Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_30S-66-2019.pdf
PDF · 136.64 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/66/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, právne zast.: JUDr. Jana Hanuláková, advokátka, so sídlom X. č. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Žilina, Vysokoškolákov č. 8556/33B, za účasti ďalšieho účastníka: KONTAKT-SK, s.r.o., so sídlom Staškov č. 1033, IČO: 36 413 569, právne zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná č. 31, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA- OVBP2-2019/013643/Kod zo dňa 12.03.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky číslo: OU- ZA-OVBP2-2019/013643/Kod zo dňa 12.03.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správy orgán prvého stupňa - Obec Staškov rozhodnutím Čj.: Výst.-S2019/8/R 29 zo dňa 15.01.2019 s poukazom na § 62 a § 63 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) povolil ďalšiemu účastníkovi na podklade žiadosti zo dňa 05.11.2018 o vydanie stavebného povolenia stavbu - výrobno - skladová hala na pozemkoch KN č. 2431/2, 2463/9, 2463/47, 2463/48, 2463/49, 2463/50, 2463/52, 2463/61, 2146/1, 2464/2, 2464/3, v bodoch 1. až 7. vymedzil záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby a rozhodol o námietkach žalobkyne vznesených v stavebnom konaní. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žiadosť ďalšieho účastníka o vydanie stavebného povolenia bola preskúmaná z hľadísk uvedených v § 62, § 63 stavebného zákona a bolo zistené, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Dokumentácia spĺňa základné požiadavky na stavby podľa § 43d a §47 stavebného zákona a príslušné ustanovenia slovenských technických noriem. K projektu stavby sa vyjadrili SSD a.s. Žilina, UPC Slovakia s.r.o., TUV SUD Slovakia s.r.o., SC ŽSK, ORPD - ODI Čadca, SEVaK Žilina, Slovak Telekom a.s., OÚ Čadca, odbor starostlivosti o ŽP, ORHaZZ Čadca, Ministerstvo dopravy a výstavby SR a SPP Distribúcia Bratislava, ktoré stanoviská neboli protichodné a ani zamietavé a sú zahrnuté do podmienok stavebného povolenia. K námietke žalobkyne, ktorá v stavebnom konaní navrhla vypracovať svetelnú štúdiu dôvodiac, že výška stavby 11,6 m výrazne obmedzí svetelný tok k jej rodinnému domu, správny orgán prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na stavebníkom predložené posúdenie úrovne dennej osvetlenosti a preslnenia vplyvom stavby na rodinný dom, umiestnenie navrhovanej stavby vyhovuje požiadavkám STN 73 0580 - 1 na preslnenie okolitých objektov a nespôsobí zníženie času preslnenia rodinného domu žalobkyne. Správny orgán prvého stupňa zamietol aj námietku žalobkyne,
ktorá namietala, že na vedľajších parcelách sa nachádzajú chránené vodné živočíchy a chránené rastlinstvo, žiadajúc, aby sa k žiadosti ďalšieho účastníka vyjadrila aj CHKO Kysuce v nadväznosti na chránené územie NATURA 2000. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že podľa RÚSES okresu Čadca sa v záujmovom území ani v jeho bezprostrednom okolí nenachádza žiadna časť prírody vyžadujúca si osobitnú ochranu. Správa CHKO Kysuce neeviduje na dotknutej parcele, kde sa má uskutočniť stavba skladovej haly žiadnu časť prírody vyžadujúcu si osobitnú ochranu podľa zákona.
2. O odvolaní žalobkyne voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: OU-ZA-OVBP2-2019/013643/Kod zo dňa 12.03.2019, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia po opise priebehu administratívneho konania, citácii obsahu odvolania žalobkyne, vyjadrenia ďalšieho účastníka k odvolaniu a citácii dotknutých zákonných ustanovení k samotnému meritórnemu posúdeniu veci, žalovaný uviedol, že nad rámec koncentračnej zásady odôvodnenie správneho orgánu prvého stupňa, pre ktoré zamietol námietku žalobkyne o obmedzení svetelného toku k jej rodinnému domu v dôsledku povoľovanej stavby, dopĺňa nasledovne: „Ustanovenie § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z. nemožno v posudzovanej veci aplikovať v celom rozsahu, keďže podľa jeho ods. 3 až 5 sa posudzujú len vzájomné odstupové vzdialenosti medzi stavbami rodinných domov. Na posúdenie a povoľovanie stavieb, ktoré nespĺňajú kritérium rodinného domu, sa preto aplikujú výlučne len ods. 1 a 2 tohto ustanovenia. S prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom povolenia je výrobno - skladová hala ako stavba nebytová, ktorá má byť v zmysle územného rozhodnutia č. Výst.-S2017/287/R1487 zo dňa 04.06.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2018, umiestnená na najkratšej spojnici ·s pozemkom parc.č. 2463/1 C KN (pozemky parc.č. 9267 až 9271 E KN) vo vzdialeností 2,0 m od spoločnej hranice a od spoločnej hranice s pozemkom parc.č. 2465/1 C KN podľa LV č. 2920 vo výlučnom vlastníctve odvolateľky vo vzdialenosti cca 6,95m, čo poskytuje dostatočný manipulačný priestor pre uskutočňovanie stavebných prác a aj pre jej bežnú údržbu počas celého jej trvania a umiestnená vo vzdialenosti cca 30,0 m od vonkajšieho povrchu západnej obvodovej steny rodinného domu súp.č. XXX postavenom na pozemku parc.č. 2466/1 C KN vo vlastníctve odvolateľky, t.j. v pomere 1:2,6 (pomer medzi navrhovanou maximálnou výškou východnej obvodovej steny 11,30 m a jej vzdialenosťou od rodinného domu odvolateľky), a teda v pomere väčšom ako vyžaduje čl. 5.2.1 STN 734301 a v pomere doporučenom v poznámke k tomuto článku, povoľovaná stavba nemôže v prípade jej uskutočnenia vytvárať protiľahlú tieniacu prekážku k vnútorným obytným priestorom v dome odvolateľky, stavebný úrad rozhodol s prihliadnutím aj na čl. 15 STN 73 0580-1 potom správne, keď jej námietku zamietol. Ďalšie dokazovanie v tomto smere, tak ako to nepriamo navrhla splnomocnená zástupkyňa odvolateľky v podanom odvolaní, považuje OÚ Žilina za dokazovanie nadbytočné. Pretože vzdialenosť už právoplatným územným rozhodnutím umiestnenej stavby OÚ Žilina vyhovuje nielen minimálnej vzdialenosti požadovanej čl. 5.2.1 STN 734301, ale aj doporučenej v poznámke k tomuto článku, OU Žilina nemohol prisvedčiť tvrdeniu splnomocnenej zástupkyne odvolateľky, že navrhovaná stavba s výškou 11,60 m (správne 11,30 m) výrazne obmedzí svetelný tok k jej rodinnému domu, čím by malo dôjsť k zásahu do jej vlastníckeho práva, garantovaného Ústavou SR a nemohol prisvedčiť ani jej argumentácii, že svetlotechnické posúdenie, ktoré stavebník ako dôkaz stavebnému úradu predložil, bolo vypracované účelovo a zohľadňujúci najmä požiadavky stavebníka spoločnosti KontaktSK s.r.o.“ Vo vzťahu k odvolacej námietke, že v stavebnom povolení nie je riešené ako bude povoľovaná stavba napojená vo vzťahu k odvádzaniu dažďovej vody, žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa zaoberal už v územnom konaní, pričom podľa dokumentácie pre územné rozhodnutie bolo odvádzanie dažďových vôd navrhnuté do recipientu toku Bahaná otvoreným odvodňovacím rigolom, ktorého trasa má byť vedená v trase existujúceho zemného odvodňovacieho rigolu na pozemku parc.č. 2463/9 C KN vo vlastníctve stavebníka s tým, že o povolení tejto vodnej stavby bude konať a rozhodne vecne a mieste príslušný vodoprávny orgán. Žalovaný ďalej v súvislosti so spôsobom doručovania, aký použil správny orgán prvého stupňa v administratívnom konaní uviedol, že sa dopustil pochybenia, pokiaľ v administratívnom konaní uplatnil súčasne formu doručovania verejnou vyhláškou, ako aj doručovanie do vlastných rúk niektorým účastníkom konania. Žalovaný vyslovil názor, že pokiaľ stavebný úrad doručuje písomnosti verejnou vyhláškou (§ 36 ods. 4, § 61 ods. 4 stavebného zákona), je vylúčené, aby niektorým účastníkom konania bolo rozhodnutie doručované do vlastných rúk podľa § 24 Správneho poriadku. Záverom konštatuje, že napriek tomu, že stavebný zákon vylučuje kombinovať doručovanie verejnou vyhláškou s doručením do vlastných rúk len niektorým z účastníkov konania, tento nesprávny postup správneho orgánu nemal za následok nezákonnosť doručovania verejnou vyhláškou, ani za následok ukrátenie
niektorého účastníka na jeho procesných právach. Žalovaný však z vyššie uvedených dôvodov pristúpil k doručeniu odvolacieho rozhodnutia účastníkom konania výlučne formou verejnej vyhlášky.
3. V zákonom stanovenej lehote podala voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobkyňa navrhujúca zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, namietajúc, že rozhodnutím žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú dotknuté jej vlastnícke práva k rodinnému domu s pozemkami, najmä právo na súkromie, pohodu a kvalitu bývania, právo na nerušené užívanie nehnuteľnosti, pretože povolená stavba bude zasahovať do jej vlastníckych práv. Poukazuje na to, že navrhovaná výška stavby 11,6 m obmedzí výrazne svetelný tok k jej rodinnému domu, pričom stavebníkom predložené posúdenie vplyvu navrhovanej stavby na presvetlenie a preslnenie vnútorných obytných priestorov je v rozpore s realitou. Žalobkyňa vytýka správnemu orgánu prvého stupňa aj žalovanému, že sa vôbec v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal obsahom svetelného posudku. Pokiaľ ide o závery žalovaného ohľadne vplyvu navrhovanej stavby na presvetlenie, nie je vôbec zrejmé ako k svojim záverom žalovaný dospel, resp. neudáva žiaden relevantný dôkaz, teda či svetlotechnický posudok posúdil ako hodnoverný alebo nie. Žalovaný sa nezaoberal v odôvodnení námietkou žalobkyne, že je ohrozená stabilita územia a susedných pozemkov, ako námietkami žalobkyne ohľadne hlučnosti povoľovanej výrobno - skladovej haly. Žalobkyňa v administratívnom konaní predložila čestné prehlásenia susedov, ako aj fotokópie fotografií, z ktorých vyplýva, že stavba ešte nie je postavená a pozemok žalobkyne je podmočený. K týmto námietkam sa žalovaný vôbec nevyjadril. Žalobkyňa namieta, že žalovaný doručuje rozhodnutie formou verejnej vyhlášky, napriek tomu, že neskúma počet účastníkov konania a týchto ani neuvádza. Žalovaný si nezaobstaral ďalšie podklady pre rozhodnutie, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vo veci.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobkyne zo dňa 24.09.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zopakoval skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí. Na dôvažok vo vzťahu k námietke žalobkyne, že jej pozemok je podmočený a neustále dochádza aj k zatopeniu jej domu, čím dochádza k jeho znehodnoteniu, žalovaný udáva, že žalobkyňa v priebehu celého správneho konania neprodukovala v tomto smere žiadne námietky a pripomienky. Žalovaný poukazuje na kompletný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia VPS dôvodiac, že na tomto výkrese nie je územie, v ktorom sa nehnuteľnosti žalobkyne a ďalšieho účastníka nachádzajú vyznačené ako plocha so svahovými deformáciami potencionálnymi, prípadne stabilizovanými a v tomto území nie sú navrhnuté žiadne protipovodňové opatrenia. Pozemky vo vlastníctve ďalšieho účastníka a žalobkyne sa nachádzajú v rovnakej nadmorskej výške 437 m.n.m. s rovnakým sklonom od 0° - 1° (rovina), časť priemyselnej plochy je v nadmorskej výške 438 m.n.m. so sklonom 1° - 3° (len mierny sklon, skôr rovina). Žalovaný konštatuje, že tvrdenie žalobkyne, že umiestnenou a povolenou stavbou je ohrozená stabilita územia a susedných pozemkov, pričom je priamo dotknutý aj rodinný dom žalobkyne, je nepodložené. Z tvrdenia žalobkyne, že stavba ešte nie je postavená a jej pozemok je už podmočený a neustále tak dochádza k zatopeniu jej rodinného domu, skôr vyplýva, že toto „zatápanie“ podmáčanie je spôsobované počas veľkých prívalových dažďov, kedy pôda nie je schopná zrážkové vody absorbovať a tieto sú na jej povrchu potom zadržiavané. Žalovaný vo vzťahu k námietke žalobkyne, podľa ktorej navrhovaná stavba výrazne obmedzí svetelný tok k jej rodinnému domu, uvádza, že pokiaľ správny orgán prvého stupňa už v územnom rozhodnutí určil podmienky pre polohové umiestnenie stavby na pozemku a pre jej odstupy od spoločných hraníc so susednými pozemkami alebo susednými stavbami, určil podmienky pre jej pôdorys na výškové usporiadanie, potom sa v stavebnom konaní zaoberá len ich splnením v predloženej projektovej dokumentácií. Na námietky v súlade s ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, ktoré by smerovali proti jej umiestneniu alebo jej pôdorysnému a výškovému usporiadaniu, stavebný úrad už neprihliada. Z obsahu územného rozhodnutia vyplýva, že k polohovému umiestneniu stavby k jej navrhovanému pôdorysnému a výškovému usporiadaniu, ani voči spôsobu jej užívania ako výrobno - skladovej haly žalobkyňa v priebehu územného konania námietky a pripomienky nevzniesla a odvolanie proti rozhodnutiu o jej umiestnení nepodala. Pokiaľ ide o zníženie presvetlenia a preslnenia vnútorných obytných priestorov v rodinnom dome žalobkyne, toto posúdenie sa vykonáva podľa príslušných článkov STN 73 4301 a STN 73 0580-1 Zmena 2. Na základe aj stavebníkom predloženého svetlotechnického posúdenia žalovaný trvá na svojom závere, že povolená stavba svojim umiestnením vo vzdialenosti 30 m od vonkajšieho povrchu západnej obvodovej steny rodinného domu žalobkyne, t.j. v pomere 1:2,6 (pomer medzi navrhovanou maximálnou výškou východnej obvodovej steny 11,30 m a jej vzdialenosťou od rodinného domu žalobkyne), a teda v pomere väčšom ako vyžaduje čl. 5.2.1 STN 73 4301 a v pomere väčšom ako doporučenom v poznámke k tomuto článku, nemôže vytvárať bezprostredne protiľahlú
tieniacu prekážku k vnútorným obytným priestorom žalobkyne. K námietke o nesprávnom doručovaní rozhodnutia žalovaného, žalovaný udáva, že v danom prípade išlo nepochybne o stavbu s veľkým počtom účastníkov konania, s ktorými má stavebný pozemok spoločnú hranicu. Napríklad len pozemok parc.č. 2463/8 C KN (9273/2 E KN) podľa výpisu z LV č. 6235 má 12 podielových spoluvlastníkov, pozemok parc.č. 2463/1 C KN vytvorený z pozemkov parc.č. 9270 E KN podľa výpisu z LV č. XXXX má 20 podielových spoluvlastníkov, parc.č. 9271 E KN podľa výpisu z LV č. XXXX 6 podielových spoluvlastníkov atď., to znamená len v prípade týchto pozemkov ide už o viac ako 30 účastníkov konania. Žalovaný ďalej poukazuje na záväzné stanovisko Regionálneho úradu zdravotníctva so sídlom v Čadci, ktoré vydal uvedený orgán v rámci územného konania o umiestnení výrobno - skladovej haly dňa 17.03.2017 pod č. RH-438/2017, z ktorej záverov plynie, že prevádzka nebude negatívne ovplyvňovať okolité prostredie nadmerným hlukom v žiadnom referenčnom časovom intervale. Taktiež plánovaná výstavba svojou polohou a výškou negatívne neovplyvní preslnenie okolitých rodinných domov.
5. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.09.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, poukazujúc na zásadu koncentrácie konania. Ďalší účastník zdôrazňuje, že žalobkyňa v koncentračnej lehote uviedla len dve námietky: výrazné obmedzenie svetelného toku k jej rodinnému domu a možné ohrozenie chránených živočíchov a rastlín navrhovanou stavbou. Ďalší účastník konštatuje, že napriek koncentrácii konania sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj námietkami (odvolacími) žalobkyne, ktoré mohli byť žalobkyňou vznesené v územnom konaní, a to námietkami týkajúcimi sa výškového a pôdorysného usporiadania, odstupových vzdialeností a s tým spojených otázok (súkromných námietok), preslnenia a pohody bývania žalobkyne. Žalovaný dal v napadnutom rozhodnutí jasné, zrozumiteľné a vyčerpávajúce odôvodnenie, prečo nie je možné zohľadniť námietku žalobkyne ohľadne preslnenia jej rodinného domu a s tým spojeným údajným „neprimeraným“ zásahom do pohody bývania žalobkyne. Žalobkyňa v žiadnej fáze stavebného konania nepredložila podklad, ktorým by závery správneho orgánu prvého stupňa relevantne spochybnila (napr. nepredložila žiadnu hlukovú či inú štúdiu, svetlotechnický posudok, atď.). Žalobkyňa v žiadnej zo svojich námietok nekonkretizovala, v čom malo vo vzťahu k povoľovanej stavbe spočívať zásah do súkromia, života, dôstojnosti a jej pohody bývania. Hľadisko možných účinkov a vplyvov povoľovanej stavby na okolie, resp. na okolitú obytnú zástavbu sa zaoberali už dotknuté orgány, ktoré k stavbe vydali súhlasné stanoviská. Skutočnosť, že povoľovaná stavba je v lokalite, v ktorej platí prvý stupeň ochrany, bola ešte v konaní pred prvostupňovým orgánom vysporiadaná stanoviskom Správy CHKO Kysuce. Odvodnenie povoľovanej stavby dažďovou kanalizáciou je predmetom samostatného vodoprávneho konania. Skutočnosť, že žalobkyňa má zatopené ovocné stromy na záhrade, nesúvisí s povoľovanou stavbou, keďže táto nespôsobila a nebude spôsobovať zatopenie pozemku žalobkyne. Žalobkyňa namieta doručovanie napadnutého rozhodnutia formou verejnej vyhlášky, a to napriek tomu, že sa podľa svojich tvrdení o jeho obsahu včas dozvedela, a to ešte pred jeho zvesením z úradnej tabule. Žalobkyňa nebola na svojich právach v administratívnom konaní dotknutá, po celý čas bola považovaná za účastníčku konania, mohla si uplatňovať svoje právom chránené záujmy. Skutočnosť, že iní účastníci svoje práva účastníka stavebného konania nevyužili, nemožno pripísať pochybeniu konajúcich orgánov verejnej správy. Okruh účastníkov stavebného konania je v danom prípade veľký v zmysle § 61 ods. 4 stavebného zákona, a to už len z dôvodu spoluvlastníctva pozemku parc.č. 2463/39 v katastrálnom území S., ktorý vlastní 45 vlastníkov.
6. Žalobkyňa v replike zo dňa 02.12.2019 udáva, že podmočenie pozemku žalobkyne je dôsledkom návozu zeminy vrátane makadamu, čím sa vyvýšil pozemok stavebníka, na ktorom už t.č. stojí predmetná stavba, čo má vplyv na dažďovú povrchovú vodu. Žalobkyňa považuje za klamstvo tvrdenie žalovaného, že v priebehu územného konania námietky a pripomienky nevzniesla a odvolanie proti rozhodnutiu o umiestnení stavby nepodala.
7. Žalovaný v duplike k replike žalobkyne opakovane zdôrazňuje, že s vysokou pravdepodobnosťou nedochádza k podmočeniu pozemkov žalobkyne v dôsledku stavebnej činnosti stavebníka, ale daný jav je výsledkom erózno - akumulačných procesov geologického prostredia a nepochybne v súčasnosti aj výsledkom globálnych a klimatických zmien. Fotografie, ktoré žalobkyňa predložila ako dôkaz o podmočení jej pozemku, nie sú dôkazom, ktorým by žalobkyňa mohla preukázať zodpovednosť stavebníka za podmočenie jej pozemku, vykazujú skôr len stav pozemku bezprostredne po výdatných dažďoch. V ďalšej časti textu dupliky žalovaný opakuje dôvody obsiahnuté vo vyjadrení k žalobe.
8. Krajský súd v Žiline prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 08.09.2020 za splnenia podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 SSP a rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1, písm. d) zrušil z nasledovných dôvodov:
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t.j. k 01.04.2019 (ďalej len stavebný zákon), stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
Podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3.
10. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil nasledovné právne významné skutočnosti: Rozhodnutím Obce Staškov č. j. Výst. - S2017/287/R 1487 zo dňa 04.12.2017 o umiestnení stavby, ktoré v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Žilina č. OU ZA-OVBP2-2018/010766/Kra zo dňa 04.06.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2018, bolo vyhovené žiadosti ďalšieho účastníka zo dňa 11.10.2017 na umiestnenie stavby - výrobno-skladovej haly na pozemkoch v Katastrálnom území S. KN č. 2431/2, 2463/9, 2463/47, 2463/48, 2463/49, 2463/50, 2463/52, 2463/61, 2146/1, 2464/2, 2464/3, s tým, že navrhovaný objekt bude pozostávať z prevažujúcej časti z jednopodlažnej výrobno-skladovej budovy s nepravidelným lichobežníkovým pôdorysom šírky od 17,19 do 29,66 m a dĺžky 44,70 m so strechou pultovou s nepravidelným sklonom, ktoré svojím stavebno-technickým a funkčným usporiadaním a vybavením bude plniť výrobno-skladovú funkciu. Vnútorný priestor bude riešený administratívnou stavbou pozostávajúcou zo šatní, sociálnych zariadení a kancelárskych priestorov. Stavebný úrad pre umiestnenie stavby na pozemku určil podmienky 1 až 4 vo výroku svojho rozhodnutia, okrem iného aj výšku hrebeňa strechy od +0,00 +9,768 až +11,286 m. Žalobkyňa v územnom konaní vzniesla námietku, v zmysle ktorej v podkladoch pre vydanie územného rozhodnutia absentujú podklady, akým spôsobom bude vybudovaný otvorený rigol na parcele CKN 2463/9 kat. úz. S., najmä vzniesla potrebu predloženia polohopisu a výškopisu rigolu a aký druh otvoreného rigolu bude na predmetnej parcele vybudovaný, či bude postačovať na odvedenie dažďových vôd. Stavebný úrad námietke nevyhovel s odôvodnením, že stavebník predmetný projekt predloží špeciálnemu stavebnému úradu, ktorý bude na predmetnú stavbu vydávať stavebné povolenie ako na vodnú stavbu. Ďalej správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 05.11.2018 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená
žiadosť ďalšieho účastníka o vydanie stavebného povolenia na stavbu - výrobno-skladová hala na vyššie označených pozemkoch kat. úz. S.. Správny orgán prvého stupňa oznámil začatie stavebného konania (č.j.: Výst. S2018/18/R 1339 zo dňa 13.11.2018) formou verejnej vyhlášky a nariadil ústne pojednávanie na deň 04.12.2018 s poučením, že účastníci konania môžu svoje námietky k návrhu uplatniť najneskoršie na tomto pojednávaní, v opačnom prípade nebudú vzaté do úvahy. Žalobkyňa podala správnemu orgánu prvého stupňa námietky v písomnej podobe dňa 03.12.2018, v ktorých uviedla, že po oboznámení sa s projektovou dokumentáciou zistila, že navrhovaná stavba veľmi výrazným spôsobom zatieni jej rodinný dom, č. s. XXX stojaci na parcele CKN 2466/1 a 2466/5 v Katastrálnom území S.. Navrhla, aby bola vypracovaná „svetelná“ štúdia, pretože výška stavby 11,60 m veľmi výrazne obmedzí svetelný tok k jej rodinnému domu. Projektant túto skutočnosť mal vziať do úvahy a táto skutočnosť nie je nikde riešená. Ďalej namietala, že na susedných parcelách sa nachádzajú chránené vodné živočíchy a rastlinstvo a navrhla, aby sa k zámeru vyjadrila chránená krajinná oblasť Kysuce v nadväznosti na chránené územie NATURA 2000. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 04.12.2018 v neprítomnosti žalobkyne uložil správny orgán ďalšiemu účastníkovi povinnosť predložiť správnemu orgánu „osvetľovaciu štúdiu“ a stanovisko Okresného úradu Čadca, Odboru starostlivosti o životné prostredie. Správny súd ďalej z obsahu administratívneho spisu zistil, že jeho súčasťou je svetlotechnický posudok Ing. A. Y., autorizovaného stavebného architekta s vyznačeným dátumom vyhotovenia 17.12.2018 s označením „Posúdenie úrovne dennej osvetlenosti a preslnenia vplyvom novostavby RD“.
11. Z obsahu administratívneho spisu, a to z námietok žalobkyne, ktoré vzniesla v koncentračnej lehote, vyplýva, že žalobkyňa v stavebnom konaní vzniesla jedine námietku „výrazného obmedzenia svetelného toku“ vplyvom stavby účastníka na rodinný dom žalobkyne (popri námietke poškodenia chránených druhov živočíchov a rastlín vplyvom stavby, ktorú však neučinila predmetom žaloby). Až v podanom odvolaní žalobkyňa namietala ďalšie skutočnosti (ktoré namietala aj v podanej správnej žalobe), a to najmä, že stavba ďalšieho účastníka bude zdrojom poškodzovania jej rodinného domu, najmä základov v dôsledku absencie odvodnenia stavby, zdrojom hlučnosti, bude narúšať právo na súkromie, pohodu a kvalitu bývania a nerušené užívanie nehnuteľnosti žalobkyne ako aj oddychovej zóny, ktorú má žalobkyňa v záhrade, ako aj zdrojom ohrozenia stability územia a susedných pozemkov. Správny súd s poukazom na vyššie citované ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona konštatuje, že všetky vyššie uvedené námietky (okrem námietky, ktorú žalobkyňa uplatnila v podaní zo dňa 03.12.2018 /v zmysle ktorej bude stavba ďalšieho účastníka zdrojom výrazného obmedzenia svetelného toku k rodinnému domu žalobkyne/, neboli vznesené v súlade s citovaným ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, žalobkyňa nevzniesla do začatia ústneho konania nariadeného stavebným úradom a ani na tomto ústnom konaní, ktorého sa nezúčastnila napriek tomu, že v oznámení o začatí predmetného stavebného konania, ktoré jej bolo doručené do vlastných rúk, bola poučená, že všetky svoje námietky môže uplatniť najneskôr na ústnom konaní s tým, že na neskôr uplatnené námietky nebude prihliadnuté. Pokiaľ tieto námietky neboli uplatnené v súlade s koncentračnou zásadou v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona, je potrebné konštatovať, že námietky žalobkyne sa prekludovali. Nebolo preto povinnosťou správnych orgánov na ne prihliadať a nemôžu z tohto dôvodu už tvoriť ani predmet správneho súdneho prieskumu.
12. Žalobkyňa v koncentračnej lehote uplatnila námietku (popri námietke poškodzovania životného prostredia, ktorú však neučinila predmetom správnej žaloby), v zmysle ktorej stavba ďalšieho účastníka „veľmi výrazným spôsobom“ zatieni rodinný dom žalobkyne, pričom navrhla, aby bola vypracovaná svetelná štúdia, nakoľko má za to, že výška stavby 11,60 m výrazne obmedzí svetelný tok k jej rodinnému domu, ktorú skutočnosť projektant nezohľadnil. Správny orgán prvého stupňa vo vzťahu k vznesenej námietke v odôvodnení rozhodnutia obmedzil sa len na konštatovanie, že vzhľadom na ďalším účastníkom predložené posúdenie úrovne dennej osvetlenosti a preslnenia, umiestnenie navrhovanej stavby vyhovuje požiadavkám STN 73 0580-1 na preslnenie okolitých objektov a nespôsobí zníženie času preslnenia rodinného domu. Žalovaný sa s uvedenou námietkou zaoberal, hoc uvádzajúc, že nebola uplatnená v územnom konaní, a tak ju hodnotí nad rámec svojej zákonnej povinnosti. K tomuto záveru žalovaného správny súd udáva, že uvedená námietka žalobkyne nemohla byť v dôsledku absencie projektovej dokumentácie v územnom konaní uplatnená s plnou relevanciou už v územnom konaní vychádzajúc z nasledovných úvah. Určenie zastavanej plochy a výšky hrebeňa strechy ešte nevypovedá (bez existencie projektovej dokumentácie vypracovanej pre potreby územného konania) o hmotovom riešení stavby, predovšetkým objeme obostavanej plochy (m3). Tá sa môže líšiť v závislosti od v projektovej dokumentácii zvoleného tvaru objektu stavby. Stavba môže byť naprojektovaná v priereze ako štvorec, trojuholník, poloblúk, atď. (v moderných stavbách nie sú vylúčené ani iné atypické tvary), od čoho potom bude závisieť aj objem obostavanej plochy a v neposlednom rade aj (okrem
iných aspektov) rozsah tienenia stavby. Z obsahu územného rozhodnutia súd nemal preukázané, že by už na účely územného konania bola ďalším účastníkom predložená projektová dokumentácia riešiaca hmotové usporiadanie stavby, resp. objem obostavanej plochy tak, aby mohla žalobkyňa relevantným spôsobom posúdiť budúce tienenie (obmedzenie presvetlenia) navrhovanej stavby vo vzťahu k svojim nehnuteľnostiam. Správny súd pre úplnosť podotýka, že pôdorysné riešenie stavby (ktoré bolo zrejmé v územnom konaní, t.j. lichobežníkový pôdorys o známych rozmeroch a výška stavby) definuje len zastavanú plochu (m2) stavby, avšak prečnievajúcu časť strešnej konštrukcie, balkóny, markízy a pod. (ktoré môžu mať vplyv na tienenie susednej stavby) nezahŕňa. Pokiaľ žalovaný namieta, že predmetom stavebného konania je už len posúdenie, či pôdorysné a výškové usporiadanie stavby ustálené v územnom konaní je splnené v predloženej projektovej dokumentácii, správny súd uvádza, že pokiaľ ide o povinnosť plynúcu z citovaného ust. § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, ktorú má zrejme žalovaný na mysli (podľa ktorého v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia), táto spolu s ďalšími povinnosťami definovanými v ust. § 62 ods. 1 písm. b) až e) stavebného zákona nie je definitívnym vymedzením predmetu konania stavebného úradu a uvedené povinnosti tvoria len príkladmý výpočet okruhu právne významných skutočností, ktorý musí správny orgán v stavebnom konaní skúmať. Nie je teda vylúčené, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu sa zaoberal aj inými otázkami tak, aby bol naplnený účel stavebného konania sledovaný zákonodarcom.
13. K samotnej námietke žalobkyne správny súd uvádza, že žalobkyňa v stavebnom konaní v súvislosti so vznesenou námietkou „výrazného obmedzenia svetelného toku“ poukazovala na vplyv navrhovanej stavby na jej rodinný dom, nenamietala však zatienenie iných nehnuteľností žalobkyne - pozemkov a v tejto súvislosti ani obmedzenie užívacích práv, resp. zníženú pohodu bývania v širšom slova zmysle, ku ktorej možno podradiť aj zatienenie pozemku žalobkyne (napr. ovocného sadu, relaxačnej zóny, atď.) Úlohou správneho súdu preto v nadväznosti na vymedzený predmet správneho súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť záverov rozhodnutia žalovaného, len vo vzťahu k meritórnemu posúdeniu námietky žalobkyne vznesenej v koncentračnej lehote (ktorá bola súčasne aj námietkou odvolacou).
14. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa stavebného zákona musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý je potrebné subsidiárne aplikovať. Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
15. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí konštatovať nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle vyššie citovaného ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov rozhodnutia.
16. Žalobkyňa v odvolaní (okrem iného) uplatnila odvolaciu námietku, v ktorej trvá na tom, že stavba výrazným spôsobom obmedzí svetelný tok k jej rodinnému domu. Namietala ďalej v odvolacom konaní objektivitu svetlotechnického posudku Ing. A. Y., PhD. zo dňa 17.12.2018. Namieta predovšetkým, že v predmetnom posudku nikde sa neuvádza výška stavby. Žalobkyňa súčasne poukazuje na pripojené CD a fotografie A4, z ktorých (ako uvádza) je zrejmé, ako už tieni iná stavba totožného stavebníka na predmet jej vlastníctva.
17. V prejednávanej veci žalovaný v odôvodnení rozhodnutia sa vecne nevysporiadal s uvedenou námietkou žalobkyne, t.j. žalobkyňa nedostala od žalovaného žiadnu odpoveď na konkrétnu námietku týkajúcu sa obsahu svetlo-technického posudku a žalovaný ani nijak v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyhodnotil dôkazné návrhy žalobkyne. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že odvolacie námietky žalobkyne boli relevantné (t.j. týkajúce sa veci) a zároveň konkrétne (t.j. formulované dostatočne jasným
spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balany v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. S námietkami takéhoto charakteru, ako je zrejmé z ustálenej judikatúry Európskeho súdu a Ústavného súdu SR, je povinný sa orgán verejnej správny (ako aj súd) vecne vysporiadať. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantného a inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).
18. Žalobkyňa mala dostať vzhľadom na vyššie uvedené právno-teoretické postuláty konkrétnu odpoveď na svoju námietku vo vzťahu k obsahu svetlotechnického posudku. Výškové pomery navrhovanej stavby a stavby žalobkyne v spojení s projektovou dokumentáciou sú relevantné pre závery znalca v otázke preslnenia obytných priestorov žalobkyne. Pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že veličina - výška stavby nie je relevantnou veličinou v súvislosti s posudzovaním presvetlenia obytných priestorov (napr. preto, že na účely vypracovania svetlotechnického posudku sa vychádza z porovnania nadmorských výšok oboch stavieb), mal dostatočne jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotiť námietku žalobkyne. Pokiaľ tak neučinil, porušil citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Rovnako pokiaľ žalovaný žalobkyňou označené dôkazné návrhy považoval za „nadbytočné“, mal vysvetliť dôvody, ktoré ho k takémuto záveru viedli. Označenie predmetných prostriedkov za „nadbytočné“ je nepreskúmateľným záverom. Správny súd ďalej podotýka, že ani správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný nevyhodnotil ním vykonaný dôkaz (z ktorého správne orgány vychádzali ako z podkladu rozhodnutia) - svetlotechnický posudok Ing. A. Y. č. 12/2018. Je potrebné pripomenúť, že k tomu, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy nebolo zaťažené prejavom svojvôle, je nevyhnutné, aby orgán verejnej správy každý dôkaz, ktorý bol v administratívnom konaní vykonaný - samozrejme, ak sa vzťahuje k skutočnostiam relevantným z hľadiska aplikácie právnej normy - učinil predmetom svojich úvah a hodnotení. Správne orgány však v posudzovanej veci opomenuli vyhodnotiť samotný svetlotechnický posudok, ktorým sa ďalší účastník snažil preukázať, že navrhovaná stavba ďalšieho účastníka nezhorší preslnenie obytných priestorov žalobkyne v rodinnom dome a ktorého závery naopak žalobkyňa spochybňovala. Pre úplnosť je potrebné podotknúť, že nepochybne v procese hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti) zohráva vnútorné presvedčenie orgánu verejnej správy významnú úlohu. Toto posúdenie však by sa malo vytvárať (a byť zreteľné z písomných dôvodov rozhodnutia) na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov má svoje limity a jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozhodnutia orgánov verejnej správy.
19. Nad rámec potrebného odôvodnenia (keďže k zrušeniu rozhodnutia žalovaného pristúpil správny súd z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, ktoré sú ozrejmené vyššie), správny súd považuje za potrebné pre úplnosť uviesť, že v administratívnom konaní bol vypracovaný svetlotechnický posudok Ing. A. Y. zo dňa 17.12.2018. Z obsahu administratívneho spisu správny súd však nemal preukázané, že pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bol uvedený posudok doručený žalobkyni, resp. bola žalobkyňa upovedomená orgánom verejnej správy o tom, že takýto posudok ďalší účastník predložil a žalobkyňa má možnosť nahliadnuť do spisu za účelom oboznámenia sa s týmto konkrétnym podkladom rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dňa 15.01.2019.
20. Správny súd ďalej nad rámec potrebného zdôvodnenia poznamenáva, že žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia poukazuje na STN 734301 a STN 730580-1 Zmena 2, ktoré však netvoria súčasť administratívneho spisu. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že slovenské technické normy nemajú charakter všeobecne záväzného právneho predpisu, znalosť ktorých sa prezumuje. Technickú normu vo všeobecnosti nemožno považovať (stotožňovať) za technický predpis (či už ako všeobecne záväzný technický predpis, resp. interný technický predpis). Preto pokiaľ žalovaný (okrem iných podkladov) založil svoje úvahy aj na označených slovenských technických normách, mali tieto tvoriť súčasť obsahu administratívneho spisu ako podklad rozhodnutia tak, aby sa s ich obsahom mohol oboznámiť nielen správny súd, ale aj účastník správneho konania.
21. Naostatok opätovne obiter dictum pre úplnosť správny súd k záverom žalovaného o naplnení podmienok pre doručovanie stavebného povolenia verejnou vyhláškou v intenciách citovaného ust. § 61 ods. 4 stavebného zákona správny súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS. 69/2011 zo dňa 18.10.2012, zo záverov ktorého plynie, že na to, aby mohlo byť stavebné povolenie doručované verejnou vyhláškou v zmysle § 61 ods. 4 vo väzbe s ust. § 69 ods. 1 stavebného zákona z dôvodu veľkého počtu účastníkov, je potrebné, aby správny orgán (stavebný úrad) najskôr zistil okruh účastníkov konania, ich počet a identifikoval ich aspoň podľa mena a priezviska. Až na základe toho je možné dôjsť k odôvodnenému rozhodnutiu o doručovaní verejnou vyhláškou. Okrem toho je identifikácia účastníkov konania potrebná aj na to, aby sa účastník konania mohol dozvedieť, že je účastníkom konania, čo mu len z uvedenia parcelných čísel nemusí byť zrejmé. Správny súd konštatuje, že v administratívnom spise absentuje akýkoľvek podklad (najmä výpisy z listov vlastníctva dotknutých susedných parciel), z ktorého by bolo možné vyvodiť závery o tom, že v danom prípade ide o konanie s veľkým počtom účastníkov, pričom účastníci neboli správnym orgánom prvého stupňa ani žalovaným v administratívnom spise a v stavebnom konaní identifikovaní aspoň menom a priezviskom, aby bola identifikovaná potreba doručovať v konaní verejnou vyhláškou z dôvodu veľkého počtu účastníkov a súčasne boli zachované procesné práva týchto účastníkov. Tento nedostatok však nebol dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného, nakoľko žalobkyňa nedoručenie rozhodnutia žalovaného jej osobe nenamietala, s rozhodnutím žalovaného sa oboznámila, keďže formulovala voči nemu žalobné námietky. Napokon je potrebné dodať, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná pre podanie žaloby (§ 177 ods. 1 SSP) domáhajúc sa ochrany práv iných účastníkov stavebného konania.
22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd. Samotné vyjadrenie k žalobe nebolo povinnosťou uloženou mu správnym súdom, ale jeho právom, ktoré využil. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol náhradu priznať, najmä keď zastával názor, že žalobu treba zamietnuť a stotožnil sa s rozhodnutím žalovaného.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.