Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/57/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava, Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému A. v konaní o vymoženie 962,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. -16 zo dňa 26.9.2019 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia. Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 50,20 Eur, a to do 10 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 12.3.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň žiadal o priznanie trov exekúcie vo výške 56,69 eur.

3. Súd prvej inštancie v uznesení, ktoré bolo napadnuté odvolaním, citoval ustanovenia § 243h, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu súdneho exekútora zistil, že zo strany súdneho exekútora boli vykonávané viaceré šetrenia ohľadne zisťovania majetku povinného. Lustráciou v sociálnej poisťovni zistil, že povinný neodvádza poistné ako zamestnanec, ani ako zamestnávateľ, nie je poberateľom dôchodkovej, úrazovej, nemocenskej dávky, ani dávky v zamestnanosti. Šetrenia v sociálnej poisťovni boli vykonané opakovane v roku 2014, avšak s negatívnym výsledkom. Podľa katastrálneho portálu povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Povinný nemá účet v banke. Vzhľadom k tomu, že bolo zistené na základe šetrení súdneho exekútora, že skutočne povinný nedisponuje exekúciou postihnuteľným majetkom, súd rozhodol o zastavení exekúcie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

4. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovenia Exekučného poriadku, , vyhlášky č. , o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 50,20 Eur.

5. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu zo dňa 26.9.2019 v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie. Oprávnený má za to, že pri tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, a preto zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. Oprávnený poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. a uviedol, že má za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha jemu ako oprávnenému v exekučnom konaní.

V danom prípade je povinný fyzickou osobou v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom poberania dôchodku, výkonu zamestnania alebo na základe inej právnej skutočnosti. Podľa oprávneného súd prvej inštancie rozhodnutie o zastavení exekúcie presvedčivým spôsobom neodôvodnil, keďže len zjednodušene skonštatoval, že vzhľadom na negatívne výsledky lustrácií: kataster, sociálna poisťovňa, lustrácia bánk, mal preukázanú nemajetnosť povinného. Uvedené nie je presvedčivým dôkazom o nemajetnosti s ohľadom na skutočnosť, že povinný môže byť vlastníkom hnuteľného majetku, resp. majetkových hodnôt, ktorého existencia nie je zistiteľná uvedenými lustráciami. Oprávnený má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, vydané predčasne, pričom nedostatok odôvodnenia má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Takýmto postupom sa mu odňala možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Oprávnený podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR- výnimky umožňuje len zákon. Oprávnený ďalej poukázal na účel exekučného konania, ktorým je nútená realizácia exekučného titulu vykonávaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti alebo nezisti iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Na základe uvedeného žiada oprávnený uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Povinný, ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 26.2.2014, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

9. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného, či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd

môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 26.2.2014 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného - Výkaz nedoplatkov č. 1300264938 zo dňa 3.7.2013, právoplatného a vykonateľného dňa 6.12.2013. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 12.3.2014 súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podal dňa 5.8.2019 návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na základe ktorého rozhodol súd prvej inštancie o zastavení exekúcie. Proti uzneseniu o zastavení exekúcie podal oprávnený odvolanie. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil

15. Po preskúmaní obsahu spisu súdu prvej inštancie a spisu súdneho exekútora, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Bolo nepochybne preukázané, že povinný nemá prostriedky na účte v banke a nedosahuje príjmy podliehajúce exekúcii. Povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a uspokojiť pohľadávku oprávneného. V priebehu exekučného konania doposiaľ nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu danej pohľadávky. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie). Na základe zistených skutočností možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať. V danom prípade nie je možné ani predpokladať, že by v blízkej budúcnosti došlo k zmene osobných a majetkových pomerov povinného. Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

16. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnená, pričom z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Z uznesenia napadnutého odvolaním je zrejmé, a vyplýva to aj z pripojeného spisu súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti vyplývajúcich z konkrétnych a v čase rozhodovania aktuálnych správ, ktoré sú výsledkom šetrení majetkových pomerov povinného vykonaných súdnym exekútorom. Exekučné konanie začalo ešte v roku 2014 a doposiaľ nedošlo k vymoženiu ani časti dlžnej sumy, nakoľko od uvedeného začatia až do podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, sa napriek opakovaným šetreniam súdneho exekútora nepodarilo zistiť žiaden majetok povinného. Preto podľa názoru odvolacieho súdu bola splnená podmienka, že nejde len o aktuálny nedostatok majetku, ale je to dlhodobý stav u povinného, bez potenciálu nadobudnutia majetku v budúcnosti.

17. Na základe uvedeného odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu za dostatočné a spoľahlivo preukázané, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( )V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )