Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5CoPr-2-2020.pdf
PDF · 82.33 KB
Case nature
Subarea
5CoPr/2/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu Y.. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, M. proti žalovanému NOBA, s.r.o., IČO: 36446696, sídlo Hlavná 101, Prešov, v konaní o zaplatenie 1.160,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 10Cpr/14/2019-47 zo dňa 9. apríla 2020, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1.inštancie s upresnením, že o výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie zastavil. II. Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (zrejme ide o chybu v písaní, lebo súd prvej inštancie rozhodol uznesením).
2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovením § 145 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.).
3. Konštatoval, že žalobca žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 22.07.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 1.160,- Eur titulom nevyplatenej mzdy a odstupného po skončení pracovného pomeru.
4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 01.08.2019 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 1.160,- Eur a nahradiť trovy konania. Po podaní odporu proti platobnému rozkazu požiadal žalobca o pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku a vec bola postúpená konajúcemu súdu. Dňa 11.11.2019 žalovaný oznámil súdu, že došlo z jeho strany k úhrade žalovanej sumy v celom rozsahu a toto preukázal dokladmi o pohyboch na účte v prospech žalobcu.
5. Podaním zo dňa 27.01.2020 žalobca oznámil súdu, že mzda mu bola žalovaným zaplatená, a preto berie žalobu v časti zaplatenia istiny späť a žiada, aby mu žalovaná strana uhradila trovy konania podľa vydaného platobného rozkazu, t. j. trovy právneho zastúpenia a zaplatený súdny poplatok. Žalovaný sa vyjadril, že súhlasí so zastavením konania, avšak nesúhlasí s priznaním trov konania žalobcovi, lebo nárok žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca si v konaní vybral právne zastúpenie advokátom, JUDr. D., ktorý bol v konflikte záujmov, pretože v minulosti právne zastupoval žalovaného. Po upozornení žalovaného sa právny zástupca zastupovania žalobcu vzdal. Žalobca o konflikte záujmov svojho práv. zástupcu vedel, keďže tohto v minulosti, a to v roku 2016, sám žalobca ako manažér
žalovaného angažoval. Žalobca ďalej uviedol, že popiera nároky žalobcu, keďže pracovná zmluva z 01.01.2009 doložená žalobcom do spisu nezakladá nároky žalobcu a ani žalobcom narokovaná výška odstupného nemala právny základ a mala byť v nižšej sume. Ďalej uviedol, že žalovaná spoločnosť žalobcovi požadované odstupné uhradila, pretože konateľ spoločnosti bol opakovane šikanovaný úradníčkou inšpektorátu práce doručovaním zásielky na poštu do Prešova s lehotou na prevzatie troch dní, pričom konateľ spoločnosti žije v Prahe v ČR. Doplnil, že inšpektorát práce sa nikdy nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca si svoj úraz privodil pod vplyvom alkoholu na vlakovej stanici a podľa názoru žalovanej mal žalobca nárok na trojmesačné odstupné.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že žalovaný zavinil zastavenie konania. Žaloba bola na súde opodstatnene podaná žalobcom a žalovaná suma bola v priebehu konania uhradená žalovaným, t.j. žalovaný úhradou uvedenej sumy potvrdil nárok čo do jeho opodstatnenosti. Žalovaný zavinil zastavenie konania. Toto nemožno pričítať žalobcovi. V tejto súvislosti konštatoval, že nemohol prihliadať na tvrdenia o neodôvodnenosti, respektíve čiastočnej nedôvodnosti žalovanej sumy zo strany žalovaného, ak jej výška bola rozporovaná po tom, čo bola žalovaná istina uhradená celkom. Preto tvrdenia žalovaného vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby sú právne relevantné, a súd prvej inštancie na tieto tvrdenia po späťvzatí žaloby už nemohol prihliadať. Zo spisu je zrejmé, že až po tom, čo žaloba bola podaná dosiahol žalobca od žalovaného úhradu sumy ktorej sa titulom pracovno-právneho vzťahu voči žalovanému domáhal, avšak do podania žaloby bezúspešne. Preto súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi.
7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že bol v stave bez právnej vyhrážky, čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Namietal, že bol to inšpektorát práce, ktorý na popud žalobcu obťažoval konateľa žalovaného prostredníctvom telefónnych hovorov vo večerných hodinách, kto úmyselne posielal žalovanému vyjadrenia tak, aby ich žalovaný nedokázal riadne prevziať na pošte. Bol to inšpektorát práce, ktorý povinnosť platiť žalovanému odstupné a odchodné prikázal s tým, že nevyplatenie bolo možné sankcionovať pokutou. Preto sa nemohlo jednať o slobodné jednanie žalovaného a preto nemožno ani platbu zo strany žalovaného žalobcovi vykladať ako uznanie dlhu. Súd prvej inštancie sa nijako nevyrovnal s nezákonným konaním právneho zástupcu žalobcu, ktorý predtým zastupoval žalovaného. Žalovaný navrhol novú spoločenskú zmluvu. Za jeho služby mu bolo žalovaným zaplatené, kedy tieto služby objednal so žalovaným žalobca. Teda ani on nemohol byť v postavení človeka, ktorý by si najímal právneho zástupcu v dobrej viere nepredpojatosti. Súd prvej inštancie sa ani nevyrovnal so skutočnosťou, že žalobca mal dojednané dve pracovné zmluvy, kedy existencie jednej vylučovala platnosť existencie druhej. Na jednej z pracovných zmlúv absentovali náležitosti vyžadované zákonom. Ďalej boli obe zmluvy podpísané vždy na oboch stranách žalobcom. Tiež stojí za zmienku skutočnosť, že sa žalobca domáhal svojich nárokov u účtovnej firmy žalovaného na základe nejaského falza pracovnej zmluvy. Tieto dôkazy boli citované v rozhodnutí inšpektorátu práce, ktoré sú súčasťou spisu. Žalovaný tiež namietal, že časť žalovanej sumy bola zaplatená pred podaním žaloby zo strany žalobcu, teda túto skutočnosť mal súd 1. inštancie premietnuť do prípadného rozhodnutia o trovách konania. Žalovaný predložil pracovnú zmluvu žalobcu zo dňa 01.01.1998 a Dodatok č. 1 k Protokolu IPV-78-38-23/P-E24, A22, 25-18 zo dňa 23.11.2018, a výzvu na prejednanie tohto protokolu zo dňa 03.12.2018.
8. Odvolanie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na vedomie. Vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalobcu do spisu predložené nebolo.
9. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 C.s.p. a contrario, a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Tak, ako konštatoval súd prvej inštancie žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní, ktorá bola podaná dňa 22.07.2019 domáhal zaplatenia sumy 1.160,- Eur titulom nevyplatenej mzdy a odstupného po skončení pracovného pomeru. Dňa 11.11.2019 žalovaný oznámil súdu, že došlo z jeho strany k úhrade žalovanej sumy v celom rozsahu a tento preukázal dokladmi o pohyboch na účte v prospech žalobcu. Podaním zo dňa 27.01.2020 žalobca oznámil súdu, že mzda mu bola žalovaným zaplatená a preto berie žalobu v časti zaplatenia istiny späť a žiada, aby mu žalovaný uhradil trovy konania.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že suma, ktorú mal skutočne zaplatiť žalovaný žalobcovi, a ktorú aj zaplatil predstavovala 1.923,97 Eur. Do termínu podania žaloby teda do 22.7.2019 zaslal žalovaný žalobcovi sumu 763,97 Eur. Ďalšia suma vo výške 50,- Eur bola zaslaná žalobcovi až po podaní žaloby, teda až dňa 26.07.2019 (č.l. 28 spisu). Ide o pohyb na účte, ktorý zaslal sám žalovaný ako dôkaz o úhrade pohľadávky. Rozdiel medzi zaplatenou sumou 763,97 Eur a sumou, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi, teda 1.923,97 Eur predstavuje rozdiel 1.160,- Eur, ktorý si žalobca uplatnil v upomínacom konaní a následne v konaní na súde prvej inštancie. Žalovaný sa vyjadril, že súhlasí so zastavením konania, avšak nesúhlasil s priznaním trov konania žalobcovi, lebo nárok žalobcu mal byť v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca si v konaní vybral právne zastúpenie advokátom JUDr. Tomkom, ktorý bol v konflikte záujmov, pretože v minulosti právne zastupoval žalovaného. Po upozornení žalovaného sa právny zástupca žalobcu, zastupovania žalobcu vzdal.
12. Podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
13. Súd prvej inštancie z dôvodu, že žalobca zobral žalobu späť celkom, správne konanie zastavil. Správne rozhodol súd prvej inštancie i o trovách konania. Žalovaný po podaní žaloby uhradil celú pohľadávku. Teda zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Sám žalovaný potvrdil úhradu uvedenej sumy. Odvolacia námietka žalovaného, že časť pohľadávky uhradil už pred podaním žaloby nie je dôvodná tak, ako odvolací súd uviedol vyššie, žalovaný do podania žaloby dlhoval žalobcovi sumu 1.160,- Eur. Tak, ako to konštatoval súd 1. inštancie vo svojom rozhodnutí.
14. K ďalším odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že tak jeho tvrdenia vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby ako aj v odvolaní vo vzťahu k bezprávnej vyhrážke zo strany inšpektorátu práce, i čo do dojednania dvoch pracovných zmlúv sú právne irelevantné. Vo veci bola podaná žaloba, v priebehu konania bola pohľadávka uhradená, žalobca zobral žalobu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. K tomu odvolací súd poznamenáva, že vnútorná pohnútka žalovaného k zaplateniu žalobcom žalovanej sumy ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Pokiaľ inšpektorát práce na popud žalobcu obťažoval konateľa žalovaného prostredníctvom telefónnych hovorov vo večerných hodinách, a úmyselne posielal žalovanému vyjadrenia tak, aby ich nedokázal riadne prevziať na pošte, môže táto otázka mať význam vo vzťahu k inšpektorátu práce, a jeho kontrolných mechanizmov nie vo vzťahu k spaťvzatiu žaloby a súhlasu k tomuto späťvzatiu.
15. Súd prvej inštancie sa však dopustil chyby v písaní v uznesení, keď v bode II. výroku priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V danom prípade je z uznesenia zrejmé, že sa jednalo o uznesenie a nie o rozsudok, teda o chybu v písaní tak, ako to má na mysli ustanovenia § 224 C.s.p.
16. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie s upresnením, že o výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia (nie rozsudku), podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 224 C.s.p.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 251 a § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania z dôvodu, že mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému zo spisu nevyplývajú. Neúspešný žalovaný nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Preto odvolací súd v súlade so zásadou hospodárnosti vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/54/2015.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.