukázateľne nedošlo k vzniku takých skutočností, ktoré by zakladali vznik nároku žalobcu na podanie predmetnej žaloby, tento nemožno považovať za relevantný a tento žalovaný neuznáva v celom jeho uplatnenom rozsahu. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zmietnuť.

5. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 07. 09. 2020 súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcu, aby vzhľadom k stručnému skutkovému stavu, ktorý mal byť preukázaný listinnými dôkazmi žalobcom predloženými súdu ozrejmila zmluvný vzťah, vzhľadom na uplatňovaný nárok žalobou. Žalobca súdu uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným úpadcom bola uzavretá Zmluva o dodávke tovaru, ktorý jej mal žalovaný úpadca aj dodať do jeho sídla. Z dôvodu nezabezpečenia dopravy žalovaným úpadcom, žalobca následne tvrdil, že na základe dohody s úpadcom si zabezpečil dopravu tovaru žalobca a táto mala byť následne žalovanému úpadcovi refakturovaná. Na tieto tvrdenia žiadala právna zástupkyňa žalobcu predvolať svedkov, a to pána C., ako prokuristu žalobcu, pána Q., pána X., pána X. i A.. Zároveň tvrdila, že z dôvodu omeškania žalovaného úpadcu bola pôvodne dohodnutá doprava zrušená v deň plánovanej dopravy, zabezpečená novým dopravcom zo strany žalobcu, na prepravu tovaru do sídla žalobcu. Žalovaný úpadca tovar vydal dopravcovi, čím podľa nej bola preukázaná dohoda o tomto postupe. Tieto skutočnosti neboli v žalobe žalobcom uvádzané z dôvodu, že pokladal predložené listinné dôkazy na svoje tvrdenia za dostatočné. Tvrdila, že z potvrdenia objednávky vyplývajú všetky tieto ňou tvrdené skutočnosti o zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Tovar mal byť dovezený žalobcovi v termínoch uvedených v potvrdení objednávky (date of shipment) a dopravcom mala byť spoločnosť BB Ship s.r.o., Banská Bystrica. Potvrdenie objednávky vydala Ojala Slovakia s.r.o., Kriváň, čo vyplýva z údajov na spodu objednávky. Bližšie sa však k objednávke nevedela vyjadriť a preto navrhovala výsluch svedkov na tieto skutkové tvrdenia. Dopravu následne vykonával dopravca LMJ - Lapšanský s.r.o., ktorý fakturoval vykonanú dopravu žalobcovi v zmysle faktúr priložených žalobcom k žalobe. O vydaní tovaru žalovaným úpadcom dopravcovi svedčia dodacie listy, rovnako predložené žalobcom k žalobnému návrhu. Z obsahu predložených dodacích listov tunajší súd zistil, v ktorý deň bol dodací list vydaný, ale predmetom tohto dodacieho listu mal byť tovar, ktorý je uvedený na dodacích listoch v ňom vymenovaných. Tieto žalobca však súdu nepredložil. Žalobca následne tvrdil, že faktúry dopravcovi uhradil po lehote splatnosti, pričom k tejto skutočnosti sa nevie bližšie vyjadriť. Z dokladov predložených žalobcom ohľadne úhrady dopravy mal súd za preukázané, že tieto boli uhradené po

vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného úpadcu napriek tomu, že splatnosť týchto faktúr nastala dňom 02. 01. 2017. Žalobca rovnako na dotaz súdu potvrdil, že nevie zdokladovať Dohodu o preprave listinnými dôkazmi, ale odkazuje na žalobcom tvrdený skutkový stav, v zmysle ktorého si žalobca následne zabezpečoval dopravu sám. Na základe týchto skutočností potom vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 5.426,- Eur, ktorú si uplatnil ako pohľadávku proti podstate u správcu konkurznej podstaty úpadcu. Pohľadávka pozostávala z dvoch častí tak, ako bola žalobcom špecifikovaná v žalobe. Súd sa dotazoval i k predloženému listinnému dôkazu od DSV Slovakia s.r.o., Senec, ktorá mala údajne vykonať prepravu s dátumom doručenia 22. 12. 2016, s miestom vyzdvihnutia dňa 16. 12. 2016 u žalobcu, ako tento listinný dôkaz súvisí s uplatneným nárokom v zmysle žaloby, žalobca sa k uvedenej fakturácií nevedel vyjadriť, a to vzhľadom k tomu, že sa jednalo o tovar, ktorý mal byť doručený na E. - E. C., I. D. F. X, Q. D., V. C.H. F. X. XXX, XXXX-XXX F. L. F., X.. Napriek všetkému však zotrval na žalobe v celom rozsahu.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal len na špekulatívny úmysel žalobcu, ktorý podal predmetnú žalobu, z ktorej však nevyplýva predmetná škoda nim uplatňovaná. Poukázal, že žalobca nepreukázal vôbec existenciu dohody o tom, ako mal byť tovar dovezený od úpadcu k žalobcovi a rovnako ani listinné dôkazy predložené žalobcom nezodpovedajú skutkovému stavu tvrdeného žalobcom. Ak aj tvrdil, že tovar mal byť odvezený od žalovaného úpadcu k žalobcovi, z faktúry, ktorú predkladá súdu od spoločnosti DSV Slovakia s.r.o., vyplýva, že miesto vyzdvihnutia bolo práve u žalobcu a tovar mal byť odvezený do zahraničia . Žalovaný tiež poukázal na koncentráciu konania v zmysle ust. , pričom žalobca až na pojednávaní doplňuje skutkový stav a navrhuje k nemu vykonať i dôkazy napriek tomu, že tak mohol učiniť už v čase podávania žaloby. Toto zdôvodňuje i tým, že na inom súde žalovaný úpadca vedie spor proti žalobcovi ohľadne zaplatenia ceny dodaného tovaru vo výške vyše 73.000,- Eur. Pohľadávku žalobcu nepovažuje za pohľadávku proti podstate a ak by predsa len išlo o pohľadávku žalobcu voči úpadcovi, táto mala byť prihlásená prihláškou. Keďže si žalobca takto požadovanú pohľadávku u žalovaného neprihlásil, žiadal žalobu zamietnuť. Následne vo veci súd rozhodol.

7. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

8. Podľa § 87 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:

a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu,

b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu,

c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,

d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený,

e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí,

f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu,

g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty,

h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,

i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,

j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),

k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,

l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,

m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

9. Podľa § 87 ods. 8 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

10. Podľa § 48 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

11. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, ohľadom plnenia, ktoré poskytla správcovi po vyhlásení konkurzu, sú pohľadávkou proti podstate. Ak tento zákon neustanovuje inak, iné nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane po vyhlásení konkurzu zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

12. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol. Súd odôvodňuje svoje rozhodnutie nasledovne.

14. Predmetom žalobného návrhu žalobcu bolo určenie popretej pohľadávky proti podstate správcom konkurznej podstaty úpadcu, a to škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť titulom nevykonanej dopravy a následne zrušenej žalobcom a ním aj následne zabezpečenej . Podľa názoru žalobcu sa jedná o pohľadávku proti podstate tak, ako to upravuje ust. § 87 ods.1, 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, z ktorého dôvodu ju mal žalovaný uspokojiť priebežne tak, ako to upravuje ust. § 87 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Keďže žalovaný uplatnenú pohľadávku žalobcom poprel v zmysle jeho oznámenia zo dňa 04. 12. 2019, doručeného žalobcovi dňa 05. 12. 2019 žiadal súd, aby súd určil, že žalobca je veriteľom tejto popretej pohľadávky. Žalobca si pritom uplatňoval pohľadávku, ako nárok z titulu škody, spôsobenej porušením povinnosti úpadcu v dôsledku nedodania tovaru riadne a včas do sídla žalobcu podľa . Súd pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby skúmal existenciu zmluvného vzťahu tvrdeného žalobcom, z ktorého škoda podľa jeho tvrdenia vznikla. Žalobca tvrdil, že pohľadávka vznikla zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným úpadcom o dodávke tovaru, v ktorej sa mal žalovaný zaviazať aj dopraviť predmetný tovar do sídla žalobcu. Keďže bol žalovaný úpadca v omeškaní so zabezpečením tejto dopravy, táto bola zrušená žalobcom v deň plánovanej dopravy tovaru, pričom toto sa rovná 100% nákladu za dopravu. Žalobca si preto po údajnej dohode so žalovaným úpadcom objednal a zabezpečil nového dopravcu na prepravu tovaru do sídla žalobcu. Žalobca tvrdil, že čiastočne využil pôvodne objednanú dopravu na dopravu, pozostávajúcu z množstva dvoch paliet, pri cene za jednu paletu v sume 124,17 Eur, preto pôvodný nárok na náhradu škody vo výške 2.980,- Eur vyčíslil len v sume 2.732,- Eur. Ďalšiu položku náhrady škody predstavovala pohľadávka vo výške 2.694,- Eur, a to je cena náhradnej dopravy zabezpečenej zo strany žalobcu za prepravu tovaru do jeho sídla. Žalobca v žalobnom návrhu neuviedol ďalšie skutkové okolnosti zmluvného vzťahu a k tvrdeným skutočnostiam pripojil len dôkazy uvedené priamo v žalobnom návrhu. Mal za to, že na základe nich preukázal základné predpoklady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu voči úpadcovi z uzatvorenej zmluvy stranami sporu, t.j. jej porušenie, vznik škody, ako i príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti. Mal pritom za to, že žalovaný v doručenom oznámení žalobcovi len spochybnil zodpovednosť úpadcu za porušenie povinnosti, no neuviedol dôvody, ktoré by úpadcu zbavili zodpovednosti za vzniknutú škodu. Úpadca mal v potvrdení objednávok riadne označenú adresu, na ktorú sa malo doručovať, vrátane dátumu, dokedy sa tak malo stať. Zo zmluvného vzťahu žalobca neporušil žiadne povinnosti. Táto vznikla len výlučne porušením povinnosti na strane úpadcu. Zastával pritom iné stanovisko ohľadne právneho výkladu pohľadávky proti podstate, než ktorú zaujal žalovaný v oznámení o popretí pohľadávky proti podstate. Rovnako mal za to, že uvedená uplatnená pohľadávka proti podstate nie je premlčaná. Žalobca na pojednávaní uskutočnenom dňa 07. 09. 2020 síce doplnil niektoré skutkové tvrdenia ohľadne zmluvného vzťahu týkajúceho sa i dopravy tohto tovaru od žalovaného úpadcu k žalobcovi, pričom až na pojednávaní na svoje tvrdenia navrhoval výsluch svedkov.

15. Žalovaný od začiatku popieral dôvodnosť podanej žaloby, pričom mal za to, že v zmysle ustanovení, na ktoré odkazuje žalobca, nejde o pohľadávku proti podstate. Odôvodňoval to tým, že nebolo žalovanému, ako správcovi úadcu, poskytnuté žiadne plnenie zo strany žalobcu, čím nedošlo k riadnemu splneniu podmienok vyplývajúcich z citovaného ustanovenia žalobcom. Rovnako poukázal, že keďže nejde o pohľadávku proti podstate na základe nim uvádzaných skutočností vo vyjadreniach počas konania, v prípade ak vznikla žalobcovi nejaká pohľadávka voči žalovanému úpadcovi , ktorá vznikla zo zmluvy uzavretej pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, mala byť prihlásená prihláškou. Rovnako poukázal, že výpočet pohľadávok, ktoré sú pohľadávkami proti podstate bol demonštratívny len do 31. 12. 2011, a preto príslušné znenie je neaplikovateľné na daný stav, keďže od 01. 01. 2012 je tento výpočet taxatívny. K uplatnenej pohľadávke poukázal, že ani zo skutkových tvrdení, ani z predložených listinných dôkazov nie je preukázaný zmluvný vzťah, z ktorého škoda mala vzniknúť. Poukázal, že medzi žalobcom a žalovaným úäpacom žalobca nepreukázal dohodu o spôsobe prepravy tovaru zo sídla žalovaného úpadcu do sídla žalobcu, nepreukázal spôsob stornovania, resp. dohodu strán o zmene dopravcu, ako aj dodacích podmienok, t. j. nepreukázal základné atribúty zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného, ktorým je porušenie zmluvnej povinnosti, vznik škody a preukázania príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti. Tieto atribúty nepreukázal žalobca ani na pojednávaní dňa 07. 09. 2020, kedy navrhoval doplniť skutkové tvrdenia výsluchom svedkov napriek tomu, že skutkový stav mal pravdivo a úplne opísať už priamo v žalobe. Žalovaný poukázal na

sudcovskú koncentráciu konania v zmysle ust. a preto mal za to, že súd by nemal vykonať navrhnuté dôkazy žalobcom až na pojednávaní dňa 07. 09. 2020.

16. Súd má za to, že dané konanie možno považovať za spor vyvolaný alebo súvisiaci s konkurzom a reštrukturalizáciou. Potom podľa ust. , strana musí byť v takomto konaní zastúpená advokátom, čo má súd u strán aj za preukázané. Potom podľa , súd nemá poučovaciu povinnosť, ak strana je v konaní zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V žalobnom návrhu právny zástupca žalobcu označil riadne strany sporu, pohľadávku, ktorú považuje za škodu, stručne popísal skutkový stav, na základe ktorého vznikla škoda, predložil dôkazy na svoje skutkové tvrdenia. Súd preto mal za to, že právny zástupca žalobcu naplnil podaním predmetnej žaloby ustanovenie . Súd preto nárok uplatnený predmetnou žalobou v danom konaní prejednal na základe opísaných skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu, pričom mal za to, že na základe nich nepreukázal súdu také skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol žalobe vyhovieť. Žalobca v žalobe nepreukázal omeškanie žalovaného úpadcu ohľadne n9m tvrdeného zmluvného vzťahu uzavretého so žalobcom o dodávke tovaru, nepreukázal svoje tvrdenia o tom, aká bola dohoda medzi stranami sporu ohľadne dopravy tovaru od žalovaného úpadcu k žalobcovi, či medzi stranami došlo k zmene dohody strán o spôsobe prepravy tohto tovaru v dôsledku omeškania žalovaného úpadcu, na základe ktorej si mal žalobca následne zabezpečiť nového dopravcu. Uvedené skutočnosti zo žalobcom predložených listinných dôkazov nevyplývajú - potvrdenie objednávky žalovaným, z ktorého vyplýva len to, aký tovar mal byť dodaný žalovaným úpadcom žalobcovi ,v akom termíne, a to dopravcom- spoločnosťou BB Ship, Banská Bystrica ako aj to, či ide o rovnaký tovar, než ktorý následne dopravil a dopravu fakturoval LMJ - Lapšanský s.r.o., Nové Mesto nad Váhom žalobcovi. Rovnako žalobca nepreukázal dohodu strán, že tieto náklady má následne refakturovať žalovanému úpadcovi tak, ako to tvrdil žalobca a ktorú zmenu žiadnym iným spôsobom nezdokladoval. Listinný dôkaz na strane č. 28 súdneho spisu, v ktorom mala spoločnosť DSV vyzdvihnúť tovar u žalobcu a následne doručiť do zahraničia, súvisí zrejme s iným zmluvným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným úpadcom, ktorý žalobca ani netvrdil.. Aj keď žalobca na pojednávaní doplnil jeho skutkové tvrdenia k tvrdenému zmluvnému vzťahu, jeho existenciu a obsah mienil preukazovať výsluchom svedkov, ktorých žiadal, aby súd predvolal. Súd má za to, že uvedené prostriedky procesného útoku neuplatnil žalobca včas tak, ako to má na mysli ust. , , keďže tieto mohol predložiť alebo navrhnúť už pri podávaní žalobného návrhu, resp. pri písomných vyjadreniach k podaniam žalovaného, najneskôr na pojednávaní uskutočnenom dňa 07. 09. 2020, čo neučinil. Súd preto ním navrhované dôkazy nevykonal vzhľadom na ust. , keďže ich vykonanie by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, resp. ďalších úkonov súdu. Súd z tvrdení žalobcu a z predložených listinných dôkazov žalobcom preto nemal preukázané naplnenie základných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorú si uplatňoval ako pohľadávku proti podstate, z ktorého dôvodu súd žalobu zamietol. Súd okrem iného poukazuje i na vyjadrenia žalovaného, ktorý žalobcom údajnú pohľadávku na náhradu škody tvrdenú žalobcom nepovažoval za pohľadávku proti podstate, keďže zo strany žalobcu nebolo poskytnuté žalovanému správcovi žiadne plnenie a k naplneniu podmienok podľa , v spojitosti s ust. , Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, tak nedošlo. Ak vznikla žalobcovi pohľadávka podľa ním popísaných tvrdených skutočností, táto mala byť u žalovaného prihlásená vo forme prihlášky, čo žalobca neučinil. Súd vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, ktoré vyššie konštatoval, sa k ďalším námietkam žalovaného vyjadrených počas konania v odôvodnení tohto rozhodnutia nezaoberal.

17. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.