Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-70-2020.pdf
PDF · 86.89 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/70/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky: M., proti Z., ako osobe povinnej z navrhovaného uloženia zákazu priblíženia sa k navrhovateľke, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. júna 2020, č.k. 8C/16/2020-8, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Z. T., proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval, náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľke n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 10.06.2020 domáhala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým zakáže Z. T., aby sa k nej a jej rodine približoval uvádzajúc, že menovaný sa t. č. nachádza vo výkone trestu odňatia slobody za nebezpečné vyhrážanie a výtržníctvo. K návrhu neboli doložené žiadne dôkazy. Za aplikácie ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. h/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd prvej inštancie posúdil, že neboli naplnené základné predpoklady pre využitie navrhovaného procesného inštitútu. Dôvodil, že súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou. Z podaného návrhu však neboli súdu zrejmé skutočnosti, ktoré by hodnoverne osvedčovali dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, naviac Z. T., ako súd zistil úradnou činnosťou, sa v čase rozhodovania nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v Q. W. D., čím nie je naplnená podmienka hrozba bezprostredného nebezpečenstva vzniku ujmy a navrhovateľka teda nepreukázala dôvodnosť a naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez výsluchu strán a bez nariadenia pojednávania podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku zamietol.
3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla navrhovateľka. Keďže jej podanie označené ako odvolanie voči vyššie citovanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie vykazovalo vady takého charakteru, pre ktoré nebolo možné ďalej v konaní pokračovať (neuvedenie odvolacieho návrhu, absencia dôvodov odvolania, či vytýkaných vád rozhodnutia, išlo prakticky o
blanketové odvolanie), súd prvej inštancie vyzval navrhovateľku uznesením zo dňa 8. júla 2020 pod č. 8C/16/2020-14 na odstránenie nedostatkov jej podania s konkretizovaním spôsobu, ako je potrebné zistené nedostatky odstrániť za súčasného poučenia o následkoch jej prípadnej nečinnosti. Navrhovateľka prevzala výzvu na odstránenie nedostatkov dňa 17.07.2020. V reakcii na predmetnú výzvu súdu prvej inštancie podaním zo dňa 29.07.2020 doplnila svoje podanie, z obsahu ktorého vyplýva, že trvá na nariadení neodkladného opatrenia dôvodiac, že Z. T., ktorý je jej bývalý priateľ, by mal ukončiť výkon trestu odňatia slobody a ona má obavu, že by s ním mohla prísť do konfliktu, keďže v minulosti sa jej vyhrážal a napádal ju. Ona chce predísť, podľa jej tvrdenia, prípadnému ďalšiemu incidentu.
4. Po predložení spisu odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní odvolací súd zaslal osobe, proti ktorej návrh smeruje (Z. T.) postupom podľa § 329 ods. 1 CSP doručené odvolanie navrhovateľky spolu s napadnutým rozhodnutím, tiež návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, za účelom poskytnutia mu možnosti sa k týmto písomne vyjadriť, ktoré tento prevzal dňa 25.08.2020, avšak tento nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť v stanovenej lehote k podanému odvolaniu.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej "CSP"), po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. d/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario).
7. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že nepovažoval za splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže táto podľa jeho názoru žiadnym spôsobom neosvedčila hodnovernosť dôvodnosti a trvania nároku (hrozbu bezprostredného nebezpečenstva vzniku ujmy), teda dôvodnosť a naliehavosť využitia požadovaného inštitútu. Navrhovateľka odvolaním namietala posúdiac obsah odvolania (v intenciách jeho doplnenia) správnosť tohto záveru dôvodiac, že prostredníctvom neho chce predísť prípadným konfliktom s bývalým priateľom.
8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a posúdení obsahu podaného odvolania, námietky odvolateľky vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a z nich vyvodil správny právny záver o nesplnení zákonných podmienok pre vydanie navrhovateľkou požadovaného neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). 9. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľky odvolací súd uvádza:
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( § 329 ods. 1 CSP). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
15. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, teda súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporu sporné. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie, nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musí pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva, pretože hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho návrhu môže dosiahnuť len relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ktoré má v tomto prípade povahu osvedčovania, čo znamená, že osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Je preto povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia dosiahnuť hodnoverné osvedčenie tvrdených skutočností. Z dikcie zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva žalobcu, ktorému je možné poskytnúť ochranu pred neodkladným opatrením. Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia.
16. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa navrhovateľky vyplýva z jej obavy z konfliktov s jej bývalým priateľom, ktorý je vo výkone trestu za nebezpečné vyhrážanie a výtržníctvo. Nepripojila žiadne listiny za účelom osvedčenia jej tvrdení, či opodstatnenosti svojho nároku.
17. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka nielen hodnoverným, ale prakticky žiadnym spôsobom neosvedčila ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie existenciu takých skutočností, ktoré by odôvodňovali záver o bezprostredne jej hroziacej ujme v podobe ohrozenia jej telesnej, či duševnej integrity zo strany ňou označeného subjektu.
18. Ako správne uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP ( o ktoré ide v danej veci), je opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť, primárnym účelom ktorého je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
19. Nevyhnutným predpokladom využitia tohto inštitútu však v konkrétnostiach danej veci bolo splnenie si povinnosti navrhovateľky osvedčiť hodnoverným spôsobom ohrozenie jej telesnej alebo duševnej integrity konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, čo ako správne uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež súd prvej inštancie, prichádza do úvahy spravidla lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby v pozícii svedka
prípadného vzájomného incidentu, či písomnou, elektronickou, alebo telefonickou komunikáciou medzi dotknutými subjektami. Rozhodnutie o zákaze, alebo obmedzení komunikácie, či priblíženia sa na určitú vzdialenosť je síce menej závažným zásahom do osobných slobôd povinného, je však ex lege podmienené bez akýchkoľvek pochybností relevantným osvedčením, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. V konkrétnostiach posudzovanej veci však v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vychádzajúc z vykonanej lustrácie, bola navrhovanou povinnosťou zákazu priblíženia dotknutá osoba (má ísť o jej bývalého priateľa) stále vo výkone trestu odňatia slobody. Navrhovateľka tvrdila, že v minulosti medzi nimi dochádzalo ku konfliktom a mal sa jej tiež vyhrážať, nie je však jednak zrejmé, či jeho výkon trestu odňatia slobody, predpokladom ktorého je vydanie odsudzujúceho rozhodnutia v trestnom konaní súvisí s takýmto konaním ktoré bolo smerované priamo voči nej, keďže toto nielen neosvedčila ale ani nekonkretizovala. Rovnako neosvedčila, ale ani netvrdila, že by ju tento či už priamo alebo prostredníctvom tretej osoby akýmkoľvek spôsobom počas výkonu trestu telefonicky, telegraficky, e-mailom, či iným spôsobom kontaktoval, tiež, že by z obsahu prípadnej komunikácie mohli plynúť obavy, že v prípade jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody má tento v úmysle ju nielen kontaktovať, ale že by z tejto komunikácie mala aj vyplývať opodstatnená obava prípadnej hrozby predpokladaného zakázaného správania z jeho strany, ktoré by bolo spôsobilé k dôvodným obavám o možnom zásahu do jej telesnej, či duševnej integrity, s potrebou poskytnutia jej ochrany voči takémuto zásahu prostredníctvom využitia navrhovaného inštitútu. Navrhovateľka len vo všeobecnosti bez produkovania akýchkoľvek konkrétností, nehovoriac o ich osvedčení uvádza, že označený subjekt bol v minulosti jej priateľ, netvrdí však, že by tento mal záujem proti jej vôli v tomto vzťahu pokračovať (po prepustení z výkonu trestu), či vôbec ju kontaktovať. Samotné tvrdenie, že v minulosti medzi nimi dochádzalo ku konfliktom (zrejme má na mysli pred jeho nástupom do výkonu trestu odňatia slobody) bez existencie akýchkoľvek indícií o tom, že by ju tento už v priebehu výkonu trestu kontaktoval a z jeho komunikácie by bolo možné vyvodiť obavy o jej ohrození v akomkoľvek smere, však táto nielenže neosvedčila, ale ani netvrdila.
20. Navrhovateľka tak neprodukovala žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie o nepredložení akéhokoľvek dôkazu, ktorý by hodnoverne osvedčoval opodstatnenosť jej tvrdenia o možnom konaní jej bývalého priateľa, ktoré by dôvodne indikovalo k využitiu požadovaného procesného inštitútu. Za absencie listinných dôkazov v tomto smere nebolo možné za existujúcich skutkových zistení ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie dôvodne osvedčiť záver, že tieto spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti dôvodnosti uplatneného nároku, ktorému by sa mala dôvodne potom priznať prostredníctvom požadovaného inštitútu súdna ochrana. Bolo na navrhovateľke, aby si svoju povinnosť v tomto smere splnila, pričom jej nedostatočná aktivita v súvislosti s uplatneným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemohla viesť k iným záverom, ako tým, ktoré vyvodil súd prvej inštancie a ktoré mali za následok v neprospech nej vydané rozhodnutie.
21. Civilný sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je preto aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, kedy nebola osvedčená ale ani tvrdená v konkrétnostiach žiadna skutočnosť, ktorá by reálne indikovala k obavám o aktuálnej hrozbe takého konania dotknutého subjektu, ktorým by do práv navrhovateľky bol spôsobilý zasiahnuť o to viac, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie tento sa stále nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody.
22. Uznesenie súdu prvej inštancie je tak vecne správne, preto bolo potrebné toto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Navrhovateľka v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
23. Keďže v tomto prípade ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP), boli splnené zákonné podmienky preto, aby odvolací súd rozhodol tiež o nároku na náhradu trov konania a to podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že Z. T., proti ktorému návrh smeroval, ich náhradu napriek jeho plnému úspechu v odvolacom konaní nepriznal, keďže tomuto preukázateľne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).