Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_6C-29-2020.pdf
PDF · 101.14 KB
Case nature
Subarea
6C/29/2020
Uznesenie
Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v právnej veci žalobcu: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. A. T. XXX, proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 19.08.2020 bol tunajšiemu súdu žalobcom doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k odpojeniu elektrickej energie a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoj návrh odôvodnil tým, že odberné miesto elektrickej energie na odbernom mieste H. A. T., I. XXX, žalobca využíva od roku 1999, kedy so spoločnosťou Západoslovenské energetické závody podpísal zmluvu o dodávke elektrickej siete, ktorá bola neskôr upravená dodatkami. Uviedol, že nehnuteľnosť (rodinný dom) na adrese H. A. T. Č..XXX, ktorej je výlučným vlastníkom od roku 1999, využíva so svojou rodinou ako trvalý pobyt, pričom túto nehnuteľnosť v júli 2018 vydražil pán Q. W.. Žalobca na Okresnom súde Komárno dňa 21.11.2017 podal žalobu na Slovenskú sporiteľňu a Dražobnú spoločnosť, pričom skutočnosť o prebiehajúcom konaní bola vyznačená poznámkou na LV č. XXXX Okresným úradom O., katastrálnym odborom. V súčasnosti sa spis nachádza na Krajskom súde v Nitre na rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu, pričom vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Žalobca ďalej uviedol, že na liste vlastníctva č.XXXX je poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní a zároveň zápis že „dražba je neplatná". Pán Q. W. nie je zatiaľ právoplatným vlastníkom danej nehnuteľnosti a nemôže použiť list vlastníctva na právne účely, pričom sa snaží nezákonnými spôsobmi dať odpojiť odberné miesto a neštíti sa siahnuť aj po falošnom liste vlastníctva. Použil k zrušeniu zmluvy list vlastníctva bez poznámky a zároveň sfalšoval splnomocnenie na ktorom sfalšoval podpis žalobcu. Toto všetko sa udialo za pomoci zamestnanca ZSE O.. Zrušenie zmluvy by nebolo možné bez súhlasu žalobcu, ktorý bol klientom ZSE a neporušil zmluvné podmienky ZSE. Žalobca dňa 26.06.2020 podal trestné oznámenie na polícii v Komárne na pána W. Q. za falšovanie splnomocnenia, ktorým sa mu podarilo pôvodnú zmluvu o dodávke elektrickej energie ukončiť a to s pomocou pracovníka v kancelárii ZSE v O., ktorý mu poskytol údaje, ktoré je potrebné uviesť v splnomocnení pre podanie žiadosti o ukončenie dodávky elektrickej energie. Polícia tento podvod vyšetruje ako trestný čin a toto vyšetrovanie ešte prebieha. Trval na tom, že pôvodná zmluva o dodávke elektrickej energie, ktorá bola nezákonným spôsobom ukončená Žiadosťou o ukončenie dodávky elektrickej energie podanou pánom Q. W. dňa 01.06.2020 v kancelárii ZSE v O., je platná. Všetky tieto skutočnosti riešil na obchodnom centre ZSE v A. N. a v O., následne telefonicky na linke so ZSE aj ZSD. Všetko poslal aj listom cez Slovenskú poštu na adresu ZSE, a.s. Bratislava. Žalobca uviedol, že z danej situácie vyplýva, že pán Q. W. nemôže robiť žiadne právne úkony, ktoré by žalobcu poškodili. ZSE žalobcovi vyšla v ústrety a obnovila zmluvu, Západoslovenská distribučná,a.s. túto obnovu nespravila, ale žiadala od žalobcu súhlas ešte neprávoplatného majiteľa, alebo neodkladné
opatrenie. Na základe uvedeného preto žiadal, aby súd žalovanému - spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s., uložil povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k odpojeniu elektrickej energie a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil nasledovné kópie listín: výpis listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 31.07.2020, výpis z katastra nehnuteľností k LV č. XXXX vyhotoveného Okresným úradom O. v mene ÚGKK SR, splnomocnenie zo dňa 20.05.2020, potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Komárno zo dňa 26.06.2020 o podanom trestnom oznámení, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 26.06.2020, prvú stranu podania adresovaného Okresnému súdu Komárno, žiadosť o okamžité prerušenie v konaní ukončenia a odpojenia odberového miesta č. XXXXXXXXXX z podozrenia trestného činu zo dňa 26.06.2020, odpoveď ZSE Energia, a.s. zo dňa 04.08.2020, výzvu Západoslovenskej distribučnej, a. s. na preukázanie vlastníckeho alebo užívacieho práva zo dňa 21.07.2020, vyjadrenie k výzve na preukázanie vlastníckeho alebo užívacieho práva zo dňa 03.08.2020.
3. Z kópie výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres O., obec H. A. T., k. ú. H. A. T. zo dňa 31.07.2020 vyplýva, že vlastníkom zastavanej plochy o výmere 230 m2 na parcele č. XXX/XX, ostatnej plochy o výmere 348 m2 na parcele č. XXX/XXX, zastavanej plochy a nádvoria o výmere 85 m2 na parcele č. XXX/XXX, rodinného domu so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX/XXX, je Q. W., bytom P. U. J.. XXX/XX, O.. Z poznámky v liste vlastníctva vyplýva, že bola poznamenaná zmena žaloby a podanie odvolania proti rozsudku. Ako titulu nadobudnutia predmetných nehnuteľností je uvedený zápis do KN, Z-XXXX/XXXX, Osvedčenie o priebehu dražby N290/2018 podľa zákona č. 527/2002 Z.z.
4. Z kópie výpisu z katastra nehnuteľností pre list vlastníctva č. XXXX vyplývajú rovnako vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, avšak v poznámke nie je uvedené údaj o prebiehajúcom súdnom konaní, je tu iba uvedený titul nadobudnutia. V časti Iné údaje je uvedený údaj o uznesení OS Komárno č. 13Csp/314/2017-76 zo dňa 19.12.2017 a uznesenie KS v Nitre č. 5Co/33/2018-145 zo dňa 12.03.2018. Kópia výpisu z katastra nehnuteľností je opatrená pečiatkou Okresného úradu O., katastrálneho odboru, avšak dátum nie je čitateľný. Súd sa iba domnieva, a to vzhľadom na číslo objednávky uvedené na zadnej strane výpisu, že originál výpisu katastra nehnuteľností mohol byť vyhotovený 25.11.2019.
5. Zo splnomocnenia zo dňa 20.05.2020 vyplýva, že žalobca mal splnomocniť Q. W. na všetky právne úkony týkajúce sa prepisu alebo ukončenia elektrickej energie u ZSE Energia, so sídlom Čulenova 6, Bratislava, na odbernom mieste I. XXX, H. A. T., EIC odberného miesta XXZZSXXXXXXXXXXY. Z potvrdenia o podaní trestného oznámenia ako aj zo zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že žalobca podal na Q. W. trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona pričom tvrdil, že splnomocnenie nepodpísal.
6. Z oznámenia ZSE Energia, a s. zo dňa 04.08.2020 vyplynulo, že spoločnosť eviduje na dotknutom odbernom mieste (I. XXX, H. A. T.) uzatvorený zmluvný vzťah so žalobcom od 30.06.2020.
7. Z výzvy na preukázanie vlastníckeho alebo užívacieho práva zo dňa 21.07.2020 zaslaného spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a. s., žalobcovi (pozn. na adresu M. XXX, H. A. T.) vyplynulo, že na základe žiadosti žalobcu bolo do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s., pripojené odberné elektrické zariadenie v odbernom mieste s EIC kódom XXZZSXXXXXXXXXXY na adrese H. A. T., I. XXX, kde je žalobca evidovaný ako odberateľ elektriny. Dňa 10.07.2020 bola spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s. doručená žiadosť p. Q. W. o ukončenie Zmluvy o pripojení a odpojenie Odberného miesta od distribučnej sústavy z dôvodu, že žalobca ako odberateľ elektriny nemá súhlas vlastníka Odberného elektrického zariadenia s uzatvorením zmluvy o pripojení a pripojením odberného elektrického zariadenia do distribučnej zostavy a ďalej ako odberateľ elektriny nemá užívacie právo k nehnuteľnosti / stavbe, na ktorej je odberné elektrické zariadenie. Zároveň žalobcu vyzvali na preukázanie súhlasu vlastníka odberného elektrického zariadenia s uzatvorením Zmluvy o pripojení a pripojením odberného elektrického zariadenia do distribučnej siete a na preukázanie užívacieho práva k nehnuteľnosti / stavbe. Zároveň žalobcu poučili, aby požiadal príslušný súd o poskytnutie ochrany formou neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žiadateľovi o odpojenie povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok odpojenie odberného miesta od distribučnej sústavy.
8. Podľa § 39 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike), Ak žiadateľ o zriadenie odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky nie je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej má byť odberné elektrické zariadenie alebo elektrická prípojka zriadená, je povinný požiadať vlastníka nehnuteľnosti o súhlas so zriadením odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky. Vlastník nehnuteľnosti je povinný tejto žiadosti vyhovieť, ak nepreukáže, že v dôsledku zriadenia odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky budú neprimeraným spôsobom porušené jeho práva; ustanovenie odseku 12 tým nie je dotknuté. Odmietnutie žiadosti je povinný vlastník nehnuteľnosti odôvodniť.
9. Podľa § 39 ods. 12 písm. b) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti je povinný umožniť dodávku elektriny odberateľovi elektriny v domácnosti, ktorý sa v nehnuteľnosti nachádza a má oprávnenie na užívanie tejto nehnuteľnosti,
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Citovanými zákonnými ustanoveniami upravujúcimi neodkladné opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je súd povinný vykonávať dokazovanie výsluchom účastníkov, vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má však len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom.
14. Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým spôsobuje navrhovateľovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných
predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať odporcu. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ.
15. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že navrhovateľ sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Navrhovateľ je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak navrhovateľ neosvedčil svoj nárok a ak nepripojil listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenia v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, a to aj bez potreby následnej žaloby, počas konania vo veci samej, ako aj po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Pokiaľ § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane, ide vždy o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou vo väčšine prípade bude žalovaný vo veci samej, resp. osoba, proti ktorej má v budúcnosti žaloba smerovať. Nemožno však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, napr. pri neodkladných opatreniach po začatí konania, kedy je už uzavretý okruh strán a prípadným neodkladným opatrením má byť uložená povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe. Takúto tretiu osoba je však potom potrebné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z čoho jej vyplývajú príslušné procesné práva. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP obsahuje demonštratívny výpočet povinností a obmedzení, ktoré súd môže neodkladným opatrením uložiť. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, súd bez ďalšieho skúma splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. V opačnom prípade, teda pri „neštandardných“ neodkladných opatreniach, je súd povinný zaoberať sa aj otázkou procesnej a vecnej prípustnosti súdnej ochrany, ktorej sa navrhovateľ domáha spôsobom, ktorý zákon výslovne nepredpokladá.
17. V danom prípade preto súd skúmal, či nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako sa ho žalobca domáhal, je prípustné. V predmetnom prípade žalobca žiadal, aby súd žalovanému - spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s., uložil povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k odpojeniu elektrickej energie a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd mal z pripojeného oznámenia ZSE Energia, a s. zo dňa 04.08.2020 za preukázané, že spoločnosť ZSE Energia, a s. eviduje na dotknutom odbernom mieste (I. XXX, H. A. T.) uzatvorený zmluvný vzťah so žalobcom od 30.06.2020. Z výzvy na preukázanie vlastníckeho alebo užívacieho práva zo dňa 21.07.2020 zaslaného spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a. s., žalobcovi mal súd za osvedčené, že vydražiteľ - Q. W., požiadal dňa 10.07.2020 o ukončenie zmluvy o pripojení a odpojenie odberného miesta od distribučnej sústavy, pričom spoločnosť Západoslovenská distribučná, a. s., vyzvala žalobcu na preukázanie súhlasu vlastníka odberného elektrického zariadenia a užívacie právo k nehnuteľnosti / stavbe, na ktorej je odberné elektrické zariadenie. V danom prípade sa z obsahu pripojených listinných dôkazov súdu javí, že žalobca ako žiadateľ o zriadenie odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky nie je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej má byť odberné elektrické zariadenie alebo elektrická prípojka zriadená, čo vyplýva z pripojenej kópie výpisu z listu vlastníctva č. XXXX ako aj kópie výpisu z katastra nehnuteľností pre list vlastníctva č. XXXX a žalobca je preto v súlade s § 39 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike povinný požiadať vlastníka nehnuteľnosti o súhlas so zriadením odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky. Z pripojených listinných dôkazov založených v spise nemal súd za preukázané, že žalobca požiadal vydražiteľa ako vlastníka nehnuteľnosti o súhlas so zriadením odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky. Vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti je povinný v súlade so zákonom umožniť dodávku elektriny odberateľovi elektriny v domácnosti, ktorý sa v nehnuteľnosti nachádza a má oprávnenie na užívanie tejto nehnuteľnosti. V danom prípade však súd nemal ani za osvedčené, že žalobca je vlastníkom odberného elektrického zariadenia, resp. že disponuje súhlasom vlastníka odberného elektrického zariadenia a má užívacie právo k nehnuteľnosti / stavbe, na ktorej je odberné elektrické zariadenie, keďže z obsahu listinných dôkazov pripojených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo iba vlastnícke právo Q. W. k predmetným nehnuteľnostiam. Rovnako tak súd nemal ani za dostatočne osvedčené, že žalobca predmetnú nehnuteľnosť obýva a je možné považovať tieto nehnuteľnosti za jeho obydlie, a preto nebolo možné žalobcovi poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia ani titulom ochrany jeho obydlia. Uložením neodkladného opatrenia v znení, v akom sa ho domáhal žalobca by bolo podľa názoru súdu neprimerane zasiahnuté do práv žalovaného, ktorý postupuje v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, pričom sám žalovaný v odpovedi žalobcovi zo dňa 21.07.2020 uviedol, že nemá záujem na ukončení zmluvy o pripojení a odpojení odberného miesta od distribučnej sústavy a sám poučil žalobcu, aby požiadal príslušný súd o poskytnutie ochrany formou neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žiadateľovi o odpojenie, teda vydražiteľovi a nie žalovanému, povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok odpojenie odberného miesta od distribučnej sústavy.
18. Súd dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy, na odvrátenie ktorej by bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie a neosvedčil ani existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods. 1 CSP. Keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, žalobca bol v konaní plne neúspešnou stranou sporu. Keďže však žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal. V súvislosti s interpretáciou zákonného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd poznamenáva, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania v zmysle tohto ustanovenia, predpokladajúce prvé rozhodnutie len o nároku na náhradu trov konania v rámci konečného rozhodnutia vo veci a druhé rozhodnutie súdu o výške náhrady trov konania, má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak,
takýto zmysel stráca, ak žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (jedna preto, že ju na to neoprávňuje výsledok konania a druhá preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.