Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-51-2018.pdf
PDF · 112.21 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/51/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spore žalobcov: 1/ J.. I. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. C. XX, XXX XX D. P., 2/ X. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. č. XXX, XXX XX Y., zastúpení: JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom 17. novembra 14, Stará Ľubovňa proti žalovanému: C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. O. č. XXX, v konaní o vypratanie drobnej stavby, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať ním užívanú časť drobnej stavby - kôlne nachádzajúcej sa na parcele číslo KN - C č. XXX/X evidovanej na Liste vlastníctva č. XXXX, obec E. O., k.ú. E. O., pri bytovom dome súpisné číslo XX vo E. O. a vypratanú ju o d o v z d a ť žalobcom do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca v I. a žalobkyňa v II. rade m a j ú proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.8.2018 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať ním užívanú časť drobnej stavby - kôlňu nachádzajúcu sa na parc. č. XXX/X kat. úz. E. O. pri bytovom dome č. XX vo E. O. a odovzdať žalobcovi do troch dní po právoplatnosti rozsudku a priznal mu právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je 50 % vlastník drobnej stavby, ktorú používa ako kôlňu na drevo s altánkom, stavbu získali darovaním. Stavba bola postavená na základe ústnej dohody väčšiny vlastníkov bytov dňa 27.9.2017, stavba bola ohlásená a po súhlasnom stanovisku svojpomocne postavená žalobcom. Na základe ústnej dohody mala byť časť užívaná aj žalobcom a jeho manželkou. Počas prvých mesiacov nevznikol pri užívaní žiaden problém, neskôr videli ako žalovaný stavbu poškodzoval, napriek upozorňovaniu žalovaný pokračoval v poškodzovaní stavby svojou činnosťou, správal sa arogantne a odmietol prestať stavbu poškodzovať, čoho následkom bolo už pokročilé poškodenie stavby. Preto sa spolu s ostatnými spoluvlastníkmi na schôdzi vlastníkov bytu dohodli na zmene ústnej dohody na zmene práv užívania drobnej stavby, podľa ktorej už žalovaný nemá právo stavbu užívať. Žalovaného písomne vyzvali, aby prestal užívať stavbu, čo mu bolo doručené dňa 12.7.2018, čo žalovaný ignoruje a stavbu naďalej užíva. K žalobe pripojil LV č. XXXX k.ú. E. O., Darovaciu zmluvu z 2.1.2018, súhlasné stanovisko spoluvlastníkov pozemkov z 1.10.2017, Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav z 12.12.2017, náčrt drobnej stavby a náčrt jej umiestnenia na parcele XXX/X, Zápisnica a uznesenie zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 2.7.2018, výzvu na vypratanie a potvrdenie o jej doručení.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.10.2018 so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil. Poukázal na ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tvrdil, že drobná stavba sa považuje za príslušenstvo k domu o spoločné priestory, o ktorých rozhodujú všetci
vlastníci bytového domu, o tom, že nebol dodržaný zákonný postup pri rozhodovaní. Ďalej namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko darcovia W.. V. Y. s manželkou nemohol previesť na obdarovaných X. Y. a J.. I. J. viac práv ako skutočne mali, keďže neboli výlučnými vlastníkmi drobnej stavby, boli len stavebníkmi a drobná stavba - prístrešok a altánok je vo vlastníctve všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome č. XX E. O.. Rovnako namietal pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko nie je výlučným vlastníkom bytu, byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve s jeho manželkou I. P.. V závere namietal platnosť Uznesenia odsúhlaseného na Schôdzi vlastníkov bytov dňa 2.7.2018, keďže na schôdzi nebol prítomný a neprejavil svoj vôľu, takým spôsobom ako je to uvedené v uznesení.
3. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 2.11.2018 na podanej žalobe trval, zdôraznil, že drobná stavba bola postavená na pozemku podielových spoluvlastníkov na základe ich súhlasu, stavebníkmi boli len jeho právni predchodcovia, len stavitelia nadobudli stavbu do svojho vlastníctva originálnym spôsobom, t.j. samotným vybudovaním. Nebol zrealizovaný žiaden právny úkon ktorým by došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného prípadne iných vlastníkov bytov v bytovom dome, drobná stavba nebola ani zverená do správ správcu bytového domu. Poukázal na skutočnosť, že zásada rímskeho práva superficies solo cedit (podľa ktorej je vlastník pozemku zároveň vlastníkom stavby na ňom postavenej) v našom právnom poriadku neplatí. Žiaden zo spoluvlastníkov pozemku na výstavbu stavby neprispel ani finančne, ani materiálne ani svojou prácou. Stavebníci využili prítomnosť vlastníkov bytov, a teda aj spoluvlastníkom na schôdzi vlastníkov bytov na získanie súhlasu na jej výstavbu. Nikdy na schôdzi nebola reč o prevode vlastníckeho práva na spoluvlastníkov pozemku, resp. vlastníkov bytov, stavebníci len povolili jej užívanie spoluvlastníkom pozemku. Takýto súhlas môže vlastník stavby kedykoľvek odvolať, čo je jedným z jeho základných zákonných oprávnení. Správca bytového domu, spoločnosť Slobyterm, s.r.o. nemá danú stavbu vo svojej správe. K námietke pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že má vedomosť a dôkazy len o tom, že drevo do predmetnej stavby umiestnil žalovaný, nevie o tom či toto drevo je v jeho výlučnom vlastníctve alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve, ale momentálna situácia tomu nenasvedčuje. Drobná stavba bola postavená ako prístrešok na uskladnenie dreva spojený s altánkom na sedenie pre obyvateľov bytovky, bez bližšej špecifikácie osôb oprávnených na jeho užívanie a o altánok na sedenie pre obyvateľov bytovky (nie vlastníkov bytov). To či stavebník, resp. vlastník poskytne túto tavbu na užívanie aj iným osobám, je výlučne v jeho kompetencii a nikto ho k tomu nemôže nútiť. V závere poukázal na definíciu spoločných častí domu a príslušenstva uvedenú v § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. a ustanovenie § 121 Obč. zák.
4. Žalovaný v duplike k replike žalovaného zotrval na námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcov ako aj ostatných námietkach uvedených vo vyjadrení k žalobe.
5. Uznesením sp. zn. 2C/51/2018 zo dňa 14.3.2019 súd pripustil do konania ďalší subjekt na strane žalobcu - X. Y., ktorá bude vystupovať ako žalovaná v 2/ rade.
6. Žalobcovia vo vyjadrení k duplike žalovaného zotrvali na svojich tvrdeniach na zdôraznenie uviedli, že stavebníci - darcovia žiadnym relevantným právnym úkonom vlastnícke právo k stavbe nepreviedli na inú osobu okrem nich. Akýkoľvek súhlas s výstavbou bez toho, aby došlo aj k reálnemu právnemu úkonu na základe, ktorého by mohlo byť jednoznačne konštatované, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva nezakladá právne účinky nadobudnutia vlastníckeho práva. Predmetom schôdze od ktorej žalovaný odvíja svoje spoluvlastnícke právo nebolo nadobudnutie stavby, ale len udelenie súhlasu s jej výstavbou. Stavbu v súčasnosti užívajú len niektorí vlastníci bytov, ak by stavba tvorila príslušenstvo domu, resp. jeho spoločné zariadenie, nárok na užívanie by mal každý z vlastníkov bytov bytového domu. Zdôraznil, že nikdy nedošlo k odovzdaniu stavby, resp. jej časti spoločenstvu vlastníkov, resp, jednotlivým vlastníkom, preto na predmetnú stavbu nemožno používať režim zákona č. 183/1993 Z.z.
7. Pojednávania vytýčeného na deň 8.9.2020 o 9.00 hod., sa žalovaný nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu, že dňa 8.9.2020 o 11.15 hod. je objednaný na lekárske vyšetrenie. Táto žiadosť o odročenie pojednávania zo strany žalovaného nebola prvá, súd na žiadosť žalovaného odročil už pojednávanie vytýčené na deň 10.10.2020 (zo zdravotných dôvodov) a pojednávanie vytýčené na deň 4.1.2020 pre neúčasť žalovaného bez ospravedlnenia, pričom pred týmto pojednávaním došlo k ukončeniu jeho právneho zastupovania právnym zástupcom. Vzhľadom na ústavne právo každej strany sporu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, dôvod pre ktorý žalovaný žiadal pojednávanie odročiť, predovšetkým na čas a miesto vytýčeného pojednávania 9.00 hod., v meste Stará Ľubovňa a
termín vyšetrenia 11.15 hod. v meste Stará Ľubovňa, súd neakceptoval žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania a v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomností.
8. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní požiadal o pripustenie spresnenia žaloby, tak, že: „Žalovaný je povinný vypratať ním užívanú časť drobnej stavby - kôlňu nachádzajúcu sa na parcele č. XXX/X k.ú. E. O., zapísanú na LV číslo XXXX pri bytovom dome súpisné číslo XX vo E. O. a odovzdať ho žalobcom do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
9. Spresnenie žaloby podľa návrhu žalobcov súd pripustil na pojednávaní dňa 8.9.2020.
10. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe v záverečnej reči uviedol, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetnej drobnej stavby, keďže stavebníkmi tejto stavby boli ich právni predchodcovia, ktorí túto stavbu vybudovali so súhlasom nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemku na ktorom sa stavba realizovala. Následne táto stavba bola prevedená do vlastníctva žalobcov. Žalobcovia umožnili jednotlivým spoluvlastníkom pozemkov predmetnú nehnuteľnosť s ich súhlasom užívať, žalovaný však predmetnú drobnú stavbu užíval spôsobom, ktorý tuto stavbu znehodnocoval na čo sa žalobcovia rozhodli, že nesúhlasia s užívaním žalovaným, žalovanému odnímu ním užívanú časť a vyzvali ho na vypratania ním užívanej časti stavby. Na opakované výzvy žalovaný nereagoval a do dnešnej doby má v ním okupovanej časti stavby umiestený rôzny materiál, ktorý odmieta vypratať, preto navrhol žalobe vyhovieť.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne C. Y. a oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
12. Podľa LV č. XXXX k.ú. E. O. (čl. 3-5 spisu) spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXX/X o výmere 1455 m2 sú pod J T. S. v podiele 1591/10000, pod v J. P. C. (žalovaný) a I. P. v podiele 1193/10000, pod J O. I. v podiele 1318/10000, pod J Y. X. (žalobkyňa v 2/ rade) v podiele 1172/10000, pod J T. I. v podiele 1177/1000, pod J E. J. v podiele 1635/10000, pod J K. C. v podiele 1914/10000.
13. Dňa 1.10.2017 (čl. 10 spisu) stavebníkom V. Y. a C. Y. spoluvlastníci pozemku parc. č. XXX/X C. K., T. I. P. C. a I. O. udelili súhlas na výstavbu prístreška na drevo a altánku o rozlohe 24,75 m2 bez pevného spojenia so zemou z drevenej konštrukcie.
14. Listom zo dňa 12.12.2017 (čl. 11 spisu) Obec Vyšné Ružbachy oznámila V. Y. a manželke C. Y., že proti výstavbe ohlásenej drobnej stavby nemá námietky.
15. Darovacou zmluvou zo dňa 2.1.2018 (čl. 6 a 8 spisu) darcovia W.. V. Y. a C. Y. obdarovali žalobcov X. Y. a I. J. Drobnú stavbu „prístrešok a altánok“ na pozemku parcela č. KN-C XXX/X kat. úz. E. O. o rozlohe 24.75 m2 (20,25 m2 - prístrešok na drevo + 4,5 m2 altánok).
16. Na schôdzi vlastníkov bytov dňa 25.6.2018 (čl. 14-16 spisu) sa vlastníci bytov dohodli na užívaní drobnej stavby ( bod 5 zápisnice).
17. Listom zo dňa 2.7.2018 žalobcovia vyzvali žalovaného a jeho manželku aby do 5 kalendárnych dní vypratali drobnú stavbu, list bol odovzdaný na poštovú prepravu dňa 11.7.2018.
18. Z čestného prehlásenia I. T., C. K. a I. O. (čl. 61 spisu) vyplýva, že dali súhlas na vybudovanie drobnej stavby „Prístrešok a altánok“ na pozemku parc. č. KN-C XXX/X k.ú. E. O., ktorý podľa dohody nemal byť, ani nie je, súčasťou príslušenstva bytového domu č. XX E. O., a teda nie je, súčasťou spoločného vlastníctva všetkých majiteľov bytov v bytovom dome. Stavebníci (W.. V. Y. a C. Y.) vybudovali drobnú stavbu na svoje náklady a v čase dokončenia stavby boli jediní vlastníci celej drobnej stavby a ostatní vlastníci bytov túto stavbu nikdy nenadobudli do svojho vlastníctva, resp. spoluvlastníctva.
19. Z výpovede svedkyne C. Y., starej matky žalobkyne v 2/ rade vyplynulo, že spolu s manželom vlastnili byt vo Vyšných Ružbachoch, keďže v okolí bytového domu bol neporiadok rozhodli sa, že postavia
nejaké sedenie. Svedkyňa vybavila všetky povolenia, ostatní spoluvlastníci pozemku na ktorom sa drobná stavba realizovala s tým súhlasili. V tom čase v bytovom dome bolo 7 bytov, 2 byty boli neobývane a ostatní spoluvlastníci s realizáciou drobnej stavby súhlasili. Drobnú stavbu realizovali výlučne oni, teda konkrétne žalobcovia, ktorí mali zabezpečení materiál a robili všetky práce. Nikto iný zo spoluvlastníkov bytov v bytovom dome sa na realizácií drobnej stavbe nepodieľal. Pán P. sa pri výstavbe drobnej stavby nijakým spôsobom neangažoval, čiže neprispel ani prácou, ani finančne ani materiálnom na výstavbu tejto drobnej stavby. Následne byt a aj túto drobnú stavbu zmluvou previedli na vnučku a jej priateľa. Drobnú stavbu oni nepreviedli do správy Slobytermu. Ako sa to užíva teraz svedkyňa nemala vedomosť, len od žalobcov vie, že majú problém so žalovaným.
20. Medzi stranami bolo sporné, či drobná stavba „Prístrešok a altánok“ je súčasťou príslušenstva bytového domu, v ktorom vlastnia strany byty.
21. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
22. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).
23. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona č. 182/1993 Zb. zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e), c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu, f) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, g) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.
24. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
25. Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
26. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
27. Podľa § 119 ods. 1 Obč. zák. veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
28. Podľa § 119 ods. 2 Obč. zák. nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
29. Podľa § 120 ods. 2 Obč. zák. stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
30. Podľa § 121 ods. 1 Obč. zák. príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
31. Podľa § 121 ods. 2 Obč. zák. príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
32. Podľa § 123 Obč. zák. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
33. Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
34. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
35. Podľa § 133 ods.1 Obč. zák. ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Právne posúdenie vecí:
36. Predmetom konania, po pripustení spresnenia žaloby, je návrh žalobcov, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať časť drobnej stavby - kôlne nachádzajúcej sa na parcele číslo KN - C č. XXX/X evidovanej na Liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. E. O..
37. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon (§ 123 Občianskeho zákonníka). Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Vlastnícke právo pôsobí voči všetkým, teda každý je všeobecne zaviazaný nerobiť nič, čo by oprávnený subjekt rušilo pri výkone jeho vlastníckeho práva. Jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva je originálny spôsob a to nadobudnutie vlastníckeho práva k novovytvorenej veci. Súdnu ochranu vlastníckeho práva poskytuje zákon proti tomu kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, najmä sa môžu domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Návrh na vydanie veci, resp. vypratanie slúžiaci na ochranu najtypickejšieho absolútneho práva, je priamym vecnoprávnym prostriedkom ochrany vlastníckeho práva so všetkými z toho vyplývajúcimi sprievodnými znakmi. Hmotnoprávnym základom reivindikačnej žaloby je skutočnosť, že určitá vec sa nachádza vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka, pričom táto osoba zadržiava vec bez právneho dôvodu. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia).
38. V prvom rade súd riešil námietku žalovaného o nedostatku vecnej legitimácie oboch strán sporu, tak aktívnej, ako aj pasívnej.
39. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
40. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že strany sporu sú nositeľmi vecnej legitimácie, žalobcovia sú v spore aktívne legitimovaní a žalovaný pasívne.
41. V konaní bolo preukázané, že hnuteľná vec - drobná stavba - kôlňa, alebo „prístrešok na drevo a altánok“ (nie je so zemou spojená pevným základom) nie je príslušenstvom k bytovému domu súp. č. XX v ktorom vlastní byt žalovaná v 2/ rade a žalovaný. Drobná stavby vznikla, resp. bola postavená na jeseň 2017, teda nemohla byť predmetom prevodu vlastníckeho práva k bytom, žalovaný byt nadobudol, ako to vyplýva z LV v roku 2002. V konaní žalobca nepochybne preukázal, že drobnú stavbu postavili výlučne jeho právni predchodcovia (W.. V. Y. a C. Y.) na pozemku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov v bytovom dome. Vyplýva to z čestného prehlásenia vlastníkov bytov I. T., C. K. a I. O., ako aj z výpovede svedkyne C. Y.. Dokonca ani žalovaný vo svojich písomných podaniach netvrdil, aby nejakým spôsobom či už finančne, materiálne alebo svojou prácou prispel k výstavbe drobnej stavby. Rovnako z čestného prehlásenia I. T., C. K. a I. O. vyplýva, že drobná stavba podľa dohody nemala a ani nie je súčasťou príslušenstva bytového domu. Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že len právni predchodcovia žalobcov ohlásili realizáciu drobnej stavby obci. Drobná stavba nie je ani nikdy nebola v správe správcu bytového domu, takýto dôkaz súdu produkovaný nebol. To že stavba bola postavená na pozemku, ktorý vlastnili vlastníci bytov v bytovom dome (s ich súhlasom) nespôsobuje to, že spoluvlastníci sa stávajú automaticky aj vlastníkmi drobnej stavby. Podľa § 120 ods. 2 Obč. zák. stavba nie je súčasťou pozemku, t.z. je vlastník stavby nemusí byť totožný s vlastníkom pozemku.
42. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že drobnú stavbu nadobudli do vlastníckeho práva originálnym spôsobom, jej výstavbou právni predchodcovia žalobcov - W.. V. Y. a C. Y., ktorý ju následne Darovacou zmluvou previedli do vlastníctva žalobcov. K námietke žalovaného o neplatnosti darovacej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 39 Obč. zák. zásadu „nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má) súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Ako už bolo vyššie uvedené, právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k drobnej stavbe originálnym spôsobom do svojho vlastníctva (nie do spoluvlastníctva vlastníkov bytov v bytovom dome) a následne v rámci dispozičného oprávnenia vlastníka svoje vlastníctvo previedli na žalobcov.
43. Rovnako je nedôvodná námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, žalovaný vo svojich vyjadreniach neuvádzal, aby časť drobnej stavby neužíval. To, že je vlastníkom bytu s manželkou, nevylučuje, aby časť vlastníctva žalovabcov užíval len sám. Žalobca v 1/ rade tvrdil, že on vidí užívať drobnú stavbu len žalovaného, toto tvrdenie zo strany žalovaného nebolo vyvrátené.
44. Keďže súd ustálil, že drobná stavba nie je príslušenstvom k bytovému domu (bod 39, 40) neaplikoval na daný právny vzťah ustanovenia zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov týkajúce sa práv a povinnosti vlastníkov bytov, na ktoré odkazoval vo svojich vyjadreniach žalovaný.
45. Civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti, ktorá znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, má tieto skutočnosti tvrdiť, a k tvrdeným skutočnostiam má predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Žalovaný žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, t.j. dokazovania k zisteniu jeho tvrdení nenavrhol. Strana sporového konania má povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť dôkaznú. Splnenie oboch týchto povinnosti nemôže súd žiadnym spôsobom od strán sporu vynucovať a ich splnenie sankcionovať. Jedinou sankciou za ich nesplnenie je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má za následok neúspech tej strany sporu, ktorá tieto svoje procesné povinnosti nesplnila. Na strane sporového konania teda je, aby dbala o ochranu svojich práv a oprávnených záujmov aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, kedy je zároveň povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predostreté dostatočným spôsobom a predložené formou zákonných dôkazových prostriedkov. Teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na skutočností ktoré tvrdí.
46. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel uložil žalovanému povinnosť vypratať ním užívanú časť drobnej stavby - kôlne a vypratanú ju odovzdať žalobcom.
Trovy konania
47. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
48. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Žalobcovia mali plný úspech vo vecí, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od neúspešného žalovaného s tým, že výšku trov konania určí vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.