Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-27-2019.pdf
PDF · 110.38 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu: Urbárske a pasienkové spoločenstvo - pozem. spol. Pitelová, so sídlom Pitelová 102, 966 11 Pitelová, IČO: 00 632 121, v konaní právne zastúpeného: SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovaným: 1/ Q.. N. Š., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. I. XX, XXX XX I., Š. W. C., 2/ Poľnohospodárske družstvo Stará Kremnička, so sídlom Stará Kremnička, 96501, IČO: 00 210 536, v konaní právne zastúpeného: FALIS & Partners, s.r.o., so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 51 769 654, v konaní o žalobe žalobcu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej opravnej doložky zo dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej opravnej doložky zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovaným 2/ ako obdarovaným, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľností v k. ú. I., vedených Okresným úradom Ž. Y. J., katastrálnym odborom, na LV v nasledovných rozsahoch:
- na LV XXX vo výške podielu: 1/2910,
- na LV XXX vo výške podielu: 1/2910,
- na LV XXX G.o výške podielu: 210/226800,
- na LV XXX vo výške podielu: 1/2910,
- na LV XXXX vo výške podielu: 1/2910,
- na LV XXXX vo výške podielu: 1/2910,
- na LV XXXX vo výške podielu: 1/6984,
- na LV XXXX vo výške podielu: 1/6984,
- na LV XXXX vo výške podielu: 1/6984,
- na LV XXXX vo výške podielu: 1/2910,
- na LV XXXX vo výške podielu: 356/384175,
- na LV XXXX vo výške podielu: 48750/258330100, je n e p l a t n á .
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej opravnej doložky zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovaným 2/ ako obdarovaným je neplatná. V žalobe poukázal na to, že ku dňu podpísania darovacej zmluvy, t.j. XX.XX.XXXX bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom Ž. Y. J. na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX A. XXXX v zapísaných spoluvlastníckych podieloch. Členmi spoločenstva sú pritom všetci vlastníci spoločnej nehnuteľnosti.
Spoločná nehnuteľnosť je jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov a je nedeliteľná. Žalobca v ďalšom v žalobe poukázal na to, že podľa článku VIII. bod 7 Zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, pokiaľ vlastník podielu prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, môže ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe. Rovnako aj zo samotného zákona o pozemkových spoločenstvách vyplýva, že vlastník podielu môže ponúknuť na predaj svoj spoluvlastnícky podiel k spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru. Žalovaný 1/ dňa XX.XX.XXXX uzatvoril ako darca so žalovaným 2/ ako obdarovaným darovaciu zmluvu, pričom XX.XX.XXXX zmluvné strany spísali opravnú doložku k darovacej zmluve. Z konania žalovaného 1/ je zrejmé, že svoj podiel neponúkol ostatným spoluvlastníkom nehnuteľností, čím porušil predkupné právo a svoj podiel daroval žalovanému 2/. Na podklade uvedených skutočností sa žalobca listom zaslaným žalovanému 1/ a žalovanému 2/ dovolal relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, nakoľko žalovaný 1/ neponúkol svoj podiel ostatným spoluvlastníkom, resp. výboru pozemkového spoločenstva. Žalovaní 1/ a 2/ však na dovolanie sa relatívnej neplatnosti žalobcu nijakým spôsobom nereagovali. Žalobca mal preto za to, že konaním žalovaného 1/ a žalovaného 2/ došlo k porušeniu zmluvného, ako aj zákonného predkupného práva k nehnuteľnostiam, čo má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého nadobúdateľ vec získal.
2. Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne nevyjadril. V konaní pred súdom uviedol, že bol zamestnancom žalovaného 2/, kde pracoval od roku 2008 do 2019. V tom čase ho vedenie žalovaného 2/ požiadalo, či by im nevenoval svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach darovacou zmluvou. Vzhľadom k tomu, že tam bol v tom čase zamestnaný a neplánoval si zobrať od podielnikov drevo, jeho podiel v spoločenstve bol bezpredmetný, preto pristúpil k darovaniu svojho podielu žalovanému 2/. Žalovaný 2/ mu za darovanie daného podielu nehnuteľnosti nijakým spôsobom nezaplatil, jednalo sa o bezodplatný prevod formou darovacej zmluvy. Od družstva (žalovaného 2/) neobdržal peňažné prostriedky ani inou formou. V družstve robil celý život, nakoľko bol vyučený poľnohospodár. Po prepustení z družstva z organizačných dôvodov v roku 2019 bol chvíľu nezamestnaný, neskôr si našiel ďalšie zamestnanie. S ponukou prevodu daného podielu neoslovoval žalobcu, ani iných členov žalobcu, všetky záležitosti okolo darovacej zmluvy vybavoval žalovaný 2/.
3. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí v celom rozsahu a žiadal ju zamietnuť. Predovšetkým namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko dovolanie sa relatívnej neplatnosti bolo odoslané len niektorými členmi pozemkového spoločenstva, teda sa domnieva, že žalobu nepodali osoby, ktoré sa dovolali relatívnej neplatnosti, ale pozemkové spoločenstvo samotné, ktoré však musí rešpektovať rozhodnutie nadpolovičnej väčšiny pozemkového spoločenstva, ako to má na mysli ustanovenie § 14 ods. 7 Zákona o pozemkových spoločenstvách. Z uvedeného dôvodu má za to, že spoločenstvo nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby z titulu údajného porušenia predkupného práva. V ďalšom žalovaný 2/ poukázal na to, že žalovaný 1/ previedol na žalovaného 2/ svoj podiel na nehnuteľnostiach darovacou zmluvou, teda bezodplatne previedol svoj podiel na blízku osobu. Nekonal tak teda s cieľom obohatiť sa z predaja svojho podielu. Podľa názoru žalovaného 2/ v prípade darovacej zmluvy nenastáva predkupné právo, nakoľko darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle zmluvných strán, t.j. darcu a obdarovaného. Základným pojmovým znakom darovacej zmluvy je bezodplatnosť, to znamená, že obdarovaný sa nezaväzuje poskytnúť darcovi nejakú protihodnotu daru vyjadriteľnú v peniazoch. Podľa názoru žalovaného 2/ je potrebné preto dospieť k záveru, že predkupné právo patrí spoluvlastníkovi len v prípade predaja spoluvlastníckeho podielu, nakoľko predkupné právo sa uplatní len vtedy, ak by kupujúci chcel veci predať, nie previesť vlastnícke právo darovaním alebo zámenou. V ďalšom žalovaný 2/ poukázal na ten fakt, že žalovaný 1/ ako darca vníma žalovaného 2/ ako svoju blízku osobu v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, čo je v darovacej zmluve aj vyjadrené. Žalovaný 1/ bol po dlhú dobu zamestnancom žalovaného 2/, ekonomicky bol na ňom prakticky závislý, a preto ekonomický úspech žalovaného 2/ ovplyvňoval ekonomický úspech žalovaného 1/. Z uvedeného dôvodu ak by žalovaný 2/ utrpel ujmu, túto by žalovaný 1/ dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. V danom smere žalovaný 2/ poukázal na rozsiahlu českú judikatúru (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 01.08.2002 sp. zn. 21Cdo/2192/2001, v ktorom súd konštatoval, že právnická osoba sa považuje za osobu blízku dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou, ak je dlžník jej štatutárnym orgánom, resp. členom štatutárneho orgánu, alebo ak je dlžník spoločníkom, alebo zamestnancom tejto právnickej osoby, alebo má k nej iný obdobný vzťah a súčasne, ak by ujmu, ktorú utrpela právnická osoba dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu).
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného 1/, oboznámením darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, listinou - dovolanie sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, zmluvou o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, výpisom z LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXXX v k. ú. I., LV č. XXXX v k. ú. I., LV č. XXXX v k. ú. I., LV č. XXXX k.ú. I., LV č. XXXX pre k. ú. I., LV č. XXXX v k. ú. I., LV č. XXXX v k. ú. K., LV č. XXXX, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Žalovaný 1/ ako darca uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so žalovaným 2/ ako obdarovaným darovaciu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené Okresným úradom v Žiari nad Hronom, katastrálnym odborom v k. ú. I. na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX A. XXXX v spoluvlastníckych podieloch vedených na darcu, ktoré previedol na žalovaného 2/ v celosti. Vklad darovacej zmluvy bol katastrálnym odborom vedený pod č. G. XXXX/XXXX. K predmetnej darovacej zmluve bola zmluvnými stranami vyhotovená dňa XX.XX.XXXX opravná doložka.
6. Listinou zo dňa XX.XX.XXXX sa členovia spoločenstva (K. S., Q. C., G. Č., K. C., Š. J., I. C.) dovolali relevantnej neplatnosti darovacej zmluvy voči žalovaným 1/ a 2/. Členovia spoločenstva súčasne žalovaných požiadali, aby vykonali spätný prevod uvedeného spoluvlastníckeho podielu predmetných nehnuteľností s tým, že v opačnom prípade ich upozornili na to, že si uplatnia svoj nárok podaním žaloby o určenie, že predmetná darovacia zmluva je relatívne neplatná.
7 . Podľa § 9 ods. 8 Zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa odseku 10, možno ho previesť tretej osobe.
8. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
9. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva. Výbor a) koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, b) uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť, spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu, 29b) ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné, c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné, d) uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie.
10. Podľa § 137 písm. d) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
12. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej súd vyhovel v celom rozsahu. Predpokladom úspešného uplatnenia určujúcej žaloby v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu je procesná prípustnosť danej žaloby v zmysle Civilného sporového poriadku. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) je v zmysle Civilného sporového poriadku viazaný na splnenie ďalšej podmienky, a to že takáto právna skutočnosť musí vyplývať z osobitného predpisu. Keďže žalobca sa domáhal neplatnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy) postupom podľa § 140 Občianskeho zákonníka pre porušenie predkupného zákonného (ako aj zmluvného) práva žalobcu, ktorá skutočnosť spôsobuje s poukazom na § 40a Občianskeho zákonníka relatívnu neplatnosť daného úkonu, pričom zákonodarca priamo v tomto ustanovení stanovuje, že ten subjekt, ktorý sa cíti byť dotknutý takýmto neperfektným právnym úkonom, má sa jeho relatívnej neplatnosti dovolať na súde. Z uvedeného dôvodu uvedená právna skutočnosť vyplýva priamo z osobitného predpisu, a to z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, čím je podmienka podania určovacej žaloby v tomto konaní splnená a žalobu súd považuje za procesne prípustný nástroj obrany žalobcu. Súd okrajom na danom mieste poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozsudok, ktorým súd určí neplatnosť právneho úkonu, je spôsobilý vyvolať zmenu vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností, nakoľko okresný úrad je povinný v súlade s § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom, a to aj vtedy, pokiaľ bolo právo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Nie sú preto pravdivé tvrdenia právneho zástupcu žalovaného 2/, že takýto výrok rozhodnutia súdu nebude katastrom nehnuteľností v evidencii nehnuteľností zaznačiteľný.
13. V ďalšom, vzhľadom na námietku žalovaného 2/, sa súd zaoberal prednostne aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v konaní na podanie takejto žaloby. V danom smere súd poukazuje, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva priamo z § 16 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, z ktorého vyplýva, že výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy, okrem iného, aj ohľadne obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva. Aktívnou vecnou legitimáciou sa pritom rozumie hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona o pozemkových spoločenstvách jednoznačne vyplýva, že výbor spoločenstva je oprávnený konať a zastupovať jednotlivých členov spoločenstva pred súdmi ohľadne obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva. Predmetom tohto konania je porušenie predkupného práva členov spoločenstva, ktoré právo sa jednoznačne viaže k vlastníctvu ich podielov dotknutých nehnuteľností, ktorých spoluvlastnícke podiely previedol žalovaný 1/ na žalovaného 2/ darovacou zmluvou. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ žalobca v konaní vystupuje, koná tak za členov spoločenstva, ktorí majú plný legitímny nárok domáhať sa relatívnej neplatnosti takéhoto úkonu. Z vyššie uvedených dôvodov súd námietku žalovaného 2/ ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, považuje za nedôvodnú.
14. A nakoniec, pokiaľ ide o hmotnoprávne preskúmanie nároku žalobcu, súd dospel k záveru, že v danom prípade žalovaný 1/ ako darca predmetných podielov nehnuteľností porušil predkupné právo ostatných členov spoločenstva, keďže v súlade s § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách neponúkol svoj podiel pred jeho prevodom na žalovaného 2/ ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Z výpisu z predložených listov vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX A. XXXX pritom vyplýva, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť podielnikov. Ani zmluva o pozemkovom spoločenstve neobsahuje odlišnú úpravu predkupného práva medzi spoluvlastníkmi podielov, keďže v čl. VIII ods. 7 uvádza, že ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, môže ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru a až vtedy ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov môže ho predať tretej osobe. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané (pričom uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu ani sporné), že žalovaný 1/ predtým ako pristúpil k prevodu svojich podielov na žalovaného 2/ darovacou zmluvou, tieto podiely na nehnuteľnostiach neponúkol ostatným podielovým spoluvlastníkom na predaj. Zo zákonnej dikcie pritom vyplýva, že až v tom prípade, pokiaľ ostatní vlastníci podielov neprejavia o daný podiel záujem, môže daný vlastník podielu previesť svoj podiel na danej nehnuteľnosti tretej osobe. V konaní nebolo sporné, že žalovaný 1/ predtým ako daroval svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti žalovanému 2/, neponúkol dané podiely na predaj ostatným podielovým spoluvlastníkom, a to ani osobne, resp. prostredníctvom výboru spoločenstva. Samotný žalovaný 1/ v konaní potvrdil, že uvedenú
ponuku v prospech vlastníkov, či výboru spoločenstva nerealizoval. Aj keď prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti je riešený v špeciálnom predpise (lex specialis), a to konkrétne vo vyššie citovanom ustanovení § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách, avšak na porušenie predkupného práva sa vzťahuje aj všeobecné ustanovenie Občianskeho zákonníka uvedené v § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§§ 116, 117). V prípade podielového spoluvlastníctva teda zákon stanovuje určité obmedzenie pre výkon práva nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom. Podielovému spoluvlastníkovi zákon ukladá povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel všetkým ostatným podielovým spoluvlastníkom s výnimkou prevodu na blízku osobu. Ak sa teda niektorý podielový spoluvlastník rozhodne svoj podiel previesť na tretiu osobu, je povinný splniť si svoju tzv. „ponukovú povinnosť“ voči všetkých ostatným podielovým spoluvlastníkom. Právny zástupca žalovaného 2/ v súdnom konaní oponoval v tom smere, že v danom prípade za prevod podielu nemožno považovať darovaciu zmluvu, nakoľko sa jedná o bezodplatný prevod vlastníckeho práva, ktorý pod ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka nespadá. Súd v danom smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/102/2005 z 25.10.2015, kde najvyšší súd ako najvyššia súdna autorita dospel k záveru (toto rozhodnutie nebolo doposiaľ danou súdnou inštanciou zmenené), že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. Najvyšší súd považoval za systematický, gramatický a logický výklad taký, ktorý pod pojem prevod spoluvlastníckeho podielu zahŕňal odplatný aj bezodplatný prevod. Súd sa v celom rozsahu s danou právnou argumentáciou stotožňuje a poukazuje na ňu. Súd je toho názoru, že pokiaľ by zákonodarca mal záujem vyňať z § 140 Občianskeho zákonníka niektorý z právnych úkonov, ktoré spadajú pod pojem „prevod vlastníckeho práva“, urobil by tak priamo v danom ustanovení zákona. Akékoľvek úvahy o tom, že v danom prípade ide o zásahy do vlastníckeho práva prevodcu a do jeho dispozície so svojim majetkom sú preto, podľa názoru súdu, v rozpore s daným ustanovením zákona, ktoré nijakým spôsobom darovanie z pojmu „prevod nehnuteľností“ nevyníma. Nakoniec, súd poukazuje aj na závery Ústavného súdu v danom smere v rozhodnutí II.US/186/2012-11 zo dňa 21.06.2012, v ktorom ústavný súd poukázal na to, že slovenská judikatúra sa opiera o vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/102/2005 zo dňa 25.10.2005, s tým že judikatúra českých súdov vychádza z toho, že ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka sa pri správnom výklade vzťahuje len na prípad predaja, resp. zámeny spoluvlastníckeho podielu, teda nie na prípady darovania. Ústavný súd dospel k záveru, že oba prezentované výklady sa javia ako legitímne a ústavne komfortné, avšak v závere svojho rozhodnutia konštatoval, že v prípade vyňatia darovacích zmlúv s ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka môže dochádzať k obchádzaniu zakotveného predkupného práva pomocou simulovaných darovacích zmlúv, s čím sa súd prvého stupňa úplne stotožňuje. Súd na danom mieste dodáva, že nie je podstatné, že žalovaný 1/ daroval podiely na daných nehnuteľnostiach bezodplatne, a teda sa nijakým spôsobom neobohatil, avšak podstatou inštitútu predkupného práva, tak ako je koncipované v príslušných právnych predpisoch, je, aby mali dotknutí podieloví spoluvlastníci možnosť zväčšiť svoj podiel na nehnuteľnostiach a súčasne eliminovať vstup ostatných (tretích) osôb do daných vlastníckych vzťahov. Preto obchádzanie predkupného práva aj formou darovania, nie je namieste a je porušením tohto práva.
15. Žalovaní 1/ a 2/ v súdnom konaní založili svoju obranu aj na tom skutkovom základe, že v prípade daného prevodu medzi nimi išlo o výnimku z predkupného práva zakotvenú v § 140 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný 1/ prevádzal svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na žalovaného 2/ ako jeho blízku osobu so zdôvodnením, že u neho pracoval dlhú dobu, a teda ujmu, ktorú by utrpelo družstvo ako aj zamestnávateľ by pociťoval dôvodne ako svoju vlastnú ujmu. Súd však daným tvrdeniam na základe výsluchu žalovaného 1/ neuveril. Súd nerozporuje samotnú tú skutočnosť, že v zmysle ustálenej súdnej praxe sa za blízku osobu môže považovať aj právnická osoba, avšak v danom prípade súd vzťah žalovaného 1/ a žalovaného 2/ nepovažoval za vzťah blízkych osôb. Z vykonaného výsluchu súd totiž zistil, že žalovaný 1/ previedol svoj spoluvlastnícky podiel na daných nehnuteľnostiach na žalovaného 2/ na základe priamej žiadosti žalovaného 2/ o darovanie daného podielu, keďže sa chcel stať vlastníkom podielov na nehnuteľnosti a členom spoločenstva. Nekonal tak zo svojho vlastného podnetu, ktorým chcel obdarovať jemu blízku osobu, avšak na základe pohnútky žalovaného 2/ ako jeho zamestnávateľa, voči ktorému bol v pozícii podriadeného. Z výsluchu žalovaného 1/ súčasne vyplynulo, že žalovaný 1/ pracoval u žalovaného 2/ v rozmedzí rokov 2008-2019, t.j. 11 rokov a jeho pracovný pomer bol skončený v roku 2019 výpoveďou z organizačných dôvodov. Žalovaný 1/ a ani žalovaný 2/ súdu nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval dané organizačné zmeny, ich rozsah, či sa dané zmeny dotkli aj iných pracovníkov, resp. len žalovaného 1/, pričom žalovaný 1/ súčasne v
konaní potvrdil, že po jeho prepustení bol určitú dobu nezamestnaný, teda daná skutočnosť mala na jeho život neblahý dopad. Súd má preto za to, že za daných okolností (výpoveď z pracovného pomeru udelená zamestnávateľom) nemožno vzťah medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ charakterizovať ako vzťah blízkych osôb, ktorý sa vyznačuje tým, že jedna osoba pociťuje ujmu, ktorú utrpela druhá z nich ako svoju vlastnú ujmu. V opačnom prípade by žalovaný 2/ určite nepristúpil k prepusteniu žalovaného 1/ s dôsledkami jeho nezamestnanosti, a to bez toho, aby mal vedomosť o jeho ďalšom pracovnom osude. Z vyššie uvedených dôvodov súd danú obranu žalovaného 1/ a 2/ ohľadne existencie vzťahu blízkych osôb považoval za čisto účelovú a neuveril jej.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené tak žalovaný 1/ porušil predkupné právo žalobcu, keďže ostatným spoluvlastníkom podielov, resp. výboru spoločenstva neponúkol svoje podiely na nehnuteľnostiach predtým ako ich previedol na žalovaného 2/. Dôvodne sa preto niektorí zo spoluvlastníkov dovolali relatívnej neplatnosti daného úkonu -darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej opravnej doložky zo dňa XX.XX.XXXX v súlade s ustanovením § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. Záverom súd poukazuje na tú skutočnosť, že ani tá samotná skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ na predmetnú výzvu žalobcov reagovali, nespôsobuje zánik práva žalobcu domáhať sa relatívnej neplatnosti daného právneho úkonu. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ namietali v konaní tú skutočnosť, že relatívnej neplatnosti sa dovolali len niekoľkí vlastníci nehnuteľností, pričom žalobu podalo samotné spoločenstvo, súd poukazuje v danom smere na tú skutočnosť, že na dovolanie sa relatívnej neplatnosti daného úkonu postačuje, pokiaľ tak urobia len niekoľkí spoluvlastníci nehnuteľností. Z výpisov z LV súd zistil, že dotknuté osoby (K. S., Q. C., G. Č., K. C., Š. J., I. C.) sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, a teda aj členmi spoločenstva (žalobcu). Tá skutočnosť, že žalobu podával samotný žalobca - spoločenstvo potom vyplýva z už citovaného ustanovenia § 16 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách, keďže dané spoločenstvo koná za členov spoločenstva pred súdmi ohľadne obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva. Uvedené postavenie spoločenstva ako žalobcu je preto v danom súdnom konaní plne legitímne, ako už súd konštatoval vyššie.
17. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a určil, že predmetná darovacia zmluva v znení jej opravnej doložky je neplatná.
18. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal plne úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.