Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-214-2019.pdf
PDF · 78.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24Csp/214/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: D. O., nar. XX.X.XXXX, bytom v U., Q. 3, o zaplatenie 555,47 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 179,19 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 21.7.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155) žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.8.2019 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 555,47 eur s 8 % úrokmi z omeškania ročne od 21.7.2019 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom (VÚB, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 14.7.2010 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 450,- eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 15,- eur. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie, žalobca vystavil dňa 10.7.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.6.2019 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku, s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného, s konečným zostatkom na úhradu vo výške 555,47 eur. Žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.6.2019, t.j. v lehote splatnosti do 20.7.2019. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka vo výške určenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.7.2019 do zaplatenia. 2. Súd uznesením č. 24Csp/214/2019 - 93 zo dňa 5.11.2019 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. a na jeho miesto vstúpil ako žalobca Intrum Slovakia s.r.o.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2019.
3. Súd vo veci postupoval podľa ust. § 297 C.s.p., podľa ktorého súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,- eur. Na základe citovaného ustanovenia súd dňa 8.9.2020 verejne vyhlásil vo veci tento rozsudok.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca k 18.9.2019 postúpila svoju pohľadávku z predmetnej zmluvy spol. Intrum Slovakia, s.r.o. ako postupníkovi (č.l. 60-69). Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 14.7.2010 uzatvorili Zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty s VÚB, a.s., na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 450,- eur pri štandardnej mesačnej splátke 15,- eur a úrokovej sadzbe 23,76 % ročne (č.l. 5). Podľa výpisu z pôžičkovej karty Quatro vyhotoveného právnym predchodcom žalobcu dňa 10.7.2019 za zúčtovacie obdobie od 19.7.2010 do 30.6.2019, bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 450,- eur pri štandardnej úrokovej sadzbe 23,76 % ročne, sankčnej úrokovej sadzbe 5 % ročne a štandardnej splátke 15,- eur mesačne. K 30.6.2019 bol vykázaný celkový nedoplatok vo výške 555,47 eur, do ktorého boli zahrnuté celková suma čerpaného úveru, štandardné úroky, sankčné úroky a náklady na vymáhanie, po zohľadnení platieb realizovaných žalobcom (č.l. 7).
5. Podľa ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty, t.j. k 14.7.2010), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 14.7.2010 uzatvorená Zmluva o vydaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 450,- eur pri dohodnutých úrokoch vo výške 23,76 % ročne a štandardnej mesačnej splátke 15,- eur. Keďže si žalovaný neplnil svoje povinnosti podľa uzavretej zmluvy, právny predchodca žalobcu vyčíslil dlh žalovaného k 30.6.2019 v celkovej výške 555,47 eur, ktorý pozostáva z nezaplatenej istiny, vyčíslených úrokov, úrokov z omeškania a nákladov na vymáhanie zo splatnosťou celého dlhu do 20.7.2019. Podľa zistenia súdu z výpisu z pôžičkovej karty Quatro, právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému náklady na vymáhanie v celkovej výške 376,28 eur. Žalobca nepreukázal z čoho konkrétne pozostávajú náklady na vymáhanie pohľadávky, preto súd v tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú a nárok žalobcu za nepreukázaný. Súd priznal žalobcovi 179,19 eur po odpočítaní sumy 376,28 eur titulom nákladov na vymáhanie od pôvodne uplatneného nároku žalobcu (555,47 - 376,28) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
8. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
9. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Podľa výpisu z pôžičkovej karty Quatro celý dlh bol splatný do 20.7.2019. Keďže žalovaný nezaplatil svoj dlh, dostal sa do omeškania od 21.7.2019. Preto ho súd zaviazal na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy od 21.7.2019 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania nad 5 % žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p.. V danom prípade žalobca žiadal o zaplatenie 555,47 eur, úspešný bol v časti 179,19 eur, t.j. v 32 % a neúspešný v časti 376,28 eur, t.j. v 68 %. Žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy súvisiace s týmto konaním ani nevznikli. Preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.