Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/65/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobkyne M. I., nar. XX.X.XXXX, B. C. XXXX/XX, XXX XX Č., zast.: JUDr. Vladimír Duraj, advokát so sídlom Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, IČO: 50416456, proti žalovanému K. I., nar. X.X.XXXX, B. C. XXXX/XX, XXX XX Č., adresa pre doručovanie: U. XX, XXX XX A., zast.: JUDr. Marek Belka, advokát so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, IČO: 42213487, o vrátenie daru, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.

odôvodnenie:

Podľa súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa :

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu: Záväzným predmetom sporu bola žaloba o uloženie povinnosti vydať žalobkyni dar - trojizbový byt č. XX zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie Č., vchod K., druhé poschodie, bytový dom ul. B. C. Č.. XXXX s príslušenstvom a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve a na pozemku na parcele CKN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 376 m2 pod obytným domov č. XXXX. Základom uplatneného nároku bolo ustanovenie , tvrdenie, že obdarovaný žalovaný syn sa správa k žalobkyni darkyni tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Také tvrdenia produkovala žalobkyňa vo svojej žalobe. V žalobe zo dňa 27.8.2019 (čl. 1 spisu) uviedla: 29.11.2004 spoločne s manželom darovala synovi žalovanému sporný byt. Manžel zomrel 30.8.2016. Žalovaný je jediný syn, preto aktívne legitimovaná k podaniu žaloby je iba žalobkyňa. Žalovaný hrubo porušuje dobré mravy voči matke. Psychicky ju týra. K najzávažnejšiemu porušeniu dobrých mravov došlo v júni 2019. Žalovaný sa vrátil z dlhodobého pobytu na E.. 4 dni strávil s matkou žalobkyňou. Neustále jej vulgárne nadával, ponižoval ju, vyhrážal sa jej, vyhadzoval ju z bytu s tým, že byt patrí iba jemu a on ho predá. Vyhadzoval ju z bytu s tým, nech ide bývať pod most. Žalobkyňa má vyšší vek, lieči sa na srdce, vysoký krvný tlak, astmu. Žalovaný žije kočovným spôsobom života. Momentálne žije na E.. Matku nenavštívil 2 roky. Prišiel až v júni 2019. Má zdravotné problémy, je odkázaná na pomoc cudzích ľudí. Syn o ňu nejaví záujem, neposkytuje jej pomoc v starobe, chorobe. Na telefonáty matky nereaguje. Keď zavolá, matke nadáva, vyhráža sa jej, že byt, v ktorom býva, predá a ona pôjde bývať pod most. V roku 2018 utrpela žalobkyňa ťažký úraz, bola operovaná z dôvodu otvorenej zlomeniny ľavého predlaktia. Prosila žalovaného, aby s ňou ostal niekoľko dní doma. Odmietol. Zanechal matku bez akejkoľvek pomoci. Nebola schopná sa sama obliecť, uvariť si jedlo, vykonať základné hygienické

úkony. Takéto správanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že sa ocitne na ulici, keď syn byt predá. Má dôvodné obavy, že poruší povinnosť zmluvnú doživotného bývania a užívania bytu. V replike zo dňa 22.11.2019, súdu doručenej 22.11.2019 (čl. 71 spisu), žalobkyňa uviedla: Výzva na vrátenie daru bola doručovaná žalovanému na adresu trvalého pobytu v spornom byte. Išlo o jedinú adresu, ktorou žalobkyňa disponovala. Žalovaný neposkytol matke adresu, kde sa momentálne zdržiava. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že ona synovi povedala, že byt predá a pôjde do domova dôchodcov, kde sa o ňu postarajú. Byt nemôže predať, keďže vlastníkom bytu je žalovaný. Nie je pravdou, že žalovaný navrhol žalobkyni, že jej byt vráti, s čím ona nesúhlasila. Žalobkyňa navrhla žalovanému, aby zriadil vecné bremeno, ktoré bude spočívať v doživotnom práve bývania. Nie je pravdivé tvrdenie, že počas 2 rokov žalobkyni telefonoval na Slovensko každú nedeľu. Vždy musela synovi telefonovať výlučne žalobkyňa a reakcia žalovaného bola, že ho otravuje a už nemá volať. Nechápe žalobkyňa, čo tým myslí žalovaný, že sama sa týra pre svoje ochorenie. Uvedenú repliku doručila žalobkyňa po doručení uznesenia - výzvy na doručenie repliky podľa č. k. -59 zo dňa 23.10.2019, kde v koncentračnej lehote 15 dní mala produkovať všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy s tým, že v bode 14. výroku uznesenia je uvedené, že ide o koncentračnú lehotu 15 dní, na neskôr predložené a označené skutočnosti, na neskôr označené a navrhnuté dôkazy súd nebude prihliadať. Replika žalobkyne zo dňa 22.11.2019 (čl. 72 spisu) je doručená v koncentračnej lehote. Vyjadrenie žalobkyne zo dňa 14.1.2020 (čl. 103 spisu) a procesné návrhy v tomto vyjadrení uvedené na vykonanie dôkazov sú však doručené po uplynutí koncentračnej lehoty. Uznesenie - výzvu na doručenie repliky (čl. 59) prevzal právny zástupca žalobkyne dňa 9.11.2019. Replika (čl. 72 spisu) bola doručená dňa 22.11.2019, teda v rámci koncentračnej lehoty 15 dní. Podanie (čl. 103 spisu) zo dňa 14.1.2020 a v ňom navrhnuté dôkazy však boli doručené po uplynutí 15-dňovej koncentračnej lehoty. Z toho dôvody súd uznesením č. k. -113 zo dňa 15.1.2020 podľa , , článku 5 základných zásad v nadväznosti na stanovenú koncentračnú lehotu 15 dní v písomnej výzve súdu zo dňa 23.10.2019, bod 14. (čl. 59 spisu), neprihliadal na podanie žalobkyne zo dňa 15.1.2020 (čl. 102 a 105 spisu) a dôkazy tam uvedené nevykonal. Z toho dôvodu súd nevykonal výsluch svedkov O. O., K. O. k preukázaniu tvrdení, že žalovaný na žalobkyňu kričí, vulgárne jej nadáva, ponižuje ju, ani svedkyňu E. C. na preukázanie zlého zdravotného stavu žalobkyne a skutočnosti, že žalovaný sa o ňu odmietol postarať, tvrdenia a dôkazy vzťahujúce sa k preukázaniu skutočností, ktoré sa udiali v roku 2019, mala žalobkyňa objektívnu možnosť produkovať už v žalobe a v replike.

2. Aké tvrdenia produkoval žalovaný: Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.10.2019 (čl. 53 spisu uviedol): Neuznáva tvrdenia uvedené v žalobe. Žiadal žalobu zamietnuť. Predžalobná výzva na vrátenie daru mu nebola doručená. Neboli splnené podmienky na vrátenie daru podľa . V čase uzatvorenia darovacej zmluvy sa už žalovaný zdržiaval a pracoval v zahraničí, a to od roku 2000. V darovacej zmluve je uvedený osobný záväzok doživotného bývania a užívania. V darovacej zmluve nie je zriadené vecné bremeno. Po smrti otca žil žalovaný v Š.. Každý deň žalobkyni telefonoval. Aktuálne pracuje s priateľkou a žije s priateľkou na E.. Žalobkyni volal každú nedeľu počas 2 rokov. Naposledy bol doma v letných mesiacoch 2019 5 dní. Obviňovala žalobkyňa žalovaného, že je zlý syn, že byt predá a odíde do domova dôchodcov, kde bude o ňu postarané. Žalovaný jej navrhoval, že jej byt vráti. S tým žalobkyňa nesúhlasila. Uviedla, že ak žalobkyňa zomrie, žalovaný by platil veľké dane. Žalovaný ubezpečil žalobkyňu, že nemieni byt predať. Ona mu však uviedla, že už sa s právnikom dohodla na podaní žaloby, pretože bude daná na byt na liste vlastníctva plomba a syn nebude môcť byt predať a ona bude žiť v kľude. Nepovedal žalobkyni, že byt predá a žalobkyňa ostane bývať pod mostom, nesprával sa k nej vulgárne, nikdy jej nenadával, psychicky ju netýral. Sama sa týra, možno aj pre svoje ochorenia. Jej tvrdenia považuje za osočovanie svojej osoby. Napriek tomu ju má rád, je to jeho matka. Všetky tvrdenia sú vymyslené, s cieľom, aby donútila žalovaného vrátiť sa zo zahraničia na Slovensko. V duplike zo dňa 20.12.2019 (čl. 90 spisu) žalovaný uviedol: Žalobkyňa žalovaného neinformovala, že výzvu na vrátenie daru doručila na miesto trvalého bydliska. Spory medzi žalobcom a žalovaným iniciovala žalobkyňa. Zriadenie vecného bremena doživotného práva bývania nenavrhla pred podaním žaloby. Prvýkrát sa to dozvedel až z vyjadrenie k žalobe. Vzhľadom k tomu, že voči nemu produkovala vykonštruované skutočnosti, už nie je ochotný pristúpiť k zriadeniu vecného bremena. Telefonická komunikácia bola vždy vopred dohodnutá v určený čas cez internetovú aplikáciu a potom si volávali každú nedeľu.

3. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu, vyhodnotenie dôkazov: Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997) k zániku darovacieho vzťahu podľa ustanovenia dochádza po splnení dvoch právnych skutočností. Musí byť preukázané hrubé porušenie

dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darkyni a musí byť preukázaný jednostranný právny úkon darkyne adresovaný obdarovanému, ktorým žiada vrátenie daru. Skutkový stav súd subsumoval pod právnu normu . : Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Z uvedeného ustanovenia vyplývalo žalobkyni dôkazné bremeno preukázať: a) jednostranný právny úkon darcu, ktorým sa domáha vrátenia daru, b) preukázať, že obdarovaný sa správal k žalobkyni ako darkyni tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. a) Jednostranný právny úkon darcu, výzva na vrátenie daru: Jednostranný právny úkon - výzva je zo dňa 30.7.2019 na čl. 18 spisu: Dobré mravy ste hrubo porušili alebo porušujete najmä tým, že: a1) sa už dlhodobo nezaujímate o svoju mamu, a2) túto zanedbávate, a3) neposkytujete jej potrebnú pomoc v starobe a chorobe, a4) za posledné 2 roky ste ju navštívili iba raz, a5) v júni 2019 ste jej nadávali, urážlivo ste sa k nej správali a psychicky ju týrali. Pokiaľ by bola preukázaná pravdivosť uvedených skutkov, v takom prípade doručením jednostranného právneho úkonu zanikne právny vzťah z darovania a obnoví sa pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Z toho dôvodu možno brať do úvahy len tvrdenia vo výzve do momentu doručenia tejto výzvy. Za doručenie výzvy súd považoval doručenie výzvy spolu so žalobou, preto túto otázku nepovažoval za spornú. K doručeniu žaloby došlo dňa 1.10.2019 (čl. 49). Súd preto nemohol skúmať skutky, ktoré neboli uvedené vo výzve zo dňa 30.7.2019 (čl. 18), resp. skutky, ktoré boli rozšírené až po doručení výzvy na vrátenie daru. Súd skúmal len skutky uvedené vo výzve zo dňa 30.7.2019 (čl. 18). Medzi uvedenými skutkami vo výzve zo dňa 30.7.2019 sa nenachádza tvrdenie uvedené v žalobe zo dňa 27.8.2019, že žalovaný vyhadzoval matku z bytu a chcel byt predať. V uvedenej výzve sa taktiež nenachádza, že žalobkyňa navrhla žalovanému zriadenie vecného bremena a žalovaný to odmietol (toto tvrdenie produkovala až v replike zo dňa 22.11.2019 na čl. 72 spisu). Jednostranný právny úkon výzvy na vrátenie daru môže byť realizovaný v akejkoľvek forme, platí to aj v prípade nehnuteľností, teda aj ústne, ale musí spĺňať náležitosti platného jednostranného právneho úkonu (podľa uvedený jednostranný právny úkon žalobkyne nie je uskutočnený určitým a zrozumiteľným spôsobom, je neplatný). Vzhľadom k tomu, že k darovaniu bytu došlo dňa 29.11.2004, k zavkladovaniu 28.1.2005, pričom ku dňu darovania bolo zrejmé, že syn žije a pracuje v zahraničí už od roku 2000 a zjavne bude žiť a pracovať naďalej, potom z tohto pohľadu je neurčitá a nepreskúmateľná výzva na vrátenie daru a porušenie povinnosti žalovaného. Z uvedeného hľadiska potom je neurčité, nepreskúmateľné, čo myslela žalobkyňa v konkrétnej rovine pod tvrdením, že syn sa dlhodobo nezaujíma o matku. V tejto časti nie je uvedené odkedy, dokedy sa nezaujíma, aká bola dohoda v čase daru, ako sa mal zaujímať reálne o matku, keď vedela, že žije a pracuje v zahraničí, aj bude žiť a pracovať v zahraničí, v akých intervaloch, či telefonicky, písomne, osobne návštevou. Z uvedenej neurčitosti potom vyplýva, že v tejto časti nebolo možno skutok preskúmať pre jeho neurčitosť. „Zanedbáva matku“ - z rovnakých dôvodov ide o nekonkrétne, nepreskúmateľné, neurčité tvrdenie, z ktorého nie je zrejmé v čom spočíva zanedbanie starostlivosti o matku, keď v čase daru žil a pracoval v cudzine a bolo zrejmé, že žiť a pracovať v cudzine bude naďalej, aká bola dohoda. „Neposkytuje jej potrebnú pomoc v starobe, chorobe“ - z rovnakých dôvodov ide o nekonkrétne, nepreskúmateľné, neurčité tvrdenie a naviac k takému záväzku sa v darovacej zmluve zo dňa 29.11.2004 žalovaný nezaviazal. Nie je v osobnom záväzku obsiahnutý záväzok doživotného zaopatrenia matky. „Za posledné 2 roky ju navštívil iba raz v júni 2019 na 4 dni“ - aj v tejto časti je tvrdenie neurčité, nepreskúmateľné, nie je zrejmé aká bola dohoda medzi matkou a synom, ako často ju mal navštevovať a či skutočne je pravdivé tvrdenie, že za posledné 2 roky ju navštívil iba raz. „Urážlivo sa správal, nadával, psychicky týral v júni 2019 počas návštevy na 4 dni“ - (výzva však neobsahuje tvrdenie, že chcel byt predať a vyhadzoval matku z bytu), nekonkretizuje sa, akým spôsobom sa urážlivo správal, akým spôsobom nadával, akým spôsobom psychicky týral. Z tohto pohľadu tvrdenie vo výzve je všeobecné, neurčité, nepreskúmateľné. b) Preukázanie, unesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne, že žalovaný sa k nej uvedenými skutkami správal tak, že hrubo porušil dobré mravy: Dôkazné bremeno má žalobkyňa a dôkazné bremeno u žalovaného nastupuje až po preukázaní dôkazného bremena žalobkyne. Neurčité, všeobecné tvrdenia, skutky sú nepreskúmateľné, teda súd má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Z darovacej zmluvy zo dňa 29.11.2004 N376/04, V2365/2004, vklad povolený 28.1.2005 na sporný byt, vyplýva, že darcom bola žalobkyňa spolu s manželom a žalovaný ako jediný syn prijal dar nehnuteľnosť, trojizbový byt. V darovacej zmluve je uvedený osobný záväzok, nie vecné bremeno: „...z

ktorého vyplýva pre žalovaného povinnosť poskytnúť darcom - rodičom v prevádzanom byte doživotné bývanie a užívanie, a to v takom rozsahu, v akom mu toto právo patrilo doteraz.“ Z uvedeného je zrejmé, že ide o osobný záväzok. Nejde o vecné bremeno. Z nijakého dôkazu predloženého žalobkyňou nevyplýva, že by tento osobný záväzok žalovaný porušil alebo sa chystal porušiť, teda, že by chcel sporný byt počas života matky predať. V tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ sa v tomto osobnom záväzku v darovacej zmluve zo dňa 29.11.2004 uvádza „v takom rozsahu, v akom mu toto právo patrilo doteraz“, je zrejmé, že do uzavretia darovacej zmluvy 29.11.2004 už bol žalovaný od roku 2000 v zahraničí, kde býval a pracoval. Podľa názoru súdu teda prejav vôle medzi darcami a obdarovaným zohľadňoval túto skutočnosť v uvedenej vete, že právo doživotného bývania a užívania budú mať rodičia v takom rozsahu, v akom im patrilo doteraz. Je zrejmé, že tak ako doteraz žalobkyňa býva v byte, žalovaný tak ako doteraz pracuje a býva v zahraničí. Súd nezistil zmenu pomerov od času uzavretia darovacej zmluvy ku dnešnému dňu, teda ku rozhodnutiu súdu. Taktiež v darovacej zmluve nie je dohodnuté ani ako vecné bremeno, ani ako osobný záväzok žalovaného, že sa zaväzuje zmluvne poskytovať rodičom doživotné opatrovanie. Súd má za to, že taktiež prejav vôle bol v zhodne s hmotnoprávnym stavom, kedy si zmluvné strany boli vedomé pri uzatváraní tohto právneho úkonu, že syn žije a pracuje v zahraničí. Inštitút vrátenia daru neslúži k tomu, aby žalobkyňa, ktorá po uplynutí niekoľkých rokov zistila, že je nespokojná s tým, že nehnuteľnosť darovala, tento svoj prejav vôle, s ktorým je nespokojná, dodatočne zmenila a napravila prostredníctvom inštitútu vrátenia daru. Darovacia zmluva je platný právny úkon (pokiaľ by išlo o neplatný právny úkon, nebolo by možné žiadať vrátenie daru z titulu konania v rozpore s dobrými mravmi). Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v nadväznosti na hypotézu právnej normy podľa , že tvrdenia uvedené vo výzve na vrátenie daru sú pravdivé a intenzita zásahu do práv darkyne je taká veľká, že dosahuje intenzitu, na základe ktorej by súd podľa mohol rozhodnúť, že je povinný vrátiť dar. Prioritne súd poukazuje už na uvedené skutočnosti v odôvodnení tohto rozsudku, že tvrdenia o porušení povinnosti žalovaného sú všeobecné, nepreskúmateľné. U nepreskúmateľných, všeobecných tvrdení nie je možné zistiť intenzitu zásahu do práv darkyne, preto žalobkyňa nepreukázala pravdivosť tvrdení vo výzve na vrátenie daru, že sa dlhodobo žalovaný nezaujíma o matku, nepreukázala, že zanedbáva matku, nepreukázala, že jej neposkytuje potrebnú pomoc v starobe, chorobe ( k tomuto záväzku sa v darovacej zmluve ani nezaviazal). Vzhľadom k všeobecnosti, neurčitosti nepreukázala, že za posledné 2 roky ju navštívil iba raz, v júni 2019, keďže netvrdila v akom rozsahu si dohodli návštevy, vzhľadom k tomu, že žalovaný žije a pracuje v zahraničí. Z hľadiska všeobecnosti, nekonkrétnosti tvrdení uvedených vo výzve, potom nebolo možné dokazovať, v čom spočíva urážlivé správanie, nadávanie, psychické týranie (vo výzve nie je nič uvedené o predaji bytu, vyhadzovaní žalobkyne z bytu). Keďže osobný záväzok uvedený v darovacej zmluve spočíva v tom, že žalovaný ponechá matke žalobkyni doživotné právo bývania a užívania bytu a v konaní nebolo preukázané porušenie zmluvného záväzku, ku ktorému sa v darovacej zmluve zaviazal, potom sú porušenia uvedené vo výzve na vrátenie daru právne irelevantné vo vzťahu k osobnému záväzku, ktorý je uvedený v darovacej zmluve zo dňa 29.11.2004.

4. Aj keď zo zmluvy darovacej nevyplýva ani osobný záväzok, ani vecné bremeno, v ktorom by sa žalovaný zaviazal matke doživotne sa o ňu starať a opatrovať ju, v nadväznosti na „inštitút dobrých mravov“ a povinnosť detí postarať sa o výživu svojich rodičov podľa a nasl. zákona o rodine dáva žalobkyni právo a žalovanému povinnosť takúto starostlivosť matke zabezpečiť v starobe, chorobe buď osobne alebo prostredníctvom inej osoby, resp. inej inštitúcie. V takom prípade však nejde o žalobu o vrátenie daru, ale o povinnosť splniť svoju vyživovaciu povinnosť či už v naturálnej alebo finančnej podobe, keďže matka je na túto starostlivosť odkázaná. Vzhľadom na vek, zdravotný stav a celkovú situáciu, v ktorej sa žalobkyňa ocitla, vyživovacia povinnosť môže byť poskytovaná nielen v peňažných sumách, ale aj vo fyzickom alebo vecnom plnení, ktoré spočíva najmä v osobnej starostlivosti o rodiča, jeho domácnosť. Nie je pritom rozhodujúce, či syn žije s matkou v spoločnej domácnosti, ani to, že syn je plnoletý. Podstatné je, že rodič potrebuje, je odkázaný na to, aby mu túto primeranú výživu vo finančnej alebo naturálnej forme zabezpečil. Ide však o iné konanie o uloženie povinnosti žalovanému zabezpečiť vyživovaciu povinnosť vo finančnej alebo naturálnej podobe matke v zmysle zákona o rodine, a nie o povinnosť vrátiť dar podľa . V takom prípade porušenie uvedenej vyživovacej povinnosti priznanej právoplatným rozsudkom súdu by mohlo byť hodnotené ako porušenie „dobrých mravov“ podľa . Ku dňu rozhodnutia súdu žalovaný neporušil darovaciu zmluvu a nebolo mu preukázané ani iné porušenie zákonných povinností - dobrých mravov, vyživovacej povinnosti.

5. Trovy konania: Podľa úspešnou stranou konania v celom rozsahu je žalovaný. Matka je v celom rozsahu neúspešnou stranou konania. Z toho dôvodu o trovách konania súd rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.

6. Na pojednávaní dňa 8.9.2020 vzniesol právny zástupca žalobkyne procesný návrh na odročenie pojednávania z dôvodu, že žalobkyňa je od februára 2020 onkologickým pacientom. Nepredložil o tom potvrdenie. Trvá na svojom výsluchu. Súd v nadväznosti na , , návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel a rozhodol, že bude pojednávať a rozhodne v neprítomnosti žalobkyne. V nadväznosti na je povinnosťou žalobkyne oznámiť súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o tomto dôvode dozvedela alebo mohla dozvedieť. Termín pojednávania bol vytýčený na deň 8.9.2020. Predvolanie na pojednávanie prevzala žalobkyňa dňa 29.4.2020 a právny zástupca žalobkyne dňa 26.4.2020. Pojednávanie teda bolo vytýčené riadne a včas. Z podania samotného právneho zástupcu žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa je onkologickou pacientkou od februára 2020. Je teda zrejmé, že teda minimálne v čase prevzatia predvolanie dňa 29.4.2020 žalobkyňa a jej právny zástupca objektívne mali možnosť bezodkladne túto skutočnosť súdu oznámiť. Boli nečinní, a to po dobu od 29.4.2020 do termínu pojednávania 8.9.2020. Nečinnosť teda trvala 5 mesiacov. Až v deň pojednávania 8.9.2020 žiadal právny zástupca žalobkyne odročiť pojednávanie z dôvodu, ktorý mohol súdu oznámiť skôr. Súd preto bezdôvodne pojednávanie neodročil, konal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne. Rozhodnutie procesného charakteru o vedení konania o neodročení pojednávania súd oprel aj o ustanovenie , , podľa ktorých onkologický pacient je pacient, kde sa predpokladá dlhodobé ochorenie, čo by mohlo znamenať pre žalovaného dlhodobú právnu neistotu. Z toho dôvodu vychádzajúc z ustanovenia „od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu“. V tomto konkrétnom prípade však žalobkyňa od počiatku bola právne zastúpená, preto z tohto dôvodu ako subsidiárneho súd neodročil pojednávanie. Ospravedlniteľným dôvodom v nadväznosti na sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobkyne nastali neočakávane. Boli príčinou, že sa nemohla na pojednávanie dostaviť. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalobkyni bola známa a jej právnemu zástupcovi v značnom časovom predstihu pred nariadeným pojednávaním a žiadne objektívne okolnosti ani žalobkyni, ani právnemu zástupcovi nebránili v tom, aby za dobu 5 mesiacov nepožiadali o odročenie pojednávania.

7. Právny zástupca žalobkyne vzniesol procesný návrh na vykonanie dôkazu výsluchom žalobkyne. Súd tento procesný návrh zamietol. Ide o rozhodnutie o vedení konania, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Prioritným dôvodom pre zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom žalobkyne je dôvod, pre ktorý súd zamietol návrh na odročenie pojednávania na základe návrhu žalobkyne a procesne rozhodol o tom, že bude konať a rozhodne v neprítomnosti žalobkyne. Toto rozhodnutie kumuluje v sebe aj zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu na výsluchom žalobkyne. Ide o stranu konania žalobkyňu, ktorá je právne zastúpená. Všetko, čo chcela uviesť, všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy bola povinná uviesť v koncentračných lehotách podľa . Uviedla ich v žalobe, replike. Nad rámec rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazov, ktoré boli uvedené v koncentračných lehotách by žalobkyňa ako strana konania nemohla uviesť nič iné. V opačnom prípade by súd takéto tvrdenia a návrhy odmietol. Keďže v danom prípade ide o vzťah dvoch strán - žalobkyne a žalovaného, matky a syna - pričom žalobkyňa popiera tvrdenia žalovaného a žalovaný popiera tvrdenia matky, samotný výsluch žalobkyne bez ďalšieho dôkazu, ktorý by podporil jej tvrdenia, by nepreukázal pravdivosť jej tvrdení. Bol by nadbytočný tento výsluch, právne irelevantný. Dôkazné bremeno má žalobkyňa a žalobkyňa toto dôkazné bremeno neuniesla. Vzhľadom k tomu, že o neprítomnosti žalobkyne a pojednávaní v jej neprítomnosti bolo rozhodnuté v súlade so zákonom, za túto nečinnosť žalobkyne je právne sankcionovaná tým, že sama sa pripravila o možnosť výsluchu, teda súd jej svojim procesným postupom neodňal možnosť byť vypočutá v konaní. O túto možnosť sa pripravila samotná žalobkyňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.