Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/118/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu, JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, so sídlom Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 17 058 520, práv. zast. JUDr. Martin Dianiška, advokát, so sídlom L. XX, XXX XX F. F., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 40 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia č. OU-ZA-OOP4-2019/027765-2/CHO zo dňa 08.07.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravný prostriedkov č: OU-ZA- OOP4-2019/027765-2/CHO zo dňa 08.07.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím Číslo: OU-LM-PLO-2019/00186-6 HAL zo dňa 16.04.2019 podľa § 64 písm. c) zákona o lesoch uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.000,- € za porušenie ust. § 28 ods. 3 zákona o leskoch, ktorého sa dopustil tým, že v jednotkách priestorového rozdelenia lesa (ďalej len lesné porasty) č. 226 - 1 p.s., 230b, 224 - 1 p.s., na Lesnom celku Liptovský Mikuláš 1 nevykonal opatrenia na zabránenie šírenia podkôrneho hmyzu v ochrannom pásme Národnej prírodnej rezervácie Mních (ďalej len NPR Mních) a prednostne neodstránil choré a poškodené stromy podľa návrhu opatrení na ochranu lesa na rok 2018 v pufračnej zóne Národnej prírodnej rezervácie Mních podľa návrhu odborného lesného hospodára v časovom období júl - september 2018 o objeme 514 m3 drevnej hmoty, ktoré sa stali zdrojom ďalšieho šírenia populácie podkôrneho hmyzu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na podnet urbárskeho pozemkového spoločenstva Bobrovec (ďalej len UPS Bobrovec, resp. obhospodarovateľ), v ktorom poukazuje na neplnenie povinností žalobcu, ktoré vyplývajú z ust. § 28 ods. 3 zákona o lesoch v súvislosti so zabezpečením opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby (ďalej len opatrenia v zmysle § 28 ods. 3 zákona o lesoch). Správny orgán prvého stupňa vo veci uvedeného podnetu vykonal šetrenie, ktorým zistil, že v území, ktoré obhospodaruje UPS Bobrovec, sa nachádza v predmetnej lokalite Národná prírodná rezervácia Mních, ktorá je situovaná do lesných porastov - jednotiek priestorového rozdelenia lesa JPRL 222a, 222b, 225a, 225b, 225c na Lesnom celku Liptovský Mikuláš 1, kde platí piaty stupeň územnej ochrany prírody. Hranice lesných porastov sú zároveň hranicami rezervácie. Rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP1-2014/018021-8/Drn zo dňa 18.08.2014 nebola povolená výnimka na spracovanie náhodnej ťažby v NPR Mních. Správny

orgán prvého stupňa ďalej poukázal na ust. zákona o lesoch a ust. Vyhlášky č. a spoločné usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva životného prostredia SR na realizáciu opatrení podľa zákona o lesoch vydané pod číslom MP SR 1586/2008-700 a MŽP SR 14037/2007 - sopk zo dňa 28.03.2008 konštatujúc, že pre rok 2018 vypracoval dňa 20.09.2017 Ing. Y. Y., vtedajší odborný lesný hospodár (ďalej aj OLH alebo hospodár) návrh opatrení na ochranu lesa na rok 2018 v ochrannom pásme NPR Mních v porastoch UPS Bobrovec, ktorý schválila Lesnícka ochranárska služba. Podľa návrhu opatrení bolo plánované umiestniť v porastoch 234, 224, 223a, 223b a na lúke Červenec spolu 8 kusov feromónových lapačov na lykožrúta smrekového. Ďalej bola plánovaná asanačná ťažba v objeme 1.330 m3 v porastoch 230a - 20m3, 230b - 300 m3, 230c

- 50 m3, 233 - 20 m3, 234 - 20 m3, 224 - 50 m3, 223a - 70 m3, 223b - 50 m3, 214 - 100 m3, 215

- 50 m3, 217a - 50 m3, 217b - 50 m3, 220 - 150 m3, 226 - 50 m3, 227 - 300 m3 na Lesnom celku Liptovský Mikuláš 1. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal pod číslom OU-LM-OSZP-2016/2247-005-VIT dňa 29.02.2016 rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým ukladá Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Bobrovec, aby sa zdržal ťažby v lesných porastoch a s tým súvisiacich hospodárskych činností (technologickej prípravy pracoviska, vrátane budovania lanovkových dráh, výrubu stromov, približovania a sústreďovania dreva) v navrhovanej A zóne Tatranského národného parku, na pozemkoch v Bobroveckej doline, Jaloveckej doline a v lokalitách Parichvost a Mních v katastrálnom území F., v lesných porastoch JPRL 214, 230a, 230c, 223b, 207, 206, 204a, 204b, 200a, 200b, 200c, 200d, 200e, 202, 192a, 192b, 192c, 192d, 191, 188a, 188b, 187a, 187b, 184, 183, 182, 181, 208, 209, 211a, 211b, 211c, 210a, , 216a, 216b, 217a, 217b, 218, 219a, 219b, 219c, 220, 151a, 151b, 151c, 152a, 152b na Lesnom celku Liptovských Mikuláš 1, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom do dňa vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa rozhodnuté nebolo. Správny orgán prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca listom z 04.06.2018 oznámil UPS Bobrovec, že opatrenia na ochranu lesa proti šíreniu škodlivých činiteľov z NPR Mních s piatom stupňom ochrany podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch v roku 2018 je možné zabezpečiť len v porastoch JPRL č. 230b, 233, 234, 226, 227 na Lesnom celku Liptovský Mikuláš 1 v maximálnom rozsahu 690 m3 asanačnej ťažby. V porastoch JPRL 230a, 230c, 223b, 214, 215, 217a, 217b, 220, ktoré tiež zasahujú do ochranného pásma rezervácie NPR Mních nemožno realizovať asanačnú ťažbu a inštalovať feromónové lapače, nakoľko na uvedené JPRL sa vzťahuje predbežné opatrenie a sú predmetom konania o obmedzení úmyselných činností v navrhovanej A zóne TANAPu. Ďalej správa TANAPu nedoporučuje realizovať asanačnú ťažbu v JPRL 223a, 224, keďže predmetné porasty tvoria komplex lesných ekosystémov s vysokou prírodoochrannou hodnotou, ktoré majú vysokú autoregulačnú schopnosť. Na základe uvádzaných skutočností správa TANAPu požiadala o realizáciu asanačnej ťažby v rozsahu maximálne 690 m3 v JPRL 230b, 233, 234, 226, 227 na základe zmluvy o dielo medzi objednávateľom - ŠOP SR Banská Bystrica a UPS Bobrovec ako zhotoviteľom. UPS Bobrovec listom zo dňa 08.06.2018 vyjadril nesúhlas s návrhom zmluvy o dielo a požadoval, aby žalobca zapracoval všetky porasty okolo NPR Mních. Následne žalobca listom z 24.07.2018 neakceptoval požiadavku UPS Bobrovec o vykonanie asanačnej ťažby vo všetkých porastoch a požiadal o súhlas s ich vykonaním len v časti ochranného pásma tak, ako to navrhol v predchádzajúcej korešpondencii. Listom z 30.08.2018 UPS Bobrovec písomne oznámil, že dáva žalobcovi súhlas na vykonanie asanačnej ťažby do konca roka 2018 v celej pufračnej zóne NPR Mních. Na základe vyžiadaných podkladov od vtedajšieho hospodára bolo zistené, že v ochrannom pásme NPR Mních je evidovaná nespracovaná náhodná ťažba z dôvodu lykožrúta smrekového v lesných porastoch - jednotke priestorového rozdelenia lesa JPRL 230b v mesiaci júl 2018 o objeme 103 m3 a v mesiaci september 2018 o objeme 81 m3, v JPRL 226 - 1 p.s. v mesiaci august 2018 o objem 60 m3 a v mesiaci september 2018 o objeme 120 m3, v JPRL 224 - 1 p.s. v mesiaci august o objeme 150 m3. V ochrannom pásme bola spracovaná náhodná ťažba v JPRL 224 - 1 p.s., ktorú však vykonal UPS Bobrovec. Správny orgán prvého stupňa ďalej poukazuje na vyjadrenie žalobcu k zisteným skutočnostiam, ktorý uviedol, že v priebehu roka 2018 podľa projektu vykonal monitoring a kontrolu odchytu podkôrneho hmyzu feromónovými lapačmi, pričom k asanačnej ťažbe dreva nedošlo, vzhľadom na požiadavku UPS Bobrovec, ktorý trval na svojej požiadavke vykonať spracovanie náhodnej ťažby v celom ochrannom pásme NPR Mních, t.j. aj v lesných porastoch, vo vzťahu ku ktorým nebola povolená výnimka zo zákazov stanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a c) a § 35 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že v prejednávanej veci je nesporné, že v ochrannom pásme NPR Mních sa nachádza nespracovaná podkôrniková kalamita v lesných porastoch označených vo výroku rozhodnutia. Nespracovaním aktívnej podkôrnikovaj kalamity došlo k porušeniu ust. § 23 ods. 5 zákona o lesoch, ako aj k porušeniu povinností podľa ust. § 28 ods. 1 písm. c) zákona o lesoch. Správny orgán prvého stupňa ďalej konštatuje, že opatrenia v zmysle ust. § 28 ods. 3 zákona o lesoch, pokiaľ ide o chránené územia s piatym

stupňom ochrany prírody a krajiny, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy o ochrane prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. UPS Bobrovec prostredníctvom odborného lesného hospodára Ing. Y. Y. ako spracovateľa projektu návrhu opatrení na ochranu lesa na rok 2018 v pufračnej zóne NPR Mních v porastoch UPS Bobrovec postupoval pri vypracovaní projektu v súlade so spoločným usmernením MP SR a MŽP SR. Žalobca vykonal podľa projektu v ochrannom pásme NPR Mních monitoring podkôrneho hmyzu umiestnením a kontrolou feromónových lapčov, asanačnú ťažbu v ochrannom pásme nevykonal. Hoci o takejto povinnosti vedel, keďže bolo preukázané, že už listom zo 04.06.2018 požiadal UPS Bobrovec o realizáciu asanačnej ťažby v porastoch JPRL 230b, 233, 234, 226, 227 na základe zmluvy o dielo medzi žalobcom a UPS Bobrovec. Nakoľko však zmluva nebola podpísaná, k ťažbe nakoniec nedošlo. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nepodpísanie dohody na vykonanie prác medzi UPS Bobrovec a žalobcom nemôže byť dôvodom na zbavenie sa zákonnej povinnosti vykonať opatrenia a zodpovednosti za ich nevykonanie. Správny orgán prvého stupňa súčasne podotýka, že zo strany UPS Bobrovec má konanie pri podpisovaní zmluvy o dielo znaky obštrukcie, nakoľko podľa návrhu mohla byť zmluva podpísaná včas a náhodná ťažba spracovaná v tých porastoch, ktoré neboli z pohľadu žalobcu sporné pre vydané predbežné opatrenie o zákaze vykonávania lesníckych činností v časti ochranného pásma NPR Mních. Správny orgán podotýka, že nepodpísanie zmluvy s UPS Bobrovec nemôže byť dôvodom na nevykonanie opatrení podľa § 28 ods.3 zákona o lesoch. Žalobca musí zvoliť taký spôsob ich vykonania a spôsob komunikácie s UPS Bobrovec, aby si svoju zákonnú povinnosť splnil včas.

2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo OU-ZA-OOP4-2019/027765-2/CHO Z 08.07.2019 tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s poukazom na § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil ako vecne správne. Na úvod odôvodnenia rozhodnutia v danej veci zdôraznil, že predmetom odvolacieho konania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za nevykonanie navrhovaných opatrení v dotknutých lesných porastoch č. 226 1 p.s., 230b, 224 l p.s. na Lesnom celku Liptovský Mikuláš 1, žiadne iné porasty, resp. nevykonanie opatrení v iných ako lesných porastoch uvedených vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, nie sú predmetom odvolacieho konania. Aj keď v projekte „Návrh opatrení na ochranu lesa na rok 2018 v pufračnej zóne NPR Mních v porastoch Urbárskeho pozemkového spoločenstva Bobrovec" vypracovanom hospodárom sú zahrnuté aj iné lesné porasty. V tejto súvislosti poukazovanie odvolateľa na existenciu predbežného opatrenia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-LM-ZP-2016/2247-005-VIT, zo dňa 29.02.2016 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR, odbor štátnej správny ochrany prírody č. 6258/2014-2.3 z 15.08.2014 vo veci nepovolenia výnimky zo zákazov ustanovených v a a o ochrane prírody a krajiny, v ktorých uvedené lesné porasty nie sú súčasťou výroku napadnutého rozhodnutia a naopak lesné porasty uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia nie sú súčasťou ani jedného z vyššie citovaných rozhodnutí, preto považuje žalovaný za irelevantné. Žalovaný v ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia poukazuje na ust. zákona o lesoch, ust. Vyhlášky č. o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa a ust. zákona o lesoch konštatujúc, že v konaní nie je sporné, že hospodár Ing. Y. Y. vypracoval 20.09.2017 v súlade s ust. zákona o lesoch a Vyhlášky č. a spoločným usmernením MP SR a MŽP SR „Návrh opatrení na ochranu lesa na rok 2018 v pufračnej zóne NPR Mních v porastoch Urbárskeho pozemkového spoločenstva Bobrovec" (ďalej len Návrh opatrení), ktoré boli zaslané žalobcovi a lesníckej ochranárskej službe, ktorá ich svojim listom č. G/2018/001209 z 22.02.2018 odsúhlasila. Žalobca časť opatrení týkajúcich sa rozmiestnenia feromónových lapačov, ich monitoring a vyprázdňovanie aj realizoval. Nevykonané v zmysle projektu ostalo vykonanie asanačnej ťažby v troch, vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia špecifikovaných lesných porastoch, na ktoré sa nevzťahujú žiadne obmedzenia vykonania ťažby dreva. Z administratívneho spisu je tiež medzi účastníkmi konania nesporné, že príslušný úrad životného prostredia nevydal súhlas na vykonanie náhodnej ťažby vo vlastnom území NPR Mních. Preto povinnosť podľa citovaného ustanovenia na zákona o lesoch zabezpečiť vykonanie ochranných opatrení v jej ochrannom pásme prešla nepochybne na žalobcu. V zhode s ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky musí potom OÚ OOP Žilina konštatovať, že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty skutočne zakladá zásadne bez ohľadu na ich zavinenie, a teda sa jedná o zodpovednosť objektívnu, to znamená, že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby a preto sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti, ktorá v danom prípade nepochybne žalobcom porušená bola. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo,

alebo nie. V danom prípade predsa nebola v dotknutých lesných porastoch vykonaná asanačná ťažba podľa „Návrhu opatrení". Podľa bodu 7. a 8. „Spoločného usmernenia" mal žalobca na základe „Návrhu opatrení" zabezpečiť "výber dodávateľa materiálu a prác, ak sa tieto budú realizovať dodávateľským spôsobom, a uzavrieť dodávateľské zmluvy a zabezpečiť realizáciu plánovaných opatrení v zmysle návrhu opatrení na ochranu lesa, čo však zo strany odvolateľa zabezpečené nebolo. Poukazovanie žalobcu na skutočnosť, že pre rozpor s ustanovením § 23 ods. 1 zákona o lesoch nebol oprávnený vykonať akúkoľvek ťažbu v ochrannom pásme NPR Mních, za ktorý je zodpovedné Urbárske pozemkové spoločenstvo Bobrovec (ďalej len Urbár Bobrovec), pričom sa odvoláva aj na list č. TANAP/454-004/2018 zo dňa 24.07.2018, považuje žalovaný za právne bezvýznamné. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že povinnosť zabezpečiť vyznačenie ťažby dreva a vydanie písomného súhlasu sa podľa ustanovenia 48 ods. 2 písm. k) zákona o lesoch vzťahuje na príslušného odborného lesného hospodára a nie na obhospodarovateľa lesa. Potom je ale zrejmé, že požadovanie týchto skutočností od Urbáru Bobrovec je nedôvodné. V konečnom dôsledku Urbár Bobrovec listom zo dňa 30.08.2018 aj dal súhlas s vykonaním asanačnej ťažby v pufračnej zóne NPR Mních podľa „Návrhu opatrení", aj keď podľa ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o lesoch sa vydanie takéhoto súhlasu nevyžaduje pretože vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení. Odborný lesný hospodár je odborne spôsobilou osobou, ktorá organizuje a usmerňuje hospodárenie v lese a je zodpovedný za plnenie povinností podľa § 48 ods. 2 zákona o lesoch. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal v naznačenej súvislosti komunikovať predovšetkým s príslušným odborným lesným hospodárom. Ďalej žalovaný poznamenáva, že predpokladom úplnosti a relevantnosti vydania písomného súhlasu na ťažbu dreva zo strany odborného lesného hospodára je aj poznanie vykonávateľa ťažby, v danom prípade asanačnej ťažby v lesných porastoch podľa „Návrhu opatrení". Bolo povinnosťou žalobcu túto skutočnosť pred vydaním písomného súhlasu na ťažbu dreva odbornému lesnému hospodárovi aj oznámiť. Z podkladov napadnutého rozhodnutia je však zrejmé, že žalobca nemal osobitne zabezpečeného vykonávateľa ťažby (s Urbárom Bobrovec nedošlo k dohode na vykonaní navrhovaných opatrení) a pokiaľ chcel činnosť vykonať vo vlastnej réžii mal túto skutočnosť oznámiť príslušnému odbornému lesnému hospodárovi a nie v tejto veci komunikovať s Urbárom Bobrovec. Odborný lesný hospodár vypracoval „Návrh opatrení" v rámci ktorých sám navrhol aj predmetnú asanačnú ťažbu dreva. Pokiaľ odborný lesný hospodár rozsahom identifikoval náhodnú ťažbu v dotknutých lesných porastoch bol povinný údaj zaznamenať aj v lesnej hospodárskej evidencii v rozsahu odhadnutého objemu poškodených stromov podľa drevín a skratkou označenia škodlivého činiteľa. Takto identifikovaná ťažba dreva musí byť v dotknutom lesnom poraste už aj vyznačená. Ak po vykonaní náhodnej ťažby nie je totožný objem vyťaženého dreva s odhadnutým objemom náhodnej ťažby, zaeviduje sa oprava odhadnutého objemu náhodnej ťažby podľa drevín novým zápisom. Predpokladať v tejto súvislosti situáciu, že odborný lesný hospodár by napriek uvedenému nevydal písomný súhlas na ťažbu dreva považuje žalovaný za nelogické a vymykajúce sa zmyslu a účelu navrhnutých opatrení. Ak by žalobcovi po určení zhotoviteľa, resp. vykonávateľa predmetnej ťažby a oslovení odborného lesného hospodára nebol písomný súhlas na ťažbu dreva napriek vyššie uvedenému vydaný, bolo by jeho povinnosťou najprv bezodkladne o tejto situácii informovať príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý by mohol príslušnými opatreniami jeho vydanie nariadiť. Načim zdôrazniť, že v takom prípade by sa jednalo aj u hrubé porušenie povinností príslušného odborného lesného hospodára, ktorého dôsledkom by bolo konanie podľa § 47 ods. 6 písm. a) zákona o lesoch, a teda rozhodnutie o zániku platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti a o vyčiarknutí z registra odborných lesných hospodárov. Žalovaný zdôraznil, že uvedený postup by bolo možné aplikovať za predpokladu preukázateľne relevantnej komunikácie žalobcu s odborným lesným hospodárom. V situácii, keď príslušný odborný lesný hospodár sám navrhne v projekte na ochranu lesa vykonanie asanačnej ťažby dreva, ktorá je po posúdení lesníckou ochranárskou službou rovnako odsúhlasená a režim jej vykonania sa riadi ustanovením § 28 ods. 3 zákona o lesoch a ktorej zmyslom je predovšetkým jej včasným vykonaním zamedziť ďalšiemu šíreniu škodlivého činiteľa v dotknutých lesných porastoch, je podľa názoru žalovaného vydanie písomného súhlasu zo strany odborného lesného hospodára aj keď zákonným, ale viac menej už len formálnym aktom (odborný lesný hospodár predsa s navrhovanou ťažbou už súhlasil, jej vykonanie prešlo posúdením lesníckou ochranárskou službou, sám žalobca s ňou rovnako súhlasí a obhospodarovateľ, resp. vlastník jej vykonanie musí strpieť). Prípadné vykonanie asanačnej ťažby podľa „Návrhu opatrení" bez vydaného písomného súhlasu na ťažbu dreva by malo nepochybne menšie dôsledky ako jej nevykonanie, nemohlo by sa jednať o ťažbu nezákonnú. K uvedenému žalovaný už len dodáva, že okolnosti ospravedlňujúce, resp. vysvetľujúce nesplnenie povinnosti žalobcu podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch nemajú právny význam pri otázke zodpovednosti za toto porušenie. Môžu byť zohľadnené pri stanovení výšky sankcie avšak nemôžu byť dôvodom na zbavenie sa zákonnej povinnosti a z toho vyplývajúcej zodpovednosti.

Prvostupňový správny orgán výšku pokuty riadne zdôvodnil na strane 6 napadnutého rozhodnutia a žalovaný sa s jej odôvodnením a výškou stotožňuje.

3. Voči rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a pre prípad, že správny súd nevyhovie žiadosti žalobcu na zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, žiadal žalobca o uplatnenie sankčnej moderácie v zmysle ust. , resp. písm. a) . Podstatou argumentácie žalobcu je, že sankcia bola uložená za porušenie zákonnej povinnosti, ktorá žalovanému v zmysle zákona o lesoch riadne nevznikla. Žalovaný a správny orgán prvého stupňa opierajú svoje rozhodnutia o vadný predpoklad, že aj bez písomného súhlasu odborného lesného hospodára je možné vykonať ťažbu a že bolo povinnosťou žalobcu, aby sa vydania písomného súhlasu od odborného lesného hospodára sám iniciatívne domáhal priamo u odborného lesného hospodára. Žalobca poukazuje na zásady vykonania ťažby, ktoré upravuje ust. zákona o lesoch dôvodiac, že každý je povinný pri vykonávaní akejkoľvek ťažby dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy vrátane žalobcu. Žalovaný nesprávne interpretuje ust. zákona o lesoch, keď vychádza z toho, že vydanie písomného súhlasu odborného lesného hospodára sa nevyžaduje, pretože vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení. Povinnosť vlastníka, správcu a obhospodarovateľa, resp. strpieť vykonanie akýchkoľvek opatrení podľa zákona o lesoch nezbavuje odborného lesného hospodára povinnosti vyplývajúcej mu z ust. zákona o lesoch, t.j. zabezpečiť a kontrolovať vyznačenie ťažby a vydávať písomný súhlas na vykonanie ťažby. Bolo teda povinnosťou odborného lesného hospodára, ktorý sám vypracoval Návrh opatrení na ochranu lesa na rok 2018 v pufračnej zóne NPR Mních v porastoch UPS Bobrovec, aby vydal aj písomný súhlas na vykonanie ťažby. Žalobcovi zákon o lesoch a ani iný právny predpis neukladá povinnosť domáhať sa iniciatívne či určitou formou vydania písomného súhlasu na vykonanie ťažby u odborného lesného hospodára. Žalobcovi povinnosť vykonania asanačnej ťažby v súlade so zákonom o lesoch nevznikla, nakoľko Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen - Stredisko lesníckej ochranárskej služby vydalo dňa 22.02.2018 expertízu návrhu opatrení na zabránenie premnoženia a šírenia sa podkôrneho hmyzu v NPR Mních (bod 5. Spoločného usmernenia), v zmysle ktorej „Stredisko LOS Banská Štiavnica súhlasí s navrhovanými opatreniami pri dodržaní všetkých právnych predpisov a rozhodnutí,

- v zmysle ust. § 23 ods. 1 zákona, ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára,

- v zmysle ust. § 66 písm. d) zákona, všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o vyznačovaní ťažby dreva a písomnom súhlase na jej realizáciu (§ 23 ods. 1),

- v zmysle ust. vyhlášky č. písomný súhlas na ťažbu dreva sa vydáva na tlačive uvedenom v prílohe č. 3. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že písomný súhlas na ťažbu dreva na predpísanom tlačive vydaný nebol. Žalobca sa nemohol dopustiť porušenia povinnosti vykonať ťažbu, pokiaľ na jej vykonanie neboli splnené zákonné podmienky. K námietke žalovaného, že žalobca nedôvodne komunikoval s UPS Bobrovec, žalobca poukazuje na potrebu vziať v danej veci do úvahy rokovanie žalobcu a UPS Bobrovec v rámci uzatvorenia zmluvy o dielo, ktorej predmetom je vykonanie predmetnej ťažby a osobitný vzťah pri hospodárení v lese, ktorý existuje podľa zákona o lesoch medzi odborným lesným hospodárom a obhospodarovateľom lesa. Žalobca opakovanie komunikoval s UPS Bobrovec o vykonaní ťažby na základe zmluvy o dielo, pričom realizátorom - zhotoviteľom tejto ťažby malo byť samotné UPS Bobrovec. Žalovaný nesprávne interpretuje obsah listiny z 24.07.2018, pretože žalobca v ňom nežiada spoločenstvo Bobrovec o vydanie písomného súhlasu namiesto odborného lesného hospodára Ing. Y., ale konštatuje, že po udelení súhlasu budú dohodnuté ostatné podmienky nevyhnutné na zabezpečenie opatrení.

4. Žalovaný vo vyjadrení z 18.11.2019 poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nadôvažok zdôrazňuje, že podmienkou vydania písomného súhlasu na ťažbu dreva je aj poznanie jeho vykonávateľa a žaloba nijako nepreukázal, že túto skutočnosť príslušnému odbornému lesnému hospodárovi oznámil a tento aj napriek tomu písomný súhlas na ťažbu dreva nevydal, resp. odoprel vydať. Zabezpečiť vykonávateľa ťažby je v danom prípade povinnosťou žalobcu, nie odborného lesného hospodára. Za správnosť a úplnosť vyplnenia a vydanie súhlasu na ťažbu dreva zodpovedá príslušný odborný lesný hospodár, ktorý však za každých okolností vyplňuje aj údaje o tom, kto vyznačenú ťažbu dreva skutočne aj vykoná.

5. Žalobca v replike zo dňa 23.12.2019 opakuje skutkové a právne dôvody, ktoré obsiahol v žalobe (bod 3. tohto rozsudku). Na dôvažok zdôrazňuje, že v správnom spise sa nenachádza žiadny doklad/dôkaz o tom, že by odborný lesný hospodár ťažbu (v teréne) vôbec vyznačil. Je tomu tak preto, že odborný lesný hospodár si túto povinnosť nesplnil. Žalobca nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti oznamovať hospodárovi identifikačné údaje vykonávateľa z ťažby, ako to tvrdí žalovaný. Pokiaľ odborný lesný hospodár nedisponoval informáciou, či žalobca bude práce - asanačnú ťažbu vykonávať dodávateľským spôsobom alebo ju bude vykonávať vlastnými prostriedkami, mal do tlačiva „Súhlas na ťažbu dreva" uviesť ako vykonávateľa ťažby žalobcu. Žalobca ďalej v replike zo dňa 23.12.2019 doručenej správnemu súdu dňa 24.12.2019 (t.j. po uplynutí lehoty dvoch mesiacov na podanie správnej žaloby v zmysle ) rozšíril žalobu o ďalší žalobný bod, keď s poukazom na ust. zákona o lesoch konštatuje, že z formulácie uvedeného zákonného ustanovenia ako právneho základu uloženej pokuty je zrejmé, že k spáchaniu správneho deliktu môže dôjsť len pri opätovnom nesplnení niektorej z viacerých povinností. Z obsahu správneho spisu však vyplýva, že žalobca časť opatrení vykonal (inštaloval feromónové lapače) a že povinnosť, o ktorej správny orgán tvrdí, že žalobcovi vznikla (vykonanie asanačnej ťažby), nemal splniť v roku 2018 po prvýkrát.

6. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.

7. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. (ďalej len ) a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásenýa o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

8. Správny súd preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. v spojení s , v medziach žalobných bodov ( od. 1 a ) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa cit. ust. v nadväznosti na citované ust. a vrátiť vec žalovanému podľa ust. veta prvá na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

9. V prejednávanej veci podstatou sporu bola otázka, či bola povinnosť žalobcu v zmysle citovaného ust. § 28 ods. 3 zákona o lesoch viazaná na naplnenie zákonných podmienok, ktoré má na mysli citované ust. § 23 ods. 1 zákona o lesoch, t.j. vyznačenie ťažby a písomný súhlas hospodára a v tejto súvislosti aj otázka, či žalobca požiadal, resp. bol povinný požiadať hospodára o vyznačenie ťažby a vydanie písomného súhlasu v intenciách ust. § 23 ods. 1 zákona o lesoch.

10. Podľa o lesoch v znení účinnom k 12.07.2019 (t.j. ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného) orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží pokutu od 165 eur do 99 580 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, 92) ktorá neplní povinnosti alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva alebo lesníckej ochranárskej služby pri ochrane lesa ( a 29), 92) .

Podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch v znení účinnom do 30.9.2018 (t.j. v znení účinnom v čase páchania deliktu), ďalej len zákon o lesoch, opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny.43) Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení. 43) siedmy bod

Podľa § 23 ods. 1, 2 zákona o lesoch ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. Písomný súhlas na ťažbu sa nevyžaduje pri prečistkách bez predpísaného objemu ťažby dreva v platných programoch starostlivosti o lesy. Vykonávateľ ťažby je povinný na vyzvanie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, člena lesnej stráže alebo príslušníka Policajného zboru 31) predložiť súhlas podľa odseku 1. 31) o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Podľa vyhlášky č. 453/2006 o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa (ďalej len ), opatrenia na zabránenie šíreniu a premnoženiu škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola náhodná ťažba povolená, sa zabezpečujú podľa návrhu hospodára, ktorý posúdi lesnícka ochranárska služba.

Podľa Vyhlášky č. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva (ďalej len ) písomný súhlas na ťažbu dreva sa vydáva na tlačive uvedenom v prílohe č. 3; uchováva sa do konca platnosti programu starostlivosti.

Podľa vyhlášky č. súhlas podľa odseku 1 sa vydáva až po vyznačení stromov určených na výrub a po výpočte objemu dreva určeného na ťažbu podľa a .

Podľa vyhlášky č. vyznačené stromy určené na výrub sa vedú v evidencii, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 1. Výpočet objemu dreva určeného na ťažbu sa vykoná podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2. Na zaevidovanie vyznačených stromov na výrub a výpočet objemu dreva určeného na ťažbu možno použiť výstup z počítača, ak obsahuje údaje podľa príloh č. 1 a 2. O stromoch určených na výrub, ktoré sú súčasťou ochranných opatrení a obranných opatrení proti biotickým škodlivým činiteľom, vedie sa osobitná evidencia uvedením dielca, evidenčného čísla stromu (lapáka), dátumu ich výrubu, dátumu vykonaných kontrol a spôsobu ich asanácie.

Podľa vyhlášky č. , ak sa pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov ťažba dreva nevyznačí, objem dreva určeného na ťažbu sa určí podľa hospodárskych opatrení určených programom starostlivosti o lesy (ďalej len "") alebo na základe úpravy programu starostlivosti.

Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

11. Správny súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebola naplnená skutková podstata iného správneho deliktu podľa v nadväznosti na ust. zákona o lesoch žalobcom. Povinnosť zabezpečiť opatrenia na zabránenie šírenia premnoženia škodcov z chránených území podľa a č. stanovujú ako predpoklad zabezpečenia opatrení ďalšie normatívne podmienky: 1) existencia návrhu hospodára ( vyhlášky č. ) 2) posúdenie navrhovaných opatrení lesníckou ochranárskou službou ( vyhlášky č. ) 3) vyznačenie ťažby a písomný súhlas lesného hospodára ( zákona o lesoch) za predpokladu, že súčasťou navrhovaných opatrení je aj ťažba. Splnenie uvedeného tretieho predpokladu v predmetnej veci k vzniku „povinnosti zabezpečiť opatrenia" v intenciách citovaného ust. zákona o lesoch žalobcovi chýbalo.

12. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné zdôrazniť, že „vyznačenie ťažby dreva" a „písomný súhlas hospodára" sú rovnako právne relevantnými predpokladmi zabezpečenia kvalifikovanej

ťažby v lesnom poraste s piatym stupňom ochrany ako existencia samotného návrhu opatrení a posúdenia navrhovaných opatrení lesníckou hospodárskou službou ( vyhlášky č. ).

13. Zákonodarca v citovanom ust. § 23 ods. 1 zákona o lesoch nevyňal spod zákonnej povinnosti zakotvenej v tomto ustanovení štátny orgán ochrany prírody pri realizácii opatrení v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany. Jedinú výnimku, kedy nie je potrebný písomný súhlas na ťažbu, stanovil zákonodarca v citovanom ust. § 23 ods. 1 veta druhá a tretia zákona o lesoch. Písomný súhlas hospodára sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch do 50 rokov, pri jej prečistkách bez predpísaného objemu ťažby dreva v platných programoch starostlivosti o lesy. Pokiaľ by bol zákonodarca zamýšľal uvedenú výnimku z pravidla rozšíriť aj na štátnu správu ochrany prírody a krajiny pri vykonávaní náhodnej ťažby v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany pri zabezpečovaní opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, nič zákonodarcovi nebránilo expressis verbis túto výnimku v citovanom ust. § 23 ods. 1 popri ďalších výnimkách zakotviť.

14. Pravidlo, podľa ktorého sa ťažba smie vykonať len po vyznačení ťažby a písomnom súhlase s predpísanými náležitosťami, patrí k základným zásadám výkonu ťažby. Na vykonanie ust. (a ďalších ustanovení zákona o lesoch) bola vydaná (okrem iných) vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR č. upravujúca (okrem iného) podrobnosti o vyznačovaní ťažby dreva a presnom postupe vyznačovania ťažby dreva ako aj písomnom súhlase na ťažbu dreva. Nevyhnutnosť podmienky úpravy tejto problematiky si vyžiadala potreba zabezpečiť transparentnosť a kontrolu ťažby a zamedzenie nelegálnej ťažbe a obchodovaniu s komoditou, ktorej zákonodarca garantoval zvýšenú ochranu. Písomný súhlas na ťažbu dreva sa vydáva na tlačive uvedenom v prílohe č. 3 tejto vyhlášky, ktorá obsahuje v záujme dosiahnutia transparentnosti a kontroly ťažby podrobné údaje o vlastníkovi, správcovi alebo obhospodarovateľovi lesa, platnosti súhlasu na ťažbu, lesnom celkom, vlastníckom celku, dielci, druhu ťažby a jej špecifikácii, spôsobu vyznačenia ťažby, drevine, počte kmeňov, objeme metroch kubických, ploche v hektároch vykonávateľovi ťažby a jeho presnej identifikácie a ďalšie údaje. Súhlas sa vydáva po tom, čo sa v teréne vyznačia stromy určené na výrub a po tom, čo sa vypočíta objem dreva, ktorý je určený na ťažbu ( vyhlášky č. ). Písomný súhlas hospodára s ťažbou ( zákona o lesoch) nemožno zamieňať ani stotožňovať s návrhom opatrení hospodára na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy o ochrane prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby ( vyhlášky č. ), nakoľko písomný súhlas hospodára s ťažbou má presne zákonom taxatívne stanovené náležitosti, ktoré pre vypracovanie návrhu opatrení podľa vyhlášky č. vyhláška neurčuje a ktoré je potrebné vnímať ako konkrétne podmienky realizácie ťažby v záujme zabezpečenia transparentnosti a „odkontrolovateľnosti" ťažby a následnej manipulácie (vrátane obchodovania) s drevnou hmotou.

15. Správny súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa žalobca nedopustil protiprávneho konania, nakoľko povinnosť vykonať opatrenia v zmysle § 28 ods. 3 zákona o lesoch žalobcovi nevznikla, pretože nebolo v konaní preukázané, že bola ťažba vyznačená v teréne, tak ako to predpokladá citované ust. § 23 ods. 1 zákona o lesoch a ktoré je predpokladom až následného vydania písomného súhlasu na ťažbu dreva.

16. Správny súd list žalobcu zo dňa 24.07.2018, posudzujúc listinu podľa jej obsahu, vyhodnotil ako žiadosť žalobcu o vyznačenie ťažby dreva a vydanie písomného súhlasu na ťažbu. Vyznačenie ťažby dreva hospodárom je predpokladom až následného vydania písomného súhlasu hospodárom. Ako prvý krok preto správne žalobca žiadal v uvedenom liste zo dňa 24.07.2018 hospodára (Ing. Y. Y.) o vyznačenie ťažby s poukazom na ust. § 23 zákona o lesoch. Na tomto závere správneho súdu nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalobca adresoval uvedenú žiadosť obhospodarovateľovi (Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Bobrovec s označenou adresou 032 21 Bobrovec, Bobrovec 90). Z obsahu listu je zrejmé, že žalobca žiada o vyznačenie ťažby lesného hospodára. V tejto súvislosti je rozhodný fakt, že samotný návrh opatrení hospodára z 20.09.2017 bol žalobcovi doručený so sprievodným listom z totožného dňa obhospodarovateľom v zastúpení Ing. M. Q., kde ako osoba „vybavujúca" vec bol obhospodarovateľom označený Ing. Y. Y. OLH. Správny súd sa preto nestotožnil s názorom žalovaného, že sa žalobca obrátil so žiadosťou o vyznačenie ťažby v teréne (ako predpokladu až následného vydania písomného súhlasu s ťažbou) na nesprávny subjekt.

17. Niet sporu o tom, že subjektom, resp. nositeľom zákonnej povinnosti zabezpečiť a kontrolovať vyznačenie ťažby a následne vydávať písomný súhlas na vykonanie ťažby je podľa § 48 ods. 2 písm. h) zákona o lesoch hospodár, v danom prípade ním bol Ing. Y. Y.. Vymedzenie týchto povinností zákonom o lesoch je v celku jednoznačné, nevyvolávajúce žiadne pochybnosti. Zákon však už bližšie expressis verbis neidentifikuje ďalší konkrétny postup pri plnení uvedenej zákonnej povinnosti (t.j. kto a komu Návrh opatrení odošle, na koho podnet sa ťažba vyznačí v teréne atď.) Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné poznamenať, že napriek rozsiahlej úprave problematiky hospodárenia v zákone o lesoch a vykonávacích právnych predpisoch ostalo množstvo praktických otázok súvisiacich s realizáciou zákonom stanovených povinností zákonodarcom nezodpovedaných. Aj z uvedeného dôvodu bolo (okrem iných) prijaté vyššie označené usmernenie, a to k realizácii povinnosti stanovenej v § 28 ods. 3 zákona o lesoch. Hoci zákonodarca zakotvil povinnosť hospodára vypracovať návrh opatrení, podrobne neupravil, ktorým subjektom, resp. akým spôsobom (postupom) má byť opatrenie dané na vedomie. Čiastkové nedostatky úpravy sú preklenuté usmerneniami. Citované usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva životného prostredia SR na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 zákona o lesoch v bode 2 okrem deklarácie zákonnej povinnosti vypracovať návrh opatrení na ochranu lesa /§ 48 ods. 2 písm. g) zákona o lesoch/ proti šíreniu škodlivých činiteľov z území s piatym stupňom ochrany prírody podľa prílohy č. 1 usmernenia upravuje, ktorý subjekt vypracovaný návrh opatrení odošle (hospodár) a kto bude adresátom zaslaného návrhu (LOS a ŠOP SR). Podľa bodu 2 spoločného usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na realizáciu opatrení podľa o lesoch povinnosť vypracovať návrh opatrení na ochranu lesa / zákona o lesoch/ proti šíreniu škodlivých činiteľov z území s piatym stupňom ochrany prírody podľa prílohy č. 1 usmernenia a povinnosť zaslať návrh LOS a ŠOP SR má zabezpečiť OLH.

18. Správny súd je toho názoru, že s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu (zaslanie návrhu opatrení hospodárom pod hlavičkou obhospodarovateľa s vyznačením osoby „vybavujúcej" vec Ing. Y. Y. OLH) zvolil žalobca správnu relevantnú formu komunikácie, t.j. obrátil sa so svojou žiadosťou na hospodára rovnakým postupom, t.j. prostredníctvom obhospodarovateľa, nakoľko hospodár zvolil túto formu komunikácie ako prvý, keď (ako nositeľ notifikačnej povinnosti - povinnosti odoslať Návrh opatrení podľa citovaného bodu 2 Spoločného usmernenia) zaslal žalobcovi návrh opatrení prostredníctvom samotného obhospodarovateľa a nie vo vlastnej réžii.

19. Podľa § 36 ods. 1 zákona o lesoch na účely tohto zákona sa odborným hospodárením v lesoch rozumie povinnosť vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie v súlade s týmto zákonom, podľa programu starostlivosti o lesy alebo výpisu z neho alebo projektu starostlivosti o lesný pozemok prostredníctvom hospodára (§ 47).

Podľa § 47 ods. 1 zákona o lesoch hospodár je fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon činností uvedených v § 48. Podmienkou na výkon týchto činností je zápis v registri odborných lesných hospodárov (ďalej len "register hospodárov"), ktorý vedie príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva [§ 59 písm. k)] prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva (§ 45).

Podľa § 47 ods. 10 zákona o lesoch obhospodarovateľ lesa okrem právnickej osoby podľa odseku 2 je povinný do desiatich dní odo dňa, keď došlo k zániku zmluvného vzťahu s doterajším hospodárom alebo právnickou osobou podľa odseku 2, uzavrieť písomnú zmluvu o výkone činnosti podľa § 48 s hospodárom alebo právnickou osobou podľa odseku 2 a túto skutočnosť oznámiť príslušnému orgánu štátnej správy [§ 4b ods. 2 písm. c)]; obhospodarovateľ lesa, ktorý je právnickou osobou podľa odseku 2, predkladá len oznámenie o zmene hospodára, na ktoré sa primerane použije postup podľa § 4b ods. 2 písm. c).

Podľa § 47 ods. 11 zákona o lesoch náklady spojené s výkonom činnosti, povinností a oprávnení hospodára hradí obhospodarovateľ lesa.

Podľa zákona o lesoch hospodár organizuje a usmerňuje hospodárenie v lese. Pri tejto činnosti je zodpovedný za plnenie povinností podľa odseku 2 alebo vyplývajúcich z osobitného predpisu. 62) 62) v znení

20. Voči uvedenému postupu žalobcu nemožno mať námietok aj z iných dôvodov. Je totiž potrebné mať na zreteli, že v prospech žalobcu v prejednávanej veci svedčí aj skutočnosť, že hospodár vykonáva povinnosti zakotvené v cit. ust. § 48 zákona o lesoch pre obhospodarovateľa na základe písomnej zmluvy o výkone činnosti podľa § 48 (cit. ust. § 47 ods. 10 zákona o lesoch), či už má charakter pracovnej zmluvy, resp. zmluvy občiansko-právneho charakteru. V rámci zmluvného vzťahu je obhospodarovateľ oprávnený na základe písomnej zmluvy o výkone činností vyžadovať od svojho hospodára plnenie zmluvných povinností, okrem iných - zabezpečiť a kontrolovať vyznačenie ťažby a vydávať písomný súhlas na vykonanie ťažby, ktorá je súčasne formulovanou zákonnou povinnosťou hospodára. Nepochybne je daná aj právomoc orgánov štátnej správy lesného hospodárstva vyvodiť voči hospodárovi administratívnu zodpovednosť podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch pre prípad neplnenia zákonom stanovených povinností, táto však podľa názoru správneho súdu nie je spôsobilá efektívne zabezpečiť samotné splnenie povinností. Naopak, je v priamej dispozícií obhospodarovateľa efektívne zakročiť voči neplneniu povinností hospodárom, napr. neuzavretím písomnej zmluvy s takým hospodárom, u ktorého nie sú predpoklady pre riadne a včasné plnenie zmluvných povinností (ktoré sú súčasne povinnosťami zákonnými v zmysle § 48 zákona o lesoch). Len takýmto postupom môže byť lesným porastom zabezpečená reálna ochrana.

21. Z obsahu administratívneho spisu správny súd nemal preukázané, že v dotknutých lesných porastoch bola ťažba hospodárom vyznačená, t.j. že bola splnená povinnosť podľa zákona o lesoch v teréne ako predpokladu až následného vydania písomného súhlasu hospodára ( vyhlášky č. ). Rovnako z obsahu administratívneho spisu nemal správny súd preukázané vydanie písomného súhlasu podľa zákona o lesoch hospodárom majúceho náležitosti podľa prílohy č. 3 vyhlášky č. . Za takéhoto skutkového stavu je potrebné konštatovať, že žalobca neporušil citované ust. zákona o lesoch, ktorého porušenie je esenciálnym predpokladom naplnenia znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu, ktorý má na mysli zákona o lesoch.

22. Na záver je potrebné zhrnúť, že je nepochybné, že zákonodarca prostredníctvom § 28 ods. 3 zákona o lesoch nepredkladá žalobcovi konkrétny zoznam ochranných opatrení, ktoré je povinný zabezpečiť za účelom ochrany lesa. Naopak, z jeho znenia jasne vyplýva, že povinnosť zabezpečiť opatrenia na zabránenie šírenia škodcov možno splniť zabezpečením rôznych druhov konkrétnych opatrení, a to kombinovane či samostatne, čo bude závisieť od konkrétneho stavu škodcu na dotknutých územiach s piatym stupňom ochrany. Obsah povinností „zabezpečiť opatrenia" je bližšie vymedzený v citovanom ust. vyhlášky č. s poukazom na návrh hospodára, v ktorom budú opatrenia špecifikované. Podmienkou vzniku povinnosti zabezpečiť opatrenia (akéhokoľvek druhu) je posúdenie návrhu hospodára lesníckou ochranárskou službou ( vyhlášky č. ). Týmto ustanovením však výpočet podmienok vzniku povinnosti zabezpečiť opatrenia nie je vyčerpaný. Správny súd podotýka, že zákona o lesoch nemožno vykladať izolovane bez ohľadu na obsah ďalších ustanovení samotného zákona o lesoch. Pokiaľ obsahom opatrení bola (okrem iných) aj povinnosť vykonať ťažbu, potom obsah povinností žalobcu bol modifikovaný ust. zákona o lesoch (upravujúcim podmienky - predpoklady vykonania ťažby). K vzniku povinnosti zabezpečiť konkrétne opatrenie vykonania ťažby mohlo dôjsť až zavŕšením zákonných podmienok pre ťažbu, t.j. po vyznačení ťažby v teréne a následnom vydaní písomného súhlasu s náležitosťami podľa prílohy č. 3 č. ako podmienky. V prejednávanej veci bolo podstatné, že nebolo preukázané vyznačenie ťažby v teréne ako predpokladu vydania písomného súhlasu hospodárom. Je preto irelevantná obrana žalovaného, že hospodár nemohol vydať súhlas nepoznajúc konkrétneho vykonávateľa ťažby. Zákonné predpoklady splnenia povinností žalobcu sú viazané na podmienky majúce predpísanú postupnosť. 1 - vyznačenie ťažby, 2 - výpočet objemu dreva určeného na ťažbu podľa , vyhlášky č. , 3 - písomný súhlas hospodára. Odhliadnuc od uvedeného správny súd podotýka, že zámer vykonať ťažbu vo vlastnej réžii žalobca listom z 24.07.2018 hospodárovi oznámil, keď uviedol, že asanačnú ťažbu vykoná prostredníctvom zhotoviteľa - ŠOP SR Banská Bystrica.

23. Pre úplnosť správny súd dodáva, že sa nestotožnil s obranou žalobcu, v zmysle ktorej žalobca ako vykonávateľ ťažby nie je povinný žiadať od hospodára vyznačenie ťažby a vydanie písomného súhlasu v zmysle § 23 ods. 1 zákona o lesoch. Správny súd je toho názoru, že táto povinnosť žalobcovi, resp. akémukoľvek vykonávateľovi ťažby plynie priamo z citovaného ust. § 23 ods. 1, 2 zákona o lesoch, ktoré patria k ustanoveniam upravujúcim zásady vykonávania ťažby. Hoc nie je v danom ustanovení

vyjadrená táto povinnosť explicitne, danosť vyznačenia ťažby v teréne a následného písomného súhlasu sú podmienkami zákonnosti ťažby a ich splnenie zaťažuje vykonávateľa ťažby, ktorý je povinný na vyzvanie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, člena lesnej stráže alebo príslušníka policajného zboru takýto súhlas predložiť (§ 23 ods. 2 zákona o lesoch).

24. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil s poukazom na citované ust. (keďže správne orgány z vykonaného dokazovania dospeli k nesprávnemu skutkovému záveru, že žalobca nepožiadal o vyznačenie ťažby hospodára v teréne) a podľa (nakoľko správne orgány dospeli k nesprávnemu právnemu záveru o naplnení znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa zákona o lesoch v spojení s ust. zákona o lesoch) a vec žalovanému vrátil s poukazom na ust. od. 4 veta prvá na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude viazaný vyslovený záväzným právnym názorom správneho súdu.

25. Pre úplnosť správny súd dodáva, že námietku žalobcu obsiahnutú v replike zo dňa 23.12.2019 doručenej správnemu súdu dňa 24.12.2019, v zmysle ktorej k spáchaniu správneho deliktu môže dôjsť len pri opätovnom nesplnení niektorej z viacerých povinností, pričom povinnosť, o ktorej správny orgán tvrdí, že žalobcovi vznikla (vykonanie asanačnej ťažby), nemal splniť v roku 2018 po prvýkrát, nemohol správny súd vyhodnotiť, nakoľko bola žalobcom uplatnená po uplynutí lehoty, ktorú má na mysli . Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 12.07.2019. Zákonom stanovená lehota na prípadné doplnenie žalobných bodov do žaloby žalobcovi uplynula dňom 12.09.2019.

26. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.