Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-143-2019.pdf
PDF · 86.33 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/143/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüsovú, advokátku, IČO: 42 185 190, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: Tomáš S., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, 951 41 Lužianky, o zaplatenie 499 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie odplaty vo výške 140 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, poplatkov za upomienky vo výške 180 eur, zmluvného úroku vo výške 68,80 % ročne zo sumy 500 eur od 12.11.2015 do 19.2.2016 a zo sumy 499 eur od 20.2.2016 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 499 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 499 eur od 13.11.2016 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur, splatných vždy k 15-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. V časti prevyšujúcich úrokov z omeškania súd žalobu zamieta.
IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,12 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu istinu vo výške 499 eur, odplatu vo výške 140 eur, zmluvnú pokutu vo výške 33 eur, poplatky za upomienky vo výške 180 eur, zmluvný úrok vo výške 68 % ročne zo sumy 500 eur od 12.11.2015 do 19.2.2016, zo sumy 499 eur od 20.2.2016 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania výške 5 % ročne zo sumy 639 eur od 13.11.2016 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že dňa 12.11.2015 bola medzi stranami sporu uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 404202737, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť žalobcovi odplatu vo výške 140 eur a úrok vo výške 68,80 % ročne z poskytnutého úveru. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa strany dohodli, že ak žalovaný neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dojednanej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Ďalej sa strany v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dojednali, že žalovaný sa zaväzuje uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku sumu 30 eur,
zaslaných upomienok bolo 6, t. j. žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy za zaslané upomienky spolu vo výške 180 eur. Žalovaný žalobcovi uhradil sumu vo výške 1 eur.
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená dňa 14.1.2020 nevyjadril, neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojil nijaké listiny a neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak by uplatnený nárok v celom rozsahu neuznával.
4. Súd spor prejednal za prítomnosti žalovaného, v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a ko aj oboznámením listinných dôkazov, a to žaloby, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny a ďalších vyjadrení strán sporu.
5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že mu bol pravdepodobne poskytnutý úver, nepamätá sa, či to zaplatil. V čase kedy si úver bral, mal robotu, ktorú však stratil a nemal z čoho úver zaplatiť. Dlh môže byť aj vo výške 500 eur. Túto sumu je ochotný žalobcovi zaplatiť, avšak nie naraz, dlh vie splácať v splátkach po 20 eur mesačne, viac si dovoliť nevie. Musí platiť výdavky rodičom, ktorým prispieva na bývanie a má maloleté dieťa a priateľku, ktorá nepracuje.
6. Podaním doručeným súdu dňa 6.7.2020 žalobca súdu oznámil, že súhlasí so splácaním dlžnej sumy v splátkach po 50 eur, výšku žalovaným navrhovanej splátky ku hodnote sporu považuje za neprimerane nízku. Žalobca zároveň uviedol, že žalobu v časti o zaplatenie odplaty vo výške 140 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, poplatkov za upomienky vo výške 180 eur, zmluvného úroku vo výške 68,80 % ročne zo sumy 500 eur od 12.11.2015 do 19.2.2016 a zo sumy 499 eur od 20.2.2016 do zaplatenia berie späť.
7. Z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:
8. Strany sporu uzavreli dňa 12.11.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 404202737 (ďalej len ako „zmluva o úvere“ alebo „úverová zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 500 eur. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal žalobcovi poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť žalobcovi odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splácania úveru v dohodnutom termíne podľa zmluvy predstavovalo sumu spolu vo výške 484 eur. Spolu mal tak žalovaný za poskytnutie úveru zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 984 eur. Odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov bola podľa zmluvy vo výške 140 eur, čo predsvatovalo RPMN vo výške 28 %, úrok bol vo výške 68,80 %, teda v sume 344 eur. Celkovo mal žalovaný zaplatiť žalobcovi čiastku 984 eur, a to v jednej splátke splatnej do 12.11.2016. Priemerná hodnota RPMN ku dňu podpísania úverovej zmluvy bola v zmluve uvedená vo výške 24,67%.
9. Po právnej stránke posúdil súd vzťah sporových strán založený zmluvou o úvere zo dňa 12.11.2015 ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“), keďže žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania, keď žalovanému poskytol úver a spotrebiteľ, teda žalovaný, nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/ 2010 Z. z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Zmluvný vzťah strán sporu založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Uzavretú úverovú zmluvu teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
20. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
21. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
22. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
23. Podanou žalobou sa žalobca pôvodne domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 499 eur a voči žalovanému si uplatnil i ďalšie nároky (zmluvná pokuta, poplatky za upomienky, zmluvný úrok, zákonný úrok z omeškania). V priebehu konania po doručení žaloby žalovanému sa žalobca rozhodol, že od žalovaného bude žiadať len zaplatenie sumy vo výške 499 eur zodpovedajúcej nesplatenému úveru s príslušným úrokom z omeškania a žalobu v časti o zaplatenie odplaty vo výške 140 eur, zmluvnej
pokuty vo výške 33 eur, poplatkov za upomienky vo výške 180 eur a zmluvného úroku vo výške 68,80 % ročne zo sumy 500 eur od 12.11.2015 do 19.2.2016, zo sumy 499 eur od 20.2.2016 do zaplatenia vzal späť. V nadväznosti na tento dispozitívny úkon žalobcu, ktorým sa žalobca rozhodol vziať žalobu čiastočne späť, súd konanie v tejto časti zastavil a ďalej preskúmaval len uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 499 eur s príslušenstvom.
24. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný čerpal titulom úveru sumu vo výške 500 eur, z ktorej podľa tvrdení žalobcu uhradil sumu 1 eur a zostávajúcu časť úveru vo výške 499 eur žalovaný neuhradil. Vo vzťahu k dlžnej istine vo výške 499 eur neboli zistené porušenia spotrebiteľského práva, v tejto časti konania súd považoval žalobu za dôvodú a k úhrade sumy vo výške 499 eur žalovaného zaviazal.
25. S poukazom na vyššie uvedené žalobcovi patrí dlžná suma vo výške 499 eur a z tejto sumy má žalobca nárok i na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré si žalobca uplatnil v súlade so zákonnou sadzbou. Žalobcovi súd nárok na zaplatenie úrokov z omeškania priznal počnúc dňom 13.11.2016, pretože z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný mal žalobcovi peňažné prostriedky vrátiť najneskôr do 12.11.2016, tieto v celej výške veriteľovi nevrátil a dňom nasledujúcim po splatnosti jeho záväzku sa dostal do omeškania a veriteľovi tým vznikol nárok žiadať od žalovaného popri vrátení istiny i zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobcovi súd nárok na zaplatenie úrokov z omeškania priznal v sadzbe vo výške 5 % ročne, teda v sadzbe neprevyšujúcej zákonnú sadzbu úrokov z omeškania, avšak len zo sumy dlžnej istiny a nárok žalobcu na ďalšie úroky z omeškania zo sumy nad dlžnú istinu ako nedôvodný zamietol.
26. Podľa ustanovenia § 232 ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Vzhľadom k finančnej situácii žalovaného mal súd za to, že je dôvodné poskytnúť žalovanému primerane dlhšiu lehotu na plnenie a túto súd určil tak, že žalovanému umožnil splácať dlh postupne v pravidelných splátkach vo výške 50 eur mesačne tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v zmysle § 255 ods. 1 CSP a v časti zastaveného konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy spolu vo výške 852 eur (istiny vo výške 499 eur, odplaty vo výške 140 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, poplatkov za upomienky vo výške 180 eur) ako aj ďalšieho príslušenstva pohľadávky pozostávajúceho zo zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, pričom úspešný bol len v časti zaplatenia zostatku istiny vo výške 499 eur a príslušných úrokov z omeškania a v tejto časti konania mu vznikol nárok na náhradu trov konania. V zostávajúcej časti predmetu tohto sporu, teda v časti o zaplatenie sumy vo výške 353 eur (odplaty vo výške 140 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, poplatkov za upomienky vo výške 180 eur) ako aj v časti žalobcom požadovaných zmluvných úrokov bolo konanie v nadväznosti na späťvzatie žaloby zastavené. Žalobca neuviedol, z akých dôvodov vzal žalobu v tejto časti späť. Možno konštatovať, že žalobca zavinil zastavenie konania a je povinný znášať jeho trovy.
30. Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 499 eur, v ktorej bol úspešný (58,56 %). Žalovanému vznikol nárok na trovy konania v časti, v ktorom súd konanie zastavil (41,44 %). Celkovo možno konštatovať vznik nároku na náhradu trov konania žalobcu, a to v rozsahu 17,12 % (58,56 % - 41,44 % = 17,12 %) a v tomto rozsahu súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznal.
31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).