Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-138-2018.pdf
PDF · 167.51 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/138/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, advokát so sídlom V. B. č. XXX, B., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska č. 4, Bratislava, právne zast.: JUDr. Eva Bušová, advokátka so sídlom O. č. X., X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. II. ODS-6/15:1181/2013 zo dňa 12. novembra 2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Prvostupňovým rozhodnutím sp. zn.: DS VI.-126/2013:1181/2013 zo dňa 15.01.2015 rozhodol VI. Disciplinárny senát pri Slovenskej advokátskej komore tak, že žalobca sa uznal za vinného, že vo veci svojho klienta - p. C. W., č. XXX, XXX XX X., XXX XX B. po prevzatí právneho zastúpenia: vo veci nekonal, písomne klienta riadne a včas neinformoval ako postupuje vo vybavovaní veci, bezodkladne na výzvu Predsedu Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory zo dňa 31.07.2013 a ani na urgenciu k výzve Predsedu Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory zo dňa 28.08.2013 nepredložil požadovanú spisovú dokumentáciu, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z.z. (ďalej zákon o advokácii), pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v ustanovení: § 18 ods. 1 zákona o advokácii, podľa ktorého advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi; § 18 ods. 2 zákona o advokácii, podľa ktorého advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb; § 18 ods. 3 zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory; § 28 ods. 4 zákona o advokácii, podľa ktorého advokát je povinný na požiadanie komory bezodkladne vyjadriť sa o obsahu sťažnosti alebo iného obdobného podania v rámci konania, ktoré proti nemu v súlade s týmto zákonom a predpismi komory vedie komora na podnet iného, a poskytnúť jej potrebné vysvetlenie a požadovanú spisovú dokumentáciu; § 5 ods. 1 veta prvá Advokátskeho poriadku, podľa ktorého pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý záujem klienta;
§ 6 ods. 1 písm. a) Advokátskeho poriadku, podľa ktorého advokát je povinný riadne a včas písomne informovať klienta, ako postupuje pri vybavovaní veci a posielať klientovi všetky písomnosti, z ktorých pre klienta vyplývajú práva a povinnosti, ak sa s klientom písomne nedohodne inak, za čo mu uložil podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 300 € a s poukazom na ust. § 57 ods. 5 zákona o advokácii povinnosť zaplatiť paušálne trovy konania vo výške 380 €, to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet Slovenskej advokátskej komory (ďalej len SAK). Ďalej správny orgán prvého stupňa podľa § 21 ods. 2 písm. c) v spojení s ust. § 25 písm. a) Disciplinárneho poriadku SAK oslobodil žalobcu spod návrhu na začatie disciplinárneho konania za skutok uvedený v návrhu na začatie disciplinárneho konania, že nevydal klientovi príjmový doklad o prevzatí preddavku na odmenu za poskytovanie právnych služieb, čím sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, pretože mal porušiť povinnosti advokáta uložené mu v ust. § 11 ods. 1 veta prvá Advokátskeho poriadku, podľa ktorého advokát je povinný viesť úplnú a presnú evidenciu finančných prostriedkov, ktoré prevzal v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, pretože nebolo preukázané, že skutok sa stal. V dôvodoch rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že dňa 16.10.2013 podal predseda Revíznej komisie SAK na základe sťažnosti C. W. návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi. Poukazuje na obsah sťažnosti sťažovateľa, z ktorej vyplýva, že disciplinárne obvinený prevzal obhajobu sťažovateľa ako aj podklady a CD potrebné k obhajobe a napriek snahe sťažovateľa o skontaktovanie sa s disciplinárne obvineným sa sťažovateľovi vyhýbal, klamal sťažovateľa, že má prísť, zavolať, no na uvedenej adrese nebol a telefonáty nebral. Disciplinárne obvinený sa listom doručeným dňa 15.11.2013 vyjadril k návrhu na začatie disciplinárneho konania. Disciplinárne obvinený odmietol tvrdenia, že vo veci svojho klienta nekonal, pričom odkázal na listinné doklady, ktoré preukazujú, že vo veci konal a neporušil žiadne advokátske predpisy. Rovnako považoval za nepravdivé tvrdenie, že na výzvu zo dňa 31.07.2013 nepredložil spisovú dokumentáciu, pričom uviedol, že na výzvu sa vyjadril podaním zo dňa 12.08.2013 a predložil listinné doklady. Obvinený vo svojom vyjadrení vzniesol námietku zaujatosti voči predsedovi Revíznej komisie SAK, ako aj námietku zaujatosti voči členom VI. Disciplinárneho senátu. O podanej námietke zaujatosti voči členom VI. Disciplinárneho senátu rozhodol predseda Disciplinárnej komisie SAK rozhodnutím sp. zn. DS VI.-126/2013:1181/2013 zo dňa 21.11.2013 tak, že vyslovil, že členovia VI. Disciplinárneho senátu JUDr. Jarmila Zahradníková, Mgr. Silvia Belovičová a JUDr. Viliam Karas, PhD., nie sú vylúčení z prerokovania a rozhodovania v disciplinárnej veci Disciplinárnej komisie SAK disciplinárne obvineného. Odvolanie - sťažnosť obvineného voči uvedenému rozhodnutiu bola zamietnutá ako oneskorene podaná rozhodnutím odvolacieho orgánu sp. zn. III. ODS 5-40/13:1181/2013 zo dňa 09.01.2014. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.01.2014. V predmetnej veci sa dňa 18.03.2014 konalo disciplinárne pojednávanie, na ktoré sa disciplinárne obvinený ospravedlnil a požiadal o jeho odročenie na nový termín až po rozhodnutí ním vznesených námietok zaujatosti. Nové disciplinárne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 15.01.2015 a konalo sa v súlade s ust. § 18 ods. 6 Disciplinárneho poriadku SAK v neprítomnosti disciplinárne obvineného. Disciplinárny senát vykonal v rámci disciplinárneho konania dokazovanie, a to najmä návrhom na začatie disciplinárneho konania, oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi a výpisom disciplinárnych previnení disciplinárne obvineného. Disciplinárny senát na základe uvedených skutočností a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že skutok, tak ako je špecifikovaný vo výroku rozhodnutia, sa stal. V konaní bolo preukázané, že disciplinárne obvinený prevzal právne zastúpenie sťažovateľa a jeho manželky a za týmto účelom prevzal od nich listinnú dokumentáciu a CD. Disciplinárne obvinený v konaní nepreukázal tvrdenie, že s klientmi komunikoval, informoval ich o stave veci a stretával sa s nimi, ani že vo veci vykonával právne úkony podľa pokynov klientov a v dohodnutom rozsahu. Dôkazné bremeno je v tomto prípade vždy na advokátovi, ktorý ho neuniesol, a tým sa potvrdila sťažnosť sťažovateľa, že disciplinárne obvinený vo veci nekonal a vyhýbal sa kontaktu so sťažovateľom. Disciplinárne obvinený tým porušil základnú povinnosť advokáta konať s odbornou starostlivosťou v záujme klienta v súlade s jeho pokynmi, ako aj povinnosť riadne a včas písomne informovať klienta o tom, ako postupuje pri vybavovaní veci. Disciplinárny senát mal zároveň za preukázané, že disciplinárne obvinený v rozpore s § 28 ods. 4 zákona o advokácii napriek výzve a urgencii predsedu Revíznej komisie SAK do dňa rozhodnutia disciplinárneho senátu nepredložil požadovanú spisovú dokumentáciu. Disciplinárny senát podľa § 26 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SAK pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadol na závažnosť previnenia, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne obvineného, ktorý bol v minulosti šesťkrát disciplinárne stíhaný a na jeho osobné pomery. Disciplinárny senát po zvážení uvedených skutočností uložil disciplinárne obvinenému disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 300 €.
2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný - odvolací disciplinárny senát SAK, ktorý napadnutým rozhodnutím sp. zn. II. ODS-6/15:1181/2013 zo dňa 12. novembra 2015 prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne podľa § 59 ods. 2 zákona o advokácii v spojitosti s § 34 Disciplinárneho poriadku SAK potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. Preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Čo sa týka odvolacích námietok, tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Čo sa týka námietky zaujatosti voči predsedovi revíznej komisie, uviedol, že podanie návrhu na disciplinárne konanie je prejavom kolektívneho rozhodnutia disciplinárnej komisie a nielen jej predsedu. Teda pokiaľ predseda revíznej komisie podá návrh na disciplinárne konanie, podáva ho v mene revíznej komisie po jej kolektívnom rozhodnutí, ktoré sa formuje hlasovaním. Potom ani námietka zaujatosti voči jeho osobe nie je z týchto dôvodov možná. Čo sa týka faksimile podpisu predsedu revíznej komisie na návrhu na začatie disciplinárneho konania, uvedenie faksimile nie je samo o sebe dôvodom na vadnosť, dokonca ničotnosť tohto úkonu, pokiaľ z obsahu samotného návrhu a jeho príloh nepochybne vyplýva, že je prejavom vôle revíznej komisie a jej predsedu a v písomnej forme je opatrený faksimile podpisu predsedu revíznej komisie.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Správnou žalobou napadol tri rozhodnutia II. Odvolacieho disciplinárneho senátu SAK, medzi nimi i napadnuté rozhodnutie zo dňa 12.11.2015, ktoré všetky žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Ako žalobné body uviedol: V návrhoch na začatie disciplinárnych konaní v týchto troch veciach nie je vlastnoručný podpis Mgr. Richarda Karkó, predsedu revíznej komisie, ale iba faksimile jeho podpisu. Poukázal na § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v týchto troch veciach mal byť vlastnoručne podpísaný Mgr. Richard Karkó. Všetky tri návrhy napísala Mgr. W. V., pracovníčka oddelenia sťažností SAK, ktorá ich podpísala pečiatkou s faksimile podpisu Mgr. Richarda Karkó. Návrhy teda podala neoprávnená osoba. Túto žiadal vypočuť ako svedkyňu. Mgr. Richard Karkó jej môže dávať príkazy v zmysle § 2 ods. 5 Disciplinárneho poriadku SAK. Žiadny všeobecný právny predpis ani predpis SAK mu neumožňuje podpisovať návrhy na začatie disciplinárnych konaní pečiatkou s podpisom Mgr. Richard Karkó, t. j. faksimilou podpisu. Disciplinárne konanie preto malo byť zastavené. Nesprávny je právny názor odvolacieho senátu, že voči Mgr. Richardovi Karkó nie je možné účinne vzniesť námietku zaujatosti. Je nutné postupovať podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku per analogiam a predložiť vec predsedníctvu SAK na rozhodnutie, či je alebo nie je Mgr. Richard Karkó vylúčený z vykonávania úkonov v týchto troch disciplinárnych konaniach. Mgr. Karkó je v postavení prokurátora a podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku je možné prokurátora vylúčiť z vykonávania úkonov trestného konania, ak sú pochybnosti o jeho nezaujatosti. Ak o tejto námietke nemôže rozhodnúť odvolací senát, tak o nej mali rozhodnúť všetci členovia Revíznej komisie SAK ako kolektívneho orgánu. Mgr. Karkó z dôvodu jeho zaujatosti voči jeho osobe opakovane podáva bezdôvodné návrhy na začatie disciplinárnych konaní na jeho osobu. Ďalej uviedol, že jeho námietky zaujatosti voči členom VI. Disciplinárneho senátu SAK JUDr. Záhradníkovej, Mgr. Belovičovej a JUDr. Karasovi boli dôvodné a malo im byť vyhovené, a to z dôvodu opakovaných procesných a hmotnoprávnych pochybení, ktorých sa dopustili v týchto troch disciplinárnych veciach. Jediným hodnoverným vysvetlením opakovaného porušovania advokátskych predpisov je ich zaujatosť voči jeho osobe a voči osobe Mgr. Richarda Karkó, s ktorým sú v priateľskom vzťahu. Ďalej namietal, že prvostupňové rozhodnutia sú nepreskúmateľné, keďže nie je z nich možné zistiť, na základe akých konkrétnych skutočností dospel VI. Disciplinárny senát k názoru, že sa dopustil disciplinárnych previnení. Nezaoberal sa námietkami, ktoré vzniesol v priebehu disciplinárnych konaní. Tým mu bolo odňaté právo konať vo veci. Neuvedenie konkrétnych úvah v odôvodnení rozhodnutia vylučuje možnosť vecného preskúmania rozhodnutia, ako aj možnosť, aby účastník konania posúdil, ako boli v jeho veci vyložené a aplikované príslušné právne predpisy a akými právnymi úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o veci. V odôvodnení sa nič konkrétne neuvádza o jeho osobných a rodinných pomeroch. Napriek tomu na ne členovia disciplinárnych senátov údajne prihliadli. Ďalej namietal aplikáciu § 28 ods. 4 zákona o advokácii, v ktorom nie je uvedená žiadna konkrétna lehota dokedy sa má advokát vyjadriť. Vo všetkých troch disciplinárnych konaniach sa písomne vyjadril, takže sa nedopustil disciplinárnych previnení. Nepodanie vyjadrenia advokátom bezodkladne po zaslaní výzvy SAK k obsahu sťažnosti, ktorej podanie sa následne ukázalo ako neopodstatnené, nie je disciplinárnym previnením advokáta, nakoľko nedosahuje intencitu disciplinárneho previnenia. Advokát nie je povinný po skončení zastupovania klienta a splnení si všetkých povinností súvisiacich so skončením zastupovania reagovať na neopodstatnené písomné žiadosti bývalého klienta. Lehota siedmich pracovných dní, ktorú vyžaduje SAK na vyjadrenie, je neprimerane krátka. Výkon advokácie je zodpovedným a náročným povolaním a advokát si v priebehu časového úseku 7 dní nemusí nájsť
čas na to, aby sa bez narušenia plnenia iných povinností mohol plne venovať jemu sa týkajúcej sťažnostnej agende. Poukázal na rozhodovaciu prax disciplinárnych senátov SAK, ktorú citoval. Ďalej namietal, že pojednávania v týchto troch disciplinárnych konaniach sa nariaďovali iba formálne, keďže sa vytyčovali iba na dobu 30 minút. Táto doba je nedostatočná na oboznámenie sťažnostného spisu, návrhu na začatie disciplinárneho konania, celého disciplinárneho spisu, vypočutie disciplinárne obvineného, uskutočnenie porady a hlasovania senátu, vyhlásenia výroku rozhodnutia a odôvodnenia rozhodnutia. Pojednávania sa mali nariaďovať na čas niekoľko hodín a predvolávať svedkov, pretože na disciplinárne konanie sa analogicky používajú ustanovenia Trestného poriadku. Tým bola porušená prezumpcia neviny žalobcu. Oba rozhodujúce senáty vyžadovali, aby on v jednotlivých disciplinárnych konaniach preukázal svoju nevinu a nevyžadovali, aby Mgr. Richard Karkó preukázal jeho vinu. Na vynesenie odsudzujúceho rozsudku sa vyžaduje istota a presvedčenie o tom, že skutok bol spáchaný, k čomu nestačí len tvrdenie sťažovateľa ako jedinej fyzickej osoby, ktorá navyše môže mať z rôznych dôvodov záujem na potrestaní advokáta. Odvolací disciplinárny senát ani prvostupňový senát sa nezaoberali námietkou neplatnosti plnomocenstiev udelených Mgr. Karkóom pre členov Revíznej komisie SAK pre ich neurčitosť a absenciu vlastnoručného podpisu Mgr. Richarda Karkó. Senáty, ktoré prejednávali dané veci, sa nezaoberali riadne vznesenými námietkami premlčania, pretože uplynula zákonná subjektívna premlčacia lehota podľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii na podanie návrhu na začatie disciplinárnych konaní. Pritom deň začatia plynutia subjektívnej lehoty je najneskôr deň podania, resp. zaevidovania sťažnosti sťažovateľa na oddelení sťažností SAK. Do dnešného dňa Mgr. Karkó nepodal riadne návrhy na začatie disciplinárnych konaní, takže mu uplynula subjektívna premlčacia lehota. Ďalej namietal, že v odôvodnení napadnutých rozhodnutí sa uvádzajú nové skutočnosti, ktoré Mgr. Karkó neuvádzal v priebehu prvostupňového ani odvolacieho disciplinárneho konania a ide o skutočnosti, ku ktorým nemal možnosť sa vyjadriť a zaujať svoje stanovisko. Výklad použitý v odôvodnení napadnutých rozhodnutí nebol do dnešného dňa použitý v žiadnom inom disciplinárnom konaní, hoci preštudoval všetky rozhodnutia publikované v Zbierke disciplinárnych rozhodnutí SAK 2007 - 2011 a v Zbierke disciplinárnych rozhodnutí SAK 2012 - 2013. Vo veci II. ODS-106/2013:1045/2013 zo dňa 11.11.2015 sa neuskutočnilo pojednávanie dňa 11.11.2015, a preto v tento deň nemohlo byť vydané žiadne rozhodnutie. Pojednávanie sa uskutočnilo 12.11.2015. V tejto veci bol potrestaný za jeho právny názor, ktorý bol iný, ako mal II. Odvolací disciplinárny senát. Nebolo vyvrátené jeho tvrdenie o tom, kedy skončilo jeho právne zastupovanie klientky T. K. a o tom, že do súdneho spisu doložil všetky relevantné listinné doklady. Vo veci sp. zn. II. ODS-6/15:1181/2013 predložil požadovanú spisovú dokumentáciu, vyjadril sa na výzvu SAK a jeho klienta C. W. včas a riadne informoval o vybavení veci. Vo veci sp. zn. II. ODS-9/2015:4633/2012 predložil požadovanú spisovú dokumentáciu a vyjadril sa na výzvu SAK. Žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutia II. Odvolacieho disciplinárneho senátu SAK sp. zn. II. ODS-106/2013:1045/2013 zo dňa 11.11.2015, II. ODS-6/15:1181/2013 zo dňa 12.11.2015 a II. ODS-9/15:4633/2012 zo dňa 12.11.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov. Žaloba bola na správnom súde evidovaná pod sp. zn. 20S/39/2016.
4. Uznesením č. k. 20S/39/2016-48 zo dňa 06. apríla 2016 správny súd vylúčil preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia uvedeného v záhlaví tohto rozsudku na samostatné konanie. Vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 20S/58/2016.
5. Uznesením č. k. 20S/58/2016-67 zo dňa 10. januára 2017 správny súd žalobu odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Vychádzal z fikcie doručenia napadnutého rozhodnutia, pričom následné fyzické doručenie tejto písomnosti žalobcovi do vlastných rúk nie je právne relevantné.
6. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 5Asan/5/2017 zo dňa 22. augusta 2018, ktorý uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/58/2016-67 zo dňa 10.01.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že judikatúra Najvyššieho súdu SR nebola vo veci uplatnenia fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2, resp. § 25 ods. 4 Správneho poriadku jednotná. Citoval rozhodnutia, v ktorých senáty najvyššieho súdu uviedli, že ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia, a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, prípadne že sa o uložení dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty. S posledným rozhodnutím najvyššieho súdu je možné aj v tejto otázke konštatovať určitý názorový posun senátov najvyššieho súdu, keďže uvedené rozhodnutia odôvodňujú prednosť faktického doručenia zásielky pred fiktívnym s akcentom na princíp právnej istoty. Preto s poukazom na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené fyzickým doručením, a teda žaloba
bola podaná v stanovenej lehote. Nové konanie po zrušení rozhodnutia o odmietnutí žaloby je vedené pod sp. zn. 30S/138/2018.
7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.06.2016 (ešte v konaní vedenom pod sp. zn. 20S/58/2016). Žalovaný uviedol, že v priebehu disciplinárneho konania pred VI. Disciplinárnym senátom bolo vykonaným dokazovaním zistené, že žalobca vo veci svojho klienta C. W. - ktorý si na postup žalobcu pri poskytovaní právnej služby sťažoval - neposkytoval právnu službu tak, ako to každému advokátovi zákon o advokácii a Advokátsky poriadok SAK ukladá. II. Odvolací senát SAK sa oboznámil s celým obsahom sťažnostného disciplinárneho spisu, postupom disciplinárneho senátu pri prejednaní a rozhodovaní o disciplinárnom návrhu a jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, keď sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel VI. Disciplinárny senát. II. Odvolací disciplinárny senát SAK sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal aj námietkami žalobcu s prihliadnutím na to, že zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem podľa takého postupu, aby v prejednávanej veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie. VI. Disciplinárny senát dal žalobcovi dostatočný priestor na to, aby sa vo veci vyjadril a predložil listiny, ktoré preukážu, že jeho postup pri poskytovaní právnej služby bol v súlade so zákonom a stavovským predpisom. Poukázal na dostatočné odôvodnenia prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia, na dôvody, ktoré sú obsiahnuté v týchto rozhodnutiach a uviedol, že obsahujú náležitosti vyžadované § 21 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SAK a § 30 ods. 5 Disciplinárneho poriadku SAK. Žiadal žalobu zamietnuť.
8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku. V replike žalobca v podrobnostiach rozvádza jednotlivé skutkové a právne dôvody už obsiahnuté v podanej žalobe. Na dôvažok poukazuje na skutočnosť, že spis žalovaného, ako aj sťažnostný spis, nie sú žurnalizované, pretože boli správnemu súdu doručené v tzv. šalátovom vydaní a sú neúplné, keďže neobsahujú všetky žalobcom predložené listinné doklady. Nepredloženie úplného žurnalizovaného spisu správneho orgánu je samo o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nezaslal správnemu súdu v súdom stanovenej lehote vyjadrenie k žalobe žalobcu a ani nepožiadal správny súd o predĺženie lehoty na zaslanie vyjadrenia. Z uvedeného dôvodu na oneskorene zaslané vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.06.2016 by správny súd nemal prihliadať. Ďalej uvádza, že v zákone o advokácii chýba bližšia úprava premlčania. Preto je potrebné použiť analógiu legis, v danom prípade priestupkový zákon, kde v zmysle § 20 ods. 1 veta prvá zákona o priestupkoch nemožno priestupok prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Žalobca uvádza, že odo dňa 11.07.2013, t. j. deň kedy bola žalovanému doručená sťažnosť C. W. do dňa 21.01.2016, t. j. do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.11.2015, uplynula dvojročná premlčacia doba.
9. Žalovaný dupliku k replike žalobcu v súdom stanovenej lehote nepodal.
10. Žalobca podaním zo dňa 19.11.2019 vzniesol návrh na prerušenie konania podľa § 164 CSP, o ktorom správny súd rozhodol uznesením č. k. 30S/138/2018 - 103 zo dňa 19.11.2019 tak, že návrh na prerušenie konania zamietol.
11. Žalobca podaním zo dňa 08.09.2020 vzniesol návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP, o ktorom správny súd rozhodol uznesením č. k. 30S/138/2018 - 155 zo dňa 08.09.2020 tak, že návrh na prerušenie konania zamietol.
12. Správny súd, za splnenia procesných podmienok v zmysle § 114 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), prejednal vec v neprítomnosti žalobcu. Žalobca doručil správnemu súdu dňa 08.09.2020 o 10.00 hod., (t.j. v deň pojednávania) žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 08.09.2020, ktorej správny súd nevyhovel. O zamietnutí návrhu na odročenie pojednávania (183 ods. 4 veta prvá CSP v spojení s § 25 SSP) správny súd žalobcu neupovedomil vzhľadom na skutočnosť, že návrh na odročenie pojednávania bol správnemu súdu doručený v deň pojednávania a to v krátkom časovom intervale pred začatím samotného pojednávania. Žalobca svoju žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnil tým, že má vážne osobné dôvody, pre ktoré sa nemôže dostaviť na nariadené pojednávanie. Ďalej uviedol, že vo veci chce byť vypočutý a chce sa vyjadriť k meritu veci a k nepravdivým tvrdeniam žalovaného. Správny súd konštatuje, že žalobca skutkovo nevymedzil, t.j. bližšie nezdôvodnil „dôležitý dôvod“ pre odročenie pojednávania v intenciách ust. § 183 ods. 1 CSP - ním označený dôvod nie je bližšie špecifikovaný a je všeobecného charakteru. Samozrejme, takto vymedzený dôvod na odročenie pojednávania ani nepreukázal. Z rovnakého dôvodu nemohol
správny súd ani vyhodnotiť, či bol návrh na odročenie pojednávania podaný bezodkladne podľa § 183 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP. Z uvedeného dôvodu súd žiadosti žalobcu nevyhovel. Pre úplnosť správny súd podotýka, že v správnom súdnom konaní nie je potrebné vykonať výsluch žalobcu keďže správny súd je viazaný žalobnými bodmi a skutkovým stavom ku dňu právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu by výsluch žalobcu nemohol zmeniť skutkový stav veci. Na rozdiel od občianskoprávnych sporov v preskúmavanej veci ide o odlišný typ súdneho konania, ktorého podstatou je posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, pričom dôraz nie je na vykonávaní dokazovania, ale na posúdení správnosti aplikácie právnych noriem na skutkový stav zistený a ustálený v konaní pred správnym orgánom (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/28/2011 zo dňa 25.01.2012). Ďalej je potrebné poznamenať, že správny súd v danej veci nevzhliadol ani potrebu vykonať na pojednávaní dokazovanie, s ktorým by musel byť žalobca oboznámený a pojednávanie sa uskutočnilo len z dôvodu žiadosti žalobcu. Žalobca mal zachovanú lehotu na prípravu pojednávania v zmysle § 108 ods. 2 SSP.
13. Na tomto mieste správny súd podotýka, že žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 08.09.2020 sa súdu javí ako obštrukčný krok žalobcu. Súd pritom poukazuje na to, že žalobca už viac krát požiadal o odročenie pojednávania, naposledy 22.06.2020, kedy správnemu súdu uviedol konkrétne dátumy, ktoré mu nevyhovujú pre odročenie pojednávania. Súd vyhovel tejto žiadosti a prispôsobil termín pojednávania požiadavkám žalobcu. Tento sa však opätovne na pojednávanie, vytýčené priamo na jeho žiadosť, nedostavil z poukazom na jeho „vážne osobné dôvody“ a opätovne žiadal o jeho odročenie. Tiež tá skutočnosť, že žiadosť o odročenie pojednávania doručil mailom bezprostredne pred začatím pojednávania a pritom o termíne pojednávania mal vedomosť od 26.06.2020 nasvedčuje o účelovosti konania žalobcu.
14. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 08.09.2020 za splnenia procesných podmienok, ktoré má na mysli ustanovenie § 107 ods. 1 písm. a) a § 108 ods. 2 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 194 a nasl. SSP v spojení s § 177 SSP v nadväznosti na § 491 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov, pričom nezistil dôvodnosť žalobných námietok a ani nezistil dôvody na zrušenie v zmysle § 195 SSP, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení účinnom ku dňu 21.01.2016 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) aj ku dňu 11.07.2013, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona, advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
Podľa § 28 ods. 4 citovaného zákona, advokát je povinný na požiadanie komory bezodkladne vyjadriť sa o obsahu sťažnosti alebo iného obdobného podania v rámci konania, ktoré proti nemu v súlade s týmto zákonom a predpismi komory vedie komora na podnet iného, a poskytnúť jej potrebné vysvetlenie a požadovanú spisovú dokumentáciu.
Podľa § 5 ods. 1 veta prvá Advokátskeho poriadku, pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý záujem klienta.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) Advokátskeho poriadku, advokát je povinný riadne a včas písomne informovať klienta, ako postupuje pri vybavovaní veci a posielať klientovi všetky písomnosti, z ktorých pre klienta vyplývajú práva a povinnosti, ak sa s klientom písomne nedohodne inak.
Podľa § 56 ods. 1 citovaného zákona, disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.
Podľa § 57 ods. 2 citovaného zákona, postup orgánov komory pred začatím disciplinárneho konania a postup disciplinárnej komisie komory po jeho začatí podrobnejšie upraví disciplinárny poriadok komory. Zároveň upraví aj podrobnosti disciplinárneho konania, možnosti zrušenia právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu predsedníctvom komory ( § 70), ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s predpisom komory.
Podľa § 57 ods. 7 citovaného zákona, ak tento zákon alebo disciplinárny poriadok komory priamo neupravujú niektoré postupy v disciplinárnom konaní alebo postavenie, práva a povinnosti účastníkov konania, použijú sa primerane ustanovenia osobitného predpisu. 17) 17) Trestný poriadok.
Podľa § 58 ods. 1 cit. zákona, disciplinárne konanie sa začína na návrh predsedu revíznej komisie (§ 73) alebo ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "navrhovateľ"). Návrh na začatie disciplinárneho konania sa považuje za podaný doručením kancelárii komory. Kancelária komory návrh bezodkladne doručí predsedovi disciplinárnej komisie.
Podľa § 58 ods. 2 cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2012 návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo.
Podľa § 58 ods. 4 cit. zákona zodpovednosť za disciplinárne previnenie sa posudzuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a predpisov komory účinných v čase, keď k disciplinárnemu previneniu došlo; podľa neskorších všeobecne záväzných právnych predpisov a predpisov komory sa posudzuje len vtedy, ak je to pre disciplinárne obvineného priaznivejšie.
Podľa § 58 ods. 6 cit. zákona písomné vyhotovenie rozhodnutia o disciplinárnom previnení obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Vo výroku rozhodnutia, ktorým je disciplinárne obvinený uznaný zodpovedným za disciplinárne previnenie, sa uvedie i výrok o povinnosti zaplatiť komore paušálne trovy konania do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Písomné vyhotovenie rozhodnutia sa doručuje disciplinárne obvinenému a navrhovateľovi do vlastných rúk.
Podľa § 9 ods. 1 prvá veta Disciplinárneho poriadku SAK účinného ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia z prerokovania a rozhodovania veci je vylúčený člen senátu, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer k prerokovávanej veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom.
Podľa § 10 Disciplinárneho poriadku SAK účastníkom disciplinárneho konania je disciplinárne obvinený a predseda revíznej komisie alebo ním poverený člen revíznej komisie alebo minister spravodlivosti.
16. Zo správneho spisu, ktorého súčasťou je sťažnostný spis č. 238/1181/2013, správny súd zistil, že dňa 11.07.2013 bola SAK doručená sťažnosť C. W. na žalobcu, v ktorej sťažovateľ podáva sťažnosť na žalobcu, ktorý mal sťažovateľa obhajovať na súde. Viac ako pred rokom odovzdal sťažovateľ žalobcovi podklady a CD, ktoré potreboval k obhajobe. Stále sťažovateľa klamal, že má prísť, zavolať, no na uvedenej adrese nebol (alebo neotváral, hoci tam sťažovateľ čakal aj dve hodiny, niekedy aj viac), telefonáty nebral. Sťažovateľ je bezvládny, nakoľko žalobcovi podpísal aj dvakrát plnú moc. Už je starší s podlomeným zdravím a klamanie žalobcu sťažovateľa psychicky ničí. Výzvou zo dňa 31.07.2013, doručenou žalobcovi 03.08.2013, vyzval predseda Revíznej komisie SAK v tejto súvislosti
žalobcu, aby v zmysle § 28 ods. 4 zákona o advokácii sa k obsahu sťažnosti vyjadril v lehote 7 dní a súčasne v tejto lehote predložil kópiu svojho úplného klientskeho spisu v sťažovateľom označenej právnej veci. Dňa 13.08.2013 bolo SAK doručené (faxovým podaním) vyjadrenie žalobcu vo veci sťažovateľa, v ktorom (okrem iného) uviedol, že skutočnosti obsiahnuté v sťažnosti jeho klienta C. W. sú nepravdivé. Pri prevzatí právneho zastúpenia C. W. a právneho zastúpenia manželky C. W. - X. W. sa nikdy nedohodli na termíne vybavenia jeho veci, keďže ide o právne a skutkovo zložitú vec. Naviac obaja klienti žalobcovi predložili iba časť listinných dokladov. Pravidelne, osobe a telefonicky komunikoval žalobca s oboma svojimi klientmi, informoval ich o stave veci a stretával sa s nimi. O uvedených skutočnostiach predkladá SAK listinné doklady. Sťažovateľ a jeho manželka žalobcovi nikdy neudelili plnomocenstvo na zastupovanie v nejakom živom súdnom konaní a ani plnomocenstvo na podanie nejakej žaloby na súd. Správny súd z obsahu administratívneho spisu nezistil, že by prílohou vyjadrenia žalobcu vo veci doručeného SAK dňa 13.08.2013 boli akékoľvek listinné doklady, na ktoré sa vo svojom vyjadrení žalobca odvoláva. Ďalej správny súd z obsahu sťažnostného spisu zistil, že žalobcovi bola zaslaná urgencia zo dňa 28.08.2013 k výzve na vyjadrenie k sťažnosti a predloženie kópie kompletného klientského spisu v zmysle § 28 ods. 4 zákona o advokácii, v ktorej sa okrem iného uvádza, že do dňa vydania urgencie SAK neobdržala nielen doporučené podanie vyjadrenia sťažovateľa k sťažnosti C. W. ale ani listinné doklady, na ktoré sa sťažovateľ vo faxovom podaní - vyjadrení odvoláva, a ktoré mali byť podľa vyjadrenia žalobcu SAK zasielané spolu s vyjadrením. Uvedená urgencia bola na pošte uložená dňa 02.09.2013 a vrátená správnemu orgánu prvého stupňa ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 13.09.2013. Predseda Revíznej komisie SAK podal dňa 16.10.2013 návrh na začatie disciplinárneho konania proti JUDr. Y. P., ktorý vo veci svojho klienta - p. C. W. po prevzatí právneho zastúpenia: vo veci nekonal, písomne klienta riadne a včas neinformoval ako postupuje pri vybavovaní tejto veci, nevydal klientovi príjmový doklad o prevzatí preddavku na odmenu za poskytovanie právnych služieb, bezodkladne na výzvu Predsedu Revíznej komisie SAK zo dňa 31.07.2013 a ani na urgenciu k výzve Predsedu Revíznej komisie SAK zo dňa 20.08.2013 nepredložil požadovanú spisovú dokumentáciu, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v ust. § 18 ods. 1, 2, 3, § 28 ods. 4 zákona o advokácii a § 5 ods. 1 veta prvá, § 6 ods. 1 písm. a), § 11 ods. 1 veta prvá Advokátskeho poriadku. Zo správneho spisu ďalej vyplýva, že disciplinárne obvinený žalobca sa vo veci vyjadril podaním doručeným SAK 15.11.2013, v ktorom označil za nepravdivé tvrdenie, že vo veci svojho klienta C. W. nekonal. Uviedol, že listinnými dokladmi preukázal, že vo veci konal a neporušil žiadne advokátske predpisy. Rovnako za nepravdivé označil tvrdenie predsedu Revíznej komisie SAK, že na jeho výzvu nepredložil spisovú dokumentáciu. Žalobca vzniesol vo svojom vyjadrení okrem iného aj námietku zaujatosti voči predsedovi Revíznej komisie SAK Mgr. Richardovi Karkóovi, ako aj voči členom VI. Disciplinárneho senátu. Predseda Disciplinárnej komisie SAK rozhodnutím sp. zn.: DS VI.-126/13:1181/2013 zo dňa 05.12.2013 rozhodol, že členovia VI. Disciplinárneho senátu SAK JUDr. Jarmila Zahradníková, Mgr. Silvia Belovičová a JUDr. Viliam Karas, PhD. nie sú vylúčení z prerokovania a rozhodovania veci. Rozhodnutím sp. zn.: III. ODS5-40/13:1181/2013 zo dňa 09.01.2014 III. Odvolací disciplinárny senát SAK rozhodol podľa § 57 ods. 7 zákona o advokácii v spojení s § 33 písm. a) Disciplinárneho poriadku SAK tak, že sťažnosť disciplinárne obvineného proti rozhodnutiu predsedu Disciplinárnej komisie SAK sp. zn. DS VI.-126/13:1181/2013 zo dňa 21.11.2013 zamietol ako oneskorene podanú. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.01.2014. Následne bolo vydané prvostupňové a druhostupňové správne rozhodnutie, prieskum zákonnosti ktorých tvorí predmet tohto správneho súdneho konania.
17. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok uvedených v žalobe, tieto vyhodnotil súd ako v celom rozsahu nedôvodné. Čo sa týka námietky, že v návrhu na začatie disciplinárneho konania nie je vlastnoručný podpis predsedu revíznej komisie, ale iba jeho faksimile, uvedené nie je dôvod, pre ktorý by bolo možné zrušiť napadnuté rozhodnutie. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný orgánom, ktorý je na to kompetentný (predseda Revíznej komisie); uvedené vyplýva priamo z tohto návrhu. Pokiaľ vnútorné predpisy Revíznej komisie SAK nevylučujú, aby predseda revíznej komisie podpisoval dokumenty aj technickými prostriedkami, takáto možnosť nie je nezákonná. Okrem toho aj samotné ust. § 40 ods. 3 druhá veta Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje žalobca, umožňuje nahradiť podpis mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa vyjadrenia predsedu revíznej komisie Mgr. Karkóa v administratívnom spise v otázke posúdenia obvyklosti nahradenia podpisu mechanickými prostriedkami rovnakým spôsobom podpisovali poverenia na zastupovanie na pojednávaniach ako aj návrhy na začatie disciplinárnych konaní aj predchádzajúci predsedovia Revíznej komisie SAK JUDr. Michal Galanda a JUDr. Ján Smetana. Za týchto okolností je potom potrebné
nahradenie podpisu mechanickými prostriedkami aj v prípade podpisu návrhu na začatie disciplinárneho konania považovať za obvyklé a nevybočujúce z bežnej praxe. Keďže je nesporné, že podpis, ktorý je súčasťou pečiatky na návrhu na začatie disciplinárneho konania, je podpis predsedu revíznej komisie, nebolo potrebné vypočuť svedkyňu Mgr. W. V., keďže z tohto návrhu nevyplýva, že by ich táto osoba podpísala, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Ktorá osoba návrh písomne vyhotovila, je právne irelevantné.
18. Ďalšia námietka sa týkala námietky zaujatosti voči predsedovi Revíznej komisie SAK Mgr. Karkóovi. Aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca má za to, že malo byť postupované analogicky podľa Trestného poriadku a rozhodnúť o vylúčení predsedu revíznej komisie, ako je to u prokurátora, uvedený právny názor nie je správny. Podľa § 57 ods. 7 zákona o advokácii, ak tento zákon alebo Disciplinárny poriadok SAK priamo neupravuje niektoré postupy v disciplinárnom konaní alebo postavení práva alebo povinnosti účastníkov konania, použijú sa primerane ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je Trestný poriadok. V danom prípade sa jednalo o postup pri rozhodovaní o uplatnenej námietke zaujatosti. Postup pri uplatňovaní týchto námietok je výlučne upravený Disciplinárnym poriadkom Slovenskej advokátskej komory (§ 9), ktorý sa aplikuje na základe § 57 ods. 2 zákona o advokácii. Disciplinárny poriadok stanovuje, že z prerokovania a rozhodovania veci môže byť vylúčený len člen senátu. Členom senátu, ktorý má rozhodovať vo veci, nie je predseda revíznej komisie, ktorý je v zmysle § 10 Disciplinárneho poriadku len účastníkom konania. Zaujatosť člena senátu sa práve môže viazať k účastníkovi konania. Pokiaľ teda disciplinárny poriadok konkrétne stanovuje, voči komu je možné vzniesť námietku zaujatosti, pričom týmto subjektom nie je predseda Revíznej komisie SAK ako účastník disciplinárneho konania, potom voči žiadnej inej osobe nie je možné námietku zaujatosti vzniesť. V opačnom prípade by bola porušená základná zásada, a to lex specialis derogat legi generali, čo znamená, že pokiaľ existuje špeciálna právna úprava, je potrebné aplikovať túto špeciálnu právnu úpravu. Táto zásada bola priamo prevzatá do ust. § 57 ods. 7 zákona o advokácii. Nie je teda možné ani analogicky použiť Trestný poriadok a hľadieť na navrhovateľa disciplinárneho konania ako na kvázi prokurátora v trestnom konaní. Pokiaľ žalobca v replike tvrdí, že takýmto spôsobom bolo v niektorých jeho veciach rozhodované, týmito rozhodnutiami správny súd nie je viazaný a týkajú sa len konkrétnej veci.
19. Žalobca ďalej namietal rozhodnutie o námietke zaujatosti voči členom disciplinárneho senátu, ktorý rozhodoval v prvom stupni, resp. mal rozhodovať v prvom stupni JUDr. Zahradníkovej, Mgr. Belovičovej a JUDr. Karasovi. Táto námietka sa týka právoplatného rozhodnutia predsedu Disciplinárnej komisie SAK sp. zn. DS VI.-126/13:1181/2013 zo dňa 21.11.2013, ktorý rozhodol, že títo traja členovia senátu nie sú vylúčení z prerokovania a rozhodovania v disciplinárnej veci žalobcu. Napokon v prvom stupni z týchto troch nevylúčených členov ako členovia senátu rozhodovali JUDr. Zahradníková a JUDr. Karas. Vzhľadom na to, že o námietke zaujatosti rozhodli správne orgány žalovaného v inštatnčnom postupe a rozhodnutie o námietke je právoplatné, správny súd je povinný z neho vychádzať. Napriek tomu, že proti tomuto rozhodnutiu, ako procesnému rozhodnutiu vydanému počas správneho konania, nie je prípustná samostatná kasačná sťažnosť, nie je preskúmateľné správnym súdom ani v zmysle § 27 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, keďže nejde o rozhodnutie, z ktorého by žalovaný vychádzal pri meritórnom posúdení danej veci.
20. Ďalšou námietkou bolo, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné, keď sa prvostupňový orgán nezaoberal jeho námietkami, ktoré vzniesol v priebehu disciplinárneho konania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že takto koncipovaná žalobná námietka je len všeobecného charakteru a nie je z nej zrejmé, ktorými konkrétnymi námietkami sa prvostupňový správny orgán nezaoberal. V odôvodnení rozhodnutia prvého stupňa osobitne prvostupňový správny orgán neuvádzal jednotlivé námietky zaujatosti voči predsedovi Revíznej komisie SAK či členom prvostupňového senátu, avšak o námietke zaujatosti voči členom senátu bolo rozhodnuté samostatnými rozhodnutiami. S námietkou zaujatosti voči predsedovi Revíznej komisie SAK sa riadne zaoberal odvolací správny orgán. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že v rozhodnutí sa nič konkrétne neuvádza o jeho osobných a rodinných pomeroch a napriek tomu na ne mali správne orgány prihliadnuť, táto námietka nevyplýva z obsahu napadnutých rozhodnutí. Naopak, v prvostupňovom i odvolacom rozhodnutí nie je ani zmienka o tom, že by správne orgány prihliadli na žalobcove rodinné pomery. Pokiaľ ide o žalobcove osobné pomery, na tieto správny orgán prvého stupňa prihliadol keď tieto obsiahol vo vyhodnotení „osoby disciplinárne stíhaného“ ako osoby, ktorá bola v minulosti už šesťkrát disciplinárne stíhaná.
21. Ďalšou námietkou bolo namietanie porušenia § 28 ods. 4 zákona o advokácii, keď žalobca trval na tom, že toto ustanovenie neporušil, že lehota na vyjadrenie v dĺžke 7 pracovných dní je príliš krátka, nie je ustanovená v žiadnom právnom predpise a on sa písomne v disciplinárnom konaní vyjadril. Správny súd k uvedenej námietke uvádza, že žalobca nebol uznaný vinným za nevyjadrenie sa k veci ale za to, že bezodkladne na výzvu Predsedu Revíznej komisie SAK ani na urgenciu nepredložil požadovanú spisovú dokumentáciu. Pre úplnosť správny súd dodáva, že pokiaľ ide o výklad slovného spojenia „bezodkladne predložiť spisovú dokumentáciu“ je správny súd toho názoru, že toto slovné spojenie je nutné posúdiť so zohľadnením zmyslu tohto ustanovenia. Pokiaľ dôjde Revíznej komisii SAK sťažnosť, ktorá indikuje disciplinárne previnenie advokáta, je povinnosťou revíznej komisie prešetriť takúto sťažnosť. Prešetrenie vyžaduje aj samotnú súčinnosť advokáta, na ktorého je podaná sťažnosť, a to okrem podania vyjadrenia k tvrdeniam, ktoré sťažovateľ uvádza, a ktoré vo svojom vyjadrení môže vyvrátiť aj predložením samotnej spisovej dokumentácie, bez ktorej, najmä pokiaľ ide o skutok pre ktorý bol žalobca disciplinárne stíhaný (nekonanie vo veci, neinformovanie klienta atď.) nemožno overiť obranu žalobcu. Súčinnosť advokáta je žiaduca aj preto, aby svojim vysvetlením prispel k dôstojnosti advokátskeho stavu, a to v prípade, ak sa preukáže, že neporušil svoje povinnosti pri poskytovaní právnej služby stanovené zákonom a predpismi komory. Zákonodarca teda vyžaduje bezodkladné predloženie spisového materiálu z rýdzo praktických a účelných dôvodov. Preto má správny súd za to, že určená lehota 7 dní napĺňa dikciu zákona „bezodkladne“ v plnom rozsahu a nie je neprimerane krátka. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že spisovú dokumentáciu žalobca správnemu orgánu nepredložil v stanovenej lehote siedmych dní a nepredložil ju ani na urgenciu zo dňa 28.08.2013. Je nepochybné, podľa názoru správneho súdu, že tak došlo k porušeniu povinnosti zakotvenej v cit. ust. § 28 ods. 4 zákona o advokácii, t.j. povinnosti advokáta bezodkladne poskytnúť požadovanú spisovú dokumentáciu.
22. Ďalšia námietka sa týkala procesného postupu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, a to, že pojednávania v disciplinárnych konaniach vo veci žalobcu boli vytyčované iba na dobu 30 minút, čo je podľa neho formálne a proti zásade ústnosti. Správny súd konštatuje, že úkon nariadenia pojednávania je súčasťou procesného postupu disciplinárneho orgánu, ktorý sa týka len vedenia konania, ktoré je v plne v jeho kompetencii a nepodlieha súdnemu prieskumu. V danom prípade sa žalobca na pojednávanie vôbec nedostavil, a preto nemohlo dôjsť k ukráteniu jeho procesného práva na vyjadrenie na pojednávaní. Jedná len o čisto hypotetickú námietku, ktorá ako taká nemôže byť dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
23. Žalobca poukazoval na to, že na vynesenie odsudzujúceho rozhodnutia sa vyžaduje istota a presvedčenie o tom, že skutok bol spáchaný, k čomu nestačí len jeden dôkaz, a to tvrdenie sťažovateľa ako jedinej fyzickej osoby, ktorá môže mať záujem na potrestaní advokáta, žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že nie je povinný preukazovať svoju nevinu, s tým, že v prípade ak k nejakému tvrdeniu nepredloží dôkazy nemožno z toho vyvodiť názor, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti. V ďalšej žalobnej námietke uvádza, že spisovú dokumentáciu predložil, svojho klienta riadne a včas informoval. K uvedenému správny súd udáva, že bez ďalších pochybností je potrebný pre odsudzujúce rozhodnutie riadne zistený skutkový stav o tom, že skutok bol spáchaný obvineným, čo v prípade žalobcu bolo nepochybne preukázané. Uvedené vyplýva z vykonaného dokazovania. Pokiaľ ide o porušenie povinnosti bezodkladne predložiť spisový materiál je potrebné poznamenať, že porušenie povinnosti žalobcu nespočívalo v správaní sa žalobcu pri zastupovaní sťažovateľa a teda nevyplýva z jeho tvrdení, ale spočívalo výlučne v jeho procesnom postupe keď výzvu predsedu revíznej komisie na predloženie spisového materiálu nerešpektoval. Samotný sťažovateľ vo vzťahu k tomuto porušeniu zákona zo strany žalobcu nedal žiaden podnet, toto porušenie zákona zo strany žalobcu ani netvrdil (ani nemohol vzhľadom na to, že k jeho spáchaniu došlo až po doručení jeho sťažnosti na SAK, a to práve v súvislosti s jej riešením) a nemal naň absolútne žiadny vplyv, ale vyplynulo priamo z procesného postupu žalobcu pri vybavovaní jeho sťažnosti. Uvedené vyplýva priamo z písomností v správnom spise, a to z výzvy na predloženie spisu, urgencie a opomenutia konania zo strany žalobcu. Žalobca prevzal výzvu na predloženie spisového materiálu dňa 03.08.2013. Lehota na predloženie spisového materiálu žalobcovi márne uplynula dňom 10.08.2013. Správny súd z obsahu administratívneho spisu nemal preukázané, že by žalobca spisový materiál správnemu orgánu predložil. Pokiaľ ide o porušenie povinnosti konať vo veci klienta a klienta riadne a včas informovať, správny súd v súvislosti so vznesenou námietkou považuje za potrebné ozrejmiť, že nie je možné od správneho orgánu žiadať (s ohľadom na špecifickosť objektívnej stránky iného správneho deliktu spočívajúcej v opomenutí konania, na ktoré bol subjekt podľa zákona povinný) aby preukázal priamymi dôkazmi neexistenciu skutkovej okolnosti, t.j. aby preukazoval, že obvinený niečo nevykonal. Neexistencia
(niečoho) majúca trvajúci charakter sa v zásade nepreukazuje. Naplnenie skutkovej podstaty daného deliktu bolo podľa názoru správneho súdu dostatočne hoc nepriamym dôkazom (spočívajúcim v pasivite žalobcu) preukázané tým, že žalobca nepredložil žiadnu spisovú dokumentáciu klienta a nenavrhol vykonať žiaden iný dôkaz svedčiaci v prospech jeho tvrdenia o konaní vo veci a informovaní klienta. Možno dospieť k celkom logickému a racionálnemu záveru, že pokiaľ by existovala spisová dokumentácia resp. akýkoľvek dôkaz o aktivite žalobcu vo veci sťažovateľa nič by žalobcovi nebránilo takéto dôkazy správnemu orgánu predložiť a umožniť mu vykonať aj dôkazy svedčiace v prospech žalobcu ako obvineného. Práve táto pasivita žalobcu, ktorý ako jediný subjekt mohol preukázať, že vo veci sťažovateľa učinil relevantné úkony, je oným nepriamym dôkazom, ktorý dobre korešponduje s podaním sťažovateľa, ako listinným priamym dôkazom, tak umožňovala správnemu orgánu dospieť k presvedčivému záveru o naplnení skutkovej podstaty daného deliktu. Len na okraj považuje správny súd za potrebné poznamenať, že pokiaľ by priznal relevanciu obrane žalobcu stali by sa prakticky nestíhateľnými všetky delikty, ktoré v objektívnej stránke skutkovej podstaty predpokladajú opomenutie konania ako zákonný znak skutkovej podstaty deliktu.
24. Námietka neplatnosti plnomocenstiev udelených Mgr. Richardom Karkóom osobám, ktoré zastupovali Revíznu komisiu SAK na pojednávaniach, je totožná s námietkou podpísania návrhu na začatie disciplinárneho konania Mgr. Karkóom. Preto správny súd konštatuje jej nedôvodnosť a odkazuje na svoje odôvodnenie nedôvodnosti námietky podpisu predsedu Revíznej komisie SAK na návrhu na začatie disciplinárneho konania (bod 13. odôvodnenia).
25. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa riadne nezaoberali vznesenými námietkami premlčania. V tomto ohľade správny súd poukazuje na skutočnosť, že žiadne námietky premlčania žalobca v administratívnom konaní týkajúcom sa prejednávanej veci nevzniesol, nebolo preto povinnosťou správnych orgánov ex offo v odôvodnení svojich rozhodnutí na neexistujúce námietky reagovať. Žalobca v žalobe ďalej namieta, že uplynula zákonná subjektívna premlčacia lehota podľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii pričom na dôvažok v replike uvádza, že je potrebné použiť analógiu legis a postupovať podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého priestupok nemožno prejednať ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Konkrétne namietal, že odo dňa 11.07.2013, kedy bola žalovanému doručená sťažnosť C. W. do dňa 21.01.2016, t.j. dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.11.2015 uplynula dvojročná premlčacia lehota. Správny súd v prvom rade uvádza, že zákon o advokácii neupravuje zánik zodpovednosti za disciplinárne previnenie uplynutím prekluzívnej doby, čím by zanikla trestnosť činu, na rozdiel od zákona o priestupkoch. Avšak na správny delikt podľa zákona o advokácii nie je možné ani analogicky aplikovať zákon o priestupkoch, ktorý je zákonom lex specialis, pričom zákon o advokácii naň vo svojom žiadnom ustanovení neodkazuje. Je to tak aj preto, že disciplinárne previnenie advokáta je správnym deliktom fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a má určité osobitné práva a povinnosti vyplývajúce jej práve zo zákona o advokácii, na rozdiel od fyzickej osoby, na ktorú sa vzťahuje zákon o priestupkoch. K námietke uplynutia subjektívnej lehoty poľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii, správny súd uvádza, že subjektívna lehota na prejednanie deliktu začala plynúť, vo vzťahu k posudzovanému porušeniu povinnosti vo veci klienta konať a včas klienta informovať, doručením sťažnosti C. W. správnemu orgánu, t.j. dňom 11.07.2013. Týmto dňom sa navrhovateľ v zmysle cit. ust. § 58 ods. 2 zákona o advokácii dozvedel o disciplinárnom previnení žalobcu. Nakoľko navrhovateľ (predseda Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory) podal návrh na začatie disciplinárneho konania dňa 16.10.2013, možno konštatovať, že tak učinil počas plynutia deväťmesačnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula až dňom 11.04.2014. Pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii, vo vzťahu k posudzovanému porušeniu povinnosti žalobcu bezodkladne predložiť spisový materiál, je potrebné si uvedomiť, čo je predmetom tohto deliktu. Nebolo ním prípadné porušenie zákona či advokátskej etiky pri zastupovaní sťažovateľa, ale nevyhovenie výzve predsedu disciplinárnej komisie na predloženie spisového materiálu v bezodkladnej lehote. Správny orgán sa teda nemohol dozvedieť o spáchaní správneho deliktu ešte v čase, keď nebola ani vyhotovená výzva na to, aby sa žalobca k sťažnosti vyjadril a predložil spisový materiál. O správnom delikte sa najskôr mohol správny orgán dozvedieť až uplynutím stanovenej lehoty na vyjadrenie k výzve a predloženie spisového materiálu podľa § 28 ods. 4 zákona o advokácii, teda nie skôr, ako bola výzva na vyjadrenie sa k sťažnosti žalobcovi doručená, čo bolo 03.08.2013. Najskôr táto lehota začala plynúť uplynutím lehoty na vyjadrenie k výzve, ktorá bola určená SAK v rámci dikcie zákona „bezodkladne“ na 7 dní, t.j. od 11.08.2013, teda posledný
deň tejto lehoty bol 11.05.2014. Pokiaľ bol návrh podaný dňa 16.10.2013, bol podaný v zákonnej subjektívnej lehote. Pre úplnosť správny súd uvádza, že v danom prípade nebolo dôvodné ohľadne posudzovanej dĺžky premlčacej lehoty aplikovať ust. § 58 ods. 2 zákona o advokácii v znení účinnom do 31.12.2012 (v zmysle ktorého znenia bola premlčacia doba 6 mesačná) ale ustanovenie § 58 ods. 2 zákona o advokácii v znení účinnom od 01.01.2013, t.j. znenie zákona, ktoré bolo platné v čase momentu prvotnej vedomosti o disciplinárnom previnení. V zmysle tohto ustanovenia je subjektívna lehota 9-mesačná. Žalobca vo vzťahu k plynutiu objektívnej premlčacej doby žiadne konkrétne námietky vzťahujúce sa k prejednávanej veci nevzniesol a ani správny súd nezistil v intenciách ustanovenia § 195 SSP ex offo pri skúmaní podmienok založenia zodpovednosti za disciplinárny delikt čo sa týka objektívnej premlčacej lehoty žiadne dôvody pre zrušenie rozhodnutia.
26. Ďalej žalobca konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádzajú nové skutočnosti, ktoré predseda Revíznej komisie SAK neuvádzal v priebehu prvostupňového ani odvolacieho disciplinárneho konania a ku ktorým sa nemal možnosť vyjadriť a zaujať stanovisko. Táto námietka je neurčitá v tom, že nie je zrejmé, aké nové skutkové okolnosti mali byť uvedené v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o námietku, že výklad použitý v odôvodnení nebol použitý v žiadnom inom disciplinárnom konaní, správny súd uvádza, že neposudzuje právne názory vyslovené v iných správnych konaniach a preto túto námietku musel vyhodnotiť ako nesúvisiacu s prejednávanou vecou.
27. Pokiaľ žalobca na dôvažok v replike namieta oneskorenosť vyjadrenia sa žalovaného k žalobe a nemožnosť správneho súdu prihliadať na oneskorené vyjadrenie a namieta, že administratívny spis a sťažnostný spis nemajú požadovanú formu, keď sú „v šalátovom vydaní a neúplné“, správny súd k uvedenej námietke uvádza nasledovné. Je nepochybné, že vyjadrenie žalovaného k žalobe nebolo podané v súdom stanovenej lehote. Vyjadrenie žalovaného bolo podané až na urgenciu súdu. Napriek uvedenému súd na vyjadrenie žalovaného k žalobe prihliadal, keďže možnosť sudcovskej koncentrácie konania a následky spojené s koncentráciou konania môžu byť vo vzťahu k žalobcovi spojené až s replikou (§ 106 ods. 1 veta druhá SSP) a vo vzťahu k žalovanému až s duplikou, t.j. vyjadrením žalovaného k replike žalobcu (§ 106 ods. 2 SSP). K námietke „šalátového vydania a neúplnosti“ žalovaným predloženého spisu správny súd uvádza, že administratívny spis žalovaného, ktorého súčasťou je aj sťažnostný spis, sú spôsobilým podkladom pre rozhodnutie správneho súdu. Spis bol predložený spolu s vyznačeným prehľadom o jeho obsahu. Jednotlivé podania boli riadne očíslované a ich očíslovanie korešponduje s prehľadom o obsahu administratívneho spisu. Správny súd vychádzajúc z predloženého prehľadu konštatuje že žiadna časť administratívneho resp. sťažnostného spisu nechýba. Zo spisu je možné bez pochybností ustáliť aký procesný postup správny orgán zaujal a aké boli podklady rozhodnutia žalovaného. Na dôvažok správny súd podotýka, že zhodnotenie vhodnosti formy predloženého administratívneho spisu je výlučne na posúdení správneho súdu ak účastník nepreukáže, že niektorá časť administratívneho spisu chýba. V prejednávanej veci žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal svoje tvrdenie o neúplnosti administratívneho spisu.
28. Správny súd na nariadenom pojednávaní dňa 08.09.2020 zamietol procesný návrh žalovaného vznesený podaním zo dňa 01.07.2020. Žalovaný v podaní dôvodil, že žalobca bol kanceláriou komory vyzvaný listom z 31. 07. 2013 na predloženie „kópie svojho úplného klientskeho spisu v sťažovateľom označenej právnej veci“. Sťažnosť sťažovateľa C. W. bola k listu pripojená (Čl. 7 Sťažnostného spisu). Žalobca vo vyjadrení z 12.08.2013 doručenom faxom žalovanému 12.08.2013 22:27 uviedol: „Zároveň Vám zasielam fotokópie všetkých listinných dokladov z môjho advokátskeho spisu.“ a „Toto vyjadrenie Vám zasielam telefaxom a zároveň doporučene (Čl. 8 Sťažnostného spisu). Pomenované listinné doklady však komora neobdržala. Z dôvodov vyššie uvedených žalovaný navrhol, aby správny súd požiadal žalobcu o predloženie - kópie dokladu „Podací lístok“ Slovenskej pošty a.s., ktorým pošta potvrdila prevzatie zásielky, ktorou žalobca doporučene posielal vyjadrenie z 12.08.2013 a listinné doklady - kópiu listinných dokladov, ktoré uvádza vo vyjadrení z 12.08.2013 „O ostatných skutočnostiach p r e d k l a d á m listinné doklady“ „Zároveň Vám z a s i e l a m fotokópie všetkých listinných dokladov...“. Správny súd uvádza, že k zamietnutiu vzneseného návrhu pristúpil z dôvodu, že pre správny súd je v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vznesený procesný návrh nemožno považovať za návrh na doplnenie dokazovania, ale za návrh, ktorým by došlo ex post k dopĺňaniu administratívneho spisu. Správny súd je však viazaný zisteným skutkovým stavom plynúcim z administratívneho spisu žalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa. Prípadné návrhy na doplnenie dokazovania v naznačenom smere mohol vznášať práve žalobca namietajúci obsah administratívneho spisu a tvrdiaci, že správnemu orgánu predložil „fotokópie všetkých listinných dokladov“ ktoré by mali preukazovať jeho tvrdenie, že vo veci svojho klienta riadne konal.
29. Z vyššie uvedených dôvodov súd, keďže nezistil dôvodnosť žiadnej žalobnej námietky a sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 195 SSP, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
30. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácií § 167 ods. 1, § 168 SSP a contrario za použitia § 175 ods. 1 SSP. Žalobca nebol úspešný účastník konania, a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.