Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-105-2019.pdf
PDF · 101.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/105/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: E.L. K., Y.. XX.XX.XXXX, E. J. XXX/XXX, XXX XX G. N., o zaplatenie 1649,24 eur s príslušenstvom
rozhodol:
V rozsahu sumy 332,88 € spolu s príslušným úrokom z omeškania sa konanie zastavuje.
Súd vracia žalobcovi súdny poplatok 13,27 € cestou prevádzkovateľa systému Slovenská pošta a.s.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
Stranám sporu sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca terajšieho žalobcu - VÚB a.s., ako právny nástupca zaniknutej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 24.4.2019 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 1649,24 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 14.7.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe tvrdil, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bola dňa 23.1.2014 uzavretá zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku vo výške 2500 €.
3. Žalovaný sa ju zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 66,54 € a to až do celkovej sumy pôžičky 3992,40 €, no do dňa podania žaloby zaplatil iba 1903,88 €. Keďže porušil svoju povinnosť splácať pôžičku resp. jej jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca listom zo 27.4.2016 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Došlo k tomu dňa 19.6.2016, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 8.7.2016.
4. Za účelom preukázania tvrdení uvedených v žalobe boli súdu predložil listiny, ktorých obsah súd stručne oboznamuje, a to: a) Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX (int. č. XXXXXXX) zo dňa 23.1.2014, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2500 € ktorú sa zaviazal splatiť v 60 splátkach po 66,54 € (bez poistenia) spolu s 22,20% ročným úrokom pri RPMN 22,20% a priemernej RPMN 21,09% ročne. Celkové náklady činili 1492,40, a termín konečnej splatnosti 1/2019. Prvá splátka bola splatná dňa 20.2.2014 (bod 6.2. zmluvy), každá ďalšia do 20. dňa v mesiaci a posledná v lehote konečnej splatnosti 01/2019.
aa) Podľa čl. 12.4. úverovej zmluvy - spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky pod dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. b) interný dokument žalobcu - prehľadu splátok a úhrad (č.l. 18), viažúci sa k zmluve č. 7132745, z neho je zistiteľné, že žalovaný v čase pred podaním žaloby zaplatil celkovú sumu 1903,88 €, pričom posledná úhrada bola realizovaná dňa 6.2.2019 sumou 10,00 €. c) predžalobnú upomienku zo dňa 27.4.2016 (č.l. 18) z ktorej vyplýva, že veriteľ titulom zmluvy XXXXXXX z 23.1.2014 evidoval dlh na splátkach v sume 232,70 € a vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok s upozornením, že ak nedôjde k úhrade splátky, splatnej v 02/2016 do 5.6.2016, bude úver zosplatnený. Žalovaný výzvu prevzal dňa 11.5.2016, no na výzvu nereagoval d) listom zo dňa 8.7.2016 veriteľ žalovanému oznámil, že úver na základe zmluvy č. XXXXXXX z 23.1.2014, sa v celkovej sume 1939,86 € stal predčasne splatným, a aby dlh uhradil na tam uvedený účet a VS. Lehota na splnenie povinnosti určená nebola a žalobca nepreukázal jej doručenie žalovanému.
5. Pôvodný žalobca v čase po začatí konania zmluvou o postúpení pohľadávok previedol pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, o ktorej zmene bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.2.2020
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol iba to, že (súd uvádza stručne iba to podstatné) pohľadávka prešla z hľadiska jej veriteľov viacerými zmenami, že doteraz (t.j. ku dňu podania vyjadrenia, pozn.) zaplatil 1983,88 €. Žije už dlhšiu dobu osve, spláca hypotéku na dom a platby titulom inkasa a keďže je na invalidnom dôchodku s dôchodkom 330 €, nebol a ani teraz nie je schopný platiť viac, ako mu možnosti umožňujú. Pohľadávku najprv platil v splátkach po 20 €, neskôr po 10 € a teraz zvýšil na 15 €, a to vždy po telefonickom dohovore, s čím bol vyslovený súhlas a nechápe, prečo sa ocitol na súde. Akcentoval, že žalovaná suma by sa mala ponížiť o platby, realizované po podaní žaloby a aby žalobca predložil ďalší prehľad splátok, ktoré uhradil a aby bola pohľadávka žalovaná v správnej výške. Navrhol žalobu zamietnuť no zároveň, ak súd o výške rozhodne, priznať právo na splátky po 20 € mesačne pod hrozbou výhody splátok
7. V replike žalobcu zo dňa 25.8.2020 žalobca uviedol, že žalovaný po podaní žaloby uhradil 300 € a to splátkami po 10 €, zaplatených: dňa 08.03.2019, dňa 08.04.2019, dňa 08.03.2019, dňa 08.03.2019, dňa 08.03.2019, dňa 08.03.2019, dňa 08.03.2019, dňa 06.05.2019, dňa 05.06.2019, dňa 18.07.2019, v sume 15 € dňa 06.08.2019, dňa 06.09.2019, v sume 20 € dňa 07.10.2019, dňa 06.11.2019, dňa 06.12.2019, dňa 08.01.2020, dňa 05.02.2020, dňa 04.03.2020, dňa 08.04.2020, dňa 06.05.2020, dňa 09.06.2020, dňa 07.07.2020, dňa 05.08.2020, a preto berie žalobu v uvedenej výške, spolu s príslušným úrokom z omeškania späť a upravil znenie žalobného petitu tak, že navrhol priznať mu 1316,36 € spolu s s5% ročným úrokom z omeškania zo dumy 1616,36 € od 14.7.2016 do 08.03.2019, následne vždy do dňa úhrady dielčej čiastky, a zo sumy 1316,36 € od 06.08.2020 do zaplatenia a nahradil trovy konania. Žalobu zobral späť aj v rozsahu sumy 32,88 €, zodpovedajúcu zmluvnej pokute a poplatkom.
7.1. Poukázal na to, čo už je obsahom žaloby a zároveň na to, že žalovaný nespochybnil žalobou uplatnený nárok čo do právneho dôvodu a výšky ba naopak, prejavil ochotu pohľadávku splácať a teda pohľadávku priamo uznal a preto navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie s tým, že súhlasil so splátkovým režimom vo výške 35 € mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci.
8. Na pojednávaní dňa 7.9.2020, z ktorého sa žalobca ospravedlnil, žalovaný vypovedal, že pozná dôvod, kvôli ktorému je na súde avšak čo sa týka samotnej pohľadávky, túto neuznáva. Nepoprel skutočnosti, ktoré žalobca v žalobe uvádza a síce, že si od spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. cez Quatro kartu požičal od veriteľa 2.500,- € v roku 2014 a je pravda aj to, že ho spočiatku riadne a včas splácal v splátkach po 66,54 € po dobu zhruba 2 rokov.
8.1. Následne prišiel o zamestnanie, čo viedlo k tomu, že nebol schopný platiť takéto vysoké splátky, o čom veriteľa okamžite informoval a reakcia bola asi taká, že sa v podstate na ničom konkrétnom nedohodli, ale povedali mu, že má platiť toľko, koľko mu financie dovolia a ako bude môcť. Podotkol, že zakaždým keď sa v jeho situácii a v rodine niečo udialo takého charakteru, že to malo vplyv na jeho schopnosť uhrádzať čo i len malé splátky, okamžite kontaktoval príslušné oddelenie a vždy sa na nejakej sume dohodli. Svojho času sa dohodli a aj dodnes platí splátky vo výške 20,- € a to dokonca tak, že posledných 20,- € zaplatil minulý týždeň v piatok.
8.2. Na dotaz súdu, či teda uznáva pohľadávku či do základu i výšky, žalovaný vyslovene uviedol, že v nie, pretože nevie či vôbec a koľko žalobcovi dlhuje, pretože zakaždým, keď sa spolu rozprávali, bola oznamovaná iná výška pohľadávky a samozrejme súvisí to aj s inou výškou žalovanej pohľadávky v samotnej žalobe, on týmto veciam vôbec nerozumie, preto túto vec ponecháva na úvahe súdu. Napriek tomu, že platí 20,- €, nie je istý, dokedy a koľko vlastne musí zaplatiť, pretože hoci mailom poslal požiadavku, aby mu oznámili konečný zostatok spolu s tým, aby sa písomne dohodli na nejakom splátkovom kalendári, žiadna písomná odozva na túto požiadavku mu dodnes doručená nebola.
9. Keďže žiadna zo strán nenavrhla vykonať ani doplniť dokazovanie žiadnymi iným dôkazmi, súd dokazovanie ukončil. Strany právo na záverečné reči nevyužili, preto súd vo veci rozhodol.
10. V prvom rade sa súd zaoberal návrhom žalobcu rozhodnúť o veci rozsudkom pre uznanie nároku tvrdiac, že žalovaný nepochybne prejavil nielen vedomosť o svojom dlhu, ale aj vôľu nárok nepodmienečne uspokojiť a preto je tento úkon potrebné považovať za uznanie nároku podľa § 282 CSP.
10.1. V prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovaným - spotrebiteľom pred súdom skutočnosťou, ktorá by pozbavovala súd povinnosti skúmať, či zmluva obsahuje/neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či sa žalobca nedomáha plnenia na základe ustanovení zmluvy, neplatných z iných dôvodov, či je/nie je daná aktívna legitimácia žalobcu a pod. Priečilo by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom, ktorí dlh pred súdom uznajú, a to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené uhradiť dlh v splátkach, z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu bezmocnosti voči dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený, či neporozumení rozhodnutia súdu. Súd pripomína rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 26, ako aj Cofidis, bod 33).
11. Podľa názoru súdu vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 25.9.2019 nemožno nepochybne hodnotiť ako výslovné uznanie dlhu, pretože v ňom iba popisuje genézu vývoja jeho osobného života s priamym vplyvom na jeho schopnosť plniť svoje záväzky zo zmluvy. Napokon aj formulácia jeho návrhu, že 1/ navrhuje žalobu zamietnuť no zároveň 2/ priznanú pohľadávku umožniť splatiť v splátkach po 20 € indikuje nerozhodnosť a nevedomosť žalovaného. Že by žalovaný priamo a bez pochybností nárok žalobcu uznal, z jeho písomného vyjadrenia nevyplýva. Naopak, na pojednávaní dňa 7.9.2020 výslovne na otázku, či nárok žalobcu uznáva čo do právneho základu i výšky, žalovaný vypovedal, že pozná dôvod, kvôli ktorému je na súde, avšak čo sa týka samotnej pohľadávky, túto neuznáva pretože nevie, či vôbec a koľko žalobcovi reálne dlhuje.
11.1. Z vyššie uvedeného preto súd vo veci nerozhodol rozsudkom pre uznanie.
12. Ako je uvedené v bode 7. tohto odôvodnenia, žalobca pred prvým pojednávaním zobral žalobu späť v rozsahu sumy 300 € spolu s príslušným úrokom z omeškania a tiež v rozsahu sumy 32,88 €, zodpovedajúcu zmluvným pokutám a poplatkom, spolu teda v rozsahu sumy 332,88 €
13. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku(ďalej len CSP): Žalobca môže vziať žalobu späť.
13.1. Podľa § 145 ods 1) CSP: Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
13.2. Podľa § 146 ods. (1) CSP: Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13.3. Podľa § 11 zákona 71/1992 Z.z.: (3) Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. Ods. (4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
14. Vzhľadom na skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo síce po začatí konania ale pred prvým pojednávaním, so späťvzatím žaloby nebol potrebný súhlas žalovaného a preto súd konanie v rozsahu sumy 332,88 € s príslušným úrokom z omeškania zastavil a vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku v sume 13,27 € (19,97 € mínus 6,70 €) cestou prevádzkovateľa systému.
15. Ohľadom zvyšku uplatneného nároku súd uvádza: Podľa § 657 Obč. zák. (ďalej len OZ): Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15.1. Podľa § 658 OZ: (1) Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
15.2. Podľa §52 OZ ods. (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ods. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Ods. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Ako nesporné skutočnosti súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu o tom, že:
- zmluvou zo dňa 23.1.2014 žalobca (jeho právny predchodca) poskytol žalovanému sumu 2500 €, ktorú sumu mal splatiť v 60 splátkach splatných 20. dňa v mesiaci, spolu s 22,20% zmluvným úrokom vo výške 66,54 € mesačne a v celkovej sume 3992,40 € v lehote konečnej splatnosti 1/2019.
- z prehľadu úhrad splátok bolo preukázané, že žalovaný až do 25.11.2015 platil splátky v plnej výške a načas, no počnúc mesiacom 12/2015 začal platiť splátky po 20 € a dňom 16.5.2016 po 10 € mesačne, preto ho veriteľ listom až zo dňa 27.4.2016 upozornil, že má dlh 232,70 € a vyzval ho, aby splátku, splatnú za 02/2016 zaplatil do 05.06.2016 pod následkom zosplatnenia úveru.
- možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 OZ je upravená v čl. 12.4. úverovej zmluvy - spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky pod dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.
17. Podľa § 565 OZ: Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17.1. Podľa § 53 ods. (9) OZ: Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 101 OZ: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18.1. Podľa § 103 OZ: Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
19. Zákonom č. 343/2018 Z.z. účinným od 5.12.2018 sa Obč. zákonník doplnil o ust. § 54a, podľa ktorého: Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
20. Podľa § 879v OZ: prechodné ustanovenia: Konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
21. V predmetnej veci sa konanie začalo dňa 24.4.2019 t.j. celkom zjavne po účinnosti zákona č. 343/2018 Z.z.
22. Prioritne preto bolo treba posúdiť, či ide/nejde o premlčaný nárok, pretože iba vtedy sa má zmysel zaoberať dôvodnosťou výšky žalovanej pohľadávky.
23. Ako súd cituje vyššie, veriteľ mal právo zosplatnenia úveru podľa úpravy v § 565 a 53 ods. 9 OZ upravené v čl. 12.4. zmluvy. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v predžalobnej upomienke (pred zosplatnením úveru) zo dňa 27.4.2016 veriteľ upozornil žalovaného na to, že pokiaľ neuhradí do 5.6.2016 splátku, splatnú v mesiaci február 2016, bude úver zosplatnený. Z uvedeného plynie, že sám veriteľ za rozhodnú pre zosplatnenie úveru určil splátku za február 2016, ktorá v zmysle ust. § 103 OZ bola určujúcou pre počiatok plynutia premlčacej doby. Keďže splátky boli splatné do 20. dňa v mesiaci, dňom 21.2.2016 začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 20.2.2019. Žaloba bola podaná dňa 24.4.2019, teda až po uplynutí premlčacej doby a preto súd v súlade s ust. § 54a OZ žalobu pre premlčanie zamietol. Podľa názoru súdu ale premlčanie začalo plynúť ešte skôr vzhľadom na to, ako súd uviedol vyššie, prvá nezaplatená splátka bola už v decembri 2015.
24. Je pravda, že žalovaný tvrdenia žalobcu celkom nepoprel ( poprel, resp. spochybnil iba výšku žalovanej pohľadávky) a podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
25. Podľa § 9 ods. (6) zákona č. 129/2010 Z.z.: Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
26. Súd je toho názoru, že aj pri aplikácii cit. ust. § 151 ods.1 CSP je prípustný určitý korektív zo strany súdu v zmysle koncepcie materiálneho civilného procesu (zásada spravodlivej a účinnej ochrany práv - článok 2 CSP, zákaz zneužitia práva - článok 5 CSP). Takýto postup odôvodňuje aj aplikácia ustanovení druhej hlavy CSP :Spory s ochranou slabšej strany, Prvý diel. Spotrebiteľské spory. Žiada sa pritom prihliadnuť i na to, že z rozsiahlej judikatúry SDEÚ vyplýva i to, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Vnútroštátny súd totiž musí prihliadnuť aj bez návrhu spotrebiteľa nielen na nekalú povahu spotrebiteľskej zmluvy, ale je povinný ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom ma uplatnený nárok základ prípadne iné zákonné dôvody, ktoré znemožňujú priznať žalovaný nárok. Z uvedených dôvodov preto súd napriek čiastočnej pasivite žalovaného (vo veci niet pochybnosti, že ide o spotrebiteľský spor v zmysle ust. § 290 CSP) posudzoval ex offo zákonné predpoklady priznania nároku v tomto konaní. Podstatné je, že v danom prípade sa jedná o spor so spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o spor s ochranou, v ktorých sporoch súd vykonáva v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie aj bez návrhu (§ 295 CSP) a preto súd v tomto prípade nepripísal pasivitu žalovaného v jeho neprospech.
27. Žalobca nebol v spore úspešný a žalobcovi právo na náhradu trov nevzniklo, a keďže žalovaný žiadne nemal, súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.