Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-40-2020.pdf
PDF · 100.29 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201 proti žalovanému: R. L., M.. X.XX.XXXX, F. X, XXX XX U., o zaplatenie 389,56 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 70 eur s príslušenstvom.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 173,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 51,65 eur od 6.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 14,99 eur od 4.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 14,03 eur od 1.2.2017 do zaplatenia,
všetko v mesačných splátkach po 5 eur vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica dňa 14.11.2019 žalobu voči žalovanému o zaplatenie sumy 389,56 eur s prísl.. Žalovanú sumu tvoria nezaplatené vyfakturované sumy právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. Bratislava a to za poskytnuté služby s tým, že uvedené pohľadávky tvoriace žalovanú sumu boli na žalobcu postúpené zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.7.2018, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu.
2. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica dňa 20.12.2019 pod sp. zn. 6 Up 1707/2019 vydaný platobný rozkaz, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 130,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých fakturovaných súm ako aj zmluvnú pokutu vo výške 162,74 eur.
3. Žalovaný podal voči tomuto platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že od apríla pravidelne uhrádza sumu 5 eur mesačne za účelom úhrady svojho dlhu, pričom spolu už uhradila 50 eur. Konštatovala, že poberá invalidný dôchodok zvýšený pre bezvládnosť vo výške 331,79 eur, je odkázaná
na invalidný vozík a opateru a ak je nárok opodstatnený žiadal o možnosť úhrady v splátkach po 5 eur mesačne.
4. Žalobca sa k odporu vyjadril tak, že ak žalovaná uhradila spolu 50 eur, tejto sa už domáhať nebude.
5. Písomným podaním z 23.6.2020 žalovaný uviedol, že uhradil ďalších spolu 20 eur, teda by bolo vhodné, aby žalobca vzal dlh v uhradenej celkovej časti dlhu späť.
6. Písomným podaním na č. l. 66 spisu vzal žalobca svoj návrh späť v časti istiny vo výške 70 eur a vo zvyšku zotrval na žalobe.
7. Podľa § 177 ods. 2 psím. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
8. Podľa § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Podľa § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
10. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 179,35 Eur, jedná sa o drobný spor a na strane žalovaného je spotrebiteľ (§ 297 písm. b) CSP), súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 8.9.2020 o 10.35 hod.. Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
11. Súd prvej inštancie sa oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
12. Dňa 30.8.2016 uzatvoril právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) a žalovaný zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb.
13. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej telekomunikačné služby, za ktoré vystavil :
faktúru č. 7609943876 na sumu 76,44 eur, splatná 5.12.2016, faktúru č. 7610905938 na sumu 19,98 eur, splatná 3.1.2017, faktúru č. 3411951830 na sumu 33,83 eur, splatná 31.1.2017, faktúru č. 3417809504 na sumu 162,74 eur, splatná 31.7.2017.
14. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.7.2018 právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila predmetnú pohľadávku aktuálnemu žalobcovi, t. j. spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s..
15. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie nasledovne právne posúdil:
16. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len citovaného zákona) zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o c) prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, d) obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39)
e) minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, f) postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, g) druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, h) obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, i) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, j) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, k) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, l) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, m) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, n) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, o) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
17. Podľa § 43 ods.1 citovaného zákona podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).
18. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
19. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
22. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
26. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
27. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
28. Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
31. Súd prvej inštancie zdôrazňuje, že aj keď zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zároveň jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
32. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, preto jej vyhovel konkrétne z jednotlivých faktúr v nasledujúcom rozsahu:
- z faktúry 7609943876 na sumu 76,44 eur, splatná 5.12.2016, súd priznal sumu 51,65 eur, (bez sumy 4,99 eur ako upomienka oneskorenej platby a bez sumy 19,80 eur s DPH za prerušenie služby/ neplatenie),
- z faktúry 7610905938 na sumu 19,98 eur, splatná 3.1.2017 - súd priznal sumu 14,99 eur, (bez sumy 4,99 eur ako upomienka oneskorenej platby),
- z faktúry 3411951830 na sumu 33,83 eur, splatná 31.1.2017 - súd priznal sumu 14,03 eur, (bez sumy 19,80 eur s DPH za prerušenie služby/neplatenie),
- z faktúry č. 3417809504 na sumu 162,74 eur, splatná 31.7.2017 - súd priznal celú sumu, nakoľko táto predstavovala vypočítanú tzv. degresívnu zmluvnú pokutu, pričom táto suma bola uplatnením zmluvnej pokuty v zníženej sume podľa dĺžky trvania zmluvného vzťahu, a teda v úhrne zaviazal žalovaného na celkovú úhradu sumy 173,41 eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
33. Súd zároveň výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 70 eur s príslušenstvom, nakoľko v tomto rozsahu vzal žalobca žalobu späť.
34. Celkovo preto súd žalobcovi priznal sumu 173,41 eur, nakoľko tieto predstavovali sumy fakturované za reálne poskytnuté služby so započítaním sumy 70 eur po späťvzatí žaloby z časti, pričom túto skutočnosť mal preukázanú z predložených faktúr, ako aj samotnej zmluvy medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, teda vyhovel žalobe celkovo vo výške 173,41 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia.
35. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
36. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
37. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov je neplatný.
38. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
39. Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 eura, tak súd považuje tento nárok za nedôvodný, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že so žalovaným zmluvne (písomne) dojednal predmetné pokuty. Všetky uvedené zmluvné pokuty s poukazom na ust. § 544 ods. 2 Obč. zák., musia byť dohodnuté v písomnej forme. Nedodržanie tejto písomnej formy je s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Obč. zák., dôvodom absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď sa toho nikto nedovoláva.
40. Súd nepriznal žalobcovi poplatok označený ako poplatok za prerušenie služby pre neplatenie vo výške 16,50 eur bez DPH (19,80 eur s DPH) z dôvodu toho, že v tejto časti žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi takýto druh poplatku v uvedenej výške. Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov nevyplýva, že by si takýto poplatok práve za prerušenie služby pre neplatenie strany dojednali. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal z akého dôvodu jeho právny predchodca účtoval žalovanému uvedený poplatok. Žalobca tarifou, cenníkom, alebo iným dokumentom nepreukázal opodstatnenosť uplatňovanej sumy ani čo do jej výšky. Navyše zaplatením uvedeného poplatku žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak poplatok sa javí iba ako ďalšie sankcia za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby. Súd má za to, že takého dojednanie ohľadne poplatku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ustanovenie § 53 ods. 1 Obč. zák., čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 Obč. zák. Z vyššie uvedených dôvodov, súd žalobu v časti uplatnených poplatkov zamietol.
41. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD C-26/13, J. B., W. B. D. proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30. apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne
informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Súd preto žalobu vyhovel tak, ako je uvedené vyššie.
42. Podľa § 232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
43. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
44. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
45. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
46. Súd prvej inštancie v danom prípade zohľadnil aj sociálnu situáciu žalovaného, ktorý poberá invalidný dôchodok zvýšený pre bezvládnosť vo výške 331,79 eur, je odkázaná na invalidný vozík a opateru, prejavil ochotu uhradiť svoj dlh a navrhol, aby mu súd umožnil uhrádzať dlžnú sumu v splátkach. Súd prvej inštancie teda umožnil žalovanému splácať jeho záväzok mesačne po 5 Eur, pričom zohľadnil jeho celkovú nepriaznivú zdravotnú i finančnú situáciu žalovaného, preto mu v zmysle § 232 ods. 4 CSP povolil mesačné splátky po 5 eur pod následkom straty výhody splátok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
47. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu nižšom ako 50 %, preto nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov konania a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto mu ich súd ani nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.