Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-283-2016.pdf
PDF · 178.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/283/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka: S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Y. 5, H., zastúpená: Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková s.r.o., so sídlom Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava a otec: V.. M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt U. XXXX, G. U., bývajúci na adrese, za účasti B. prokuratúry Bratislava V, so sídlom Prokofievova 4, Bratislava, na návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého Q. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. III. Otec je povinný platiť výživné na maloletého Q. v sume 100 eur mesačne od 20.12.2016 vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého. IV. Zročné výživné za obdobie od 20.12.2016 do 31.08.2020 v sume 100 eur je otec povinný zaplatiť do 3 dní odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia k rukám matky. V. Súd zakazuje styk maloletého Q. K., nar. XX.XX.XXXX s jeho otcom V.. M. K., nar. XX.XX.XXXX. VI. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a . VII. O trovách znaleckého dokazovania súd rozhodne samostatným rozhodnutím. VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2016 žiadala matka zveriť maloletého Q. do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi určiť výživné na dieťa od podania návrhu v sume 200 eur mesačne, jeho styk s dieťaťom neupraviť a priznať jej plnú náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od 01/2016, Q. je v jej starostlivosti a otec, vzhľadom na jeho závažné duševné ochorenie, sa s ním stýka za jej prítomnosti. Matka je spôsobilejšia pre riadnu výchovu dieťaťa, má lepšiu stabilitu budúceho výchovného prostredia pre syna, trávi s ním všetok čas, je na rodičovskej dovolenke. Od otca prebrala v 08/2015 v hotovosti 2.800 eur a 400 eur (ako rodičovský príspevok, ktorý jej mal byť v budúcnosti vyplatený) a celá suma 3.200 eur bola určená ako výživné na maloletého, z ktorej v zmysle dohody s otcom čerpala po 200 eur mesačne. Tieto finančné prostriedky už minula a otec jej ďalšie financie neposkytol. 2. Otec vo vyjadrení k návrhu súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, ale s tým, že ho obaja rodičia budú zastupovať a spravovať jeho majetok. S výškou výživného nesúhlasil, nemá príjem, zdravotné problémy mu bránia trvale sa zamestnať, lebo potrebuje pravidelné hospitalizácie, čo zamestnávatelia nechcú akceptovať. Jeho rodičia ho chceli v 08/2015 dať na psychiatriu, mal strach, že sa odtiaľ nevráti, alebo že tam z nebo urobia blázna, preto dal matke dieťaťa nasporených 2.800 eur a 400 eur, čo jej dal už v minulosti ešte pred tým, všetko na výživu ich syna. Čerpať z nich po 200 eur bol nápad matky, nesúhlasil s ním, bol ochotný dať na syna 150 eur v dobe, keď pracoval a keď žili spolu.
Do rozchodu hradil všetky náklady na dieťa a domácnosť. Aktuálne nemá príjem, preto je schopný platiť max. 100 eur výživné. Musí platiť cca 200 eur hypotéku a cca 200 eur nájomné za byt v U., v ktorom bývajú neplatiči, ktorých sa mu nepodarilo vysťahovať. Matke dal ešte 150 eur v 12/2016 v hotovosti cez dvere, aby ho pustila navštíviť syna. Celkovo jej dal 3.335 eur a výživné po 150 eur mesačne od 01/2016 má vopred zaplatené až do 10/2017. Otec sa chce stýkať so synom, stýka sa s ním sporadicky, lebo mu v styku matka bráni a podmieňuje to platením výživného. Žiada upraviť styk každý párny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, právneho zástupcu matky, kolízneho opatrovníka a zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava V, oboznámením: rodného listu maloletého Q.; prijímacieho dokladu z 30.05.2016; potvrdenia o dočasnej PN otca od 12.09.2016 s Dg. F XX.X; lekárskych správ o zdravotnom stave otca a maloletého; hodnotení dieťaťa predškolským zariadením; dokladov o príjmových a majetkových pomeroch rodičov; znaleckého posudku č. 13/2018 vypracovaného I.. B. v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 5Ps/1/2017 a znaleckého posudku č. 33/2019 vypracovaného znalcom I.. H. v tomto konaní; obsahu súvisiacich spisov tunajšieho súdu sp. zn. 20P/145/2018, 20P/122/2018, 20P/79/2018, 20P/249/2017, 20P/152/2017, 20P/109/2017, 20P/168/2019 a spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5Ps/1/2017, ako aj ostatných na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov. 4. Na pojednávaniach matka vypovedala, že počas spolužitia s otcom jej za bývanie a stravu platil 200 eur mesačne, preto z 3.200 eur, ktoré jej dal, čerpala od 09/2015 až do 12/2016 mesačne po 200 eur. Otec je nespoľahlivý, o syna sa nevie postarať, počas styku s ním v zmysle neodkladného opatrenia bol vždy agresívny a vulgárny na matku a jej matku, ktorá bola pri styku vždy prítomná, umožňoval neadekvátne správanie Q., ktorý robil neporiadok v byte, venoval sa mu málo, ale rozoberal facebook a ohováranie, o čom svedčí jeho emailová komunikácia. Styk sa realizoval v lete vonku a v zime v ich byte a vždy s problémami, čo negatívne vplývalo najmä na dieťa. Matka sa bojí, že im ublíži. Ak mu neotvára, kope do dverí, vyzváňa, odlomil im zárubňu, na poštovú schránku im vyryl „kurvy“. Je schizofrenik, nelieči sa, jeho stav sa zhoršuje a stupňuje sa uňho agresivita. Q. začína byť k nemu agresívny, lebo každú jeho návštevu sprevádzajú nadávky voči matke, jej matke, čoho je svedkom; sám sa začal biť po hlave, býva rozrušený. Logopedička v správe uviedla, že u neho nenastáva posun v rámci zlepšovania jeho zdravotného stavu, čo dôvodí stresovým domácim prostredím a stresovými situáciami. Matka pôvodne styk žiadala ponechať na dohodu rodičov. Ak sa otec bude riadne liečiť a bude odstránené riziko nejakého nebezpečenstva, je možné v budúcnosti mu upraviť styk. Zákaz styku pôvodne nenavrhla z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na prípadné znalecké dokazovanie v tejto veci. Q. chodil do škôlky s celodenným pobytom, musela byť doma, keď jej zo škôlky volali, aby prišla pre neho skôr, preto nepracovala. Stará matka má detskú obrnu, je invalidná, nezvláda starostlivosť o vnuka. Otec matku i pred Q. ponižoval, fyzicky a psychicky napádal počas ich spolužitia, preto ho v 01/2016 vyhodila. Dvakrát ju pred synom udrel do tváre, kedy Q. dvakrát omdlel. Podala na neho trestné oznámenie, facku dal aj matkinej matke, opakovane situáciu riešila privolaná polícia. Dňa 11.07.2018 chcel otec z ihriska zobrať dieťa bez opýtania preč, na výzvu matky, aby ho nebral, jej čo najvulgárnejšie nadával. Q. bol nervózny, nevedel sa ukľudniť. Aj dňa 21.7.2018 na ihrisku chcel zobrať Q., ktorý držal palicu a druhým koncom palice ho otec ťahal po zemi, čo sprevádzal vulgarizmami, starej matke vytrhol mobil z rúk a hodil o zem. Nerešpektoval úpravu styku neodkladným opatrením za prítomnosti matky. Pred zákazom styku 1-2 mesiace za synom nechodil, od zákazu styku sa telefonicky cez starú matku domáhal styku, ktorý sa nerealizoval. Otec je chorý, obťažuje matku i syna, podáva rôzne trestné oznámenia bez reálneho základu, vypisuje nesúrodé emaily, nevie, čo nimi chce povedať. Zo sociálnych sietí je zrejmé, že v r. 2019 navštívil rôzne dovolenkové destinácie, čo si mohol dovoliť, i keď nepracuje. Výživné na syna neplatil riadne, strhával z neho sumu darov, ktoré mu kupoval, ale v konečnom dôsledku to doplatil a má zaplatené výživné od podania návrhu po 100 eur mesačne a naposledy zaplatil za 07/2020. Matka súhlasila s tým, aby maloletého zastupovali a spravovali jeho majetok obaja rodičia a v konečnom dôsledku žiadala otcovi zakázať styk s maloletým, lebo nie je spôsobilý stretávať sa so synom sám, jeho duševné ochorenie zakladá potrebu na strane dieťaťa, aby mu súd zakázal styk s maloletým Q.. 5. Na pojednávaniach otec žiadal, aby obaja rodičia maloletého zastupovali a spravovali jeho majetok, lebo neexistujú závažné dôvody, pre ktoré by mali byť tieto jeho práva obmedzené. Matka nepreukázala náklady dieťaťa, ňou vyčíslené nájomné 120 eur na dieťa je nepomerná čiastka vzhľadom k celkovým nákladom. Matka z 3.200 eur čerpala po 200 eur na výživu syna, čo je privysoká suma, lebo otec tam už nebýval, ak by čerpala po 150 eur mesačne, vydržalo by jej to do 10/2017. Výživné žiadal určiť v sume 100 eur a pri zročnom výživnom prihliadnuť na už uhradených 3.200 eur a zvážiť, či určiť výživné až od 10/2017. Matka a jej matka vždy do styku zasahovali, styk sa väčšinou realizoval v ich byte, na chodbe
tak, že dvere do izieb boli zatvorené. Ak prišiel za Q. mimo času vyplývajúceho z rozhodnutia súdu, styk nemal neumožnený. Vzhľadom na konflikty s matkou a nevyhnutnosť chrániť dieťa od týchto situácii, treba v záujme dieťaťa upraviť styk bez prítomnosti matky každú párnu stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. (alternatívne v nepárnu sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod.) tak, že miesto prevzatia a odovzdania dieťaťa bude pred bytom matky. Trval na úprave styku aj s prespaním. V roku 2015 mu stanovili diagnózu niečo ako schizoida. Prvý rok sa liečil, lieky mu škodili, spôsobovali prejavy schizofrénie, nevedel plynule hovoriť, sústrediť sa, čítať, preto ich vysadil a cíti sa dobre. Za synom chodil podľa rozhodnutia súdu, matka a jej matka ho provokovali, robili problémy, otec im vulgárne nenadával, fyzicky ich neatakoval, hádky začínali vždy ony, ale niekedy, keď toho mal dosť, bol vulgárny aj on. Chce byť so synom sám, čo matka zakazuje, to otec volá políciu, aby mal umožnený styk. Syn ho má rád, ide za ním, chce byť s ním a matka mu to zakazuje. Ambulantnú psychiatričku otec nenavštevuje, nič mu nie je, lieky nechce užívať, ubližujú mu. Má psychologické testy z C., že mu nič nie je. Nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, iba na rozhodovanie o svojej liečbe, jeho opatrovník je asi jeho otec. Jeho diagnóza je podvod (podal trestné oznámenie na lekárku), nemôže sa domôcť spravodlivosti. Výživné platí na syna v sume 100 eur. Ak mu kúpil autíčko, sumu, za ktorú ho kúpil, odpočítal z výživného, ktoré platí matke, lebo výživné slúži na všetky potreby, i na hračky. Príjem nemá, nemôže pracovať, lebo jeho bývalý zamestnávateľ R. mu odpočúva telefón cez mobilných operátorov, kontaktuje ľudí, ktorým otec volá. Podal aj trestné oznámenie na políciu, ale stále to nevyšetrili, lebo nechcú získať od operátorov výpis z čísiel, na ktoré otec volá. Komukoľvek zavolá, tomu potom zavolá niekto z R. alebo od operátorov, aby mu v budúcnosti nedvihli telefón, čím mu ničia biznis. Nemôže pracovať, ak by pracoval, R. zavolá jeho šéfovi, aby ho prepustili v skúšobnej dobe a zrušili mu zmluvu. Nemôže si nájsť partnerku, lebo zavolajú všetkým babám, aby mu viac telefón nezdvihli. Podal trestné oznámenie na kolegov z R., že jeho syn nerozpráva, že mu signálom poškodili mozog. Aj na neho to skúšali s tými neutrínami, skúšajú to stále. Na úrovni atómov ničia mozgové bunky. Policajt sa pýtal matky, či je Q. v poriadku, na čo povedala, že áno. Klamala, čím zmarila vyšetrovanie. Neoznámila trestný čin ublíženia na zdraví, spolupracuje s mafiou z R., aby syna zavraždili. Bývalí zamestnanci z R. mu schválne rušia všetky pracovné pomery, dokážu komunikovať formou neutrín, priamo komunikovať cestou myšlienok do mozgu. Matka mala povedať pravdu, že došlo k poškodeniu zdravia syna kvôli R. signálom a mohli R. žalovať o náhradu. Matka môže vychovávať Q., ale otec ho musí kontrolovať, či je zdravý a živý. Od decembra 2016 na výživu syna platí 100 eur mesačne. Súhlasil s výškou výživného 100 eur mesačne, lebo je nezamestnaný, ak bude pracovať, bude platiť 150 eur. Rozhodnutie súdu o zákaze styku neodkladným opatrením je nespravodlivé, po tomto rozhodnutí syna nenavštevuje. Žiada, aby syna navštevoval pravidelne cez týždeň aspoň na dve hodiny a cez víkend ho chce zobrať k sebe na návštevu. 6. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, obmedziť výkon rodičovského práva otca tak, že sa mu zakáže styk s maloletým, nakoľko doposiaľ nepristúpil k liečbe tak, ako to bolo konštatované v záveroch znaleckého posudku. Výšku výživného ponechal na úvahu súdu. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok by malo byť právom oboch rodičov. 7. Kolízny opatrovník uviedol, že v domácnosti matky šetril pomery trikrát, z toho najmenej dva neohlásene. Dva razy bola požiadaná o vyjadrenie detská lekárka, naposledy v 08/2018, otec bol písomne vyrozumený o tom, že starostlivosť o dieťa je riadne zabezpečená a neboli zistené v starostlivosti žiadne nedostatky. Žiadal súd, aby rozhodol v súlade so závermi znaleckého posudku tak, že dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matky, zakázať styk otca s maloletým, pokiaľ sa otec nebude liečiť. Spravovať majetok dieťaťa budú obaja rodičia a výšku výživného ponechal na úvahu súdu. 8. Zo správ I.. W., psychiatričky, vyplýva, že otec je v jej ambulancii evidovaný od 08.09.2015 po hospitalizácii so záverom psychotická porucha, kontroly zanedbával, v liečbe nespolupracoval. Aj v 10/2015 bol hospitalizovaný, kontroly absolvoval nepravidelne, odmietal liečbu. V lete 2016 hospitalizovaný so záverom schizofrénia paranoides, potom krátko navštevoval jej ambulanciu s výhradami k liečbe a diagnóze. V roku 2017 bol 2x hospitalizovaný (v januári /svojvoľne opustil nemocnicu/ a vo februári), na kontrole 07.06.2017 odmietal depotnú injekčnú terapiu, bol ochotný užívať len lieky (pravdepodobne ich neberie). Naposledy jej ambulanciu navštívil 17.10.2017, aj vtedy liečbu odmietal, spolupráca s ním bola problematická, liečebný režim nedodržiaval. 9. Z otcom predloženého Posudku vypracovaného dňa 18.06.2018 C.. I. Y., klinickým psychológom a psychoterapeutom v C., vyplýva, že otec je na základe výsledku psychologického vyšetrenia zdravotne spôsobilý na držanie zbrojného preukazu skupiny E. 10. Svedkyňa H. I., stará matka maloletého zo strany matky, vypovedala, že vo svojom byte býva s matkou a maloletým, kde spolu hospodária a zabezpečujú len základné veci, lebo má dôchodok cca 280
eur. Matka poberá cca 220 eur, so synom chodí takmer denne k lekárom, preto pracovať nemôže. Q. je trošku zaostalý, nevie dobre hovoriť, rozumie mu len ona s matkou, je hyperaktívny. Otec mu všetko dovolí, neusmerňuje ho, chodí za ním ako kedy, styk sa realizuje vonku a v zime v jej byte, v detskej izbe, kde sa malý jaší, všetko hádže a otec nazerá do ich vecí /do šuplíkov, počítača/. Dvere do detskej izby sú otvorené, aby ich videli. Keď otec príde, Q. sa trošku poteší a potom sa bláznia. Otec jej i matke vulgárne nadáva, hovorí, že ich v R. a aj mimozemšťania podplatili, nepýta sa, čo malý potrebuje. Keď mu kúpi hračku, o to dá menej výživného. Raz našiel vonku Q. palicu, jej druhý koniec chytil otec a ťahal ňou syna po zemi a matke vulgárne nadával. Rodičia sa spolu nerozprávajú, matka sa ho bojí. Otec ju volá naspäť k nemu, na dovolenku, svedkyni raz napísal, že im dá 200 eur, aby mohol u nich bývať. Aj ona sa ho bojí, raz jej dal facku, na čo volali políciu. Raz vonku jej zobral mobil a hodil ho o zem. Odkedy má zákaz styku, za synom nebol. Raz chcel prísť, ale neprišiel. Za nerealizovaný styk pre chorobu dieťaťa mu náhradný styk neumožnili, o takom zákone nepočula. Otec sa vyhráža, že ich dá na súd, pôjdu do basy. Minulý rok povedal, že Q. zabije matku. Keď rodičia bývali spolu, matku zbil dvakrát, vtedy dvakrát malý omdlel a odvtedy má problémy. Keď za ním otec príde, pýta sa o R. a takéto blbosti a vždy sa začne hádať. Ony hádku nikdy nezačínajú. Pokým nemal zakázaný styk, nikdy mu v styku nebránili. 11. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom zo dňa 23.05.2018, č.k. 5Ps/1/2017-68 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 28.02.2019, č.k. 17CoP/57/2018-141 obmedzil spôsobilosť na právne úkony otca tak, že nemôže samostatne rozhodovať vo veciach týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, t.j. spôsobu, miesta a dĺžky liečenia a za opatrovníka mu ustanovil N. K., jeho otca. 12. Tunajší súd uznesením zo dňa 12.02.2019, č.k. 20P/283/2016-261 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí a vykonaním znaleckého úkonu poveril súdneho znalca I.. H., ktorý vypracoval znalecký posudok, v závere ktorého na otázky súdu uviedol: Psychický stav maloletého Q. je disponovaný jeho diagnostikovanými poruchami, pre ktoré je v ambulantnej pedopsychiatrickej, psychologickej a logopedickej starostlivosti. Má dg. problémy v správaní, výchovné problémy, zníženú komunikačnú schopnosť, nerovnomerný psychomotorický vývin so zaostávaním v expresívnej (vyjadrovacej) zložke reči, kvôli čomu navštevoval materskú školu pre deti s poruchami správania, reči a vývinovými poruchami. Posudkový lekár preto záveroval jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Podľa doložených správ ako aj výsledkov psychologického vyšetrenia vyrastal v disharmonickom rodinnom prostredí, ktorého kvalita sa výraznejšie zhoršila po prepuknutí závažného duševného ochorenia u otca, z dôvodu jeho narušeného bludného vnímania a spracovania reality s dopadom na jeho správanie a adaptačný potenciál. Pre nespoluprácu otca v rámci ambulantnej psychiatrickej liečby príznaky jeho psychotickej poruchy pretrvávali a negatívnym spôsobom ovplyvňovali jeho partnerský vzťah s matkou dieťaťa, aj jeho rodičovské kompetencie. V prejavoch správania dieťaťa je prítomný viditeľný rozdiel v jeho vzťahu k matke, voči ktorej má vytvorenú stabilnú vzťahovú väzbu, v porovnaní s otcom, ku ktorému nemá vytvorenú kvalitnú vzťahovú väzbu. V priebehu pozorovania vzájomnej interakcie Q. v prítomnosti matky a otca je nápadný aj rozdielny prístup rodičov k dieťaťu, s odlišnou kvalitou ich rodičovských kompetencií, čo sa prejaví nielen v neutrálnej situácii, kedy Q. napriek prítomnosti otca vyhľadáva znalca, ale zvlášť v situácii, kedy sa u neho prejaví emočná dysregulácia s poruchou správania, kedy je otec bezradný a treba zavolať matku, aby ho utíšila. Z klinického hľadiska je u neho prítomná symptomatika korešpondujúca s jeho diagnostikovanou expresívnou poruchou reči v rámci oneskoreného psychomotorického vývinu, ktorá výrazne obmedzuje verbálnu komunikáciu s dieťaťom (matka mu parciálne rozumie, otec nerozumie), ako aj príznaky jeho dg. Emočnej poruchy v detstve (Q a R. poruchy (Q ktoré si vyžadujú terapeutický prístup k nemu zameraný na redukciu porúch správania. 13. V priebehu psychologického vyšetrenia dieťaťa v prítomnosti matky sa Q. hrá, zvieratká z lega ukazuje aj znalcovi, emócie skôr neprejavuje, reč je nezrozumiteľná, postupne je v kontakte spontánnejší, emočne živší, začína viac rozprávať a komunikovať s matkou, zapája ju do spoločnej hry. Na otca reaguje neutrálne, v jeho prítomnosti nemá vyhýbavé ani únikové tendencie, ale ani mu neprejavuje pozitívne city a emócie, otec je v kontakte s ním skôr pasívny, nedokáže sa mu komunikačne ani aktivitou efektívne priblížiť a kompenzovať rečovú bariéru, ktorú Q. má; v kontakte imponuje autisticky, neprejavuje emócie, snaží sa so synom komunikovať, čo sa mu nedarí, Q. reaguje na vzniknutú situáciu viditeľným viazaním sa na znalca, ktorého sa najskôr pasívne a neskôr aktívne snaží zapojiť do vzájomnej interakcie. Striedanie rodičov v prítomnosti dieťaťa je bez komplikácií, Q. pokračuje v hre, na príchod otca nereaguje, otec si sadá k nemu na hraciu plochu, maloletý mu ukazuje zvieratká, postupne pre nedostatočnú emočnú odozvu od otca, ktorému sa nedarí nadviazať s ním primeraný kontakt, prichádza už iba za znalcom. Otec je pri interakcii so synom pasívnejší, bezradný, snaží sa k nemu priblížiť, ale
nedarí sa mu nadviazať s ním aktívnejší kontakt, zaujať ho a priviesť k spoločnej aktivite. Q. začína aktívne vyžadovať kooperáciu so znalcom, napriek tomu, že má k dispozícii otca, ktorý mu vzhľadom na jeho rečový deficit dostatočne nerozumie, prečo nedokáže porozumieť potrebám a požiadavkám dieťaťa v kontexte jeho prevažujúcej neverbálnej komunikácie a hrovej činnosti. Otec mu kladie neadekvátne otázky (kde bývaš, babka poslúcha, do školy chodíš, na koľko hodín), na ktoré nedokáže odpovedať. Keď Q. hľadá novú aktivitu, otec to neregistruje, nevyužije príležitosť, aby ho zaujal, je ticho, sedí a sporadicky sa niečo spýta. Keď chodí Q. za znalcom, musí prejsť okolo otca, ktorý ho skúša objať, ale Q. sa od neho odťahuje, nápadná je absencia citovej a emočnej reaktivity medzi nimi; maloletý sa smeje, keď sa začne hrať v bazéne s loptičkami, otec hovorí “piánko, už to začína byť, daj to teraz naspäť“, Q. začína byť psychomotoricky nepokojný, hlučný, preexponovane prejavuje afekty, ťažšie usmerniteľný. Otec ho berie z bazénika na ruky, hovorí, “to je ten druhý stav, už stačilo”, maloletý “nie”, otec, “kto to bude upratovať, zavoláme mamu, rozhádžeš to, potom to ujo bude musieť dať naspäť”, maloletý rozhadzuje loptičky z bazénika po miestnosti, znalec volá do miestnosti matku, ktorá musí syna upokojiť, práve vtedy prichádza prvýkrát k otcovi a vyhľadá jeho fyzickú blízkosť, lebo uniká od matky, ktorá ho nabáda upratať loptičky.
14. Kvalita citových väzieb dieťaťa k matke je zachovaná, Q. sa cíti v jej prítomnosti spokojne a bezpečne, matka dokáže registrovať jeho potreby a vzhľadom na jeho zníženú komunikačnú schopnosť a poruchy správania a regulácie emócií, primerane zabezpečovať ich uspokojovanie v rámci osobnej starostlivosti. Kvalita citových väzieb dieťaťa k otcovi je narušená jednak z psychiatrických, psychologických a logopedických dôvodov na strane dieťaťa, ktoré si vyžaduje špecifický výchovný prístup, ale aj kvôli obmedzeniam vyplývajúcich z duševného stavu otca, keďže jeho psychiatrické ochorenie významne obmedzuje jeho kontakt s realitou, a jeho adaptačný potenciál vrátane rodičovských kompetencií.
15. Rodičia sú iba parciálne schopní spolu komunikovať a efektívne kooperovať ohľadne výchovy a zabezpečovania potrieb syna, ich vzťahy sú narušené. Obaja sa vo zvýšenej miere zameriavajú na kritiku až devalváciu osobnostných charakteristík a rodičovských kompetencií druhého rodiča, pričom z psychologického hľadiska, vzhľadom na pretrvávajúci i aktuálny psychický stav otca, sú obavy matky o dieťa v tomto kontexte pochopiteľné. Výchovné metódy rodičov nevykazujú zhodu vzhľadom na ich aktuálny psychický stav, ktorý má dopad na výkon ich rodičovských kompetencií. Matka dokáže zabezpečiť výchovnú starostlivosť o syna aj vzhľadom na jeho psychické resp. výchovné problémy, a efektívne spolupracovať so zainteresovanými odborníkmi pri terapeutickom procese. Otec nedokáže zabezpečiť výchovnú starostlivosť o syna jednak vzhľadom na jeho psychické resp. výchovné ťažkosti, ako aj kvôli vlastným obmedzeniam vyplývajúcich z jeho závažného duševného ochorenia, ktoré sa prejavili aj pri pozorovaní vzájomnej interakcie maloletého v prítomnosti otca.
16. Pre osobnosť matky je charakteristické mierne extravertované zameranie v kombinácii s prevažujúcou emocionálnou stabilitou, ktoré korešpondujú so sangvinicko-cholerickým temperamentom. V konfliktných situáciách pri prežívaní stresu a záťaže má tendenciu k emočne labilnejším reakciám v rámci dimenzie neuroticizmu. Aktuálne u nej nie je zvýšené riziko maladjustácie (zhoršenej sociálnej adaptácie) ani tendencia k dezintegrácii adaptácie. Otec pri psychologickom vyšetrení kooperuje, očný kontakt oslabený, na otázky odpovedá s latenciami, selektívne, menej obsažne, miestami neadekvátne, je potrebné dotazovanie i forsirácia, emotivita nepriliehavá, plochá, v rámci interview horšie usmerniteľný, reč menej zrozumiteľná, tichá, hovorí si pre seba, v kontakte autistický, nálada bludne motivovaná. Spontánne pri interview referuje systemizované paranoidno- perzekučné bludné obsahy, jeho osobnosť aktuálne psychoticky alterovaná s prítomnými susp. Poruchami vnímania a priekaznými poruchami myslenia v zmysle bludov, s významným dopadom na kvalitu sociálneho fungovania a schopnosť profesijnej adaptácie (dlhodobo nezamestnaný); symptomatika prítomná pri vyšetrení korešponduje s jeho dg. paranoidnou schizofréniou napriek jeho dissimulačnej (skrývacej) stratégii pri administrácii psychodiagnostických testov. V rámci ambulantnej psychiatrickej liečby nespolupracuje, odmieta psychofarmakologickú liečbu, paranoidný na rodičov a bývalého zamestnávateľa, k svojmu stavu nekritický, obavný, v popredí klinického obrazu systemizovaná paranoidne-perzekučná bludná symptomatika, výrazne znížená kvalita percepčno-kognitívnych schopností, intelektové a mnestické funkcie orientačne intaktné, premorbidne nadpriemerné, významne oslabená kontrola reality v dôsledku prítomného psychotického prežívania s dopadom na jeho správanie, sociabilitu ako aj celkový adaptačný potenciál.
17. Z psychopatologického hľadiska osobnosť matky nevykazuje negatívne resp. patologické rysy a jej osobnostné charakteristiky je možné, vzhľadom na jej kompenzovaný psychický stav, psychologicky posudzovať. Z psychopatologického hľadiska vykazuje osobnosť otca negatívne resp. patologické rysy a jeho osobnostné charakteristiky nie je možné, vzhľadom na psychotickú alteráciu jeho osobnosti, psychologicky v plnom rozsahu, posudzovať. Z psychologického hľadiska má psychické ochorenie otca, zvlášť neliečené, závažný dopad na jeho realitnú kontrolu, adaptačný potenciál, sociabilitu, vrátane jeho rodičovských kompetencií, s rizikom jednoznačného negatívneho dopadu na zdravý vývin maloletého. Matka pri referovaní o matrimoniálnej problematike a téme rodičovskej starostlivosti otvorene verbalizuje kritické postoje k otcovi, udáva významne konfliktnú spoločnú partnerskú históriu, ktorá vyústila do rozchodu potom, ako sa u neho objavili príznaky závažnej duševnej poruchy, ktorá predstavovala závažný zlom v jeho živote s následným zlyhávaním v osobnom, rodinnom i profesijnom živote. Aktuálne je u nej prítomná zvýšená aktivita obranných mechanizmov osobnosti v rámci vysporiadavania sa so zraňujúcou partnerskou históriou ako aj v súvislosti s konfliktným rodičovským vzťahom. Vynakladá zvýšené úsilie na efektívne prekonanie vzťahových a existenčných problémov, čo vedie k prílišnej kompenzácii, premotivovanosti ako aj k senzitívnejšiemu spracovávaniu a vulnerabilnejšiemu (zraniteľnému) prežívaniu vzájomných negatívnych interakcií v rámci rodičovských interakcií. V rámci zabezpečovania rodičovskej starostlivosti je nespokojná s presadzovanými požiadavkami otca, ktorého rodičovské kompetencie hodnotí ako výrazne limitované pre jeho závažné psychické ochorenie a odmietanie psychiatrickej liečby; poukazuje na možné riziká pri vystavení dieťaťa individuálnej starostlivosti otca, ktorý sa podľa nej nedokáže efektívne sociálne a profesijne adaptovať.Otec má zníženú úroveň realitnej kontroly, prežívanie je ochudobnené, správanie bludne motivované v dôsledku psychotickej alterácie osobnosti, s čím korešponduje aj znížený copingový potenciál jeho osobnosti efektívne sa vysporiadať so stresom a záťažou. V jeho prežívaní dominujú negatívne momenty, v rámci komplikovanej sociálnej reality má tendenciu k nekvalitnému vyhodnocovaniu so zvýrazneným rizikom zlyhávania. Prítomné sú závažné poruchy myslenia s nekvalitnými paranoidnými, narcistickými, morbidnými a agresívnymi obsahmi, s významným dopadom na jeho adaptačný potenciál. V jeho osobnosti sú prítomné schizoidné (uzatvorenosť), paranoidné, impulzívne a najmä instabilné tendencie, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho schopnosť efektívne sa adaptovať. Vzhľadom na prítomnú manifestnú psychotickú symptomatiku je jeho premorbidná osobnostná organizácia nehodnotiteľná, v popredí je bludné spracovanie reality s prítomnou sociálnou inhibíciou a zlyhávanie v rámci sociálnej i profesijnej adaptácie. Otec k aktuálnej situácii primárne produkuje paranoidno-perzekučné obsahy v rámci systemizovaného bludného presvedčenia, je nekritický k svojmu psychickému stavu, odmieta spoluprácu v rámci ambulantnej psychiatrickej liečby, snaží sa “dokázať” neprítomnosť psychiatrickej diagnózy; zlyháva v rámci sociálnej i profesijnej adaptácie, prevažujú u neho neefektívne a kverulačné tendencie, problematike rodičovskej sa venuje len okrajovo, vyjadruje nespokojnosť s aktuálnym rozsahom styku s dieťaťom, viac sa zameriava na kritiku rodičovských kompetencií matky, ktorú upodozrieva zo snahy o obmedzenie jeho kontaktu s maloletým.
18. Matka má v porovnaní s otcom lepšie osobnostné predpoklady na výchovu maloletého. Otec má aktuálne výrazne zníženú úroveň osobnostných dispozícií i rodičovských kompetencií potrebných pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa, čo je dané jeho neliečeným duševným ochorením, v dôsledku čoho u neho dochádza k bludnému spracovaniu reality s prítomnou výraznou obavnou symptomatikou a negatívnym dopadom na jeho sociálne a profesijné fungovanie. Prognosticky negatívnym faktorom je najmä odmietanie spolupráce v rámci ambulantnej psychiatrickej liečby, keďže z chorobným dôvodov je nekritický k svojmu stavu a do jeho systemizovaného bludného spracovania sú zakomponovaní aj predstavitelia zainteresovaných inštitúcií. V tomto kontexte z klinicko-psychologického hľadiska nedokáže dlhodobo primerane rešpektovať potreby dieťaťa a zabezpečovať ich uspokojovanie, a postarať sa o zdravý fyzický a psychický vývin maloletého.
19. Podľa výsledkov znaleckého dokazovania dieťa nie je negatívne ovplyvňované ani matkou ani otcom vo vzťahu k druhému rodičovi. Treba chápať obavy matky o dieťa, v kontexte závažného duševného ochorenia otca, ako opodstatnené, keďže otec v dôsledku paranoidne-perzekučnej bludnej symptomatiky je neschopný kriticky vyhodnocovať sociálnu realitu, čo má výrazný dopad na jeho myslenie, prežívanie a správanie. Možno konštatovať, že matka intuitívne a preventívne chránila Q. pred jeho vystavením prítomnosti otca bez prítomnosti tretej osoby. Pobyt Q. u matky neohrozuje jeho osobnostný alebo fyzický vývoj. Pobyt dieťaťa u otca by mohol s veľkou pravdepodobnosťou ohrozovať jeho zdravý fyzický a psychický vývin; v aktuálnej rodinnej
situácii je podľa názoru znalca odôvodnené obmedzenie resp. zákaz styku otca s maloletým z dôvodu nevyspytateľných prejavov správania otca v rámci príznakov jeho ochorenia - paranoidnej schizofrénie.
20. Znalec odporúča zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá primerane zabezpečuje jeho . Po vyšetrení všetkých zúčastnených a dôkladnom preštudovaní spisovej dokumentácie, najmä lekárskych nálezov dieťaťa a otca, odporúča v záujme dieťaťa zásadnejšie obmedzenie jeho styku s otcom v tom zmysle, že by bolo vhodné zakázať styk otca s Q., a to najmä z dôvodu prítomnej akútnej psychotickej symptomatiky u otca a odmietania psychiatrickej liečby z jeho strany. Ak by otec spolupracoval v rámci psychiatrickej ambulantnej liečby a užíval predpísanú psychofarmakologickú liečbu, a akútne príznaky jeho paranoidnej schizofrénie by boli redukované, bolo by možné z psychologického hľadiska uvažovať o stretávaní sa maloletého dieťaťa s otcom za prítomnosti matky resp. tretej osoby.
21. Otec namietal, že znalecký posudok bol účelovo zhotovený podľa požiadaviek jeho bývalého zamestnávateľa R. CZ, ktorý ho posledné štyri roky prenasleduje a dáva ľuďom signál neutrínový do hlavy, aby ho manipulovali a ubližovali mu. Na psychologickom posudku v C. odpovedal na otázky počítača, prešiel, lebo počítač nikto nepodplatí a ani nezastraší neutrínami. Testy boli rovnaké ako u I.. H.. Bláznovi by nedali posudok na držanie zbrane skupiny E. I.. H. účelovo klame o jeho zdravotnom stave. Matka nie je spôsobilá na výchovu syna, nechala ho zmrzačiť hajzlami z R., otcovi ho nechce ukázať, čím ho týra a dáva mu domáce väzenie. Otec nemá žiadnu psychickú poruchu, tak styk s dieťaťom nemôže byť podmienený jeho liečbou. Vyše roka býva sám v U., všetko si zariaďuje a vybavuje sám. Má ambície ísť do politickej strany a dosiahnuť slušnosť a spravodlivosť na Slovensku a potrestať R. teroristov za tieto podvody.
22. Na námietky otca znalec uviedol, že na znaleckom posudku trvá, riadne vyšetril všetkých účastníkov a na súdom uložené otázky riadne odpovedal. Podľa záverov znaleckého dokazovania otec nie je spôsobilý zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa z dôvodu jeho dekompenzovaného psychického stavu v dôsledku neliečenej paranoidnej schizofrénie. Jeho vyjadrenie k posudku poukazuje na to, že uňho pretrváva bludné spracovanie reality a do svojich paranoidno-perzekučných bludných spracovaní začlenil už aj znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok, t.j. je presvedčený, že znalec je ovplyvnený firmou R. a má byť negatívnym spôsobom použitý k tomu, aby sa prerušil kontakt otca so synom. Jeho vyjadrenia sú inkoherentné, bludné, obviňujúce, vyhrážajúce. Znalec si nie je vedomý, že by v posudku uvádzal nepravdivé závery. Diagnózu otca stanovil lekár - psychiater špecialista. V 03/2018 vypracovala I.. B., psychiatrička, znalkyňa, znalecký posudok (je súčasť spisu) a v odpovedi na otázku č. 2 uviedla, že ide o schizofréniu - paranoidnú formu. Znalec si nemohol vymyslieť dg. G., to ani neexistuje. Existuje schizoidná porucha osobnosti, čo je iná dg.. G. v spise nenašiel. Je podrobne napísané, k akým záverom došli lekári pri hospitalizácii otca, v 04/2016 mu diagnostikovali paranoidnú schizofréniu. Úlohou znalca ako psychológa je zhodnotiť dopad zdravotného stavu otca na jeho rodičovské kompetencie a nie stanovovať diagnózu. Otca psychologicky vyšetril ako psychológ s odbornosťou klinickej a poradenskej psychológie, nie ako psychiater. V rámci psychologického vyšetrenia sa musel vysporiadať aj s dokladom svedčiacom o tom, že otec je zdravotne spôsobilý na držanie zbrojného preukazu. Je nepochopiteľné, ako psychológ z inej krajiny vyšetroval Slováka na zbrojný preukaz. Predpokladá, že psychológ nemal žiadnu spisovú dokumentáciu, ktorá by objektivizovala a zohľadňovala časové hľadisko ochorenia otca. Jeho vstupné údaje boli veľmi obmedzené a pamäťové a intelektové funkcie otca sú relatívne zachované, čo je v kontraste s vnímaním a myslením. Samotný intelekt a pamäť možno nedosahuje úroveň ako v predchorobí. Je možné, že v niektorých výkonnostných testoch, ktoré robil, dosiahol minimálne priemerné výsledky, to by nerozporoval, ale nevie si vysvetliť, ako bola urobená klinická časť vyšetrenia ako je napr. rozhovor, pozorovanie, keď sa jedná o pacienta, ktorý bez skrytosti produkuje bludné projekcie. Nie je ani sociálne ani profesne adaptovaný. Je to nekorektné. Na to otec uviedol, že jeho zdravotná dokumentácia je podvod, nič psychológovi v C. nepredložil, nechal to na neho, aby to vyšetril. Znalec uviedol, že čo sa týka bludných produkcií, najzásadnejšia je porucha myslenia, čo otec neskrýval, je presvedčený o tom, že ho prenasledujú a ohrozujú ľudia od jeho bývalého zamestnávateľa, podplácajú a ovplyvňujú všetkých ľudí, s ktorými otec prichádza do kontaktu, vrátane tých vo virtuálnom svete (sociálne siete). Považuje za nimi ovplyvnených a skorumpovaných lekárov, súdy, prokuratúru, psychológov... Je presvedčený o tom, že aj Q. je ovplyvňovaný z Číny, satelitom, vesmírom. Aj matka, všetci a tým si vysvetľuje všetky zlyhania v jeho osobnom aj profesionálnom živote. Maloletý je v psychologickej, psychiatrickej a logopedickej starostlivosti pre oneskorený rečový vývin, emočné poruchy a hyperkinetickú poruchu. Jeho rečový vývin si nevysvetľujeme tak, že je ovplyvňovaný
ľuďmi, ktorí mu chcú ublížiť, ale že potrebuje špecifický individuálny prístup a starostlivosť, aby mohol napredovať a adekvátne sa vzdelávať. 23. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 24. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 26. Dokazovaním mal súd preukázané, že matka je slobodná, nemajetná, inú vyživovaciu povinnosť nemá. So zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemá. Býva s maloletým a jej matkou v jej 3-izbovom byte, za ktorý platia 232,78 eur mesačne, za elektrinu 40 eur, RTV 4,64 eur a 19 eur kvartálne za plyn. V domácnosti spolu hospodária, príspevok matky činí 110 eur mesačne. Stará matka poberá invalidný dôchodok 274 eur mesačne. Matka bola v evidencii nezamestnaných od 27.11.2014 do 31.08.2015, je na predĺženej rodičovskej dovolenke, rodičovský príspevok má vyplácaný v rozpätí od 203,20 eur do 370,00 eur mesačne a poberá prídavky na dieťa v aktuálnej výške 24,95 eur mesačne. V roku 2017 jej Mestská časť Bratislava-Petržalka poskytla finančnú výpomoc vo výške 60 eur. Od 16.10.2019 pracovala v J. V.., s.r.o., kde v 11/2019 pracovala na dohodu a od 12/2019 na skrátený pracovný pomer, ktorý skončil dohodou k 31.01.2020. Aktuálne nepracuje, podala si žiadosť na opatrovateľský príspevok. 27. Otec je slobodný, dosiahol vysokoškolské vzdelanie, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Od 01.10.2010 bol v pracovnom pomere v R. U. (X.) s.r.o., ktorý bol ukončený dohodou ku 31.08.2015. Za pomernú časť roka 2015 dosiahol jeho priemerný mesačný príjem 29.179,99 Kč pri 91 neodpracovaných hodinách. V U., a.s. pracoval od 05.09.2016 - 09.09.2016, kde odpracoval dva dni a od 07.09.2016 do 09.09.2016 mal absenciu. Za obdobie pracovného pomeru skončeného v skúšobnej dobe zarobil 60,60 eur. Od 03.04.2017 do 10.05.2017 pracoval v S. G., s.r.o. a od 01.08.2017 do 07.08.2017 a od 09.08.2017 do 15.08.2017 bol zamestnaný vo D. G., a.s.. V čase od 29.10.2019 do 07.11.2019 bol zamestnancom X. G., s.r.o. s vymeriavacím základom v celkovej výške 663,35 eur. Od 16.12.2019 do 11.05.2020 pracoval vo Q., s.r.o. s vymeriavacím základom v priemernej výške 969,75 eur. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom oznámil, že v evidencii nezamestnaných bol od 20.02.2017 do 02.04.2017; od 11.05.2017 do 31.07.2017; od 30.08.2017 do 14.11.2017; od 26.06.2018 do 28.10.2019; od 15.11.2019 do 16.12.2019 a od 12.05.2020 je opäť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z oznámenia Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín vyplýva, že od 01.12.2015 nepoberá dávky v nezamestnanosti, úrazové dávky, nemocenské dávky a ku dňu 08.11.2019 sa nenachádza v registri dôchodkových informácií ako poberateľ dôchodkového poistenia. Býval u svojich rodičov, ktorým prispieval na domácnosť úhradou jednorazových nákladov. O invalidný dôchodok nepožiadal, žije z úspor a rodičia mu prispievajú podľa potreby. Podľa vlastného vyjadrenia býva od roku 2018 sám v U. v byte v jeho vlastníctve, mesačne platí: bývanie cca 150 eur, hypotekárny úver na byt 200 eur, strava cca 150 eur, benzín 50 eur a 100 eur výživné na dieťaťa. Používa auto patriace jeho otcovi. 28. Maloletý Q. má šesť rokov, od 09/2016 je v starostlivosti podopsychiatra, špeciálneho pedagóga, psychológa pre pervazívnu vývinovú poruchu, vývinovú dysfáziu, poruchy pozornosti Z. sy/hypopresexia/, sťaženú komunikáciu, adaptáciu, enuresis nocturna, emočné poruchy v detstve, zaostávanie v expresívnej rečovej zložke. I.. H. (klinický psychológ) v správach uviedla, že má oneskorený vývin reči, znížené komunikačné schopnosti, vzhľadom na nezrelosť emotivity a prítomné znaky Z. je jeho sociálne správanie a emočné prejavy značne ovplyvňované aktuálnym prežívaním a odporúča matke zostať na predĺženej rodičovskej dovolenke a Q. zaraďovať do kolektívu postupne, aby u neho nedochádzalo k neurotizácii. Aj detský psychiater matke odporúčal predĺženú rodičovskú
dovolenku s tým, že dieťa vyžaduje stabilné kľudné výchovné prostredie. Q. navštevuje aj logopéda a urológa, návštevy u lekárov sú bezplatné. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vyplýva, že maloletý má od 30.05.2017 dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť na základe dg.: Emočné poruchy /Q a C. správania. Jeho zdravotný stav vyžaduje pravidelné návštevy psychológa, pedopsychiatra a intenzívnu psychoterapiu zameranú na redukciu porúch správania a špeciálnu systematickú starostlivosť zo strany matky v domácom prostredí. Od 09/2017 navštevoval materskú školu (po predlžovaní času v škôlke na celodennú výchovno-vzdelávaciu činnosť), ktorá v správach z januára a decembra 2018 uviedla, že napreduje obrovskými krokmi, do škôlky ho pravidelne vodí matka, ktorá sa o neho zaujíma. Spočiatku sa ťažšie zapájal do činností, nerozprával, hrubú motoriku má na primeranej úrovni, ale pri chôdzi po schodoch smerom hore a dole kráča prísuvným krokom s držaním zábradlia, nepoužíva ortopedické topánky. Do škôlky chodil čistý a upravený, hygienické návyky a návyky počas stravovania mal primerané jeho veku, občas sa pomočil počas spánku. Postupne začínal komunikovať aj verbálne, spravidla sa hral sám. V správe z 12.06.2019 škôlka uviedla, že sa jeho komunikačný prejav zlepšil. Otec sa napriek zákazu styku s Q. niekoľkokrát v minulom školskom roku pokúsil skontaktovať so synom a aj telefonicky požadoval informácie o ňom, čo mu neumožnili, preto opakovane verbálne atakoval personál škôlky. Maloletý nastúpil dňa 02.09.2020 na povinnú školskú dochádzku do špeciálnej základnej školy a rozhodnutím zo dňa 26.06.2020 bol prijatý do starostlivosti Centra špeciálno-pedagogického poradenstva pri tejto škole. Je držiteľom preukazu ZŤP. Jeho mesačné náklady matka vyčíslila: pomerné nájomné a elektrika 120 eur; 40 eur hygiena a kozmetika; 40 eur oblečenie; 150 eur strava; 10 eur lieky; obedy v škôlke cca 25 eur; 6,67 eur ZRPŠ (80 eur ročne). Aktuálne za školskú družinu hradí matka 10 eur. Maloletý má problémy s chodidlami a s klenbou, potrebuje finančne náročnejšiu špeciálnu obuv, na kúpu ktorých matka, podľa jej vyjadrenia, nemá finančné prostriedky. 29. Kolízny opatrovník dňa 14.09.2017 prešetril pomery v domácnosti matky, bývajúcej s maloletým a jej matkou v 3-izbovom byte vo vlastníctve starej matky, ktorý je v pôvodnom stave, mesačné náklady na byt činia 280 eur mesačne bez plynu a elektriny. Matka s maloletým užívajú jednu izbu, Q. má v byte vytvorený priestor na pokojný a nerušený spánok a voľnočasové aktivity. Nosí darované oblečenie, lebo matka nemá finančné prostriedky na kúpu nového. Šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o dieťa. 30. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom dňa 08.09.2017 prešetril pomery na adrese G. U., U. XXXX a zistil, že v rodinnom dome býva od 01.01.2016 otec s jeho rodičmi, starobnými dôchodcami /jeho otec je vlastník domu/, ktorým prispieva na jednorazové náklady. Mesačné náklady domácnosti činia: 50 eur elektrina; 4,64 eur SIPO a ročné: daň z nehnuteľnosti a pozemku 70 eur; smeti 21,50 eur na osobu a drevo na kúrenie 1.000 eur. Otec je od 30.08.2017 evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, vlastní byt v U., za ktorý spláca hypotekárny úver 200 eur mesačne. Nájom za byt neplatí, lebo sa súdi s nájomníkmi, ktorým ho prenajal. Maloletý Q. bol u týchto starých rodičov naposledy v decembri 2015. 31. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22.03.2017, č.k. 20P/109/2017-6 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.06.2017, č.k. 11CoP214/2017-21 bol otec neodkladným opatrením zaviazaný počnúc dňom 22.03.2017 platiť na výživu maloletého Q. sumu 100 eur mesačne na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Q. vedeného pod sp. zn. 20P/283/2016. 32. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že rodičia spolu nežijú a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu sa nedohodli. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, s čím súhlasil otec, kolízny opatrovník i zástupca prokuratúry. Maloletý je od narodenia v starostlivosti matky, v jej starostlivosti súd nezistil žiadne závady alebo nedostatky. 33. Súd dokazovaním nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by malo byť právo jedného z rodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok obmedzené, preto rozhodol, že toto právo budú mať obaja rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa prináleží v bežných veciach obom rodičom a vo veciach nad rámec bežných vecí sa musia rodičia dohodnúť. Ak sa nedohodnú, rozhodne súd. Na nakladanie s majetkom maloletého dieťaťa rodičia potrebujú vždy súhlas súdu. 34. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 35. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 36. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
37. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. 38. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 39. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 40. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. 41. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. 42. Prijímacím dokladom z 30.05.2016 matka preukázala, že od otca prebrala v 08/2015 v hotovosti 2.800 eur a 400 eur a celková suma 3.200 eur bola určená ako výživné na maloletého Q.. V konaní nebolo preukázané, odkedy a v akej čiastke má matka z tejto sumy na výživu dieťaťa čerpať. Otec nepreukázal, že dal matke v hotovosti 150 eur v decembri 2016. 43. Obaja rodičia zhodne uviedli, že otec od podania návrhu platil na výživu dieťaťa sumou 100 eur mesačne. Matkou navrhovaná výška výživného je v súčasnom období neprimeraná veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, ktoré má bežné náklady súvisiace so zabezpečením výživy, ošatenia, krúžky nenavštevuje žiadne. Ani diagnostikované ochorenia dieťaťa nevyžadujú trvale zvýšené náklady, matka potvrdila, že návštevy u lekárov a psychológa sú bez poplatku. Maloletý má zvýšené náklady len súvisiace s jeho školskou činnosťou. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je v možnostiach a schopnostiach otca platiť matkou navrhovanú výšku výživného z dôvodu jeho preukázateľne závažného duševného ochorenia, pre ktoré nie je schopný riadne pracovať a takto si zadovažovať pravidelný príjem. Otec opakovane preukazoval snahu zamestnať sa, ale jeho pracovné pomery boli krátkodobé, skončené v skúšobnej dobe alebo dohodou. Otec sám priznal, že jeho choroba vyžaduje časté hospitalizácie, čo zamestnávatelia nie sú ochotní zohľadňovať. Čo sa týka matkou vyčíslených výdavkov dieťaťa, súd ich považuje za primerané s výnimkou výdavku 120 eur, ktorý predstavuje príspevok za bývanie a elektrinu, lebo to nie je výdavok len za dieťa, ale aj za ňu. Nepriaznivá finančná situácia otca je teda spôsobená jeho závažným duševným ochorením, ktoré je problémom pre jeho potenciálnych zamestnávateľov. Podľa názoru súdu je v súčasnom období v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne, teda sumou, ktorou na neho od podania návrhu prispieva. Pri rozhodovaní súd zohľadnil, že časť potrieb dieťaťa matka zabezpečuje z prídavkov naň vyplácaných. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci si osobitnú starostlivosť, matka naďalej poberá rodičovský príspevok, riadne sa o syna stará a aktuálne nemá možnosť zvýšiť si svoj príjem, ale požiadala o vyplácanie opatrovateľského príspevku. 44. Súd mal preukázané zhodnými výpoveďami rodičov, že otec na výživu maloletého naposledy zaplatil 100 eur za mesiac júl 2020, preto rozhodol, že zročné výživné za obdobie od podania návrhu ku dňu 31.08.2020 v sume 100 eur je otec povinný zaplatiť do 3 dní odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia k rukám matky. 45. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozsudku, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 46. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. 47. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 48. Tunajší súd uznesením zo dňa 12.05.2017, č.k. 20P/152/2017-16 nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého je otec oprávnený stýkať sa s maloletým Q. za prítomnosti matky každý párny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si ho prevezme pred bytom matky a po ukončení styku jej ho odovzdá na rovnakom mieste.
49. Matka pôvodne žiadala styk otca s maloletým neupraviť. Styk sa realizoval vždy s problémami, bol sprevádzaným agresívnym a vulgárnym správaním zo strany otca voči matke a jej matke, čo stresovalo najmä maloletého Q., ktorý bol svedkom tohto otcovho správania. V priebehu konania matka spočiatku len z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nežiadala styk dieťaťa s otcom zakázať, v konečnom dôsledku trvala na zákaze styku dieťaťa s otcom. Otec trval na úprave styku v rozsahu uvedenom v odseku č. 5 odôvodnenia tohto rozsudku tvrdiac, že mu matka bráni v styku so synom, so synom sa chce stretávať sám, upraviť styk žiada aj s prespávaním dieťaťa u neho. 50. Uznesením zo dňa 19.10.2018, č.k. 20P/145/2018-31 tunajší súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zrušiť uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 12.05.2017, č.k. 20P/152/2017-16 a zakázať styk otca s maloletým Q. na čas do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej (sp. zn. 20P/283/2016). Proti tomuto rozhodnutiu podala matka odvolanie a Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.12.2018, č.k. 11CoP/510/2018-70 zrušil uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 12.05.2017, č.k. 20P/152/2017-16 a na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Q. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 20P/283/2016, vyslovil zákaz styku otca s maloletým Q.. 51. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Ak sa ukáže, že výchova dieťaťa je stykom rodiča narušovaná, potom súd aj z preventívnych dôvodov takémuto rodičovi alebo obidvom rodičom zakáže styk s maloletým dieťaťom. Iba keď má súd preukázané, že styk rodiča s dieťaťom nie je v záujme dieťaťa, môže dieťaťu zakázať styk s rodičom, keď je to v záujme maloletého dieťaťa, t.j. nielen z hľadiska ohrozenia jeho fyzického či psychického zdravia, ale aj z hľadiska ohrozenia jeho mravného vývoja alebo z hľadiska nevhodnosti životného príkladu rodiča pre maloleté dieťa so zreteľom na spôsob, ktorý rodič vedie, prípadne z hľadiska iného zásadne negatívneho vplyvu nepriaznivo pôsobiaceho na vývoj maloletého dieťaťa. Zákazom styku rodiča s dieťaťom sa rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to hocijakým spôsobom. Zákaz styku samo osobe nemá vplyv na ďalšie práva a povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu, napr. vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, právo rodiča rozhodovať o podstatných veciach maloletého dieťaťa. Zákaz styku možno vysloviť až po riadnom zistení skutočného stavu veci. Z intenzity zásahu do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom, vyplýva požiadavka, aby súdy a štátne orgány nečakali pasívne dovtedy, kým dieťa formálne dosiahne plnoletosť a predmet konania dopadne, prípadne dovtedy, kým sa samovoľne či inak zmenia pomery a jedna zo zúčastnených strán sa na súd obráti s formálnym procesným návrhom na úpravu styku. Zákaz styku rodiča s dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, je opatrením časovo obmedzeným, aj keď jeho účinnosť výslovne ustanovením nejakej lehoty neobmedzuje. Orgány sociálnoprávnej ochrany a súdy, každý vo svojej pôsobnosti, musia aktívne skúmať, či dôvody tohto opatrenia trvajú, resp. či sa toto opatrenie postupom času a zmenou okolností nestalo neprimeraným. Rozhodnutie o zákaze styku treba využiť ako priestor na vytváranie podmienok na to, aby styk medzi rodičom a dieťaťom mohol byť obnovený, na prehodnotenie doterajšej stratégie a voľbu ďalších, aktuálne vhodných opatrení. 52. Súd komplexne zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že v záujme maloletého Q. jednoznačne je, aby vyrastal v stabilnej a zdravej atmosfére pokoja, harmónie, porozumenia a lásky a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, morálnemu, duchovnému a sociálnemu rozvoju. Ochrániť maloletého pred stresovými situáciami, ktorými bol styk s otcom sprevádzaný, odporúča aj pedopsychiater a detský psychológ. V tomto prípade je situácia závažnejšia vzhľadom na preukázané diagnózy dieťaťa. Znaleckým posudkom č. 13/2018 vypracovaného 21.03.2018 znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria I.. I. B. v konaní o vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 5Ps/1/2017 o obmedzenie spôsobilosti otca na právne úkony bolo dostatočne preukázané, že otec trpí duševnou poruchou; ide o G. - paranoidnú formu a toto ochorenie nie je len prechodného charakteru a prejavuje sa u otca poruchami vnímania a chorobným presvedčením, že je sledovaný, ohováraný sa sociálnych sieťach, obviňovaný z vecí, ktorých sa nedopustil alebo z charakterových nedostatkov, ktoré nemá a spôsobujú to ľudia neznámi aj z jeho najbližšieho okolia. Toto jeho presvedčenie bolo v súlade s hlasovými ilúziami a halucináciami, v dôsledku čoho sa dostal do sociálnej izolácie, opakovane stratil zamestnanie a v rámci obranných postojov sa dostáva do konfliktov, narušili sa jeho vzťahy s jeho
najbližšou rodinou - v presvedčení, že každý je v spojení s obvineniami, ktoré sú na sociálnych sieťach proti jeho osobe. Voči svojmu ochoreniu je nekritický, nepripúšťa, že je psychicky chorý a odmieta liečenie. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom zo dňa 23.05.2018, č.k. 5Ps/1/2017-68 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 28.02.2019, č.k. 17CoP/57/2018-141 obmedzil spôsobilosť na právne úkony otca tak, že nemôže samostatne rozhodovať vo veciach týkajúcich sa jeho zdravotného stavu. Počas opakovaných hospitalizácií sa príznaky jeho ochorenia zmierňovali, lieky mali pozitívny efekt. Je možné očakávať, že pri pravidelnom liečení sa jeho stav v budúcnosti zlepší do tej miery, že bude sociabilný, v dobrom vzťahu s okolím. Je pravdepodobné, že určité zmeny osobnosti budú pretrvávať, ale v súčasnosti nemožno spoľahlivo určiť, aké zmeny a v akej intenzite budú (napr. či bude schopný pracovať adekvátne svojmu vzdelaniu). Skutočnosť, že otec liečbu odmieta a spolupráca v tomto smere je s ním veľmi problematická, pričom ambulanciu psychiatra navštívil naposledy dňa 17.10.2017, vyplýva aj zo správy jeho ambulantnej psychiatričky MUDr. G. W. zo dňa 26.11.2018. Z matkou predloženej emailovej komunikácie od otca zo dňa 23.11.2018 sa javí, že otec nie je v kompenzovanom psychickom stave. V danom prípade bolo preukázané ohrozenie zdravia a života maloletého. Obaja rodičia majú pre maloleté dieťa nezastupiteľné a rovnako dôležité miesto v jeho citovom živote bez ohľadu na kvalitu a úroveň vzájomných vzťahov medzi rodičmi. Práva a povinnosti k maloletému dieťaťu majú rovnaké obaja rodičia a právom maloletého dieťaťa je, aby malo zabezpečený pravidelný kontakt s oboma rodičmi, ale v danom prípade len za predpokladu, že sa dostatočne preukáže, že otec aj napriek svojmu psychickému ochoreniu neohrozuje zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa a maloletý pri realizácii styku s otcom nebude vystavený záťažovým, stresovým negatívnym vplyvom v dôsledku neschopnosti otca ovládať svoje správanie vo vzťahu k maloletému ale aj k jeho matke, ktorej prítomnosť pri styku je potrebná. V dôsledku nekritickosti otca k svojmu ochoreniu a odmietaniu liečby, nie je možné vylúčiť nevyspytateľnosť jeho chovania, ktoré nesie v sebe prvky agresivity, vulgárnosti a neprimeraného správania, pred dôsledkami ktorého musí súd ochrániť maloletého Q. a poskytnúť mu právnu ochranu. Ani od matky nemožno spravodlivo očakávať aby pri styku bola povinná znášať verbálne i neverbálne útoky otca, ktoré v konečnom dôsledku majú negatívny dopad predovšetkým na zdravý vývin maloletého. Otec sa nelieči, preto by mohol rozprávaním o svojich bludných presvedčeniach pôsobiť na maloletého Q. zraňujúco a zneisťujúco. Svojím správaním nie je dobrým príkladom pre svojho maloletého syna. Pobyt dieťaťa u otca by mohol s veľkou pravdepodobnosťou ohrozovať jeho zdravý fyzický a psychický vývin. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z výsledkov znaleckého dokazovania, pričom znalec Mgr. H. znaleckým dokazovaním zistil, že psychické ochorenie otca, zvlášť neliečené, má závažný dopad na jeho realitnú kontrolu, adaptačný potenciál, sociabilitu, vrátane jeho rodičovských kompetencií, s rizikom jednoznačného negatívneho dopadu na zdravý vývin maloletého. . Otec má aktuálne výrazne zníženú úroveň osobnostných dispozícií i rodičovských kompetencií potrebných pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa, čo je dané jeho neliečeným duševným ochorením, v dôsledku čoho u neho dochádza k bludnému spracovaniu reality s prítomnou výraznou obavnou symptomatikou a negatívnym dopadom na jeho sociálne a profesijné fungovanie. Prognosticky negatívnym faktorom je najmä odmietanie spolupráce v rámci ambulantnej psychiatrickej liečby, keďže z chorobným dôvodov je nekritický k svojmu stavu a do jeho systemizovaného bludného spracovania zakomponoval aj predstaviteľov zainteresovaných inštitúcií, z klinicko-psychologického hľadiska nedokáže dlhodobo primerane rešpektovať potreby dieťaťa a zabezpečovať ich uspokojovanie, a postarať sa o zdravý fyzický a psychický vývin maloletého. V danom prípade mal súd jednoznačne preukázané, že v záujme harmonického, zdravého osobnostného vývinu Q. existujú okolnosti, ktoré si vyžadujú jeho odlúčenie od otca, a ktoré sú tak závažné, že ochrana jeho záujmu nevyhnutne vyvolala potrebu zakázať styk dieťaťa s otcom, pretože jeho výchova je stykom s otcom narušovaná, ohrozovaná a zákaz styku je jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa nielen z hľadiska ohrozenia jeho fyzického či psychického zdravia, ale aj z hľadiska ohrozenia jeho mravného vývoja.
53. Súdna úprava styku nie je nemenná. V danej veci je potrebné, tak ako to vyplýva aj zo záverov znaleckého dokazovania, aby si otec uvedomil svoje závažné duševné ochorenie a preukázateľne podstúpil potrebnú liečbu, dlhodobo dodržiaval predpísaný liečebný režim a v prípade, že by sa jeho zdravotný stav zlepšil a pre maloletého by nepredstavoval žiadne ohrozenie, teda ak by odpadli dôvody, pre ktoré súd zakázal maloletému styk s otcom, možno rozhodnutie o zákaze styku zmeniť. 54. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti musí súd vždy prioritne chrániť záujmy maloletého dieťaťa a to i na úkor záujmov jeho rodičov. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšku návrh zamietol.
55. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi. 56. O trovách znaleckého dokazovania rozhodne súd samostatným uznesením napriek tomu, že v zmysle § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku nebola súdu známa jeho celková výška. 57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku písomne v štyroch vyhotoveniach na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods. 3 CSP/. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zák. č. 233/1995 Z.z. O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 a nasl. CMP. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.