Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_30S-151-2018.pdf
PDF · 91.35 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/151/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: BCI, a.s., so sídlom Mydlárska 8718/7A, Žilina, právne zast. Karkó s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Z. na Z. XXXX/XX, R., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101652218/2018 zo dňa 23.08.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100985721/2018 zo dňa 18.05.2018, ako aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101652218/2018 zo dňa 23.08.2018 a vec v r a c i a Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 100985721/2018 zo dňa 18.05.2018 rozhodol s poukazom na ust. § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) tak, že žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume 6 116,80 € za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán citoval ustanovenie § 156 ods. 1, 2 a § 161 Daňového poriadku a s poukazom na citované zákonné ustanovenia obsiahol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia aj výpočet úroku z omeškania s vyjadrením dlžnej sumy, dňa splatnosti dane, dňa platby, počet dní omeškania a úroku z omeškania vrátane úrokovej sadzby.
2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101652218/2018 zo dňa 23.08.2018 potvrdil vyššie citované prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu s poukazom na ustanovenie § 74 ods. 4 Daňového poriadku, pričom v odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutkové a právne dôvody rozhodnutia správcu dane. Konštatoval pritom, že predmetný úrok z omeškania v sume 6 116,80 € bol odvolávajúcemu sa (žalobcovi) vyrubený na základe zistenia, že tento správcovi dane nezaplatil daň z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2013 dňa 25.09.2013 a následne podaním dodatočného daňového priznania dňa 25.10.2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Proti žalobcovi bolo vedené reštrukturalizačné konanie. O jeho začatí rozhodol Okresný súd Žilina uznesením č. k. 3R/4/2013 zo dňa 06.12.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 240/2013 dňa 12.12.2013 a Uznesením č. k. 3R/4/2013 zo dňa 19.12.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 249/2013, Okresný súd Žilina povolil reštrukturalizáciu. Reštrukturalizačný plán odporcu potvrdil Okresný súd Žilina Uznesením č. k.
3R/4/2013 zo dňa 01.07.2014, ktoré sa stalo právoplatným dňa 08.07.2014 a reštrukturalizácia bola ukončená. Ďalej žalovaný okrem iného poukázal na ustanovenie § 84 ods. 1 písm. g) a § 158 ods. 5 Daňového poriadku, § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) s tým, že v predmetnom prípade vyrubený úrok z omeškania je potrebné považovať za samostatnú daň (istinu), ktorá je na účely ZKR pohľadávkou. V zmysle uvedeného úrok z omeškania na účely reštrukturalizácie nie je príslušenstvom prihlásenej pohľadávky (t. j. prihlásenej dane, u ktorej daňový dlžník mešká s platbou, aj keď sa z výšky nezaplatenej dane a doby omeškania príslušný úrok z omeškania počíta). Keďže reštrukturalizačné konanie proti odvolávajúcemu sa začalo dňa 13.12.2013 a úrok z omeškania mu bol vyrubený dňa 18.05.2018, potom správca dane nemohol predmetný úrok z omeškania prihlásiť ako pohľadávku v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie. Keďže predmetný úrok z omeškania (pohľadávka) nebol vyrubený pred reštrukturalizačným konaním, resp. predmetná pohľadávka pred týmto konaním neexistovala, potom námietka odvolávajúceho sa uvedená v odvolaní, že vymáhateľnosť vyrubeného úroku z omeškania zanikla, pretože správca dane si ho neuplatnil prihláškou v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie, je nedôvodná. Začatím reštrukturalizačného konania ani povolením reštrukturalizácie sa daňové konanie neprerušuje ani nezastavuje. Podľa žalovaného správca dane v predmetnom prípade nekonal v rozpore s § 156 Daňového poriadku, ak vyrubil úrok z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.
3. V zákonnej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného žalobca žalobu, v ktorej navrhol zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Namietal, že v čase, kedy konkurzný súd uznesením povolil reštrukturalizáciu žalobcu (30.12.2013) a vyzval veriteľov dlžníka, aby si prihlásili svoje pohľadávky, pohľadávka správcu dane titulom úroku z omeškania existovala, a táto bola spôsobilá na jej uplatnenie prihláškou v reštrukturalizačnom konaní žalobcu postupom podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je pre správcu dane v zmysle ust. § 158 ods. 5 Daňového poriadku záväzný. Pohľadávka správcu dane titulom úroku z omeškania v sume 6 116,80 € súvisí s pohľadávkou vo výške 186 462,07 €, ktorá správcovi dane vznikla titulom nezaplatenia dane z pridanej hodnoty vyrubenej za zdaňovacie obdobie august 2013 v zmysle daňového priznania zo dňa 25.09.2013 a dodatočného daňového priznania zo dňa 25.10.2013. Pohľadávku vo výške 186 462,07 € si správca dane riadne prihlásil do reštrukturalizačného konania žalobcu, pričom táto bola do zoznamu pohľadávok zapísaná pod por. č. 209 a zistená vo výške 182 462,07 €. Právnym dôvodom vzniku nároku správcu dane na úrok z omeškania podľa žalobcu nie je samotné rozhodnutie správcu dane, ale skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zaplatiť riadne a včas daň z pridanej hodnoty. Úroky z omeškania sú tak nesporne príslušenstvom hlavného záväzku, a tieto mali byť uplatnené prihláškou v reštrukturalizačnom konaní žalobcu. Napriek skutočnosti, že v čase, kedy si správca dane do reštrukturalizácie žalobcu riadne prihlásil hlavný záväzok - pohľadávku z titulu nezaplatenej DPH za august 2013, akcesorický nárok k hlavnému záväzku - úrok z omeškania z tejto nezaplatenej DPH, ktorý v tom čase existoval ako samostatná pohľadávka, si správca dane bez primeraného dôvodu v reštrukturalizačnom konaní žalobcu prihláškou neuplatnil. Prihláškou uplatnený hlavný záväzok správcu dane voči žalobcovi je riadne uspokojovaný v zmysle reštrukturalizačného plánu žalobcu. Svoj existenčný akcesorický nárok - úrok z omeškania sa správca dane do reštrukturalizácie žalobcu rozhodol neprihlásiť, čím vymáhateľnosť tohto nároku v zmysle ust. § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ex lege zanikla. Postup správcu dane je nielenže nezákonný ale najmä v rozpore s princípom právnej istoty a hospodárnosti premietnutom v ust. § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Rozhodnutím Daňového úradu Žilina správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania, ktorého vymáhateľnosť v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii ex lege zanikla, žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového orgánu verejnej správy, a toto rozhodnutie finančného riaditeľstva potvrdil. Žalobca má však za to, že závery žalovaného nielenže ignorujú platné právne predpisy a skutkový stav veci, ale postup, ktorý správca dane pri vyrubení úroku z omeškania zvolil, žalobca považuje za absolútne v rozpore s ústavnými princípmi a zmyslom a účelom reštrukturalizácie ako takým.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.04.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v žalobou napadnutom rozhodnutí. Reagoval pritom na meritórne námietky žalobcu.
5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného replikou nereagoval.
6. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 08.09.2020, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou spisu.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 SSP a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. k 13.12.2018 (ďalej len Daňový poriadok), ak tento zákon alebo osobitné predpisy1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.
Podľa § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane preddavok na daň.
Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.
Podľa § 55 ods. 12 Daňového poriadku, za deň platby sa považuje a) pri bezhotovostných prevodoch z účtu deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala, b) pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec správcu dane hotovosť prijal alebo prevzal, c) pri vykonaní kompenzácie podľa odseku 7 deň, keď bola platba pripísaná na účet iného správcu dane,
d) pri použití daňového preplatku podľa § 79 deň vzniku daňového preplatku, ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky, e) pri použití nadmerného odpočtu, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty podľa § 79 ods. 7 až 9 prvý deň lehoty na ich vrátenie alebo ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky.
9. Na úvod správny súd pred meritórnym preskúmaním veci posudzoval, či výrok rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia § 156 ods. 2 Daňového poriadku v nadväznosti na citované ustanovenie § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku spĺňa atribút určitosti a zrozumiteľnosti, ako predpokladu preskúmateľnosti výroku rozhodnutia správcu dane správnym súdom. 10. Vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že nepreskúmateľnosťou sa podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k výroku rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia pre jeho neurčitosť. Výrok rozhodnutia správcu dane musí jednoznačne reflektovať na predmet konania, a tento vymedziť tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným predmetom konania rovnakého účastníka. 11. Je potrebné zdôrazniť, že jedine výroková časť rozhodnutia je schopná zasiahnuť práva a povinnosti účastníkov konania a ako taká len ona môže nadobudnúť právnu moc. Riadne formulovaný výrok pri vyrubení úroku z omeškania vyžaduje identifikáciu tohto úroku, ktorá by vylučovala jeho zameniteľnosť s inou sankciou žalobcu. Nemožno opomenúť, že len porovnaním výroku možno usudzovať na existenciu prekážky veci rozhodnutie, len výrok rozhodnutia (a nie odôvodnenie) môže byť vynútené správnou exekúciou a podobne. 12. Nevyhnutným naplnením požiadavky zákonodarcu, vyjadrenej v citovanom ustanovení § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, na obsiahnutie „rozhodnutia vo veci“ vo výroku rozhodnutia je identifikácia predmetu konania - veci. Výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je v rozpore s citovaným ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, nakoľko neidentifikuje „predmet konania“ ako jednu zo zákonom predpísaných náležitostí výroku rozhodnutia správcu dane nezameniteľným spôsobom. 13. Minimum pre nezameniteľnú identifikáciu vyčíslenej sumy 6 116,80 Eur, ako úroku z omeškania (za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2013), je potrebné posudzovať v nadväznosti na správcom dane aplikované citované ustanovenie § 156 ods. 2 Daňového poriadku a v súvislosti s citovaným ustanovením § 55 ods. 12 Daňového poriadku a v daných ustanoveniach obsiahnuté relevantné termíny ako dlžná suma, úroková sadzba, deň nasledujúci po dni splatnosti, deň platby, resp. deň začatia reštrukturalizačného konania atď.. Uvedené „minimum“ nezameniteľnej identifikácie predmetu konania výrok správcu dane nenapĺňa. Z výroku rozhodnutia správcu dane nie je vôbec zrejmé a ani možné zistiť a určiť, z dlžnej sumy akej výšky, v akej percentuálnej úrokovej sadzbe a za aké obdobie omeškania (začiatok a koniec omeškania) je úrok z omeškania v číselnom vyjadrení 6 116,80 Eur vyrubený. Pokiaľ by bol žalobcovi za omeškanie za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2013 vyrubený ďalší úrok z omeškania, tiež vyčíslený len výslednou sumou úroku, nebolo by možné zistiť, či sa jednotlivé časové obdobia omeškania neprekrývajú, t. j. či nie je žalobca sankcionovaný za jedno porušenie dvoma úrokmi z omeškania. 14. Vzhľadom na absenciu nezameniteľnej identifikácie predmetu konania vo výroku rozhodnutia správcu dane, kedy žalovaný uvedený nedostatok vo svojom rozhodnutí neodstránil, musel správny súd s poukazom na citované ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP) bez možnosti zaoberať sa ďalšími žalobnými námietkami vzťahujúcimi sa k samotnej dôvodnosti vyrubenia úroku z omeškania. Súd pritom poukazuje na to, že hoci žalobca v žalobe túto vadu napadnutých rozhodnutí nevytkol a súd ich preskúmal nad rámec žalobných bodov, bolo nevyhnutné na túto vadu prihliadnuť, pretože predstavuje prekážku napadnuté rozhodnutia riadne preskúmať. 15. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.