Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/30/2020

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcov: 1. O. W., D.. XX.XX.XXXX, XXX XX Z. XXX, 2. M. W., D.. XX.XX.XXXX, XXX XX Z. 217, zastúpených: JUDr. Július Buček, advokát, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, proti žalovanému: O. Y., D.. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, XXX XX S. D. H., o určenie vlastníckeho práva a o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenie, takto

rozhodol:

Návrh žalobcov v 1. a 2. rade na vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalobkyňa v 1. rade O. W., rod. S. a žalobca v 2. F. M. W., rod. W. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, pre okres Vranov nad Topľou, obec Sedliská, katastrálne územie Sedliská, a to rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele reg. „C“ č. XXX a zároveň, že žalobca v 2. rade M. W., rod. W. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, pre okres Vranov nad Topľou, obec Sedliská, katastrálne územie Sedliská, a to pozemku reg. „C“ parcelné č. XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2 a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade na základe plnomocenstva zo dňa 13.07.2020, splnomocnili Ľ. Y., r. Y., otca žalovaného na predaj nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, vedenom na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, Katastrálny odbor, pre okres Vranov nad Topľou, obec Sedliská, katastrálne územie Sedliská - a to konkrétne rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parcele reg. „C“ č. XXX, a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX vedenom na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, Katastrálny odbor, pre okres Vranov nad Topľou, obec Sedliská, katastrálne územie Sedliská - a to konkrétne parcely C KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 prostredníctvom kúpnej zmluvy za kúpnu cenu XX XXX,-Eur. Na podklade uvedeného plnomocenstva uzatvoril v mene žalobcov splnomocnenec Ľ. Y. kúpnu zmluvu, zo dňa 16.07.2009, predmetom ktorej bol odpredaj vyššie uvedených nehnuteľností, a to so svojím synom O. Y. - žalovaným. Na podklade uvedenej kúpnej zmluvy došlo k prevodu vyššie uvedených nehnuteľností na žalovaného rozhodnutím Správy katastra Vranov nad Topľou, vklad povolený dňa XX.XX.XXXX, číslo vkladu XXX/ XXXX. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim prostredníctvom splnomocnenca Ľ. Y. je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko v nej chýbajú podstatné náležitosti v zmysle Občianskeho zákonníka. V danom prípade je z obsahu kúpnej zmluvy zrejmé, že v kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX chýba uvedenie kúpnej ceny, za ktorú došlo k prevodu vyššie uvedených nehnuteľností a kúpna cena nebola žalobcom zo strany žalovaného nikdy uhradená, aj napriek tomu, že v predloženom splnomocnení je výška kúpnej ceny výslovne uvedená. Uvedenie presnej výšky kúpnej ceny resp. spôsobu jej určenia je podstatnou obsahovou náležitosťou kúpnej zmluvy a musí v nej byť výslovne uvedená. Pokiaľ by došlo k tomu, že kúpna ceny by bola v skutočnosti iná, ako sa uvádza v plnomocenstve, išlo by o prekročenie rozsahu plnomocenstva, čo by taktiež spôsobovalo neplatnosť tohto právneho úkonu. Zároveň pri označení predmetu kúpy chýba i uvedenie toho, že pozemok pod rodinným domom je parcelou registra „C“, čo taktiež v rámci označenia

nehnuteľnosti v kúpnej zmluve chýbať nesmie. Absencia podstatných náležitostí zmluvy ustanovených zákonom, spôsobuje neurčitosť zmluvy a teda s poukazom na § 37 ods. 1 je takáto zmluva absolútne neplatná. Predložená kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon, ktorému chýbali podstatné náležitosti vyžadované zákonom, pod sankciou neplatnosti. Absolútnu neplatnosť nie je možné napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti, pretože absolútnu neplatnosť predloženej kúpnej zmluvy, t. j. neplatnosť od počiatku, nie je možné uzavretím žiadneho ďalšieho dodatku napraviť. Právna úprava kladie na platnosť právnych úkonov mnohé požiadavky a ich nesplnenie sankcionuje neplatnosťou samotného právneho úkonu. Jedným zo zákonných ustanovení, ktoré je z hľadiska platnosti právneho úkonu relevantné, je ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný, a tým aj účinný, t.j. schopný vyvolať právne následky. V tomto ustanovení zákon kladie osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Z tohto hľadiska musí byť právny úkon urobený predovšetkým slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takému úkonu nedošlo. Slobodu vôle konajúceho vylučuje násilie (či už vo forme fyzického alebo psychického donútenia), ktoré spočíva v takom nátlaku na vôľu konajúceho, ktorý vylučuje, aby sa jeho vôľa akokoľvek uplatnila. Násilie pritom musí mať takú povahu a intenzitu, aby sa uplatnenie vôle donucovaného vylúčilo a aby sa nahradila vôľou donucujúceho, pričom nezáleží, či vychádza od druhého účastníka alebo od inej osoby. Rovnako tak náležitosťou právneho úkonu je i vážnosť vôle, pričom právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. Vôľa nie je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle nenastali. V prípade nedostatku týchto náležitostí právneho úkonu následky právneho úkonu pre jeho absolútnu neplatnosť nenastanú. Na neplatnosť právneho úkonu súd musí vždy prihliadnuť, pretože absolútna neplatnosť znamená, že vznik, zmena alebo zánik práv alebo povinností podľa absolútne neplatného právneho úkonu vôbec nenastali; táto neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc). Vzhľadom k uvedenému nie je zanedbateľnou skutočnosť, že k podpisu vyššie uvedeného splnomocnenia na predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX došlo v období, kedy medzi žalobkyňou v 1. rade a splnomocnencom bol vzťah dlžníka a veriteľa, nakoľko splnomocnenec, otec žalovaného požičal žalobkyni v roku XXXX celkovo sumu XXX XXX,-Sk, s neprimerane vysokým úrokom a rovnako aj neprimerane krátkou dobou splatnosti pôžičky. Vyššie uvedené plnomocenstvo bolo zo strany žalobcov Ľ. Y. udelené aj z dôvodu, že sa zaviazal uhradiť za žalobcov dlh voči spoločnosti A. s.r.o., čo sa nakoniec premietlo aj do napádanej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, konkrétne článok IV., kde sa žalovaný zaviazal vyrovnať ťarchu viaznucu na predmetných nehnuteľnostiach. Z výpisu LV č. XXX je ale zrejmé, že k vyrovnaniu dlhu za žalobcov nedošlo, nakoľko ťarcha v prospech spoločnosti A. s.r.o. je na liste vlastníctva stále zapísaná. Zároveň k predaju nehnuteľností patriacich do vlastníctva žalobcov malo dôjsť iba v prípade, že žalobkyňa v 1. rade neuhradí svoj dlh vyplývajúci zo Zmlúv o pôžičke uzatvorených s otcom žalovaného Ľ. Y.. Nakoľko k úhrade dlhu zo strany žalobkyne v 1. rade došlo, žalobcovia nemali vedomosť o prevode rodinného domu súp. č. XXX a pozemku pod rodinným domom na žalovaného až do teraz. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že žalobcovia v predmetnom rodinnom dome po celý čas až do dnešného dňa bývajú a uhrádzajú aj výdavky spojené s užívaním nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. To však platí vzhľadom k prejednacej zásade, ktorá ovláda občianske súdne konanie (§ 101 ods. 1, 2 O.s.p.), len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn.: ).

2. Žalobca priamo s podanou žalobou podal aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému O. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX S. D. H.P., štátny občan SR nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, vedenom na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, Katastrálny odbor, pre okres Vranov nad Topľou, obec Sedliská, katastrálne Sedliská - a to rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX a pozemok, parcela registra „C“ č. XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2 a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je výlučným vlastníkom, a to do

právoplatného skončenia konania vo veci samej. Podanie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu je nevyhnutné, aby súd neodkladne na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve. Bližšie dôvody, ktorý by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia neuviedol a neuviedol ani také skutočnosti, z ktorých by vyplynula snaha žalovaného o prevod žalovaných nehnuteľností.

3. Z plnomocenstva zo dňa XX.XX.XXXX (nie zo dňa XX.XX.XXXX, ako to uvádzajú žalobcovia v podanej žalobe) vyplýva, že žalobcovia splnomocnili Ľ. Y., r. Y., otca žalovaného na predaj nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, vedenom na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, Katastrálny odbor, pre okres Vranov nad Topľou, obec Sedliská, katastrálne územie Sedliská - a to konkrétne rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parcele reg. „C“ č. XXX, a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX vedenom na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, Katastrálny odbor, pre okres Vranov nad Topľou, obec Sedliská, katastrálne územie Sedliská - a to konkrétne parcely C KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 prostredníctvom kúpnej zmluvy za kúpnu cenu XX XXX,-Eur.

4. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predávajúci - žalobcovia spolu s kupujúcim - O. Y., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, XXX XX S. D. H. uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, vedenom na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, Katastrálny odbor, pre okres Vranov nad Topľou, obec Sedliská, katastrálne územie Sedliská - a to konkrétne rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parcele reg. „C“ č. XXX. V kúpnej zmluve nie je uvedená kúpna cena predmetnej nehnuteľnosti.

5. Z LV č. XXX, okres Vranov nad Topľou, Obec: Sedliská, kat. územie: Sedliská vyplýva, že vlastníkom parcely č. XXX a stavby - rodinného domu so súpisným č. XXX je O. Y. nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, S. D. H.P.. Ako titul nadobudnutia je uvedená Kúpna zmluva č. sp. S. XXX/XX-XX/XX. Časti C: Ťarchy je na predmetnom liste vlastníctva uvedená Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-N., č. sp. S. XXXX/XX-XX/XX - A., s.r.o. A. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX.

6. Žalobcovia súdu predložili taktiež doklady SIPO z ktorých vyplýva, že žalobca uhrádzali mesačne náklady na elektrinu, plyn, vodu a rozhlas v roku 2017 až do júla 2020.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

18. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

19. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. V zmysle § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

21. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

22. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedeného a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.

23. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.

24. Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým spôsobuje navrhovateľovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 , sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že konečné rozhodnutie nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu materiálny význam. Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany stranám sporu, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku.

25. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

26. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ. Neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok navrhovateľa, má dočasný charakter, ktorého hranice sú dané ustanovením § 333 a nasl. CSP. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

27. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

28. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. , ).

29. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. V zmysle ustanovenia § 324 ods. 3 však možno neodkladné opatrenie nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

30. Súd po preskúmaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a priložených listín zistil, že žalobcovia súdu žiadnym spôsobom nepreukázali, že existuje vôbec reálna hrozba, ktorá poukazuje na správanie sa žalovaného ktorý by sa mal resp. má snahu predmetný majetok nejakým spôsobom predať, zaťažiť, alebo inak s ním nakladať. Naopak, ako sami žalobcovia v podanej žalobe uviedli, tento

stav trvá od roku 2009, kedy bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bola daná nehnuteľnosť. Doposiaľ nezaznamenali žiadnu aktivitu zo strany žalovaného a to aby sa nejakým spôsobom snažil predmetnú nehnuteľnosť, predať, zaťažiť, alebo inak s ňou nakladať.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že z návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia nevyplýva naliehavá potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu ani reálna obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobcovia nijakým spôsobom neosvedčili v čom spočíva potreba vydania neodkladného opatrenia ukladajúceho protistrane, aby sa zdržala nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou. Túto skutočnosť súdu nepreukázal. V tomto smere nebol súdu predložený žiaden dôkaz.

32. Na základe uvedeného preto súdu neostávalo nič iné, ako návrh žalobcov na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť ako nedôvodný.

33. Pokiaľ ide o trovy konania, súd o nich nerozhodoval. V súlade s § 331 ods. 1 CSP, sa uznesenie, ktorým sa návrh na neodkladné opatrenia zamietol, nedoručuje protistrane. Z toho dôvodu nie je medzi kým rozhodovať o náhrade trov konania a takýto výrok o nároku na náhradu trov konania by bol nadbytočný. Navyše žalobca ako neúspešná strana v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nemá žiaden nárok na náhradu trov konania a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).