Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoR-5-2020.pdf
PDF · 94.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoR/5/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: 1. FC Košice, so sídlom Palmová 2055/2, 040 01 Košice, IČO: 31 256 619, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so sídlom Žižkova 2073/19, 040 01 Košice, IČO: 51 417 685, proti žalovanému: Mestský futbalový klub, a.s., so sídlom Žilinská cesta 21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 412 970, zastúpenému Hrušovský Legal, s.r.o., so sídlom Odborárska 5, 831 02 Bratislava, IČO: 47 257 059, o zrušenie rozhodcovského uznesenia Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu č.k. 05/10 RS zo dňa 15.06.2015, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cr/5/2016-324 zo dňa 14.10.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cr/5/2016-324 zo dňa 14.10.2019 p o t v r d z u je.
Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške (výrok II).
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby žalobcu, podanej na súd dňa 08.12.2015, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zrušenia rozhodcovského uznesenia Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu č.k. 05/10 RS zo dňa 15.06.2015, ktorým bolo rozhodcovským súdom rozhodnuté, že nie je oprávnený rozhodovať právnu vec sporových strán o zaplatenie istiny 340.000,- Eur s príslušenstvom, konanie bolo zastavené a účastníkom konania nebola priznaná náhrada trov rozhodcovského konania.
3. Súd prvej inštancie, súc viazaný právnym názorom Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu, vyjadreným v uznesení č.k. 4CoR/3/2019-307 zo dňa 30.05.2019 uviedol, že všeobecné súdy SR majú právomoc na preskúmanie rozhodcovských rozsudkov len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania, a to len v prípadoch taxatívne vymedzených v zmysle § 40 zákona č. 244/2020 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), pričom výsledkom takéhoto preskúmania môže byť zrušenie rozhodcovského rozsudku ako meritórneho rozhodnutia, ktorým rozhodcovský súd rozhodne vo veci samej. Ustanovenie § 38 ods. 2 ZRK obsahuje taxatívny výpočet zákonných ustanovení o rozhodcovskom rozsudku, ktoré možno primerane aplikovať na rozhodcovské uznesenie. Zo znenia ustanovenia § 38 ods. 2 ZRK vyplýva, že na rozhodcovské uznesenie sa primerane použijú ustanovenia § 32 až § 37, avšak bez odkazu na možnosť primeraného použitia § 40 ods. 1 ZRK o zrušení rozhodcovského rozsudku.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodcovského uznesenia, súd prvej inštancie konštatoval, že nemá právomoc rozhodovať o predmetnej žalobe, ani napriek poučeniu obsiahnutému v uvedenom rozhodcovskom uznesení, nakoľko takýto dôsledok prípadného nesprávneho poučenia rozhodcovského uznesenia nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia ZRK. Prejednaním a rozhodnutím predmetnej žaloby žalobcu by súd prvej inštancie prekročil svoju právomoc vymedzenú čl. 1 C.s.p., preto s poukazom na uvedené, keď nedostatok právomoci zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, konanie zastavil.
5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 C.s.p..
6. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), e), f) a h), t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o zastavení predmetného sporového konania o zrušení rozhodcovského uznesenia, a to z viacerých dôvodov. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu nezaoberal všetkými, odvolacím súdom v uznesení č.k. 4CoR/3/2019-307 zo dňa 30.05.2019 vytýkanými nedostatkami rozsudku, v konaní neboli odstránené „nezákonnosti“ najmä v prípade dokazovania, kde súd prvej inštancie nielenže nesprávne k vykonaným dôkazom pristúpil, ale niektoré dôkazy, na ktorých založil svoje rozhodnutie, ani nevykonal a niektoré ani neboli navrhnuté stranami sporu. Tento stav, namietaný odvolacím súdom, nebol a nie je v predmetnom konaní doposiaľ odstránený, preto už len z uvedeného dôvodu je potrebné predmetné uznesenie zrušiť, resp. v odvolacom konaní riadne a úplne vykonať všetky dôkazy a následne po zohľadnení všetkých okolností prípadu zákonne rozhodnúť - v opačnom prípade je rozhodnutie predčasné a nezákonné.
8. Podľa žalobcu súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie len na nedostatku právomoci, pričom sa vôbec nezaoberal ďalšími z toho vyplývajúcimi skutočnosťami, ktoré mohli mať vplyv na konečné rozhodnutie, najmä sa nezaoberal skutočným obsahom rozhodnutia, či sa jedná o procesné uznesenie podľa § 38 ZRK, alebo je možné, že bolo v skutočnosti rozhodnuté rozsudkom podľa § 34 ZRK. Súd prvej inštancie neustálil záver, že uznesenie rozhodcovského súdu č.k. 05/10 RS zo dňa 15.06.2015 je tým uznesením, voči ktorému sa nemôže žalobca brániť v konaní pred všeobecným súdom, čo má za následok nedostatočne zistený skutkový stav. Žalobca má za to, že predmetné rozhodnutie rozhodcovského súdu má všetky zákonom predpokladané náležitosti rozhodcovského rozsudku podľa § 34 ZRK vrátane výroku o náhrade trov rozhodcovského konania a poučenia o možnosti podať na všeobecný súd žalobu o jeho zrušenie. Na základe uvedeného tak možno odôvodnene predpokladať, že vydané rozhodnutie rozhodcovského súdu je v zmysle ZRK riadnym rozhodcovským rozsudkom, voči ktorému je možné podať žalobu tak, ako to urobil žalobca. Posúdenie predmetného rozhodnutia súdom prvej inštancie ako uznesenia je tak predčasné a žalobca nemal nijakým spôsobom možnosť svoje tvrdenia v konaní preukázať - v danom prípade malo byť vo veci nariadené pojednávanie a následne po oboznámení sa s úplnou argumentáciou sporových strán mal súd prvej inštancie spravodlivo rozhodnúť. Súd prvej inštancie však neoznámil svoj „nový predbežný názor“, kde by mohol žalobca reagovať na nové skutočnosti týkajúce sa zásadnej zmeny jeho úvah pri riešení sporovej veci, navyše nevykonal ani žiadne ďalšie úkony na odstránenie procesných nedostatkov a ihneď neodôvodnene konanie zastavil, čo žalobca považuje za nezákonné. Na margo výroku o náhrade trov konania žalobca konštatoval, že je formulovaný zo strany súdu prvej inštancie zmätočne a nezákonne, pretože na jeho základe nie je možné založiť oprávnenie na rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania.
9. S poukazom na uvedené skutočnosti preto žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že uznesenie Rozhodcovského súdu SFZ, č.k. 05/10 RS zo dňa 15.06.2015 zruší, alternatívne aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolacie dôvody žalobcu vychádzajú z predpokladu, že súd prvej inštancie má v predmetnej sporovej veci právomoc konať a rozhodnúť, čo však
s poukazom na právny názor Krajského súdu v Bratislave, vyjadrený v uznesení č.k. 4CoR/3/2019-307 zo dňa 30.05.2019, spočívajúci v nedostatku právomoci súdu prvej inštancie, nie je možné. Vzhľadom na nedostatok právomoci ako neodstrániteľnej vady konania v zmysle § 161 ods. 1, 2 C.s.p. bolo následne konanie zastavené. Skúmať procesné podmienky je súd povinný kedykoľvek počas konania, pričom v prípade zistenia nedostatku procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, následne predmetné sporové konanie zastaví. Ak žalobca v odvolaní tvrdí, že zo strany súdu prvej inštancie bola nesprávne vyhodnotená oprávnenosť žalobcu domáhať sa zrušenia rozhodnutia rozhodcovského súdu a jeho právomoc na konanie a rozhodnutie, nerešpektuje právny názor vyslovený odvolacím súdom, ktorým je navyše súd prvej inštancie viazaný. Na margo znemožnenia vykonávania procesných práv žalobcu súdom prvej inštancie žalovaný uvádza, že pokiaľ súd nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť, zákonným postupom v zmysle § 161 ods. 2 C.s.p. nemôže dôjsť k porušeniu procesných strán žalobcu. Rovnako tak neobstoja ani odvolacie dôvody týkajúce sa dokazovania, nakoľko súd prvej inštancie vykonať dokazovanie vo veci v prípade absencie právomoci nemôže. Žalovaný má za to, že odvolacie námietky žalobcu sú v danom prípade účelové, nakoľko súd prvej inštancie bol povinný postupovať v súlade s vysloveným právnym názorom a inštrukciami uvedenými v rozhodnutí odvolacieho súdu, a teda pokiaľ vzhľadom na uvedené skutočnosti následne vyvodil dôsledky vyplývajúce z príslušných zákonných ustanovení v zmysle C.s.p., je procesný postup súdu prvej inštancie a aj rozhodnutie o zastavení konania správne.
11. Žalovaný taktiež poukázal na to, že tvrdenie žalobcu o tom, že je možné vyvodiť, že rozhodcovský súd rozhodoval v skutočnosti rozsudkom, je účelové a nemá oporu v zákone, pretože z príslušných ustanovení C.s.p. a ZRK jednoznačne vyplýva, že aj rozhodcovský súd rozhoduje o zastavení konania formou uznesenia. Ak žalobca tvrdí, že predmetné uznesenie rozhodcovského súdu obsahuje predpokladané náležitosti ako rozhodcovský rozsudok, aj toto tvrdenie je účelové, nakoľko s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 v spojení s § 34 ZRK jednoznačne vyplýva, že rozhodcovské uznesenie má obdobné náležitosti ako rozhodcovský rozsudok. V prípade „chybného poučenia“ žalovaný uvádza, že predmetná chyba nemôže založiť právomoc všeobecného súdu rozhodovať o zrušení rozhodcovského uznesenia.
12. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nenariadenia pojednávania v predmetnej sporovej veci žalovaný uviedol, že napadnuté uznesenie nebolo vydané na základe žiadnych nových skutočností, ako tvrdí žalobca, ale na základe názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný a ktorý sa stotožnil s námietkou žalovaného o nedostatku právomoci súdu prvej inštancie predmetnú sporovú vec prejednať a rozhodnúť. Uvedenú námietku žalovaný uvádzal vo všetkých svojich podaniach v konaní a žalobca mal dostatočný priestor sa k nej relevantným spôsobom vyjadriť, taktiež aj po výzve súdu prvej inštancie nasledujúcej po rozhodnutí odvolacieho súdu. Žalobca zároveň v odvolaní prezentuje mylný záver o tom, že na základe rovnakého skutkového stavu nemožno dospieť k odlišnému rozhodnutiu vo veci, pretože s poukazom na C.s.p. môže mať odvolací súd iný právny názor ako súd prvej inštancie (a to bez akejkoľvek zmeny skutkových okolností), následkom čoho je potom prijatie iného právneho názoru zo strany súdu prvej inštancie v konaní, súc viazaného právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreného v rozhodnutí, ktorým napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie - ako to bolo aj v tomto prípade. K namietanému výroku o náhrade trov konania žalovaný uviedol, že má za to, že výrok je v súlade s C.s.p. a žalobcom namietaná skutočnosť sa jeho právneho postavenia nijakým spôsobom nedotýka a samotná vykonateľnosť povinnosti žalobcu uhradiť žalovanému trovy konania bude v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou následne vyplývať z rozhodnutia o výške náhrady trov konania.
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žalovaný odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že predmetnému odvolaniu nie je možné vyhovieť.
15. Podľa § 38 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „ZRK“), ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským
uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania. Na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane ustanovenia § 32 až 37 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20200101>.
16. Podľa § 40 ods. 1 ZRK tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak : a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že: 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20200101> tohto zákona.
17. Podľa § 3 C.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
18. Podľa § 4 C.s.p. iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
19. Podľa § 9 C.s.p. ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
20. Podľa § 161 ods. 1, 2 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
21. Po obozna´meni´ sa s obsahom spisu a s odvolani´m napadnuty´m rozhodnuti´m prvoinsˇtancˇne ´ho su´du odvolaci´ su´d konsˇtatuje, zˇe napadnute´ uznesenie je vecne spra´vne. Su´d prvej insˇtancie zalozˇil svoje rozhodnutie na nedostatku pra´vomoci ako všeobecného súdu SR vo veci konatˇ a rozhodnúť, cˇo predstavuje neodstra´nitelˇnu´ preka´zˇku konania (§ 161 ods. 2 C.s.p.). Odvolaci´ su´d povazˇuje tento pra´vny na´zor su´du prvej insˇtancie za spra´vny a stotozˇnˇuje sa aj s odo^vodneni ´m napadnute´ho uznesenia v celom rozsahu (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom na zdo^raznenie jeho spra ´vnosti uva´dza nasledovne´:
22. Výsledkom rozhodcovského konania ako alternatívneho riešenia súdnych sporov je v merite rozhodcovský rozsudok, ktorý má bez ďalšieho účinky právoplatného rozhodnutia súdu (§ 35 ZRK) a následne je spôsobilým podkladom vedenia exekúcie (§ 44 ZRK). Zákonodarca však dáva možnosť účastníkovi rozhodcovského konania podať žalobu o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku
- práve prostredníctvom tohto inštitútu je realizovaná kontrolná funkcia vo vzťahu k rozhodovacej činnosti rozhodcovského súdnictva. Odvolací súd v súlade s uvedeným zdôrazňuje, že rozsah kontroly rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov všeobecnými súdmi SR je však daný výlučne vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako meritórnemu rozhodnutiu a je zároveň limitovaný jednak ustanovením postupu a jednak taxatívnym vymenovaním dôvodov na podanie žaloby (§ 40 ZRK).
23. K odvolacím námietkam žalobcu považuje odvolací súd za dôležité poznamenať, že dôvody a úvahy prezentované žalobcom možno označiť za účelové a v podstate popierajúce právnu istotu danú
predmetným rozhodcovským rozhodnutím, pretože ZRK jednoznačne vymedzuje, kedy rozhodcovský súd rozhoduje formou rozhodcovského rozsudku (§ 38 ZRK) a kedy formou rozhodcovského uznesenia (§ ZRK). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že zvrátiť výsledok rozhodcovského konania je možné len podaním žaloby, ktorou sa účastník konania domáha zrušenia meritórneho rozhodnutia, t.j. rozhodcovského rozsudku, a to za splnenia zákonom stanovených podmienok podľa § 40 ZRK, pričom v prípade rozhodcovského uznesenia takáto možnosť v zmysle ZRK prípustná nie je.
24. V danom prípade sa žalobca žalobou domáha zrušenia rozhodcovského uznesenia, ktorým bolo rozhodcovské konanie z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ZRK zastavené, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáha zrušenia procesného rozhodnutia rozhodcovského súdu vydaného formou uznesenia, na preskúmanie ktorého však súd prvej inštancie ako všeobecný súd SR právomocou nedisponuje (§ 40 ZRK a contrario). Na právomoc ako procesnú podmienku je potrebné prihliadať kedykoľvek počas konania, pričom je irelevantné, v ktorom štádiu konania súd tento nedostatok svojej právomoci zistí. Absencia civilnej právomoci súdu predstavuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom vo forme bezodkladného zastavenia civilného sporového konania a argument žalobcu spočívajúci v snahe o popretie správnosti formy rozhodnutia rozhodcovského súdu tvrdením, že či je rozhodnutie rozhodcovského súdu, zrušenia ktorého sa žalobou domáha, skutočne rozhodnutím procesným, alebo je s ohľadom na obsahové náležitosti v zmysle § 34 ZRK a nasl. rozhodcovským rozsudkom, nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
25. Rovnako takýto následok nie je spôsobilé privodiť ani tvrdenie žalobcu týkajúce sa obsahu poučenia uvedeného v predmetnom rozhodcovskom uznesení, z ktorého žalobca odvodzuje, že vydané rozhodnutie je rozhodcovským rozsudkom. Odvolací súd analogicky poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej skutočnosť nesprávneho poučenia strán sporu o prípustnosti opravného prostriedku nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege (čo je aj tento prípad) vylúčená. Navyše, podľa názoru ÚS SR vyjadreného napr. v náleze II ÚS/264/04 zo dňa 30.11.2005, poučenie o možnosti použiť opravný prostriedok je iba plnením špeciálnej poučovacej povinnosti súdu a nemá žiaden účinok, čo je potvrdené aj stabilnou súdnou praxou, podľa ktorej nesprávne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok (hoci nie je prípustný) nezakladá žiadne účinky, najmä nevytvára procesné právo na podanie odvolania, pretože rozhoduje len znenie zákona a nie obsah poučenia, a teda uvedená námietka žalobcu je bezpredmetná.
26. Záverom odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa zmätočnosti a nezákonnosti výroku napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, ktoré je neoddeliteľne späté s rozhodnutím vo veci samej (v danom prípade s výrokom o zastavení predmetného sporového konania), je formulované dostatočne určitým a jasným spôsobom na to, aby z neho bolo zrejmé, kto a komu má povinnosť náhradu trov konania zaplatiť, preto považuje aj uvedenú námietku žalobcu za neopodstatnenú.
27. Nakoľko v danom prípade súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému záveru, že ako všeobecný súd nie je vo veci oprávnený na konanie a rozhodnutie o zrušení rozhodcovského uznesenia z dôvodu absencie právomoci, následkom čoho je zastavenie konania, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, odvolací súd mu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).