Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-14-2019.pdf
PDF · 69.97 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6C/14/2019
Uznesenie
Okresný súd v Považskej Bystrici v právnej veci žalobcu Q.. N. P., Y.. X.X.XXXX, E. E. XX, M. J., Č., zastúpený Advokátskou kanceláriou Hudák & Ochodničanová, v.o.s., Hodžova 208/8, Žilina, IČO: 50 836 901 proti žalovanej I/ N.. C. P.R., Y.. XX.X.XXXX, E. N. XXX/XX, I. E., zastúpenej JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, Tatranská 300/8, Považská Bystrica a žalovanej II/ V. P.R., Y.. XX.X.XXXX, E. N. XXX/XX, I. E., o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaná I/ a žalovaná II/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanej I/ a žalovanej II/ do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto uznesenia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal žalobu v hore uvedenej veci.
2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.6.2020 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vzal žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu.
3. Podľa § 144 CSP Žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. (2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6. Žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu pred začatím pojednávania, súhlas žalovanej I, II so späťvzatím nebol potrebný, a preto súd konanie zastavil.
7. Súd žalovaným vytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k späťvzatiu žaloby. Žalovaná I/ vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že nemá námietky proti späťvzatiu žaloby, so zastavením konania súhlasí, avšak s podmienkou, že žalobca deklaruje jej vlastníctvo k veciam, ktoré patria po zrušení BSM a rozvode do jej výlučného vlastníctva. Uviedla, že pokiaľ žalobca nepodpíše zoznam vecí patriacich do výlučného vlastníctva žalovanej I/, nemôže žalovaná I/ udeliť súhlas k zastaveniu a trvá na tom, aby súd rozhodol o návrhu žalobcu tak, že tento zamietne. V tejto súvislosti súd opätovne uvádza, že žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu pred začatím pojednávania, preto súhlas žalovanej I/ a žalovanej II/ so späťvzatím nie je potrebný. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry (R 14/1976) za prvé pojednávanie
treba považovať len také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednávaniu veci. Slovami „ pred prvým pojednávaním“ sa nemyslí, každý súdny úkon, o ktorom bola spísaná zápisnica na formulári pre zápisnice o pojednávaní, ale iba pojednávanie vo veci, to znamená, na ktorom došlo aspoň k prednesom účastníkov vo veci samej, prípadne k dokazovaniu. Ak teda bol určený termín pojednávania, ale na tomto pojednávaní bolo zistené, že účastníkom nebolo upovedomenie o termíne doručené a následkom toho došlo k odročeniu pojednávania, k pojednávaniu vlastne nedošlo. Rovnako treba posudzovať prípad, ak došlo k odročeniu pojednávania preto, lebo účastníci sa síce dostavili na pojednávanie, avšak ešte pred meritórnymi prednesmi žiadali o odročenie a ich návrhu súd vyhovel. V danej veci nebolo vykonané také pojednávanie, na ktorom by došlo k prejednaniu veci samej, resp. k prednesom strán sporu vo veci samej.
8. Zároveň súd uvádza, že v danom prípade sa nejedná ani o výnimku stanovenú v § 146 ods. 2 CSP v zmysle ktorého, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V týchto prípadoch je teda irelevantné, či už sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, ako aj to, či vedú žalovaného k jeho nesúhlasu vážne dôvody. Kto svoje právo uplatní z časového hľadiska skôr, stáva sa v sporovom konaní žalobcom. Jeho procesná pozícia a s ňou spojená otázka aktívnej vecnej legitimácie však nie je determínovaná hmotným právom, pretože za rovnakých okolností sa mohol totožného nároku úspešne domáhať aj druhý alebo ktorýkoľvek iný účastník právneho vzťahu ( tzv. iudicium duplex). Ide najmä o konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( § 149 OZ), o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ( § 142 OZ), o hospodárení so spoločnou vecou ( § 139 ods. 2 OZ), o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a o s tým súvisiacom nároku na bytovú náhradu ( § 705 a § 712 a OZ) a podobne. Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil nesúhlas žalovanej I/ so zastavením konania, resp. jej podmienený súhlas za irelevantný a konanie v zmysle citovaných ustanovení zastavil.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keď vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Žalovaná I/ a žalovaná II/ teda majú nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, ktoré odvolanie sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1 a 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolacie dôvod a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).