Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Pc-27-2019.pdf
PDF · 71.44 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/27/2019
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľky: M. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom B.S.E. XX, J., zastúpená JUDr. Štefánia Harciníková, advokát so sídlom Saleziánska 4, Žilina, proti povinnému z výživného odporca: B. W., nar. XX.X.XXXX, bytom U. č. XX, zastúpený JUDr. Marta Wertlenová, advokát so sídlom Predmestská 8537/2B, Žilina, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e s ú d n y z m i e r medzi účastníkmi konania v nasledovnom znení:
I. Odporca sa z a v ä z u j e platiť navrhovateľke výživné vo výške 180 eur mesačne s účinnosťou od 18.11.2019, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
II. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 18.11.2019 do 30.6.2020 vo výške 375 eur sa odporca z a v ä z u je splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur spolu s bežným výživným až do úplného uhradenia od 1.7.2020 pod stratou výhody splátok.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 37P/132/2012-75 zo dňa 27.6.2013 v časti výživného navrhovateľky.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 18.11.2019 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi zvýšenia vyživovacej povinnosti naposledy určenej vo výške 130 eur na sumu 350 eur s odôvodnením zásadnej zmeny jej pomerov. Je študentom 4. ročníka dennej formy štúdia - Gymnázium bilingválne Žilina, pričom jej náklady na štúdium financuje v prevažnej miere matka. Otec na jej potreby okrem určeného výživného neprispieva.
2. Odporca k návrhu navrhovateľky sa písomne vyjadril. Uznal, že na strane navrhovateľky došlo k zmene pomerov v tom, že od poslednej úpravy výšky výživného prešlo 6 rokov. Nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, aj u neho došlo k zmene pomerov, uzavrel manželstvo dňa 2.10.2015 a v roku 2019 pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu.
3. V priebehu konania písomným podaním zo dňa 11.8.2020 prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľky spoločne účastníci konania navrhli, aby súd schválil zmier v znení ich písomného podania zo dňa 8.7.2020.
4. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
5. V ustanovení § 62 ods. 2 zákona o rodine je povinnosť rodičov platiť výživné na svoje deti viazané na ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery s bezprostredným právom dieťaťa podieľať sa na ich životnej úrovni. V uvedenom ustanovení je daný základ pre určenie jej výšky. Na strane povinného rodiča sú rozhodujúce v prvom rade jeho zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností. Na strane dieťaťa treba prihliadať na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a prípravu na budúce povolanie.
6. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
7. Hmotnoprávnou podmienok toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody a to zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. O uplatnenom nároku - zvýšení výživného môžu účastníci konania uzavrieť zmier. Zmier však musí byť jasný, určitý, jednoznačný. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, je titulom pre súdny výkon rozhodnutia (exekúcie) a musí preto z neho byť povinnosť k plneniu určená presne a nepochybne, aby pri neplnení mohol byť podkladom pre súdny výkon rozhodnutia.
10. Podľa § 148 ods. 1 veta prvá CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier.
11. Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
12. Zmierom sa rozumie dohoda strán uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje práva a povinnosti. Uzavretie zmieru je prípustné bez ohľadu na povahu sporu. Jediným predpokladom pre schválenie zmieru je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Povaha veci pripúšťa uzavretie zmieru spravidla vo veciach, v ktorých sú účastníci v typickom dvojstrannom pomere, ak to hmotnoprávna úprava nevylučuje, aby si medzi sebou upravili právne vzťahy dispozitívnymi úkonmi.
13. V uvedenej právnej veci medzi účastníkmi konania súd vychádzal zo znenia návrhu na schválenie súdneho zmieru tak, ako účastníci konania navrhli a za súdny zmier považoval prejav účastníkov dňa 9.7.2020, ktorý v celom svojom obsahu zodpovedá a ktorý je urobený v úmysle, aby ich prejav súd schválil. Účastníci uzavreli zmier, ktorým odporca sa zaväzuje platiť navrhovateľke zvýšené výživné vo výške 180 eur mesačne, ako i zameškané výživné za obdobie od 18.11.2019 (od podania návrhu) do 30.6.2020 v sume 375 eur (t.j. rozdiel medzi doposiaľ poskytovaným výživným 130 eur a sumou 180 eur). Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky, ako aj procesnoprávne podmienky na to, aby účastníkmi uzavretý zmier schválil. Navrhovaný súdny zmier bol o celom predmete konania, a preto súd zmier uznesením schválil (§ 148 ods. 2 a contrario) tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
14. Z dôvodu zmeny výšky výživného súd konštatuje aj zmenu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/132/2012-75 zo dňa 27.6.2013 v časti výživného navrhovateľky.
15. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak v spojení s ustanovením § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak neje o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh.
16. V danom prípade vzhľadom na osobitosť konania (vo veci vyživovacej povinnosti rodič a dieťa) súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal a z toho vyplýva, že každý z účastníkov hradí trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia na vlastné náklady.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, ktorým súd schválil súdny zmier, odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).