Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-237-2015.pdf
PDF · 169.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4C/237/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobkyne L. V., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX V. G. C. X, zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, Čadca, IČO: 35675071, proti žalovaným 1/ U. M., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, J. V. XXX/X, XXX XX K., zast. Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36863203, 2/ L. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, Ž. XXX, XXX XX O., 3/ V. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX E., 4/ B. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, XXX XX E., 5/ Z. K., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, XXX XX E., 6/ N. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX, XXX XX C., Č., 7a/ L. O., nar. XX.XX.XXXX, Č. XXXX/XX, XXX XX U. - J., Č. (právna nástupkyňa po pôvodnej žalovanej 7/ Z. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX), 8a/ N. K., P.. K., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX/X, A. (t. č. XXX XX V. G. C. Č.. XXX), 9/ I. V., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX V. G. C. XXX, (žalovaní 8a/ a 9/ ako právni nástupcovia po žalovanom 8/ B. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX), 10a/ B. Z., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, XXX XX E., 10b/ M. E. J., nar. XX.XX.XXXX, P. V. M. XX, XXX XX R., Y., (žalovaní 10a/, 10b/ ako právni nástupcovia po pôvodnom žalovanom 10/ O. J., zomr. X.XX.XXXX), 11/ Q. C., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, XXX XX O., 12/ M. Z., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, XXX XX Š., Č., 13a/ K. J., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX V. G. C. Č.. XXX, 13b/ Ľ. Z., P.. J., nar. XX.XX.XXXX, Z. C. XXX, XXX XX E., 13c/ B. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX V. G. C. Č.. XXX (žalovaní 13a, 13b/, 13c/ ako právni nástupcovia po žalovanom 13/ B. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX), 14/ L. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX, XXX XX I. G. M., Č. P., 15/ B. B., rod. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/X, XXX XX Č., 16/ B. B., rod. B., nar. XX.X.XXXX, M.. W. XXXX/XX, XXX XX M., 17/ Z. C., rod. B., nar. X.XX.XXXX, O. L. XXXX/X, XXX XX K. K., 18/ Q. I., rod. B., nar. XX.X.XXXX, K. A. X, XXX XX J.Č., žalovaní 15/, 16/, 17/, 18/ zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Gara, Štefánikova ul. 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, 19/ B. I., rod. C., nar. X.X.XXXX, bytom G. L. XX, XXX XX Z., Č. P., 20/ M. C., rod. C., nar. X.X.XXXX, Č. XXX/XX, XXX XX U., Č. P., 21/ P.. T. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, Č. XXXX, XXX XX Č., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že nehnuteľnosť - parcela CKN XXX/X - orná pôda o výmere 1369 m2, vytvorená GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 12.10.2017 Ing. B. O., E., A. XX, identická s časťou parcely EKN XXXX/X
- TTP o výmere 1970 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. V. G. C., p a t r í do výlučného vlastníctva žalobkyne L. V., rod. I., nar. X.X.XXXX, V. G. C. X, občianky SR.
II. Žalovaná 1/ j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 40 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
III. Žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania proti ostatným žalovaným.
IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom sumu 8,92 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:
1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: V nadväznosti na § 212 ods. 2, § 216 ods. 1, 2 CSP súd sa cítil byť viazaný nasledovným predmetom sporu. V pôvodnej žalobe zo dňa 20.8.2015 žiadala žalobkyňa určiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti CKN XXX/X - orná pôda o výmere 1957 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 21.12.2011 vyhotoviteľa T.. T. R., Č. XXX, identickej s časťou parcely EKN XXXX/X - TTP o výmere 1970 m2, zapísanej na LV XXXX, kat. úz. V. G. C.. Po vyjadrení katastra nehnuteľností v Č. na čl. 71 spisu, že parcela CKN XXX/ X je predbežne identická s parcelami EN pred THM XXXX, XXXX/X, XXXX/X a zároveň je už v rámci tejto nehnuteľnosti zapísaná parcela CKN XXX/X/X na základe právoplatného rozsudku 10C/21/85 o určení vlastníckeho práva v prospech Q. V., rod. K., súd pripustil zmenu žaloby a zastavil konanie v časti výmery 588 m2, ktorá sa týkala nehnuteľnosti, ktorá už na základe rozsudku 10C/21/85 bola zapísaná na LV. Tieto procesné návrhy učinila žalobkyňa aj súd na základe znaleckého posudku Ing. O., ktorý žalobkyňa dala vypracovať a ktorý zidentifikoval pôvodnú parcelu CKN XXX/X s parcelami zapísanými na základe rozsudku 10C/21/85 a geometrickým plánom tieto parcely z pôvodnej parcely oddelil. Predmetom sporu tak ostala žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnosti CKN XXX/X - orná pôda o výmere 1369 m2, vytvorenej GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 12.10.2017 Ing. B. O., identická s časťou parcely EKN XXXX/X - TTP o výmere 1970 m2, zapísanej na LV XXXX, kat. úz. V. G. C.. V tejto časti súd pripustil zmenu žaloby v nadväznosti na § 139 a nasl. CSP. O zmenenej žalobe bolo možné rozhodnúť na základe doterajšieho skutkového stavu. Zmena žaloby sa týkala len poníženia výmery. Zároveň zastavil konanie čo do rozdielu výmery 588 m2 u parcely CKN XXX/X v nadväznosti na § 145 a nasl. CSP. Súd na pojednávaní dňa 12.9.2017 čl. 222 vyslovil predbežný právny názor, ktorý doplnil na pojednávaní dňa 10.5.2018. Tento predbežný právny názor taktiež vymedzil predmet dokazovania. Po zrušení veci odvolacím súdom tak záväzný predmet sporu bol tvorený tým, že predmetom sporu je určenie, že nehnuteľnosť parcela CKN XXX/X - orná pôda o výmere 1369 m2 vytvorená geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 12.10.2017 Ing. B. O., E. - A. XX, identická s časťou parcely EKN XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 1970 m2 zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie V. G. C., patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne L. V., rod. I., nar. X.X.XXXX, V. G. C. X, občianky SR (v uznesení Okresného súdu Čadca č. k. 4C/237/2015-275 zo dňa 10.5.2018, ktorým bolo konanie zastavené v časti určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti CKN XXX/ X o výmere 588 m2, a ktorým bola pripustená zmena žaloby, nadobudlo právoplatnosť, pretože proti tomuto uzneseniu podané odvolanie). Záväzný predmet sporu po zrušení veci bol tvorený aj záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. V nadväznosti na ustanovenie § 391 ods. 2, 3 CSP a v nadväznosti na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu č. k. 8Co/260/2018-327 zo dňa 29.3.2019, ktorým bol tak prvostupňový súd, ako aj strany konania a advokáti viazaní. § 391 ods. 2 CSP: Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. § 391 ods. 3 CSP: Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. V nadväznosti na ustanovenie § 391 ods. 2, 3 CSP a nález Ústavného súdu SR z 3.9.2013 sp. zn. III ÚS 46/2013 musí odôvodnenie odvolacieho súdu spĺňať uvedené podmienky, teda musí z odôvodnenia vyplývať, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať, pretože týmto právnym názorom je ďalej viazaný. Odvolací súd preto musí uviesť záväzný názor na skutkové a právne otázky súvisiace so zrušovaným rozhodnutím, názor na procesný postup. Týmto jednoznačným názorom je prvostupňový súd viazaný. Ide o tzv. inštančnú alebo kasačnú záväznosť. Ide o zákonný príkaz rešpektovania právneho názoru súdu vyššej inštancie. Prvostupňový súd iba vo výnimočných prípadoch nie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, napr. vtedy, ak dôjde k zmene skutkového stavu, k zmene právnych noriem. V opačnom prípade by išlo o svojvôľu prvostupňového súdu (Ústavný súd SR III ÚS 46/2013, zbierka IV, strana 62, Ústavný súd SR II ÚS 346/2008, Ústavný súd ČR PL ÚS 37/2003, NS SR sp. zn. 3Cdo 12/2016). Vychádzajúc z uvedeného potom prvostupňový súd skúmal, či: a) nedošlo k zmene skutkového stavu, z ktorého vychádzal odvolací súd, a pre ktorú zmenu skutkového stavu by už jeho
právny názor nebolo možné rešpektovať, b) aký je záväzný právny názor odvolacieho súdu, ktorý má prvostupňový súd jednoznačne rešpektovať, ak sa nemá dopustiť svojvôle. a) Či došlo k zmene skutkového stavu oproti rozhodnutiu odvolacieho súdu: Prvostupňový súd jednoznačne dospel k záveru, že k zmene skutkového stavu nedošlo. Na čl. 337 spisu doručil stranám konania koncentračnú lehotu 1 mesiac na produkovanie tvrdení, dôkazov, procesných návrhov v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. V tejto koncentračnej lehote podanie doručila len žalovaná 1/ dňa 16.5.2019 (čl. 340 spisu). Uviedla, že naďalej trvá na zamietnutí žaloby z dôvodu absencie nerozlučného spoločenstva, ako aj z dôvodov uvedených v odvolaní, resp. doplnení odvolania a nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, resp. iné procesné návrhy (vyhradzuje si právo reagovať procesnými úkonmi na procesné úkony žalobkyne ako protistrany). Tvrdenie uvedené na čl. 340 spisu o zamietnutí žaloby z dôvodu absencie nerozlučného spoločenstva strán konania bolo obsiahnuté aj v odvolaní, na ktoré sa podanie čl. 340 spisu odvoláva, teda takýto procesný návrh bol známy odvolaciemu súdu ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu a nejde teda o nové tvrdenie, nový dôkaz, resp. zmenu skutkového stavu, na základe ktorej by súd mohol rozhodnúť inak než je záväzný právny názor uvedený v rozhodnutí odvolacieho súdu. Napriek tomu, že už v odvolaní takéto tvrdenie žalovaná 1/ produkovala, zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu nevyplýva taký záver, ako tvrdil právny zástupca žalovanej 1/, teda záväzný právny názor odvolacieho súdu, že prvostupňový súd má žalobu zamietnuť pre nedostatočný okruh strán konania. Záväzný právny názor odvolacieho súdu sa týka len odstránenia procesných nedostatkov, pokračovania v konaní po mŕtvych označených stranách konania. Netýka sa rozhodnutia v hmotnoprávnej rovine. Rozhodnutie v hmotnoprávnej rovine prvostupňového súdu nebolo dotknuté ani v jednom bode záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, preto by nemohol prvostupňovú súd pri nezmenenom skutkovom stave bez záväzného právneho názoru odvolacieho súdu o takom istom predmete sporu rozhodnúť dvakrát a zakaždým iným spôsobom. Preto súd postupoval dôsledne podľa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu a odstránil všetky vytknuté procesné vady. b) Z uvedených dôvodov súd v celom rozsahu rešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu uvedený v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline v súlade s ustanovením § 391 ods. 2, 3 CSP: Zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vyplýva, že Krajský súd v Žiline uznesením na čl. 328 spisu zastavil konanie proti žalovanému 10/ O. J., nar. X.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX. Uznesením č. k. 4C/237/2015-395 zo dňa 10.12.2019 pripustil do konania ako žalovaných: 10a/ B. Z., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, XXX XX E., 10b/ M. E. J., nar. XX.XX.XXXX, P. V. M. XX, XXX XX R., Y., 7a/ L. O., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XXXX/XX, XXX XX U., Č. P., 14/ L. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, XXX XX I. G. M., Č.Á. P., 15/ B. B.Č., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX Č., 16/ B. B., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M.. W. XXXX/XX, XXX XX M., 17/ Z. C., rod. B., nar. X.XX.XXXX, bytom O. L. XXXX/X, XXX XX K. K., 18/ Q. I., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X, XXX XX J., 19/ B. I., rod. B., nar. X.X.XXXX, bytom G. L. XX, XXX XX Z., Č. P., 20/ M. C.U., rod. C., nar. X.X.XXXX, bytom W.. I. XXXX/XX, XXX XX U. - M. I., Č. P., 21/ P.. T. M.Č., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX, XXX XX Č.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2020. Uznesením č. k. 4C/237/2015-481 zo dňa 23.6.2020 zastavil súd konanie voči žalovanému 8/ B. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, voči žalovanému 13/ B. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a určil, že pokračuje v konaní s ich právnymi nástupcami: Pokračuje v konaní s právnymi nástupcami žalovaného v rade 8/ B. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX V. G. C. Č.. XXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, a to s: I. V., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. G. C. Č.. XXX, ktorá v konaní už vystupuje ako žalovaná v rade 9/, N. K.Á., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, A. (t. č. XXX XX V. G. C. Č.. XXX), ktorá bude ďalej v konaní vystupovať ako žalovaná v rade 8a/. Pokračuje v konaní s dedičmi žalovaného v rade 13/ B. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. G. C. Č.. XXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, a to s: K. J., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. G. C. Č.. XXX, ktorá bude ďalej v konaní vystupovať ako žalovaná v rade 13a/, Ľ. Z., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. C. XXX, XXX XX E., ktorá bude ďalej v konaní vystupovať ako žalovaná v rade 13b/, B. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. G. C. Č.. XXX, ktorý bude v konaní vystupovať ako žalovaný v rade 13c/. Pokiaľ Krajský súd v Žiline uznesením čl. 328 spisu zastavil konanie proti žalovanej 7/ Z. O., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX (čl. 147), ktorá ako mŕtva bola označená v podaní zo dňa 16.11.2015 (čl. 58), po mŕtvej žalovanej Z. O., rod. K., zomr. X.X.XXXX. Súd vo výzve na čl. 381 rub spisu uviedol, že už len z porovnania dátumov úmrtia je zrejmý zjavný rozpor. Ak Z. O. zomrela XX.X.XXXX nemohla byť právnou nástupkyňou po Z. O., ktorá zomrela neskôr X.X.XXXX. Tento nedostatok vysvetlil právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 4.12.2019 (čl. 384 spisu). Uviedol, že nebohá Z. O., rod. K., zomr. X.X.XXXX a jej právnou nástupkyňou je 7a/ L. O., nar. XX.X.XXXX a RNDr. T. M.. Tým bol odstránený aj splnený pokyn odvolacieho súdu, kedy Krajský súd v Žiline v uznesení na čl. 328 zrušil uznesenie
Okresného súdu Čadca čl. 148 o pokračovaní v konaní so žalovanou 7a/ L. O., pričom toto uznesenie prvostupňového súdu nezrušil z dôvodu, že nie je právnou nástupkyňou, ale z dôvodu, že o právnom nástupníctve nerozhoduje prvostupňový súd z úradnej moci, ale len na návrh, pretože k úmrtiu nedošlo po podaní žaloby, ale pred podaním žaloby. Tým má súd vznesený procesný návrh zo strany právneho zástupcu žalobcu v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. Z uvedených dôvodov súd mal za to, že splnil procesné podmienky, procesné nedostatky vytknuté odvolacím súdom.
2. Aké tvrdenia produkovala žalobkyňa v žalobe: V žalobe zo dňa 20.8.2015 čl. 1 žalobkyňa uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti CKN XXX/X - orná pôda o výmere 1957 m2, ktorá je vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 14.12.2011 vyhotoviteľom Ing. T. R., geodetom, Č. XXX, z časti parcely EKN XXXX/X - TTP o výmere 1970 m2, zapísanej na LV XXXX, kat. úz. V. G. C.. Nehnuteľnosť získala dedením po nebohom B. V. na základe osvedčenia o dedičstve 16D/64/2013. B. V. bol otcom jej nebohého manžela B. V.. B. V.C. nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou od svojho švagra B. K. na základe kúpno-predajnej zmluvy Č. XXX/XX, na základe čoho aj bol zapísaný do pozemkovej knihy. Nehnuteľnosti boli v prírode reálne podelené medzi pôvodnými spoluvlastníkmi Q. K., vydatou V., Q., L., B. K., Z. O.Á., rod. K., a to do roku 1950. Tým je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Po tom, čo na čl. 71 z vyjadrenia katastra nehnuteľností v Čadci žalobkyňa zistila, že zahrnula do predmetu sporu aj nehnuteľnosť, ku ktorej už bolo určené vlastnícke právo na základe rozsudku 10C/21/85 v prospech Q. V., rod. K.. Žalobkyňa dala vypracovať znalecký posudok na zidentifikovanie tejto nehnuteľnosti a oddelenie od pôvodnej nehnuteľnosti. Doručila späťvzatie žaloby čo do rozdielu výmery a zmenu žaloby. Súd konanie zastavil v časti týkajúcej sa parcely CKN XXX/X čo do rozdielu výmery 588 m2 a pripustil zmenu žaloby tak, že predmetom sporu bola žaloba na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti CKN XXX/X - orná pôda o výmere 1369 m2 na základe nového geometrického plánu Ing. B. O.. Zmena žaloby zo dňa 17.10.2017 je na čl. 228 a späťvzatie žaloby zo dňa 31.10.2017 je na čl. 254.
3. Aké tvrdenia produkovala žalovaná 1/: Žalovaná 1/ U. M., rod. K., je právnou nástupkyňou po otcovi Q. K.. V podaní zo dňa 5.11.2015 čl. 46 uviedla, že nedošlo k reálnej deľbe. Žalobkyňa neuviedla, ako získala spoluvlastnícky podiel od otca žalovanej 1/ - Q. K.. Na základe osvedčenia o dedičstve 5D/458/2010 po nebohom Q. K. získala žalovaná 1/ spoluvlastnícky podiel 1/12 v spornom pozemku - parcele EKN XXXX/X, a to dedením. Žalobkyňa nezdedila spornú nehnuteľnosť v celosti po nebohom B. V.. Z osvedčenia o dedičstve po nebohom B. V. 16D/64/2013 vyplýva, že zdedila spoluvlastnícky podiel pod B-10 v podiele 1/12 a bod B-11 v podiele 1/12. Na ohliadke dňa 20.11.2015 čl. 90 žalovaná 1/ uviedla. Spornú nehnuteľnosť v minulosti užíval jej právny predchodca - otec Q. K.. V roku 1966 si postavil rodinný dom č. 2, ktorý je oproti na druhej strane cesty. Na spornej nehnuteľnosti v 70. rokoch, keď sa nasťahovali do rodinného domu, sadili zemiaky. Keďže sa nevedel so svojou sestrou Q. V., rod. K., dohodnúť, pretože im vytrhávala zo zeme zemiaky, tak to nechal tak a už viacej tam nesadil. Na otázku sudkyne, keď tvrdí, že nedošlo k deľbe, od koho získal nehnuteľnosť, na ktorej má postavený rodinný dom a či táto nehnuteľnosť je tiež v spoluvlastníctve, žalovaná 1/ uviedla, že nehnuteľnosť dostal jej otec Q. K. od otca Q. K.. Nehnuteľnosť pod rodinným domom nie je v spoluvlastníctve. V podaní na čl. 263 žalovaná 1/ uviedla. Parcela CKN XXX/X nebola v prírode reálne podelená. Poukázala na judikatúru súdov SR, podľa ktorej nie je prípustné, aby znalec určoval výmeru a hranice parcely bez toho, aby súdom boli zistené listinné dôkazy, resp. iné dôkazy, z ktorých by reálna deľba pozemku vyplývala (nekonkretizovala žiadnu judikatúru súdov SR v naznačenom smere, ku ktorej by sa mohla protistrana vyjadriť a ktorú by súd mohol vyhodnotiť). Žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalovaní 2/ - 13/ k žalobe uviedli nasledovné skutkové tvrdenia: Všetci žalovaní súhlasili so žalobou s tým, že výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa ako právna nástupkyňa po uvedených právnych predchodcoch. Súhlasili s tým, že došlo k reálnej deľbe v prírode do roku 1950. Vyjadrili sa tak, že aj oni a ich právni predchodcovia mali v prírode reálne vydelené svoje nehnuteľnosti, do ktorých si žalobkyňa a jej právni predchodcovia nerobili nároky. Ani ostatní žalovaní si nerobili nároky do predmetu sporu, ktorý bol reálne vydelený právnym predchodcom žalobkyne. Jedinou nesúhlasiacou žalovanou bola žalovaná 1/ U.Ľ. M., rod. K., právna nástupkyňa po Q. K.. Aj na ohliadke žalovaní uviedli, že spornú nehnuteľnosť videli užívať len žalobkyňu a jej právnych predchodcov. Spornú nehnuteľnosť nikdy nevideli užívať žalovanou 1/ a jej právnym predchodcom Q. K.. Hore uvedené vyjadrenie žalovaných sa nachádza, pokiaľ ide o Z. K., na čl. 41, B. K. čl. 42, V. K. čl. 65, B. K. čl. 66, Z. K.Á. čl. 67, B. J. čl. 68, I. V., rod. K. čl. 69, B. K. čl. 70, L. K. čl. 93, L. O.Á. čl. 164, 166, N. O. čl. 165. Na ohliadke dňa
20.11.2015 čl. 88 ostatní žalovaní uviedli. Žalovaná 12/ M.P. Z., nar. X.XX.XXXX, U. uviedla. Vnímala hranice odkrokované svedkom - geodetom. V čase, kedy v spornej lokalite žila, nehnuteľnosť obrábali V.. Z V. G. C. je preč 35 rokov. Bývali asi 200 m od spornej lokality. Žiadne nároky do spornej nehnuteľnosti si nerobí. Nikdy to neužívali ani na tom nepracovali. Aj právni predchodcovia žalovanej 12/ mali svoje role reálne vydelené, ktoré obhospodarovali. Žalovanú 1/ a jej právneho predchodcu tam nevidela pracovať, a to ani osamote ani spoločne s právnymi predchodcami žalobkyne. Nevedela uviesť, že by sa niekto o tú parcelu delil. Žalovaný 13/ B. J., V. G. C. XXX vnímal hranice spornej nehnuteľnosti označené na ohliadke. Spornú nehnuteľnosť užívala Q. V.Á. a žalobkyňa. Nároky do nehnuteľnosti si nerobí. Aj jeho právni predchodcovia mali svoje nehnuteľnosti vydelené. Keď si robili na svojich nehnuteľnostiach, úrodu si brali len oni, nedelili sa o úrodu s nikým. Býva od spornej lokality asi 120 m a býva tam asi 40 rokov. Žalovanú 1/, jej rodičov, starých rodičov na spornej nehnuteľnosti nevidel pracovať. Žalobkyňa a jej právni predchodcovia sa nedelili o úrodu so žalovanou 1/, jej rodičmi, právnymi predchodcami. O deľbe spornej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, nevie nič.
5. Ktoré dôkazy súd vykonal, aký skutkový stav mal z vykonaných dôkazov preukázaný: 1. Čl. 5 a 52 - D 29/98 po O. J., zomr. XX.XX.XXXX. 2. Čl. 7 - 16D/1199/07 po L. K.Ň., zomr. XX.X.XXXX. 3. Čl. 9 - 16D/64/2013 po B. V.C., zomr. X.X.XXXX, pôvodné dedičské konanie D 470/77. Z uvedených dedičských rozhodnutí súd mal preukázaných dedičov, právnych nástupcov, aj tú skutočnosť, že predmetom dedenia boli aj reálne vydelené nehnuteľnosti a pokiaľ ide o B. V.C., aj to, že dedičkou bola L. V., ktorá vo formálnej rovine zdedila aj podiel v parcele EKN XXXX/X - TTP o výmere 1970 m2, zapísaný na LV XXXX. 4. Kúpnopredajná zmluva Č. XXX/XX zo dňa 2.3.1956, z ktorej súd má preukázané, že B. K. predal švagrovi B. V. (žena Q., rod. K.) celý svoj majetok, medzi ktorým je aj pozemnoknižná parcela PKN XXXX/X, na základe čoho bol zapísaný aj v pozemkovej knihe, formálne v ideálnych spoluvlastníckych podieloch, ale v hmotnoprávnej rovine v čase uzavretia zmluvy v reálne vydelenom stave. 5. Čl. 12 - geometrický plán a zmenený geometrický plán z 12.10.2017 a zo 14.12.2017, ktorými súd mal preukázané, že nevytvorili novú parcelu, ale technicky zakreslili reálne vydelenú nehnuteľnosť. 6. Čl. 50 - 5D/458/2010 po Q. K.Ň., zomr. X.XX.XXXX, dedičkou okrem iného je aj žalovaná 1/ U. M., rod. K., a to aj na ideálny spoluvlastnícky podiel v parcele EKN XXXX/X - TTP o výmere 3849 m2. Z tohto dedičského rozhodnutia súd má preukázané, že predmetom boli aj reálne vydelené nehnuteľnosti v prospech Q.. 7. Čl. 61 - identifikácia parciel podľa PKN, z ktorej vyplýva, že V. B. patrila aj PKN XXXX/X, aj keď je tam uvedený ako užívateľ. 8. Čl. 62 - evidenčný list č. 147 na V. B. a L., z ktorého vyplýva, že z reálne vydelených nehnuteľností im bola vydelená aj parcela CKN XXX/X - orná pôda o výmere 1957 m2, aj CKN XXX/X - TTP o výmere 668 m2, okrem iných nehnuteľností na evidenčnom liste sú uvedení ako užívatelia. 9. Čl. 63 - evidenčný list č. 147 rovnaké údaje ako v predchádzajúcom bode 8. 10. Čl. 64 - stará mapa PKN XXXX. 11. Čl. 71 - vyjadrenie katastra, z ktorého vyplýva, že predbežná identifikácia parcely CKN XXX/X na stav EN pred THM sú parcely EN XXXX, XXXX/X Q. XXXX/X. Taktiež z tohto vyjadrenia pre súd vyplýva, že k zamapovaniu parciel EN pred THM došlo podľa reálnej deľby a taktiež z tohto vyjadrenia katastra pre súd v čase, kedy toto vyjadrenie bolo vydané, vyplynulo, že sú na liste vlastníctva už zapísané parcely CKN XXX/X/X, čo v tom čase bránilo zapísateľnosti rozsudku. 12. Čl. 72 - LV XXXX na EKN XXXX/X - TTP o výmere 1970 m2, čím mal súd daný okruh spoluvlastníkov a teda aj nerozlučný okruh strán konania v nadväznosti na identifikáciu v GP. 13. Čl. 76, 79, 80 - kópia mapy EN - v nadväznosti na vyjadrenie katastra súd túto mapu považuje za dôkaz, že mapou bola zamapovaná reálna deľba v prírode. 14. Čl. 82, 114 - rozsudok právoplatný 10C/21/85, kde Q. V., rod. K., žiadala určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v stave EN pred THM a tak aj bolo určené. Ide o manželku B. V., ktorý nehnuteľnosti získal od jej brata. Z odôvodnenia vyplýva, že ostatní súrodenci konštatovali reálnu aj súrodeneckú deľbu okrem parciel EN XXXX, XXXX. Z tohto rozsudku vyplýva aj to, že si nerobia nároky do toho, čo užívala Q. V., rod. K.. 15. Čl. 84, 85 - opakovaná identifikácia parciel. 16. Čl. 105, 106 - vyjadrenie svedka - geodeta + mapa EN pred THM. Geometrický plán je zapísateľný v tomto časovom okamihu len v časti vzhľadom na rozsudok 10C/21/85. 17. Čl. 231 - znalecký posudok, z ktorého súdu vyplýva, že CKN XXX/X zodpovedá EN XXXX/X/X a EN XXXX. Pokiaľ ide o parcelu EKN, ide o identitu s parcelou EKN XXXX/X. Z geometrického plánu a na
základe tohto znaleckého posudku bola oddelená parcela z pôvodného geometrického plánu EN XXXX/ X, ktorá už bola zapísaná na LV. Na ohliadke dňa 20.11.2015 čl. 88 svedkovia uviedli: Svedkyňa E. I., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, V. G. C. XXX uviedla. Vnímala označené hranice nehnuteľnosti geodetom. Býva v blízkosti spornej nehnuteľnosti, hneď za riekou. Žije tam od roku 1978. Nehnuteľnosť videla užívať žalobkyňu Q. V.. Žalovanú 1/ ani jej otca Q. K. nevidela užívať spornú nehnuteľnosť. Úrodu si brala Q. V. sama s deťmi, s nikým sa nedelila. Otcom svedkyne bol Q. P., aj dedo bol Q. P.. Aj jej právni predchodcovia mali svoje role vydelené. Ani so žalobkyňou sa čo do úrady nedelili, ani ona s nimi. Do roku 1978 bývala na kopci na druhej strane rieky a tiež vnímala užívanie spornej nehnuteľnosti rodinou V.. Po roku 1978 bývala za riekou a tiež vnímala užívanie nehnuteľnosti Q. V.Č.. Ani do roku 1978 nevidela nehnuteľnosť užívať Q. K.. Deľbu spornej nehnuteľnosti nevidela. Svedok Š.E. Y., nar. XX.X.XXXX, V. G. C. XXX uviedol. Spornú nehnuteľnosť užívali V.. Užívali to sami, neužívali to spoločne s inými. Svedok mal tiež po rodičoch svoje nehnuteľnosti. Jeho rodičia boli Y. Š. a V. Š.. Nedelili sa s rodinou žalobkyne o úrodu a ani ona sa s nimi nedelila o svoju úrodu. Žalovanú 1/ ani jej otca Q. K. na spornej nehnuteľnosti nikdy nevidel pracovať. Žalobkyňa sa nedelila o úrodu zo spornej nehnuteľnosti so žalovanou 1/ ani s jej otcom Q. K.. Svedok to nevidel. Nikdy nezažil spor o túto nehnuteľnosť. O deľbe bývalých pozemnoknižných spoluvlastníkov nevedel uviesť, ale naďalej trval na tom, že to vždy užívali V.. Ako 10-ročný pásol kravy a už vtedy to tak vnímal. Vždy to bol ich kus pozemku. Svedkyňa Š. Ž., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, V. G. C. XXX uviedla. Žalobkyňa je suseda, k žalovanej 1/ má príbuzenský vzťah. Matka žalovanej 1/ jej krstila syna. K obidvom má dobrý vzťah. Žije hneď v blízkosti spornej nehnuteľnosti. Ide o rodinný dom 272. Jej matka bola Q. Š.E., rod. B., B. Š. bol otec. Spornú nehnuteľnosť užívala pani V.. Žalovanú 1/ ani Q. K. spornú nehnuteľnosť nevidela užívať. V. sa o úrodu s nikým nedelili. Svedkyňa je z vrchov a tam má každý svoj kúsok. Nikdy nezažila spor o parcelu. Má 78 rokov. Chodila do školy a už vtedy tam pani V. kosila, sušila. K otázke deľby sa vyjadrila. Starý K. Q. bol otcom všetkých detí - B., E., L., Z., I.. Bolo 6 detí. Každému z detí vydelil otec 65 árov ornej pôdy a zbytok I. z V. (žalobkyni) za to, že prišla opatrovať deti, pretože deti boli malé, keď im zomrela matka. Sporná nehnuteľnosť je práve výsledkom deľby ich otca. To je práve tá roľa, ktorú dostala Q. V.. Na druhej strane cesty, kde je rodinný dom č. 2, tá roľa bola vydelená otcovi žalovanej 1/ - Q. K.. Bolo to v rámci výmery 65 árov. On má v záhrade 27 árov. Keď staval dom, nemal peniaze, preto zvyšnú časť výmery do 65 árov odpredal Z. a O.. Svedok C. B., nar. XX.X.XXXX, V. G. C. XXX uviedol. So žalobkyňou i žalovanou 1/ má bežný občiansky vzťah. V lokalite žije od narodenia. Žil v rodinnom dome č. 5 do roku 1978 vo vzdialenosti približne 400 m. Teraz žije v rodinnom dome 267 za riekou, oproti spornému pozemku. Z obidvoch lokalít mal vedomosť o spornom pozemku. Na nehnuteľnosti videl pracovať nebohú Q. V., po jej smrti B. V.. Nikdy tam nevidel pracovať žalovanú 1/ ani jej otca Q. K.. Nevedel sa vyjadriť, či sa spoluvlastníci podelili o spornú nehnuteľnosť. Jeho otec bol B. C., matka Š. C., rod. Š.. Aj oni mali 5,5 ha u K., ale mali svoje reálne vydelené nehnuteľnosti. Úrodu si brali len oni ako rodina, nedelili sa s cudzími o úrodu podľa podielov. Taktiež do spornej nehnuteľnosti žalobkyne nikdy si nerobili nijaké nároky. Úrodu zo spornej nehnuteľnosti si brala len rodina V.. S nikým sa úrodu podľa podielov nedelili. Nikdy nezažil spor o túto nehnuteľnosť, že by sa niekto domáhal užívania alebo vlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Q. K. mal vydelenú svoju nehnuteľnosť pod rodinným domom č. 2 aj so záhradou a potom ešte nehnuteľnosť v blízkosti spornej nehnuteľnosti, ale nebola to sporná nehnuteľnosť. Tú nehnuteľnosť predal O.C. N. a Z. Z.. Svedkyňa P. Z., rod. V., nar. XX.X.XXXX, V. G. C. XXX uviedla. K žalobkyni i žalovanej 1/ má bežný vzťah. Vnímala označené hranice spornej nehnuteľnosti svedkom - geodetom. Žije tam od roku 1980 a v živote tu iného nevidela pracovať len pani V. s manželom a s deťmi. Nikdy tam nevidela žalovanú 1/ ani jej otca Q. K.. Počas života tu neboli nijaké spory ohľadom tejto nehnuteľnosti. Nikto sa nedomáhal užívania alebo vlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Úrodu zo spornej nehnuteľnosti si vždy brala len pani V.. Svedkyňa sa tu vydala. Manžel je z tejto lokality. Rodičia manžela boli Q. O. a U.. Svedkyňa býva v rodinnom dome 171. Je postavený za riekou oproti spornej nehnuteľnosti. Mala možnosť vnímať, kto spornú nehnuteľnosť užíval. Deľbu pozemnoknižných spoluvlastníkov čo do spornej nehnuteľnosti nevnímala. Odkedy tam však žila, vnímala to, že bola to nehnuteľnosť v celku a užívala to pani V.. Svedok Ing. T. R. - geodet na ohliadke dňa 20.11.2015 označil hranice spornej nehnuteľnosti predtým, než sa k tejto nehnuteľnosti vyjadrovali strany konania a svedkovia. Dňa 4.12.2015 čl. 105 uviedol, že parcela CKN XXX/X by predbežne mala zodpovedať parcelám EN pred THM XXXX, XXXX/X a XXXX/X. Pozemková mapa bola vypracovaná skôr ako mapa EN pred THM (okolo roku 1950) s rovnakými číslami parciel na základe mapovania podľa reálneho užívania (držby a deľby v prírode). Svedkyňa U. K., manželka Q. K. a matka žalovanej 1/, na pojednávaní dňa 10.5.2018 uviedla. Na pozemku mali s manželom zasadené zemiaky, ale jeho sestra bola chorý človek, s každým sa vadila. Vytrhala im byle. Manžel sa s ňou nechcel dohadovať, vláčila ho po súde. Mala problémy aj s inými susedmi, preto odkúpili susedia od manžela časť pozemku. Sporný
pozemok patril manželovi. Bolo to jeho dedičstvo. Nepatril mu len spoluvlastnícky podiel v spornom pozemku, ale patril mu celý sporný pozemok. Ohradený pozemok pod rodinným domom získal manžel od Q. K.. Ten to od kohosi kúpil (odpovedala po našepkaní žalovanou 1/). Pozemok, ktorý manžel predal Z. a O., patril len manželovi. Získal ho v celosti dedením po Q. K.. Žalovaná 1/ je dcérou svedkyne. V spornej lokalite bývajú od roku 1964. B. V. a L. užívali pozemok od roku 1991 doteraz. 6. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: V tomto smere súd poukazuje na bod 1. záväzný predmet sporu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd je viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2, 3 CSP a zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vyplýva len to, že súd má odstrániť procesné vady, ktoré prvostupňový súd odstránil. Keďže nedošlo k zmene skutkového stavu bez právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd nemohol dvakrát o tej istej veci rozhodnúť rozdielnym spôsobom. Ide o tzv. inštančnú alebo kasačnú záväznosť, rešpektovanie právneho názoru súdu vyššej inštancie. Z tohto záväzného právneho názoru súdu vyššej inštancie nevyplýva, že by mal súd žalobu zamietnuť pre nedostatočný okruh strán konania tak, ako tvrdil právny zástupca žalovanej 1/. Z tohto záväzného právneho názoru nevyplýva posúdenie veci z vecného hmotnoprávneho hľadiska. Záväzný právny názor odvolacieho súdu sa týkal len odstránenia procesných vád, preto súd si nedovolil svojvôľu a nedovolil si prekročenie záväzného právneho názoru odvolacieho súdu (zbiera IV, strana 62, Ústavný súd SR III ÚS 46/2013, Ústavný súd SR II ÚS 346/2008, Ústavný súd ČR PL ÚS 37/2003, NS SR sp. zn. 3 Cdo 12/2016, z ktorých vyplýva zákaz svojvôle súdu, teda zákaz rozhodovať mimo záväzný pokyn odvolacieho súdu bez zmeny skutkového stavu, tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Preto súd vo veci samej v hmotnoprávnej oblasti, keďže nedošlo k zmene skutkového stavu (čo súd odôvodnil v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku), rozhodol totožne a v nasledovnej časti preberá po skutkovej a právnej stránke odôvodnenie prvostupňového súdu, ktoré v hmotnoprávnej a vecnej rovine nebolo napadnuté záväzným právnym názorom odvolacieho súdu: Skutkové a právne vyhodnotenie sporu totožné so skutkovým a právnym vyhodnotením sporu podľa rozsudku č. k. 4C/237/2015-277 zo dňa 10.5.2018: Sporná nehnuteľnosť CKN XXX/X je identická s časťou parcely EKN XXXX/X - TTP o výmere 1970 m2, zapísanej na LV XXXX, kat. úz. V. G. C. (predtým PKN XXXX/X). Právni predchodcovia žalobkyne boli do pozemkovej knihy zapísaní v ideálnych spoluvlastníckych podieloch, ale v hmotnoprávnej rovine išlo už o užívanie na základe skutočnej deľby a držby do roku 1950. Aj z vyjadrenia svedka - geodeta je zrejmé, že už pozemková mapa, ktorá predchádzala mapu EN pred THM, zamapovala skutočnú reálnu deľbu a držbu a následne podľa vyjadrenia katastra nehnuteľností aj mapa EN pred THM. Rovnako vypovedali aj ostatní žalovaní a svedkovia, ktorí potvrdili faktickú reálnu deľbu, podľa ktorej aj oni a ich právni predchodcovia mali vydelené svoje nehnuteľnosti, rovnako aj žalobkyňa a jej právni predchodcovia. Pôvodným spoluvlastníkom bol B. K., ktorého deťmi boli Q., Q., L., B., Z. O., rod. K.. Právnou nástupkyňou Q. K. je žalovaná 1/. Právnou nástupkyňou Q. K. je Q. V., rod. K.. Q. V., rod. K., bola zároveň manželkou B. V., ktorý kúpil od B. K. ml., švagra, na základe zmluvy Č. XXX/XX aj jeho reálne vydelené nehnuteľnosti, hoci formálne vedené v ideálnych spoluvlastníckych podieloch. Z kúpno-predajnej zmluvy Č. XXX/XX z 2.3.1956 vyplýva, že predal B. K. B. V. s manželkou Q., rod. K., celý svoj majetok vrátane pozemnoknižnej parcely 5853/6. Z čl. 9 spisu z osvedčenia o dedičstve 16D/64/2013 po B. V., zomr. X.X.XXXX, vyplýva, že dedičkou bola L. V., a to aj parcely EKN XXXX/X - TTP o výmere 1970 m2, LV XXXX. Aj keď je tu uvedený ideálny spoluvlastnícky podiel, je zrejmé, že v skutočnosti išlo o reálne vydelené nehnuteľnosti v hmotnoprávnej rovine a len vo formálnej rovine naďalej boli vedené v ideálnych spoluvlastníckych podieloch. V nadväznosti na rozhodnutie 911/1932 súd mal preukázané, že došlo k reálnej deľbe a zámenám v dávnej minulosti do roku 1950, čo je titul nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 132 Občianskeho zákonníka „iná skutočnosť“. Zápisy ostali naďalej v ideálnych spoluvlastníckych podieloch vo formálnej rovine v pozemkovej knihe a následne v dedičských rozhodnutiach, pretože práve na tom je založená faktická reálna deľba v prírode, že došlo fakticky mimo pozemkovú knihu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou a zámenami, avšak nie mimo pozemnoknižných spoluvlastníkov. Čiže reálna deľba bola a zámeny boli realizované medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi v hmotnoprávnej rovine, avšak mimo zápisy v pozemkovej knihe. Reálnu deľbu súd mal okrem už uvedených výpovedí právnych nástupcov ostatných pozemnoknižných spoluvlastníkov (ostatných žalovaných) z podelenej pozemnoknižnej parcely PKN XXXX/X výpoveďami svedkov žijúcich v danej lokalite, ktorí mali vedomosť o tom, že v danej lokalite reálna deľba prebehla, pretože každý užíval reálne vydelenú nehnuteľnosť a nikto neužíval nehnuteľnosti spoločne podľa podielov (reálna deľba je založená na faktickom stave dlhodobého užívania reálne vydelených nehnuteľností). Deľbu reálnu pozemnoknižnej nehnuteľnosti PKN XXXX/X súd mal preukázanú aj dedičskými rozhodnutiami, z ktorých vyplýva, že právni nástupcovia ostatných spoluvlastníkov danej pozemnoknižnej parcely mali a dedili aj reálne vydelené nehnuteľnosti.
Rovnako právny predchodca žalovanej 1/, ktorá so žalobou ako jediná nesúhlasila, mal reálne vydelenú nehnuteľnosť pod rodinným domom a ďalšie reálne vydelené nehnuteľnosti, ktoré odpredal Z. a O., tak ako to uviedla svedkyňa Š. Ž. na ohliadke. Aj svedkyňa U. K. na pojednávaní dňa 10.5.2018 uviedla, že pod rodinným domom a nehnuteľnosti predané Z., O., ako aj sporná nehnuteľnosť boli reálne vydelené nehnuteľnosti. Nespomínala, neuvádzala, že by išlo o predmet spoluvlastníctva u niektorej z týchto nehnuteľností. Tvrdila len, že sporná nehnuteľnosť bola reálne vydelená v rámci súrodeneckej deľby jej manželovi Q. a nie právnej predchodkyni žalobkyne. Deľbu pozemnoknižnej parcely PKN XXXX/X, výsledkom ktorej je reálne vydelená nehnuteľnosť CKN XXX/X a iné reálne vydelené nehnuteľnosti, mal súd preukázanú a zároveň aj súrodeneckú deľbu záväzným a právoplatným rozsudkom 10C/21/85 na čl. 82. Účastníkmi tohto konania bola ako žalobkyňa Q. V., rod. K. a ako žalovaní O. J., L. K., Q. K., B. K., P. K., Q.Q. K., M. B., M. K., W. Š., C. K., B. Š., Y. A., B. A.. Pre všetkých týchto účastníkov konania je uvedený rozsudok, ktorý je právoplatný, zároveň aj záväzný. Je teda záväzný aj pre Q. K., právneho predchodcu žalovanej 1/. Týmto rozsudkom mal súd jednoznačne preukázané, že predmetom konania boli nehnuteľnosti reálne vydelené parcely EN pred THM, čo rešpektovali všetci uvedení účastníci konania vrátane Q. K., právneho predchodcu žalovanej 1/. Zároveň z tohto rozsudku vyplýva, že všetci majú reálne vydelené nehnuteľnosti v iných miestach (pretože žalobu o určenie vlastníckeho práva podala Q. V., rod. K.). Jediná nepodelená nehnuteľnosť spomínaná v odôvodnení rozsudku sú lúky pod č. EN XXXX a XXXX. Priamo v odôvodnení tohto rozsudku sa konštatuje, že súrodenci na vydelených podieloch postavili si rodinné domy a žalobkyňa užívala nehnuteľnosti uvedené v žalobe. Ostatní mali svoje podiely vydelené za života otca Q. K.. Ohliadkou súd zistil, že každý užíva v prírode oplotené oddelené časti pozemnoknižných parciel s výnimkou lúk EN XXXX, XXXX, ktoré neboli predmetom žaloby. Reálnu deľbu a užívanie PKN parcely XXXX/X (terajšej EKN XXXX/X) z pozemnoknižnej vložky XXXX Q. V. mal súd preukázané aj identifikáciou parciel geodézie v Čadci na čl. 84, z ktorej vyplýva, že PKN XXXX/X bola podelená na parcely EN pred THM a zároveň aj to, že užívateľom týchto parciel EN pred THM bola Q. V.. Pokiaľ sa v rozsudku 10C/21/85 spomínajú nepodelené lúky EN XXXX a XXXX, z identifikácie na čl. 85 vyplýva, že EN XXXX a XXXX nie sú lúky, ale les. Z identifikácie podľa pozemkovej knihy a EN pred THM vystavenej Strediskom geodézie Čadca na čl. 61 súd mal preukázané, že je tu uvedená aj pozemnoknižná parcela XXXX/X a ostatné pozemnoknižné parcely. U všetkých sú uvedené parcely EN pred THM, na ktoré boli podelené a uvedené je evidenčné číslo užívateľa, č. 147 - V. B. a žena Q., rod. K., V. G. C. X. Z čl. 62 vyplýva, že ide o evidenčný list č. 147 - V. B. a L., rod. I., ktorí namiesto pôvodných užívateľov V. B. a Q., rod. K., boli zapísaní na evidenčný list č. 147 na tam uvedené nehnuteľnosti, pričom na čl. 62 je V. B. a L., rod. I., zapísaná aj ako užívateľka parcely CKN XXX/X - orná pôda o výmere 1957 m2, keďže evidenčný list č. 147 na čl. 62 je už v stave CKN na rozdiel od evidenčného listu 147 na čl. 61, ktorý je na stav PKN a EN pred THM. V. B. a L. na evidenčnom liste č. 147 sú zároveň zapísaní aj na nehnuteľnosť CKN XXX/X - TTP o výmere 668 m2. Rovnaké závery vyplývajú aj z evidenčného listu 147 čl. 63 na V. B. a L., teda skutočnosť, že boli vedení aj ako užívatelia parciel CKN XXX/X o výmere 1957 m2 a /2 o výmere 668 m2. Reálnu deľbu zodpovedajúcu parcelám EN pred THM súd mal preukázanú aj mapami EN čl. 64 v nadväznosti na vyjadrenie katastra nehnuteľností na čl. 71, z ktorého mal preukázané, že mapy EN pred THM boli vyhotovené podľa reálnej deľby, užívania v prírode (zamapovali reálnu deľbu v minulosti). Rovnaký záver vyplýva z vyjadrenia svedka - geodeta Ing. R. na čl. 105, ktorý uviedol, že skôr ako mapa EN pred THM bola vypracovaná pozemková mapa (okolo roku 1950) s rovnakými číslami parciel ako sú čísla parciel EN pred THM a išlo o zamapovanie podľa reálneho užívania (držby a deľby v prírode). Mapa, ktorá zamapovala okolo roku 1950 túto reálnu deľbu, je na čl. 106. Taktiež kataster doručil mapy EN pred THM čl. 72 a nasl. spisu, ktoré zamapovali reálnu deľbu podľa vyjadrenia katastra. Podľa vyjadrenia katastra predbežná identifikácia parcely CKN XXX/X na stav EN pred THM zodpovedá parcelám EN pred THM XXXX, XXXX/X, XXXX/X. Tieto parcely boli reálne vydelené a sú zamapované pozemkovou mapou i mapami EN pred THM. Z identifikácie parciel na stav EN pred THM vyplýva, že parcely EN pred THM, s ktorými je sporná nehnuteľnosť identická, boli v užívaní žalobkyne a jej právnych predchodcov a keďže ide vo vyjadrení na stav CKN o parcelu CKN XXX/X, z evidenčného listu 147 vyplýva, že v stave CKN užívateľom je V. B. a L.. Žalovaná 1/ nepreukázala, že na evidenčnom liste ako užívateľ reálne vydelených nehnuteľností v stave EN pred THM, resp. v stave CKN bol vedený jej právny predchodca Q., resp. samotná žalovaná 1/. Na ohliadke svedok - geodet označil prírodné hranice spornej nehnuteľnosti, ktoré zodpovedajú parcelám EN pred THM, ich častiam (s výnimkou späťvzatej časti). K zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva reálnou deľbou a držbou došlo v dávnej minulosti do roku 1950. Od zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva reálnou deľbou a zámenami do zamapovania ubehla dlhšia doba nerušeného užívania reálne vydelených nehnuteľností, ktoré boli ohraničené prírodnými hranicami, medzami. V čase vzniku evidencie nehnuteľností boli takto reálne
vydelené nerušene užívané nehnuteľnosti zamapované najskôr mapou pozemkovou, neskôr mapami EN pred THM podľa reálnej deľby a držby. Takto bolo zrušené a vyporiadané spoluvlastníctvo k celej pozemnoknižnej parcele PKN XXXX/X (do roku 1950 v čase zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva reálnou deľbou a zámenami platil stav PKN a nie stav EKN). Celá PKN parcela 5853/6 bola podelená medzi pozemnoknižných spoluvlastníkov. Došlo tak k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva k celku a nie len k časti. Právny zástupca žalovanej 1/ kládol žalovaným a svedkom zavádzajúce otázky, keď sa ich pýtal na deľbu parcely CKN XXX/X. Parcela CKN XXX/X (predtým parcely EN pred THM) je výsledkom deľby pozemnoknižnej parcely XXXX/X, teda po zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva táto nehnuteľnosť už nemôže byť v spoluvlastníctve, ale bola reálne v celosti vydelená do výlučného vlastníctva právnemu predchodcovi žalobkyne a žalovanej 1/ a následne v rámci súrodeneckej deľby podelená medzi súrodencami, tak ako to vyplýva z rozsudku. Od momentu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou a zámenami do roku 1950 ideálne spoluvlastníctvo neexistovalo, bolo zrušené a vyporiadané. Len vo formálnej rovine naďalej boli evidované ideálne spoluvlastnícke podiely. V hmotnoprávnej rovine už pred rokom 1950 bol každý zo spoluvlastníkov výlučným vlastníkom reálne vydelených nehnuteľností. V každej pozemnoknižnej vložke je zapísaných viacej pozemnoknižných parciel s rovnakými ideálnymi spoluvlastníckymi podielmi a s rovnakými spoluvlastníkmi. Preto reálna deľba sa netýkala len pozemnoknižnej parcely PKN XXXX/X, ale všetkých pozemnoknižných parciel zapísaných v rovnakých vložkách, v rovnakých podieloch na totožný okruh spoluvlastníkov. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky uverejnenej v zbierke IV u niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal pritom aj takéto riešenie; netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa uvedeného rozhodnutia č. 911/1932 ÚZ treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľnosti zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním). Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP je v takom prípade daný na určení vlastníckeho práva k vydeleným nehnuteľnostiam alebo na určení, že došlo k zrušeniu a rozdeleniu podielového spoluvlastníctva. Naliehavý právny záujem nie je daný na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré fakticky zaniklo, bolo zrušené, ani na určení ideálneho spoluvlastníckeho podielu k predmetu vlastníctva, ktorý zanikol zrušením a vyporiadaním. Súd je viazaný výrokom rozhodnutia, nie je viazaný odôvodnením rozhodnutia (§ 228 ods. 1 CSP). Preto aj keď rozhodnutie 911/1932 bolo vydané na základe znaleckého posudku ako jedného z dôkazných prostriedkov, ide o odôvodnenie rozhodnutia 911/1932, nejde o záväznú výrokovú časť. Odôvodnením rozhodnutia nie je súd viazaný a je viazaný výrokovou časťou rozhodnutia. Môžu byť použité akékoľvek dôkazy, aby súd získal skutkový stav, ktorý môže subsumovať pod rozhodnutie 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Ktoré dôkazy súd vykoná, rozhodne súd. Nie je pri tom viazaný rozhodnutím 911/1932, resp. iným rozhodnutím. Podľa § 132 ods. 1 CSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 186 ods. 2 CSP ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 206, § 207 ods. 1, 2 CSP ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov na návrh strany konania znalca. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd dospel k záveru, že na posúdenie v tomto konkrétnom prípade nie sú potrebné odborné znalosti, preto nenariadil dokazovanie znalcom. Taký návrh nevzniesli strany konania. Všetci známi žalovaní súhlasili s tým, že v dávnej minulosti bola deľba. Podľa § 186 ods. 2 CSP, § 215 ods. 1, 2 CSP súd založil svoj záver na zhodnom tvrdení týchto strán konania. Týmto dôkazom spolu s ďalšími dôkazmi (výsluch svedka - geodeta, listinné dôkazy) mal súd dostatočne preukázanú deľbu celej pozemnoknižnej parcely v prírode.
Z vykonaných dôkazov súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery. V prvom rade súd ustálil, že nárok na ideálny spoluvlastnícky podiel má právny vzťah k pozemnoknižnej parcele. Nárok na ideálny spoluvlastnícky podiel jednotlivých spoluvlastníkov - žalovaných nemá vzťah k vydeleným parcelám CKN (EN pred THM) jednotlivo. Z toho logicky vyplýva, že veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov treba odvíjať čo do výmery z celkovej pôvodnej výmery pozemnoknižnej parcely v čase, kedy došlo k deľbe a nie od výmery parciel EN, resp. CKN, resp. EKN, ktorá už je po vyporiadaní vlastníckeho práva niektorých spoluvlastníkov do stavu CKN čo do výmery menšou parcelou ako bola pôvodná pozemnoknižná parcela (a naďalej sa bude jej výmera zmenšovať v príčinnej súvislosti s tým, ako si jednotliví spoluvlastníci budú vybavovať vlastnícke právo k reálne vydeleným nehnuteľnostiam do stavu CKN). Z tohto dôvodu aj záver, či došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, treba posúdiť z hľadiska celej pozemnoknižnej parcely, ku ktorej sa podiely jednotlivých pozemnoknižných spoluvlastníkov vzťahovali. V nadväznosti na uvedené základnou podmienkou bolo preukázať, či ku dňu rozhodovania súdu podľa § 217 ods. 1 CSP existuje spoluvlastnícky vzťah k parcele EKN (predtým PKN) alebo tento spoluvlastnícky vzťah bol v dávnej minulosti zrušený a vyporiadaný reálnou deľbou medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi pôvodnej pozemnoknižnej parcely PKN a teda či v dôsledku zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva spoluvlastníctvo zaniklo a existujú len reálne vydelené nehnuteľnosti, ku ktorým je možné určiť vlastnícke právo. Bolo teda treba ustáliť, či spoluvlastníci zapísaní na liste vlastníctva na parcelu EKN, z ktorej je vytvorená sporná nehnuteľnosť, sú na liste vlastníctva zapísaní len formálne. Parcela EKN bola na list vlastníctva zapísaná na základe výsledkov ROEPu. K tvrdenému zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva však došlo v dávnej minulosti (do roku 1950), dávno pred vznikom parcely EKN a pred jej zápisom na LV. V tomto konaní je preukázané, že k faktickej deľbe v prírode došlo do roku 1950. V tom čase neexistovala parcela EKN vytvorená ROEPom, ale parcely PKN zapísané v pozemkovej knihe. Súd bol povinný aplikovať také hmotné právo a také evidencie pozemkov, ktoré platili ku dňu reálnej deľby v prírode. V čase reálnej deľby v prírode, približne do roku 1950, namiesto parcely EKN existovala pozemnoknižná parcela. Nielen z výpovede žalovaných mal súd preukázané, že pozemnoknižné parcely boli podelené medzi pozemnoknižných spoluvlastníkov, ale takýto záver mal súd preukázaný aj porovnaním pozemnoknižnej mapy s mapou EN pred THM. Z porovnania vyplýva, že mapa EN pred THM zamapovala reálnu deľbu pozemnoknižnej parcely v prírode podľa prírodných hraníc - medzí. Tým mal preukázaný záver, že pozemnoknižná parcela bola podelená na parcely zamapované mapami EN pred THM a tieto boli vydelené jednotlivým pozemnoknižným spoluvlastníkom (právnej predchodkyni žalobkyne, ale aj žalovaným, resp. ich právnym predchodcom). V pozemnoknižných vložkách na pozemnoknižné parcely nie je zapísaná len sporná pozemnoknižná parcela PKN, ale aj iné pozemnoknižné parcely. Ku všetkým tam zapísaným pozemnoknižným parcelám pozemnoknižní spoluvlastníci (totožní so spoluvlastníkmi parcely EKN) mali rovnakú výšku podielov, ktorá zodpovedá aj výške podielov zapísaných na liste vlastníctva na jednotlivých spoluvlastníkov, resp. ich právnych predchodcov. Z uvedeného mal súd preukázané, že v čase deľby, vzhľadom k rovnakému okruhu pozemnoknižných spoluvlastníkov, k veľkému počtu pozemnoknižných parciel a rovnakej výške podielov, nedochádzalo medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi k deľbe a zámenám takým spôsobom, že by všetci pozemnoknižní spoluvlastníci mali vydelené svoje podiely len zo spornej pozemnoknižnej parcely PKN. Keďže podiely a okruh spoluvlastníkov boli v čase deľby rovnaké, delili a zamieňali medzi všetkými pozemnoknižnými parcelami zapísanými na tých istých spoluvlastníkov v rovnakých podieloch. Preto nemusí mať každý zo spoluvlastníkov (vrátane neznámych) vydelený svoj podiel len v spornej pozemnoknižnej parcele PKN (teraz EKN). Niektorí spoluvlastníci mali vydelené svoje podiely v iných pozemnoknižných parcelách. Rozhodujúce bolo to, že všetci mali vydelené, každý užíval výlučne svoje reálne vydelené nehnuteľnosti, rešpektoval vlastnícke právo ostatných a to dlhodobo. Niektorí zo spoluvlastníkov so svojimi vydelenými nehnuteľnosťami disponovali (predali, darovali a pod.). Skutočnosť, že niektorí spoluvlastníci ku dnešnému dňu nemajú vydelené nehnuteľnosti v spornej pozemnoknižnej parcele PKN, resp. nedisponujú reálne vydelenými nehnuteľnosťami, neznamená, že k deľbe nedošlo a že ich právnym predchodcom ich spoluvlastnícky podiel v reálnej rovine nebol vydelený. Zjednocujúce rozhodnutie 911/1932 bolo vydané pre zjednotenie aplikácie práva platného do roku 1950 a bolo založené na dlhodobom faktickom stave, nie formálnom stave. V zmysle rozhodnutia 911/1932 deľba a zámena predstavujú v zmysle Občianskeho zákonníka „iné skutočnosti ustanovené zákonom“, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Deľba a zámena v dávnej minulosti do roku 1950 sú titulom, na základe ktorého právny predchodca žalobkyne získal k vydelenej nehnuteľnosti vlastnícke právo. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nadobudnúť vlastnícke právo súbežne na základe dvoch rôznych nadobúdacích titulov (v tomto prípade deľby a vydržania). Keď teda súd dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobcu nadobudli vlastnícke právo deľbou, ďalej sa nezaoberal skúmaním právneho titulu vydržania vlastníckeho práva.
Reálnou deľbou nadobudli vlastnícke právo právni predchodcovia žalobkyne. Zo 16D/64/2013 po B. V., zomr. X.X.XXXX (D 470/77) je preukázané, že L. V. zdedila podiel v parcele EKN XXXX/X - TTP o výmere 1970 m2, zapísanej na LV č. XXXX, z ktorej je reálne vydelená sporná nehnuteľnosť. Aj keď prechod vlastníckeho práva dedením prebiehal vo formálnej rovine (v dedičských rozhodnutiach) v ideálnych spoluvlastníckych podieloch, v hmotnoprávnej rovine išlo o prechod vlastníckeho práva k reálne vydeleným nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve. Novovzniknuté parcely teda nevznikli vytvorením geometrickým plánom. Geometrický plán z dôvodu vykonateľnosti (zapísateľnosti) rozsudku graficky znázornil parcely v prírode reálne vydelené, ohraničené medzami, oplotením, ktoré vznikli už v dávnej minulosti do roku 1950 faktickým zrušením spoluvlastníctva v prírode reálnou deľbou, zámenami, ktoré boli dlhodobo rešpektované. Čo do určenia vlastníckeho práva rozsudok nemá konštitutívny charakter. Má deklaratórny charakter. Deklaruje vznik vlastníckeho práva v minulosti. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Takýmto údajom je aj zápis na liste vlastníctva, že parcela EKN je v spoluvlastníctve tam uvedených spoluvlastníkov. Žalobkyni sa v nadväznosti na zákonnú domnienku dlhodobého, faktického, nerušeného užívania vydelenej nehnuteľnosti (R 911/1932) podarilo preukázať opak (§ 192 CSP). Preukázala, že zápis spoluvlastníctva na liste vlastníctva je len formálny. Je teda daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP, na zosúladení skutočného hmotnoprávneho stavu vlastníckeho práva s formálnym stavom vlastníctva vedeným na liste vlastníctva. Naviac, aj mapy EN a evidencia EN mali záväzný charakter, ktorý nebol rešpektovaný pri zápise parcely EKN na list vlastníctva v rámci ROEPu. Napriek tomu, že parcela EKN (predtým PKN) bola v dávnej minulosti reálne podelená, v ROEPe túto nehnuteľnosť zapísali do stavu pred deľbou, teda do stavu spoluvlastníckych podielov, čím, podľa názoru súdu, došlo takýmto spôsobom k odňatiu vlastníckeho práva vlastníkom, ktorí nehnuteľnosti mali reálne vydelené, pričom deľba bola evidovaná a zamapovaná. Skutočnosť, že vlastníci na evidenčných listoch boli vedení len ako užívatelia a nie vlastníci, zodpovedá platnej právnej legislatíve v čase socializmu, kedy nemohli byť zapísaní skutoční vlastníci na listy vlastníctva k parcelám EN pred THM vzhľadom k obmedzeniu výmery, ktorú v tom čase vlastník mohol vlastniť, ktorá v tom čase mohla byť predmetom vlastníctva. Preto podľa zákona o evidencii nehnuteľností tieto nehnuteľnosti boli vedené v užívacom stave napriek tomu, že v hmotnoprávnej rovine išlo o vlastníkov reálne vydelených nehnuteľností. Z uvedených dôvodov súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil, že sporná nehnuteľnosť parcela CKN XXX/X - orná pôda o výmere 1369 m2, identická s časťou parcely EKN XXXX/X - TTP o výmere 1970 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. V. G. C., patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne. Na strane žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na zosúladení hmotnoprávneho stavu vlastníctva k reálne vydeleným nehnuteľnostiam s formálnym stavom spoluvlastníctva na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. V. G. C. podľa § 137 písm. c) CSP. 7. Trovy konania: Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná nedôvodne čo do výmery 588 m2 (do geometrického plánu a do žaloby bola zahrnutá aj tá časť nehnuteľnosti, ktorá už bola v stave CKN zapísaná na list vlastníctva právnej predchodkyni žalobkyne a ďalšiemu rozhodovaniu bránila prekážka res iudicata), potom porovnaním výmery súd dospel k záveru, že pôvodne žalovaná výmera tej istej nehnuteľnosti bola 1957 m2, čo je 100 %. Po čiastočnom späťvzatí čo do výmery 588 m2 predmetom sporu ostala výmery 1369 m2, čo je 70 % úspech a 30 % neúspech. Čistý úspech žalobkyne je v rozsahu 40 %. Z toho dôvodu súd zaviazal žalovanú 1/ nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 40 %, teda v rozsahu čistého úspechu v nadväznosti na § 255 ods. 1, 2 CSP. Výška náhrady trov konania bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu. Pokiaľ ide o ostatných žalovaných, žalobkyňa nežiadala, neuplatnila návrhom právo na náhradu trov konania voči ostatným žalovaným vzhľadom k tomu, že nebránili žalobkyni v tom, aby si vysporiadala svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Keďže ide o návrhové konanie, súd žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania proti ostatným žalovaným, ktorí so žalobou súhlasili, a to napriek tomu, že žalobkyňa bola úspešnou stranou konania aj vo vzťahu k nim a v nadväznosti na § 255 ods. 1, 2 CSP by jej za iných okolností patrilo právo na náhradu trov konania.
8. Súd zaviazal žalobkyňu nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom trov preddavkovaných štátom sumu 8,92 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na základe § 259 CSP titulom náhrady nákladov za použitie osobného motorového vozidla na ohliadku (čl. 104). Ohliadka bola konaná dňa 20.11.2015. Bolo použité vozidlo Okresného súdu Čadca, ŠPZ CA-816-CF. Ohliadka sa konania na mieste samom - obec V.Á. G. C.. Podľa vyhlášky č. 632/08 Z. z. doplnenej opatrením MPSVR SR 632/08 Z. z. podľa záznamu o premávke vodič vykázal na trase Čadca - V. G. C. a späť ubehnutých 34 km. 34 x (0,064 x 1,242 + 0,183) = 8,92 €. Náhrada za použitie motorového vozidla
teda predstavuje 8,92 €. V takejto výške súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca trovy preddavkované štátom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.