Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Ek/3199/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Prievozská č. 2, IČO: 35 724 803, právne zast. Remedium Legal s.r.o., so sídlom 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXXX/XX, XXX XX D. – E., zast. WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552, v konaní o vymoženie 4.848,91 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom, so sídlom exekútorského úradu Mýtna č. 50, 811 07 Bratislava, pod sp. zn. , o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25.04.2023, takto

rozhodol:

1. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25.04.2023 z a m i e t a .

2. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25.04.2023 n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručený súdu dňa 23.11.2022, domáhal od povinného vymoženia 4.848,91eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: , vydaného dňa 28.06.2022 (ďalej len ako „exekučný titul“). Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 13.01.2023.

2. Povinný návrhom zo dňa 08.02.2023 podaným prostredníctvom právneho zástupcu žiadal zastaviť exekúcie z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto navrhol, aby súd exekúciu zastavil podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku. Exekučný titul bol vydaný v tzv. skrátenom konaní, exekučný titul je platobný rozkaz, ktorý bol vydaný iba vyšším súdnym úradníkom (nie sudcom), pričom povinný mal len 15 dní od jeho doručenia na to, aby vo veci podal odôvodnený odpor. Povinný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C – 693/19 a C-831/19 ako aj na nález Ústavného súdu SR -9. Povinný ďalej argumentoval, že v prípade predmetného platobného rozkazu nejde o spôsobilý exekučný titul, pretože nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti a je založený na neprijateľných podmienkach, ktoré jednoznačne mali vplyv nielen na výšku vymáhaného nároku, ale aj na existenciu vymáhaného nároku. Exekučný titul je v rozpore s , Smernicou 2008/48/ES, judikatúrou Súdneho dvora EÚ a ust. .

3. Uznesením sp. zn. zo dňa 25.04.2023 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. Súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Predmetné uznesenie odôvodnil tým, že preskúmal návrh povinného v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. K skutočnosti uvádzanej povinným, že súd prvej inštancie nebral do úvahy neprijateľné zmluvné podmienky existencia ktorých má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, exekučný súd konštatuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak aby existovali) sa do exekučného konania neprenášajú (KS Trenčín sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Exekučný titul bol vydaný v upomínacom konaní podľa o upomínacom konaní. Pre toto konanie je charakteristické, že súd sa v ňom zaoberá otázkou, či bola dodržaná ochrana spotrebiteľov. Z uvedeného vyplýva, že otázka ochrany spotrebiteľa bola predmetom posúdenia v tomto konaní. Čo sa týka namietaných neprijateľných zmluvných podmienok, súd konštatoval, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo v čase jeho vydania založené na dovtedy ustálených právnych záveroch tak tunajšieho súdu ako aj najvyšších súdnych autorít. Pred vydaním exekučného titulu došlo k vydaniu zjednocujúceho uznesenia Ústavným súdom SR sp. zn, -9 zo dňa 15.06.2022. S poukazom na závery uznesenia Ústavného súdu, exekučný súd v rámci exekučného konania nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu – platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní a od doručenia platobného rozkazu, právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil, pretože by tým rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu vrátane spotrebiteľskej zmluvy, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul súd skonštatoval, že ani ohľadom uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn -9 zo dňa 15.06.2022 nezistil dôvody pre zastavenie predmetnej exekúcie. Z pripojenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 009326111310817 a priložených dokumentov v spise súd v prvom rade konštatuje nespornú skutočnosť, že nárok vymáhaný na základe exekučného titulu je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. , keď z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný by bol podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného naopak pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Vzhľadom na to, že exekučný titul bol vydaný za vyššie uvedených podmienok, teda vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil, súd s poukazom na zjednocujúce uznesenie ÚS SR sp. zn -9 zo dňa 15.06.2022 nemohol v zmysle princípu efektívnej ochrany spotrebiteľa odmietnuť vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a teda s poukazom na ust. Exekučného poriadku pristúpil k preskúmaniu, či exekučným titulom nebolo priznané aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. K uvedeným námietkam súd na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu skonštatoval, že v rámci zmluvy o úvere nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok, pretože ako zo spotrebiteľskej zmluvy a platobného rozkazu zistil, oprávnený si v rámci základného konania napokon uplatnil len nevrátenú istinu poskytnutého úveru poníženú o úhrady, ktoré povinný za trvania zmluvného vzťahu vykonal, úrok z omeškania vo výške 5% ročne taktiež ponížený o jednotlivé úhrady povinného a náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujúce trovy základného konania. Vydaniu exekučného titulu vyšším súdnym úradníkom preto nebránila žiadne zákonom predpokladaná skutočnosť. V tomto smere potom obrana povinného, ktorý len všeobecne poukázal na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok a len všeobecne namietal plnenie priznané exekučný titulom bez poukazu na konkrétne okolnosti zmluvného vzťahu s právnym predchodcom oprávneného tak vyznieva účelovo, budí dojem, že povinný sa snaží vyhnúť resp. oddialiť plnenie vymáhanej povinnosti. Takejto obrane súd nemohol priznať súdnu ochranu. Povinnému bol platobný rozkaz doručovaný v súlade s ut o upomíncom konaní. Platobný rozkaz bol povinnému riadne a včas doručený a jeho doručovanie povinný nenamietal a ani nespochybňuje jeho prevzatie, nakoľko proti nemu nepodal v lehote odpor, platobný rozkaz nadobudol v súlade so zákonom právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Exekučný súd nemožno považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Návrh na zastavenie exekúcie nemá

slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný včas sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že vyšší súdny úradník dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, pričom toto nesprávne právne posúdenie je dokonca takej intenzity, že vyšší súdny úradník svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil povinnému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vyšší súdny úradník vo výsledku odmietol skúmať, či pôvodný veriteľ dodržal informačnú povinnosť stanovenú v ust. § 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a vyvodiť dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva vyplývajú z porušenia tejto informačnej povinnosti tak, aby táto sankcia spĺňa požiadavky stanovené v článku 23 citovanej smernice a odmietol vykonať prieskum existencie porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 citovanej smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom v konaní v ktorom bol vydaný exekučný titul platobný rozkaz oprávnený ako žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno o tom, či a ako pôvodný veriteľ splnil tieto svoje povinnosti, napriek tomu, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C – 449/13 dôkazné bremeno v tejto otázke zaťažuje vždy len a výlučne veriteľa, nikdy nie spotrebiteľa, resp. vzhľadom na neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v tejto otázke v základnom konaní zo strany oprávneného vyšší súdny úradník odmietol vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve spotrebiteľský úver podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa považuje bezúročný a bez poplatkový podľa ut. o spotrebiteľských úveroch. Pôvodný veriteľ nemohol plate vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebitľského úveru vzhľadom na sankciu uvedenú v ustanovení o spotrebiteľských úveroch a pôvodný veriteľ nemohol platne postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľského úveru vzhľadom na znenie us. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko termín prirodzenej konečnej splatnosti podľa zmluvy v čase postúpenia pohľadávky nenastal. Pôvodný veriteľ ani nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Napriek tomu, že exekučný titul – platobný rozkaz bol vydaný iba vyšším súdnym úradníkom, teda nie osobou v postavení sudcu, bola stanovená iba 15 dňová lehota na podanie odporu, odpor musel byť vecne odôvodnený a navyše exekučný titul – platobný rozkaz neobsahuje odôvodnenie, uvedené nemôžu zbaviť vnútroštátny súd povinnosti preskúmať dokonca aj ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, ako aj to, či pôvodný veriteľ dodržal informačnú povinnosť stanovenú v ust článku 10 ods. 2 smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a vyvodiť dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva vyplývajú z porušenia tejto informačnej povinnosti, existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku smernice 2008/48. Je absolútne nesprávny záver vyššieho súdneho úradníka, že v rámci základného konania bola uplatnená iba istina poskytnutého úveru, a teda vôbec de facto nemohla existovať neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá by mala vplyv na vymáhaná nárok. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je zjavne nepreskúmateľné nakoľko z neho nie je možné vyčítať, ako vyhodnotil námietku povinného uplatnenú v návrhu na zastavenie exekúcie (celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa zmluvy je v zmluve uvedená vo výške 8.529,60 eur) resp. vo výške 9.135,36 eur. Táto suma je uvedená nesprávne a to z dôvodov neuvedenia nákladov na poistenie do celkových nákladov. V prípade zahrnutia ceny poistenia skutočná celková čiastka spotrebiteľského úveru v tomto konkrétnom prípade vychádzajúc z údajov čase uzatvorenia Zmluvy bola 8.996,16 eur bez zľavy z voliteľnej služby 9.601,92 o je v oboch prípadoch viac o 466,56 eur viac, ako je uvedené v zmluve. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou formulárovou, poistenie v nej boli veriteľom vopred stanovené a spotrebiteľ nemal na výber, či poistenie uzavrie alebo nie. V návrhu Zmluvy je poistenie predformulované a zakotvené priamo v Zmluve a premietnuté aj do výšky splátky. Z rovnakých dôvodov pre ktoré je v Zmluve nesprávne uvedená celková čiastka spotrebiteľského úveru je v zmluve správne uvedená aj hodnota RPMN. Vyšší súdny úradník nevykonal prieskum existencie porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 smernice, podľa ktorej musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom v konaní v ktorom bol vydaný exekučný titul platobný rozkaz oprávnený ako žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, o tom, či a ako pôvodný veriteľ splnil tieto svoje povinnosti napriek tomu, že v zmysle rozsudku Súdneho dovar EÚ vo veci C – 449/13 dôkazné bremeno v tejto otázke zaťažuje vždy len a výlučne veriteľa, nikdy nie spotrebiteľa, resp. odmietol vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, ktoré dôsledky predstavujú najmä, nie výlučne že

spotrebiteľský úver podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, pôvodný veriteľ nemohol platne vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru, pôvodný veriteľ nemohol platne postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľského úveru, nakoľko termín prirodzenej končenej splatnosti podľa zmluvy v čase postúpenia pohľadávky nenastal a ako uviedli, pôvodný veriteľ ani nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru tak, aby táto sankcia spĺňala požiadavky stanovené v článku 23 smernice. Vyšší súdny úradník sa obmedzil iba na skúmanie neprijateľných spotrebiteľských podmienok. V tomto kontexte ide o obzvlášť závažné zlyhanie, pretože uvedené má vplyv na otázku vôbec existencie právneho vzťahu oprávneného k pohľadávke uplatnenej v základnom konaní ako aj na otázku rozsahu prípadného právneho vzťahu oprávneného k pohľadávke uplatnenej v základnom konaní. Navyše rozhodnutie je vnútorne rozporné, nakoľko na jednej strane vyšší súdny úradník na mnohých miestach uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený vykonať vôbec žiaden prieskum exekučného titulu, respektíve spotrebiteľskej zmluvy, ale na strane druhej tento prieskum v určitej veľmi limitovanej forme vykonáva. Ide tak zjavne o zmätočné a úplne rozporné rozhodnutie.

5. Oprávnený sa k sťažnosti povinnej písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a navrhol, aby súd uznesenie č. oo dňa 25.04.2023 potvrdil.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9.. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže o bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14. Súd prvej inštancie (ust. Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou – účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ) po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podanej sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania / Exekučného poriadku) dospel k záveru, že táto sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

15. Pokiaľ ide subjekt, ktorý exekučný titul vydal v pozícii vyššieho súdneho úradníka, v tejto súvislosti súd udáva, že podľa ust. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania

o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

16. Z návrhu na zastavenie exekúcie a z podanej sťažnosti povinného je zrejmé, že sa nimi povinný domáhal hmotnoprávneho prieskumu exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní platobný rozkaz vydaný v spotrebiteľskej veci v upomínacom konaní vyšším súdnym úradníkom, odvodzujúc ho od rozhodnutia pléna Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. 1/2022 z 15.06.2022 a judikatúry Súdneho dvora EÚ (C – 693/19, C 831/19, /C – 488/17). Sudca uvádza, že predmetné uznesenie pléna Ústavného súdu SR (podľa ktorého ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie Exekučného poriadku nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa SR, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odporu nepodal) sa vzťahuje na tie platobné rozkazy, ktoré boli vydané podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2021. Je tomu tak preto, že právnou úpravou účinnou od 01.07.2021 došlo k zmierneniu prísnosti posudzovania vecného odôvodnenia odporu podaného žalovaným, ktorý je spotrebiteľom. Na uvedené poukázal i samotný Ústavný súd SR v predmetnom plenárnom uznesení (body 37. a 38. odôvodnenia). K hmotnoprávnemu prieskumu však exekučný súd môže pristúpiť výlučne len v prípade, ak sa pohľadávka vymáhaná na podklade 1) platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom priznaného titulom spotrebiteľskej zmluvy 2) možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a 3) právna úprava vyžadovala aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. V tomto smere totiž treba zdôrazniť, že hmotnoprávny prieskum súdneho rozhodnutia zo strany exekučného súdu je prelomením zásady „res iudicata“ (prekážka rozsúdenej veci), s ktorou úzkou súvisí i zásada „ne bis in idem“ (nie dva krát v tej istej veci) a ak by exekučný súd vyhovel požiadavke povinného a vykonal hmotnoprávny prieskum exekučného titulu bez zákonnej opory, porušil by princíp právnej istoty, právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie na strane oprávneného. Platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v tejto veci bol vydaný dňa 28.06.2022, a teda sa naň vzťahovala právna úprava zákona o upomínacom konaní účinná od 01.07.2021. Povinnému na zrušenie platobného rozkazu stačilo podať odpor bez kvalifikovaného vecného odôvodnenia (na tento povinný nereagoval vôbec), čím nebola naplnená tretia podmienka zjednocujúceho stanoviska a to, že „právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil“. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ešte poukazuje aj na to, že sám Ústavný súd SR v zjednocujúcom stanovisku uviedol, že. „zjednocovacie rozhodnutie ústavného súdu je rovnako v intenciách záväzné výlučne pre rozhodovanie o ústavných sťažnostiach podaných proti rozhodnutiam všeobecných súdov založeným na právnej úprave Civilného sporého poriadku účinnej do 30. júna 2021.“

16. Súd zároveň poznamenáva, že je potrebné odlišovať v spotrebiteľských veciach miernejšie posudzovanie a aprobovanie takéhoto odporu a právne neakceptovať jeho nepodanie. Povinný po doručení platobného rozkazu (tento prevzal dňa 14.07.2022) nekonal v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „právo patrí bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Brániť sa povinný začal až v štádiu exekúcie, v ktorom sú už možnosti jeho obrany obmedzené. Totiž aj keď i pri exekučných tituloch vydaných všeobecnými súdmi SR (ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku) možno v exekučnom konaní uplatňovať ochranu spotrebiteľa, jej rozsah je v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, oproti základnému konaniu značne zúžený. Podľa ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku totiž nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Možnosť nelimitovaného vecného prieskumu právoplatného platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom v upomínacom konaní v spotrebiteľských veciach by v konečnom dôsledku spôsobil zbytočnosť inštitútu odporu v daných veciach. V upomínacom konaní začatom po 30.06.2021 je možnosť namietať neprijateľné zmluvné podmienky zjednodušená samotným podaním odporu bez kvalifikovaného vecného odôvodnenia, teda bez potreby konkrétnej identifikácie neprijateľných zmluvných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaný v upomínacom konaní podľa právnej úpravy účinnej od

01.07.2021, nemal vyšší súdny úradník na danú vec aplikovať uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. PLz. 1/2022 zo dňa 15.06.2022. Napriek tomu sudca túto skutočnosť nepovažuje za zásadnú, ktorá by ovplyvňovala výsledok rozhodnutia, a to so zreteľom na nižšie uvedené závery.

17. Ako už súd vyššie uviedol, nie všetky námietky tak s poukazom na ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku spadajú do prieskumnej právomoci exekučného súdu. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v sťažnosti označil niekoľko dôvodov, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená a) exekučný súd neskúmal či pôvodný veriteľ dodržal informačnú povinnosť stanovenú v ust. článku 10 ods. 2 smernice EP a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS vrátane dôsledkov najmú nie výlučne, že spotrebiteľský úver podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročný a bezpoplatkový b) súd nevykonal prieskum existencie porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 citovanej smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa (vrátane dôsledkov, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú), c) existenciou nekalej povahy zmluvných podmienok vo vnútroštátnom práve – najmä nie výlučne že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, že veriteľ nemohol platne vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, nemohol platne postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľského veru d) oprávnený neuviedol poistenie do celkových nákladov v spotrebiteľskej zmluve, nezpaočítnie nákladov na doplnkové služby, nesprávne uvedenie RPMN...Taký široký (neobmedzený) záber posudzovaných skutočností, ktoré uvádzal povinný, nevyplýva ani z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PLz. zo dňa 15.06.2022, ani z právnych viet rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 20.09.2018 sp. zn. C – 488/2017. Ani na základe jedného z uvedených prameňov aplikácie práva nemožno vyvodiť povinnosť exekučného súdu preskúmať platobný rozkaz, resp. spotrebiteľský vzťah na základe ktorého vznikol exekučný titul, v inom rozsahu než v tom, že prípadná existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky (len existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky sama o sebe nie je spôsobilou skutočnosťou k zastaveniu exekúcie) musí mať vplyv na samotný vymáhaný nárok. V tejto súvislosti ale možno dať za pravdu povinnému, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je nekonzistentné, ak na jednej strane konštatoval, že exekučný súd nepreskúmava skutočnosti pred vznikom exekučného titulu a na druhej strane sa nimi vecne zaoberal.

18. Pokiaľ ide o povinným namietané skutočnosti ako je absencia zisťovania bonity klienta v procese uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ust. ) v nadväznosti na o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, oprávnenosť zosplatnenia úveru ako podmienky pre postúpenie pohľadávky v zmysle ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch, splnením si notifikačnej povinnosti, oprávnenosťou postúpenia samotnej pohľadávky........ ide o tvrdenia, ktoré mohol na svoju obranu použiť len v základnom konaní. Taktiež pokiaľ ide o posudzovanie výšky odplaty za poskytnutý, táto je v prípade prekročenia zákonom stanoveného limitu neplatná pre rozpor so zákonom, nie preto, že by bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ako už bolo uvedené vyššie exekučný súd nemá zverenú kompetenciu na hmotnoprávny (materiálny) prieskum exekučného titulu. Exekučný titul v danom prípade založil prekážku „res iudicata“, pre akýkoľvek spor o plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi oprávneným (právny predchodcom oprávneného) a povinným v dôsledku čoho ani exekučný súd bez zákonného podkladu nemôže opätovne posudzovať či plnenie priznané exekučným titulom je v súlade s právnymi predpismi tak, ako sa toho domáha povinný. Bez zákonnej opory je neprijateľné, aby exekučný súd hodnotil správnosť a zákonnosť právoplatného súdneho rozhodnutia vydaného iným všeobecným súdom, pretože to nie je primárnou úlohou exekučného súdu. Exekučný súd nepôsobí ako odvolacia inštancia a ani návrh na zastavenie exekúcie nie je a nemôže byť opravným prostriedkom proti exekučnému titulu.

21. Pokiaľ teda povinný s vydaným exekučným titulom nesúhlasil, mal možnosť sa voči nemu včas brániť a to podaním odporu, ktorý navyše v zmysle právnej úpravy platnej v čase vydania exekučného titulu by bol posúdený miernejšie (ust. ), teda odpor nemusel byť vecne odôvodnený, pričom podaním odporu by došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vo veci by rozhodoval sudca. Za stavu, keď ani na podanie odporu sa nevyžadovalo, aby tento bol riadne vecne odôvodnený povinný musel dodržať len 15 dňovú lehotu, ktorú však nedodržal. Povinný ako spotrebiteľ by síce mal nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak táto nemôže nadobudnúť bezmedzný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa jeho zodpovednosti napríklad za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojim podpisom a ku ktorým pristúpil dobrovoľne, či jeho zodpovednosti za jeho pasivitu v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul a voči ktorému sa spotrebiteľ nebránil včas. Aj spotrebiteľ musí byť vo vzťahu k svojmu postaveniu a svoji právam obozretný a konať svedomite.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené tak treba sumarizovať, že v danej veci je exekučný súd viazaný predloženým právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zmenený ani zrušený. V dôsledku uvedeného povinný musí strpieť výkon tohto exekučného titulu, ktorý preukázateľne po jeho vydaní v celom rozsahu nesplnil dobrovoľne. Predmetná exekúcia sa začala a je naďalej vedená dôvodne a exekučný súd preto nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone súdom priznaného práva, pričom je na rozhodnutí oprávneného, či toto právo bude aj realizovať. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

23. Uvedenými úvahami preto sťažnostný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25.04.2023, a preto túto sťažnosť zamietol v celom rozsahu.

24. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (vo svojom vyjadrení k sťažnosti si žiadne trovy konania neuplatnil), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).