Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cb/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu J.. P. X. K., V.. XX. XX. XXXX, B. P. P. X, XXX XX P., práv. zast. Lanikova Group, s. r. o., so sídlom Grösslingová 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 858 439, v mene ktorej koná JUDr. Zdenka Lániková, proti žalovanému Crea - Geo s. r. o., so sídlom Jesenského 1115/16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 145 315, právne zast. Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s r. o., so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 570 897, konajúci konateľom JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., advokát a konateľ, o zaplatenie 2.484,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 2.484,- Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny 700,- Eur od 06. 05. 2018 do zaplatenia, zo sumy 700,- Eur od 06. 06. 2018 do zaplatenia, zo sumy 700,- Eur od 06. 07. 2018 do zaplatenia, zo sumy 384,- Eur od 06. 08. 2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom na upomínací súd domáhal od žalovaného ešte pod obchodným menom Zlatá Nitka s.r.o., Banská Bystrica úhrady istiny 2.484,- Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil žalobca od Nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným zo dňa 22. 04. 2013, predmetom ktorej bol prenájom nebytového priestoru č. D. vo výmere XXX,XX m2 ,v nehnuteľnosti: E., súp. č. XXX, nachádzajúci sa na ulici E. X, P. P., vedená Okresným úradom v Banskej Bystrici, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, na základe ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť nájomné za mesiace máj, jún, júl, august 2018 po 700,- Eur. Žalovaný uhradil dňa 07. 08. 2018 len 316,- Eur a teda dlh činí 2.484,- Eur. Žalobca je pritom podielovým spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti s väčšinovým spoluvlastníckym podielom (38/72-in z celku) a Nájomná zmluva bola uzavretá s právnymi predchodcami žalobcu. Na svoje tvrdenia predložil Nájomnú zmluvu, List vlastníctva č. XXXX.

2. Upomínací súd vydal platobný rozkaz pod sp. zn. dňa 30. 12. 2019, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. V odpore tvrdil, že žalovanú pohľadávku neuznáva, nakoľko zanikla započítaním s pohľadávkou, ktorú mal žalovaný voči žalobcovi. V tomto smere poukázal na ust. . Ďalej poukázal na čl. V. Zmluvy o nájme, na základe ktorého informoval e-mailom žalobcu, že od 16. 10. 2017 došlo k obmedzeniu užívania predmetu nájmu, a to z dôvodu funkčnosti len 3 elektrických zásuviek v celom objekte, nefunkčnosti radiátorov a svetla v strednej časti predajne, pričom žalobca nevykonal žiadnu nápravu. Takisto informoval žalobcu žalovaný, že od 20. 11. 2017 došlo k úplnej nemožnosti užívania predmetu nájmu, keď vypadla elektrika komplet, vrátane všetkých svetiel. Žalovaný tvrdil, že žalobca rovnako nevykonal nápravu. Keďže žalobca nepristúpil k odstráneniu vád, došlo k porušeniu jeho povinností, medzi ktoré patrí aj udržiavať na svoje náklady

predmet nájmu v riadnom technickom a prevádzkyschopnom stave. Žalovaný bol preto nútený vykonať opravu kompletnej elektriny na svoje náklady, ktoré predstavovali sumu 2.484,- Eur. Následne túto pohľadávku jednostranným právnym úkonom zo dňa 09. 01. 2019 započítal s pohľadávkou žalobcu na nájomné vo výške 2.484,- Eur. Na svoje tvrdenia predložil započítací prejav, e-mailovú komunikáciu zo dňa 21. 11. 2017, faktúru od MARELI s.r.o. adresovanú žalovanému ohľadne preukázania nákladov na opravu elektroinštalácie č. XXXXX zo dňa 15. 01. 2018 a následne refakturáciu týchto nákladov žalovaným v zmysle faktúry č. 1020180084 zo dňa 13. 04. 2018 v sume 2.484,- Eur.

3. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním, v ktorom nepoprel vystavenie faktúry žalovaným, avšak túto faktúru vystavil bez právneho dôvodu a originál faktúry žalovaného žalobca vrátil dňa 23. 04. 2018 s oznámením, že je nedôvodná. Z tohto dôvodu tvrdil, že započítací prejav žalovaného je neplatný, keďže nespĺňa náležitosti podľa a žiadal pokračovať v konaní.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomne, v ktorom zotrval na svojich dôvodoch uvádzaných v odpore proti vydanému platobnému rozkazu a keďže ide o nájom nebytového priestoru, poukázal na osobitný zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov a jeho vzťah k . Žalobca uviedol, že osobitný zákon neupravuje situáciu, ak nájomca nevyužije svoje oprávnenie vypovedať nájomnú zmluvu. Z tohto dôvodu odkazoval na všeobecné ustanovenia , konkrétne , . V zmysle nich mal za to, že žalobcovi dňa 20. 11. 2017 riadne oznámil, že došlo k úplnej nemožnosti užívania predmetu nájmu a vyzval ho na opravu, ktorú nevykonal. Z tohto dôvodu žalovaný pristúpil k oprave na svoje náklady, ktoré predstavujú sumu 2.484,- Eur. Následne žalovaný využil inštitút započítania ohľadne vzájomných pohľadávok podľa . Následne poukázal na podmienky zápočtu, ktoré podľa neho boli splnené.

5. V poslednom písomnom vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného, doručenom súdu dňa 13. 05. 2020 súd zistil, že žalobca zotrval na svojom stanovisku vyjadrenom v predošlých písomných podaniach. Tvrdil, že žalovaný nemal splnené zákonné predpoklady k uplatneniu si náhrady nákladov vynaložených na opravu predmetu nájmu voči žalobcovi. Poukázal, že žalovaný realizoval práce bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu, dokonca napriek jeho písomne oznámenému nesúhlasu zo dňa 04. 01. 2018. Z tohto dôvodu nemal nárok na náhradu nákladov vynaložených na opravu. Žalovaný rovnako konal v rozpore s ust. veta prvá , keďže zmeny na veci bol oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Prenajímateľ sa na úhradu nákladov nezaviazal, dokonca 04. 01. 2018 písomne oznámil nájomcovi, že pri realizácií prác bez jeho súhlasu sa na nákladoch nebude podieľať. O tejto skutočnosti predložil e-mailovú komunikáciu. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný konal aj v rozpore s ust. čl. VII ods. 1 Zmluvy o nájme, podľa ktorej mohol vykonať práce výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa a po predložení k schváleniu projektovej dokumentácie. Žalovanému preto nárok na náhradu nákladov vynaložených na opravu ani v zmysle ust. nevznikol, nakoľko sa oprava nevykonala so súhlasom prenajímateľa a nedošlo ani k situácií, že by prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral. V ustanovení čl. V ods. 4 Zmluvy o nájme bolo dohodnuté, že nájomcom vykonané úpravy, ktoré budú stavebne zabudované do objektu, sa stanú ich vykonaním neoddeliteľnou súčasťou predmetných priestorov a majetkom prenajímateľa, tieto zostávajú príslušenstvom predmetu nájmu bez toho, že by bol prenajímateľ povinný poskytnúť náhradu, a to i pri skončení nájmu. Rovnako poprel tvrdenia žalovaného, že by dňa 20. 11. 2017 došlo k úplnej nemožnosti užívania predmetu nájmu. Tvrdil, že v daný deň došlo iba k výpadku elektriny na niekoľko hodín a následne bola vykonaná oprava, pričom prevádzka bola naďalej funkčná. Prenajímateľ, t. j. žalobca, mal záujem zistiť nevyhnutnosť opráv a vec riešil so žalovaným so snahou dohodnúť sa, avšak zo strany žalovaného došlo bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia k svojvoľnej realizácií prác, o čom sa prenajímateľ dozvedel len náhodne. Žalobca, ako vlastník predmetu nájmu, nemal žiadnu možnosť vyjadriť sa k spôsobu a k rozsahu vykonávaných prác, žalovaný konal arogantným spôsobom nehľadiac na záujmy prenajímateľa. Žalovaný vykonal práce, ktoré nie je možné považovať za opravu, ktorú je povinný v zmysle zákona vykonať prenajímateľ. Práce boli zrealizované absolútne nevhodným spôsobom (nové vedenie elektroinštalácie olištovaním), ktorý určil žalovaný a s ktorým by prenajímateľ nikdy nesúhlasil, čím došlo k znehodnoteniu predmetu nájmu. Do ceny údajných opráv si žalovaný započítal aj cenu materiálu, ktorý predstavuje zariadenie interiéru, ako svietidlá, na ktorých sa žalobca nemá žiadny právny dôvod podieľať. Žiadal preto vyhovieť jeho nároku na zaplatenie nájomného a na započítací prejav žalovaného neprihliadať. Na svoje tvrdenia predložil e-mailovú komunikáciu zo dňa 04. 01. 2018, z

obsahu ktorej súd zistil, že „ vzhľadom k tomu, že nie je možné s Vami telefonicky sa skontaktovať, oznamujeme Vám nasledovné : Kontrolou priestorov zistil nami poverený pán Ď., že ste zrejme začali s rekonštrukciou prenajatých priestorov. K rekonštrukcií ste pristúpili napriek tomu, že k tejto sme Vám nedali súhlas. S výkonom Ďalších prác bez nášho predchádzajúceho schválenia nesúhlasíme. Z uvedeného dôvodu sa na úhrade akýchkoľvek nákladov spojených s vykonávanými prácami nemienime podieľať. Kontrolou účtovnej evidencie sme zistili, že ste nezaplatili nájomné v mesiaci november a december 2017. Nedoplatok v sume 2.200,- Eur žiadame uhradiť do 3 dní v opačnom prípade budeme nútení pristúpiť k jeho vymáhaniu.“ Svoje tvrdenia žalobca bližšie špecifikoval na pojednávaní dňa 07. 09. 2020, v ktorom zotrval na svojich pôvodných vyjadreniach, pričom poprel tvrdenia žalovaného, že elektrika v danom objekte bola nefunkčná. Poukázal pritom na revíznu správu vykonanú 6 mesiacov pred vykonaním prác zo strany žalovaného, z ktorej je zrejmé, že táto bola vyhovujúca. I z e- mailovej komunikácie predloženej súdu je zrejmé, že vypadli len niektoré zásuvky v priestore užívanom žalovaným, z ktorého dôvodu bola potrebná len ich oprava a nie úplná rekonštrukcia elektroinštalácie v danom priestore vykonaná zo strany žalovaného bez súhlasu žalobcu. Žalobca tvrdil, že so žalovaným rokoval o vykonaní opravy po doručení e-mailu, avšak vzhľadom na vyjadrenie žalovaného o vykonaní rekonštrukcie elektroinštalácie, vykurovacích telies, svietidiel, nasvietenia podľa ich predstáv, žalobca od žalovaného požadoval projekt a ustálenie, ktoré náklady má znášať prenajímateľ a ktoré žalovaný, ako nájomca, keďže údržba, oprava a rekonštrukcia sú 3 rôzne pojmy. Žalovaný projektovú dokumentáciu žalobcovi nepredložil, ani cenovú ponuku, neoznámil firmu, ktorá by vykonávala predmetné práce, iba oznámil, že chcú začať s vykonávaním prác 08. 01. 2018. Žalobca preto už dňa 04. 01. 2018 do objektu užívanom žalovaným vyslal svojho elektrikára, ktorý vykonal i revíznu správu daného objektu, avšak tento sa do priestorov nedostal, ale zistil, že rekonštrukčné práce už začali. Žalobca preto v daný deň zaslal žalovanému i e-mailovú komunikáciu predloženú žalobcom do súdneho spisu, ohľadne zastavenia prác pre nepredloženie projektu a neoznámenia ceny s tým, že žalobca nesúhlasí v prípade nedania súhlasu s úhradou nákladov, ktoré pri takýchto prácach vzniknú. Žalovaný napriek tomu pokračoval v predmetných prácach, vykonal kompletnú rekonštrukciu elektroinštalácie, pričom podľa názoru žalobcu, touto rekonštrukciou znehodnotil priestor, ktorý olištoval a v prípade takéhoto spôsobu rekonštrukcie by žalobca s ňou vôbec nesúhlasil. Keďže žalovaný vykonal rekonštrukčné práce na elektroinštalácií v danom priestore bez súhlasu žalobcu, žalobca sa odmieta na týchto nákladoch podieľať. Z tohto dôvodu, keďže nárok žalobcu žalovaný nerozporoval, žiadal ho priznať v celom rozsahu voči žalovanému, vrátane trov konania. Rovnako žalovaná strana sa pridŕžala svojich písomných vyjadrení a rovnako konštatovala, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé. Žalovaná strana tvrdila, že žalobca vedel, že v danom priestore viackrát vypadla elektrika, pričom sa jednalo o zimné mesiace, z ktorého dôvodu žalovaný musel tento problém riešiť, keďže bolo funkčných len pár zástrčiek, jedno svietidlo, jeden radiátor. Súdu potvrdil existenciu revíznej správy, ktorá podľa neho bola skopírovaná z predchádzajúcej, keďže neobsahovala žiadne novšie merania napätia. Súdu následne poskytol svoje tvrdenia o dohode, keďže niekoľkokrát žiadal žalobcu, aby sa prišiel pozrieť do priestorov, čo však neurobil. Napokon však tvrdila žalovaná strana, že sa strany dohodli, že si žalovaný nájde svojho elektrikára, ktorý predloží cenovú ponuku, revíziu, čo žalovaný aj učinil, pričom doklady zaslal žalobcovi / tieto súdu nedoložil/. Potom sú nepravdivé tvrdenia žalobcu o tom, že o danej oprave nevedel, pričom odsúhlasil aj lištovanie, ako i termín prác. Žalovaná strana mala vedomosť o návšteve elektrikára zo strany žalobcu, ktorý sa na dané práce odmietol pozrieť. Súdu však potvrdil, že dohoda o zdieľaní nákladov medzi žalobcom a žalovaným nebola. Tvrdil o e-mailovej komunikácii medzi žalobcom a žalovaným v danom období, avšak túto k dispozícií nemal, ale túto vie súdu predložiť. Žiadal súd, aby svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia o oprave.

6. Žalobca reagoval na tvrdenia žalovaného tak, že žalovaný potvrdil neexistenciu dohody o znášaní nákladov pri daných prácach a poukázal na sudcovskú koncentráciu konania, keďže žalovaný uvedenou e-mailovou komunikáciou disponoval, túto k svojim vyjadreniam nepredložil a preto žiadal žalobca súd, aby vychádzal len z tých listinných dôkazov, ktoré boli stranami do súdneho spisu predložené a nepripustil vykonanie ďalších dôkazov, ktoré mohli byť už do súdneho spisu predložené. Žalovaný poukázal, že žalobca rozporoval rozsah uvedených prác v jeho poslednom vyjadrení a preto žalovaný nemohol uvedené listinné dôkazy predložiť skôr. Následne súd ukončil dokazovanie vo veci samej a vyhlásil rozsudok v takom znení, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

7. Podľa , prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

(2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3)

(3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 4)

(4) Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

8. Podľa , môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;

b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nespôsobilý na dohovorené užívanie;

c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.

9. Podľa , je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.

10. Podľa , , zmeny na veci je oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. (2) Ak vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

11. Podľa , ak vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

12. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje nasledovne.

14. Medzi stranami sporu nebola sporná tá skutočnosť, že strany v súlade s ustanoveniami Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov uzavreli Zmluvu o nájme nebytového priestoru dňa 22. 04. 2013, pričom za prenajímateľa vystupovali pri uzatváraní zmluvy ešte právny predchodcovia žalobcu, ktorý je teraz väčšinovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Predmetom nájmu boli nebytové priestory v E. , súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na E. C. X, P. P., vedený Okresným úradom v Banskej Bystrici, katastrálnym odborom na LV č. XXXX. V čl. II. predmetnej zmluvy sa strany dohodli, ktoré priestory budú predmetom užívania, t. j. nebytové priestory nachádzajúce sa na prízemí budovy D. (s prístupom z pešej zóny), ktoré tvoria miestnosti č. XXX, XXX, o celkovej výmere XXX,XX m2 a spoločné

priestory objektu, t. j. vstupná chodba - podbránie, schodisko, chodby príslušného podlažia, ktoré je oprávnený užívať spoločne s ostatnými užívateľmi príslušného podlažia objektu, výlučne len ako komunikačné priestory. Nájom v čl. IV. bol uzavretý na dobu neurčitú, počnúc dňom 01. 06. 2013. V čl. V. sú uvádzané podmienky nájmu, v zmysle ktorého bol prenajímateľ povinný predmet nájmu na svoj náklad udržiavať v riadnom technickom a prevádzkyschopnom stave a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru podľa tejto zmluvy spojené. Ďalej sa v ňom nachádza povinnosť hradiť náklady spojené s obvyklým udržiavaním prenajatých priestorov a drobnými opravami. Za obvyklú údržbu a drobné opravy budú zmluvné strany považovať také práce súvisiace s udržiavaním predmetu nájmu, v stave v akom boli nájomcovi odovzdané s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a vykonané stavebné úpravy. Zmluvné strany zjednávajú limit obvyklej údržby a drobných opráv na jednu opravu zaisťovanú vo výške 165,- Eur a nákladov na vylepšenie si predmetu nájmu . Ďalej bol povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu akékoľvek závady vyžadujúce pre vedenie opráv nad rámec obvyklého udržiavania a drobných opráv a poskytnúť nevyhnutnú spoluprácu k ich prevedeniu. mal zodpovedať za prípadné zvýšenie nákladov opravy v prípade, že nesplní včas svoju oznamovaciu povinnosť. V bode čl. V. bod 4 sa strany dohodli, že prenajímateľ umožní nájomcovi vykonať všetky nevyhnutné úpravy podľa svojich požiadaviek v súlade s účelom nájmu, pri rešpektovaní zachovania podstaty objektu a všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom vykonané úpravy, ktoré budú stavebne zabudované do objektu, sa stanú ich vykonaním neoddeliteľnou súčasťou predmetných priestorov a majetkom prenajímateľa. V prípade, že vykoná po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa ďalšie úpravy a tie sa stanú stavebnou súčasťou objektu a bez porušenia majetkovej podstaty ich nebude možné odobrať, zostávajú tieto príslušenstvom predmetu nájmu bez toho, že by bol prenajímateľ povinný poskytnúť náhradu, a to i pri skončení nájmu, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Rovnako v čl. VII. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že bude chcieť vykonávať stavebné úpravy prenajatých priestorov, môže tak vykonať len na základe predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa. Za účelom získania súhlasu prenajímateľa predloží zodpovedajúcu projektovú dokumentáciu, ktorá bude podkladom pre schválenie a následne vykonanie stavebných úprav. Pri udeľovaní súhlasu prenajímateľa s vykonaním stavebných úprav, zmluvné strany zároveň dohodnú, akým spôsobom a v akom rozsahu sa budú podieľať na financovaní týchto stavebných úprav, na ich vlastníckom režime, daňových súvislostiach a podmienkach vysporiadania technického zhodnotenia pri zániku nájmu. Tiež sa dohodli na opravách a úpravách predmetu nájmu, čo bude predmetom osobitnej dohody. V čl. VIII si strany dohodli výšku nájomného v bode 1, z ktorého vyplynula výška nájomného za mesiac máj, jún, júl, august 2018 vo výške 700,- Eur. Nájomné spolu s preddavkami na služby spojené s nájmom mal uhrádzať prenajímateľovi na daný účet vždy do piateho dňa príslušného mesiaca. Až po vykonaní úhrady v plnej výške mal prenajímateľ vystaviť nájomníkovi faktúru alebo mohol vystaviť prenajímateľ nájomcovi na kalendárny rok splátkový kalendár. V prípade omeškania s platením úhrad mohol prenajímateľ požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania. Na základe týchto ustanovení zmluvy žalobca požadoval v žalobnom návrhu úhradu sumy vo výške 2.484,- Eur, a to z titulu nezaplateného nájomného za mesiac máj - august 2018, pričom dňa 07. 08. 2018 uhradil žalovaný žalobcovi len čiastku 316,- Eur, z ktorého dôvodu mal súd nárok žalobcu na nájomné v danej výške za preukázaný, keďže nájomné za predmetné obdobie činilo až sumu 2.800,- Eur. Po odčítaní uhradenej istiny vo výške 316,- Eur, potom dlžné nájomné činí 2.484,- Eur. Uvedený nárok žalovaný nerozporoval, preto súd ho mal i z tohto dôvodu za preukázaný v celom rozsahu. Súd konštatuje, že nebol pri podávaní uvedeného žalobného návrhu potrebné predkladať ďalšie listinné dôkazy, než ktoré predložil žalobca, a to Výpis listu vlastníctva č. XXXX, ktorým preukázal vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti a nebytovým priestorom, ktoré následne v zmysle Zmluvy o nájme prenechal na užívanie žalovanému.

15. Spornou skutočnosťou v konaní sa stal tento nárok na nájomné vo výške 2.484,- Eur preto, lebo žalovaný tvrdil súdu, že pohľadávka žalobcu na toto nájomné zanikla započítaním v súlade s ust. s jeho pohľadávkou. Žalovanému vznikla tým, že v súlade s čl. V. Zmluvy o nájme, bol prenajímateľ povinný predmet nájmu na svoj náklad udržiavať v riadnom technickom a prevádzkyschopnom stave a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru podľa tejto zmluvy spojené, čo žalobca porušil. Tvrdil, že od 16. 10. 2017 došlo k obmedzeniu užívania predmetu nájmu z dôvodu funkčnosti len 3 elektrických zásuviek v objekte , k nefunkčnosti radiátorov a svetla v strednej časti predajne, pričom žalobca na základe oznámenia nevykonal žiadnu nápravu. Rovnako žalovaný informoval žalobcu dňa 20. 11. 2017, že došlo k úplnej nemožnosti užívania predmetu nájmu, keď vypadla elektrika komplet,

vrátane všetkých svetiel, pričom opätovne na základe oznámenia žalobca nevykonal nápravu .Žalovaný neporušil svoje povinnosti dohodnuté v zmluve a žalovaný vzhľadom na stav elektorinštálácie, bol nútený na vlastné náklady vykonať opravu kompletnej elektriky a táto predstavuje náklady 2.484,- Eur, ktorú sumu uhradil spoločnosti MARELI s.r.o., Banská Bystrica podľa faktúry č. 21801 zo dňa 15. 01. 2018, splatnej dňa 22. 01. 2018. Následne jednostranným právnym úkonom zo dňa 09. 01. 2019 započítal vzájomné pohľadávky žalobcu na nájomné a pohľadávku žalovaného na náhradu týchto nákladov za opravu vo výške 2.484,- Eur. O týchto skutočnostiach predložil i dôkaz, a to e-mailovú komunikáciu adresovanú žalobcovi zo dňa 21. 11. 2017, z ktorej súd zistil, že oznámil žalobcovi, že si dal vypracovať posudok skutkového stavu elektroinštalácie s tým, že dňa 20. 11. 2017 vypadla elektrika komplet. Žalovaný žiadal žalobcu o preštudovanie prílohy k emailu, /ktorú súdu nepredložil/ na zdokladovanie stavu elektroinštalácie, pričom žiadal žalobcu následne o zváženie navrhovaných opráv kompletnej elektroinštalácie. Odhadovaná cena bola cca 3.000,- Eur, pričom uvedená práca si mala vyžadovať 4-5 dní roboty. Za účelom dohody žiadal stretnutie. Rovnako predložil faktúru, na základe ktorej spoločnosť MARELI s.r.o., Banská Bystrica podľa tvrdenia žalovaného vykonala opravu elektroinštalácie a následnú faktúru žalovaného adresovanú žalobcovi, ktorou refakturoval predmetné náklady , splatná dňa 23. 04. 2018. Ohľadne fakturácie nákladov žalovaného žalobca súdu doložil oznámenie, ktorým vrátil originál faktúry späť, keďže bola nedôvodne vystavená, bez objednania prác z ich strany. Žalovaný v rámci obrany poukázal aj na tú skutočnosť, že psím. c) upravuje len možnosť vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti podľa . Tvrdil, že však tento osobitný zákon neupravuje situáciu, ak nevyužije toto oprávnenie odstúpiť v prípade, že nie je možné predmet nájmu užívať. V danom prípade je podľa neho potrebné potom aplikovať ustanovenia všeobecného zákona, a to , konkrétne , , . Žalovaný mal za to, že v súlade s ust. podľa jeho skutkových tvrdení má nárok na náhradu týchto nákladov, ktoré vynaložil pri oprave elektroinštalácie, keďže prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. V tomto smere odkázal na e-mailovú komunikáciu zo dňa 20. 11. 2017. Mal za to, že následne dôvodne započítal uvedenú pohľadávku s pohľadávkou žalobcu na dlžné nájomné vo výške 2.484,- Eur. Rovnako mal za to, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zápočet predmetných pohľadávok.

16. Žalobca tieto skutočnosti popieral. Uvádzal, že žalovaný realizoval práce bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu, a to dokonca i napriek jeho písomne oznámenému nesúhlasu zo dňa 04. 01. 2018. Z tohto dôvodu mal za to, že nárok na náhradu nákladov na opravu žalovaný nemá. Žalovaný konal v rozpore s ust. veta prvá , keďže prenajímateľ sa na úhradu nákladov nezaviazal a dňa 04. 01. 2018 žalovanému písomne oznámil, že pri realizácií prác bez jeho súhlasu sa na nákladoch nebude podieľať. Žalovaný tak konal nielen v rozpore s vyššie citovaným ustanovením , ale i v rozpore s čl. VII ods. 1 Zmluvy o nájme. Žalobca tvrdil, že žalovanému nevznikol nárok na náhradu nákladov ani v súlade s ust. , keďže oprava sa nevykonala so súhlasom prenajímateľa a nedošlo ani k situácií, že by prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral. V tomto smere odkázal opätovne na Zmluvu o nájme čl. V. ods. 4, z ktorého ustanovenia zmluvy vyplýva, že vykonané úpravy, ktoré budú stavebne zabudované do objektu sa stanú ich vykonaním neoddeliteľnou súčasťou predmetných priestorov a majetkom prenajímateľa, a to bez toho, že by prenajímateľ bol povinný poskytnúť náhradu nájomcovi. Popieral i tvrdenia žalovaného o úplnej nemožnosti užívania predmetu nájmu, keďže v daný deň došlo iba k výpadku elektriny na niekoľko hodín a následne bola vykonaná oprava a prevádzka bola naďalej funkčná. Tvrdil, že prenajímateľ mal záujem zaistiť nevyhnutnosť opravy a vec riešil so žalovaným so snahou dohodnúť sa, avšak žalovaný začal realizovať práce bez vedomia žalobcu, ktorý nemal možnosť sa vyjadriť k spôsobu a k rozsahu vykonávaných prác. Následne si bezdôvodne tento nárok započítal s nárokom žalobcu na dlžné nájomné. Žiadal preto žalobe vyhovieť a na obranu žalovaného neprihliadnuť. Predložil súdu i e-mailovú komunikáciu zo dňa 04. 01. 2018, v ktorej oznámil žalovanému, že sa nemôže s ním skontaktovať, pričom kontrolou priestorov zistil poverený pán Ď., že začal rekonštrukcie prenajatých priestorov žalovaný a k tejto pristúpil napriek tomu, že k nej žalobca nedal súhlas. S výkonom ďalších prác bez predchádzajúceho schválenia žalobcom nesúhlasí. Z uvedeného dôvodu na úhrade akýchkoľvek nákladov spojených s vykonávanými prácami sa žalobca nemieni podieľať. Uvedené podanie bolo doručené opätovne žalovanému, ktoré obdržal dňa 11. 06. 2020. Následne súd stanovil termín pojednávania na deň 06. 07. 2020, v ktorom predvolaní súd stranám opätovne poukázal na sudcovskú koncentráciu konania a na to, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany je potrebné predložiť včas, lebo na neskoršie predložené súd nemusí prihliadnuť, najmä ak

by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Predmetné pojednávanie bolo odročené na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu a stanovené na deň 31. 08. 2020. Pre čerpanie dovolenky sudcu bolo zrušené a následne bol stanovený nový termín pojednávania na deň 07. 09. 2020, v ktorom opätovne boli strany poučené o predkladaní prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany včas. Aj napriek tejto skutočnosti strany sporu súdu predniesli na pojednávaní dňa 07. 09. 2020 ďalšie bližšie skutkové tvrdenia k tvrdeným realizovaným prácam zo strany žalovaného na elektroinštalácií v objekte vo vlastníctve žalobcu, na ktoré k dispozícií nemali listinné dôkazy a ktoré najmä žalovaný, ktorý niesol dôkazné bremeno o zániku pohľadávky žalobcu, mienil ich predložiť súdu až dodatočne, keďže ich nemal k dispozícií. Uvedené dôkazy mali údajne preukazovať jeho tvrdenia o vedomosti žalobcu o rozsahu prác na vykonanej oprave elektroinštalácie, o cene, prípadne i spoločnosti, ktorá mala opravu vykonať, čo žalobca rozporoval. Rovnako mali preukázať ďalšiu e-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu, a to, že žalobca napriek upozorneniu žalovaného nezačal s vykonávaním opravy po oznámení jej potreby. Aj tieto tvrdenia žalovaného žalobca na pojednávaní popieral, pričom trval na dodržaní sudcovskej koncentrácii konania v súlade s ust. , . Žiadal súd, aby pri rozhodovaní v danej veci vychádzal len z tých listinných dôkazov a tvrdení strán, ktoré boli do termínu pojednávania predložené.

17. Súd mal za to, že ak žalovaná strana disponovala e-mailovou komunikáciou ohľadne jej tvrdení o vedomosti žalobcu o daných prácach, ich rozsahu, ceny, resp. i spoločnosti, ktorá ich mala vykonať a ktorými žalovaná strana mienila preukázať i tú skutočnosť, že žalobca po oznámení potreby opráv túto nevykonal v zmysle svojich povinností stanovených Zmluvou o nájme, ako aj podľa ustanovení , mala prostriedky procesnej obrany predložiť včas, t. j. v čase podania odporu proti vydanému platobnému rozkazu, v čase vyjadrenia sa k ďalším podaniam žalobcu, resp. najneskôr na pojednávaní uskutočnenom dňa 07. 09. 2020, keďže uvedenými listinnými dôkazmi disponovala v čase vykonania predmetného úkonu voči súdu. Súd mal preto za to, že prostriedky procesnej obrany zo strany žalovaného, v prípade ich dodatočného predloženia žalovaným po pojednávaní nebudú predložené včas a súd na ne nemôže prihliadnuť, keďže ich predloženie žalovaným by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu spojených s doručovaním týchto dokladov žalobcovi na zaujatie stanoviska k nim. Tak, ako súd vyššie uviedol, strana žalovaného v prípade, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, ich mohla predložiť už pri daných úkonoch učinených žalovanou stranou do termínu pojednávania a keďže sa tak nestalo, súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie listinných dôkazov .

18. Súd preto vychádzal len z listinných dôkazov a tvrdení strán učinených najneskôr na pojednávaní dňa 07. 09. 2020, z ktorých súd zistil nespornosť tvrdeného nároku na nájomné, uplatňovaného žalobcom v žalobe . Z vyjadrení strán na pojednávaní zo dňa 07. 09. 2020 k vykonaným prácam žalovaným súd zistil, že v danom prípade zo strany žalovaného nebola len vykonaná oprava nefunkčných zástrčiek, radiátorov, svietidiel, ale išlo o celkovú kompletnú rekonštrukciu elektroinštalácie, ktorú vykonal bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu. Práve z listinného dôkazu pripojeného žalobcom k svojmu písomnému vyjadreniu, datovaného dňa 04. 01. 2018 súd zistil, že žalobca vykonal kontrolu priestorov po nahlásení potreby opravy, pri ktorých poverená osoba zo strany žalobcu zistila, že žalovaný začal s rekonštrukciou prenajatých priestorov. Žalobca k rekonštrukcií na základe návrhu žalovaného označeného v e-mailovej komunikácií zo dňa 21. 11. 2017 nepristúpil, s výkonom ďalších prác bez predchádzajúceho schválenia nesúhlasil a rovnako sa odmietal podieľať na úhrade akýchkoľvek nákladov spojených s vykonanými prácami. Olištovaním užívaného priestoru žalovaným, ktorým spôsobom bola vykonaná rekonštrukcia elektroinštalácie v objekte žalobcu a ktoré potvrdili zhodne strany sporu súd zistil, že nešlo o opravu, ale o celkovú rekonštrukciu elektroinštalácie a v súlade s ust. , išlo teda o zmenu na veci. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že v prípade, že osobitný predpis, t. j. Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov neupravuje danú problematiku, je potrebné na danú vec aplikovať ustanovenia , ako všeobecného predpisu. Súd potom následne podľa ust. mal za to, že žalovaný, ako , bol oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa zmeny na veci a úhradu nákladov s tým spojených mohol požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Inak môže požadovať úhradu nákladov až po skončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Z ustanovení ods. 2 tohto ustanovenia vyplýva, že v prípade vykonania zmeny bez súhlasu bude povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Z prednesu strán a predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný vykonal zmenu

na veci bez súhlasu prenajímateľa, žalobca sa k náhrade nákladov nezaviazal, čo potvrdil i žalovaný a preto súd náklady, ktoré vynaložil žalovaný v spojitosti s rekonštrukciou elektroinštalácie v objekte žalobcu považoval za také náklady, na ktorých sa žalobca nemá podieľať . Súd preto mal preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že započítací prejav učinený žalovaným dňa 09. 01. 2019 je neplatným právnym úkonom/ § 39OZ/, keďže jeho predmetom bola neexistentná, teda nespôsobilá pohľadávka žalovaného na započítanie voči žalobcovi. Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení a žalobcom požadovaná pohľadávka v zmysle žaloby nebola sporovaná stranami sporu, súd rozhodol o nároku žalobcu tak, ako je vyššie uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením postupom podľa , t. j. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.