Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Sf-5-2023.pdf
PDF · 76.51 KB
Case nature
Subarea
6Sf/5/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: G 3 Plus, s.r.o., so sídlom Šoltésova 421, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 316 202, právne zastúpený: LEGAL POINT s.r.o., Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102495503/2023 zo dňa 04. 10. 2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 15. 12. 2023 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená správna žaloba prostredníctvom portálu ÚPVS, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102495503/2023 zo dňa 04. 10. 2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101050058/2023 zo dňa 17. 04. 2023. Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 101050058/2023 zo dňa 17. 04. 2023 bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016 v sume 8 700,00 Eur.
2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil, tým, že daňový nedoplatok v celkovej výške 8 700,00 Eur je finančná čiastka, ktorou žalobca nedisponuje. Žalobca ďalej uvádza, že mu bola uložená povinnosť zaplatiť na dani z pridanej hodnoty daňový nedoplatok za daňové obdobie roku 2016 na základe ďalších 9 rozhodnutí a za daňové obdobie roku 2017 na základe ďalších 12 rozhodnutí. Žalobca ďalej v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že okamžitým výkonom napádaných rozhodnutí hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v ohrození jeho podnikateľských záujmov, ktoré by boli nepochybne ohrozené. Výkonom napadnutého rozhodnutia je podľa názoru žalobcu porušené ústavou garantované právo vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca zároveň uviedol, že bude porušené jeho právo podnikať, vzhľadom na to, že samotný žalovaný konštatoval, že žalobca splnil podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalobca súčasne konštatuje, že má financie rozpočítané na finančné aktivity, na ktoré sa plánuje zamerať v budúcnosti, pričom tieto aktivity nebude môcť vykonávať v prípade, ak bude na základe zákonného rozhodnutia povinný zaplatiť tak značnú sumu. Záverom žalobca uvádza, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom a zároveň nepriznanie odkladného účinku spôsobí ujmu žalobcovi závažným dosahom. Súčasne žalobcovi hrozí značná hospodárska a finančná škoda, ktorá je podľa slov žalobcu „ekonomicky citeľná“ a ktorej vznik hrozí v dôsledku nastúpenia takých účinok žalobou napadnutých rozhodnutí, ktoré pri hospodárskej škode negatívne ovplyvňujú žalobcove ekonomické správanie a majú na žalobcu priamy peňažne vyjadriteľný dosah. Žalobca uzatvára, že z tohto pohľadu sa preto javí ako účelné, ale aj nevyhnutné, aby správny súd uznesením priznal tejto správnej žalobe odkladný účinok, aby sa potencionálne predišlo vzniku závažnej ujmy žalobcu.
3. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
4. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
6. Podľa § 186 ods. 2 SSP odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 16. 01. 2024 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že legislatívna úprava inštitútu odkladu vykonateľnosti nasvedčuje tomu, že tu správny súd do účinkov právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia zasahuje v značnom rozsahu sistáciou „zmrazením“ právneho stavu. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobcovi totiž nie vždy ide iba o odklad exekúcie, ale často krát o odloženie iných právnych účinkov správneho rozhodnutia. Aj keď účelom žiadosti účastníka konania o odklad vykonateľnosti je podľa názoru žalovaného nesporne to, aby súd zabránil akýmkoľvek právnym následkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti správneho rozhodnutia, žalovaný má za to, že žalobcovi vzhľadom k výške vyrubenej dane nehrozí závažná ujma, nie je takáto suma dôvodom na vyhlásenie konkurzu a zároveň ani žiadny iný dôvod na odloženie vykonateľnosti v zmysle § 185 SSP.
10. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP stanovuje dva predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Osvedčiť tieto zákonné predpoklady je povinný žalobca, ktorý je v tomto prípade povinný uniesť bremeno tvrdenia. Správny súd preto v tomto prípade od žalobcu legitímne očakáva, aby v návrhu uviedol konkrétne tvrdenia, skutočnosti a konkretizoval závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok), ktorú vidí a rozsah prípadnej ujmy (iného nenapraviteľného následku), kedy súčasne k týmto tvrdeniam musí predložiť dôkazy. V tomto prípade existencia hrozby vzniku závažnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Samotné konštatovanie, že žalobcovi hrozí „ekonomicky citeľná“ hospodárska a finančná škoda alebo že výkonom napadnutého rozhodnutia je porušené jeho ústavné právo vlastniť majetok nie je postačujúce na osvedčenie dôvodnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018.
11. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe povinnosti zaplatiť na dani z pridanej hodnoty daňový nedoplatok vo výške 8 700,00 Eur nebude môcť vykonávať finančné aktivity v prípade, ak na základe zákonného rozhodnutia bude povinný zaplatiť tak značnú sumu. Žalobca na podporu svojho všeobecného tvrdenia nepredložil žiadny dôkaz ani nijako bližšie nešpecifikoval hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca len prezentoval svoj názor, že značná hospodárska a finančná škoda je pre žalobcu „ekonomicky citeľná“. Na podporu svojho tvrdenia však žalobca správnemu súdu nepredložil žiadne doklady, z ktorých by bolo možné riadne osvedčiť dôvody tvrdené žalobcom. Rovnako tak správny súd nemôže akceptovať argument žalobcu, že žalobca splnil podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, čo mal uviesť samotný žalovaný. Ak by správny súd akceptoval uvedený argument žalobcu ako podklad pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, došlo by zo strany správneho súdu už k meritórnemu prieskumu rozhodnutia žalovaného. Správny súd pri posudzovaní, či správnej žalobe prizná odkladný účinok, musí vychádzať len z argumentov a dôkazov, ktoré žalobca predložil v samotnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd k argumentom o počte vyrubených rozdielov dane z pridanej hodnoty za rôzne zdaňovacie obdobia roku 2016 a 2017 uvádza, že ide len o všeobecné tvrdenia, pričom samotná početnosť rozhodnutí žalovaného nepreukazuje žiadnym spôsobom hrozbu závažnej umy, ktorá by bola dôvodom na vyhovenie takémuto návrhu na odkladný účinok.
12. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na ekonomiku a chod žalobcu ako podnikateľského subjektu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03. 03. 2022, podľa ktorého: „...Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“. Tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu sú v čisto hypotetickej a abstraktnej rovine. Žalobca neosvedčil, že nejaký negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady, na jeho podnikanie. V návrhu žiadnym spôsobom nekonkretizoval svoju finančnú situáciu.
13. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je dočasné pozastavenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, kedy žalobca riadne neosvedčil, že výkonom napádaného právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy by mu hrozila značná finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Preto rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
14. Na základe hore uvedených faktov, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup), správny súd preto ani nepristúpil.
15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).