Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/70/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Štefana Tomáša, na neverejnom zasadnutí konanom 19. marca 2024 prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, sp.zn. z 31.3.2023 a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Žilina, sp.zn. z 31.3.2023 konajúci súd podľa , z dôvodu zastavil trestné stíhanie proti obvinenému A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C. -D. XXX/X, okr. C., pre skutok podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Čadca, sp.zn. -13 zo dňa 8.3.2023, po právnej stránke kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa Tr. zák., na skutkovom základe, že:

ako konateľ spoločnosti PK-Building, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 919/23, Čadca 022 01, IČO: 52 939 561, si dal na základe predchádzajúcej dohody a kalkulácie ceny zo dňa 9.11.2021, opraviť vozidlo zn. IVECO 35S14, ev. č. CA 182DS u spoločnosti Laboprofilak, RSP s.r.o., so sídlom spoločnosti Olešná č. 614, ktorej konateľom je E. F., na základe čoho bol v sídle prevádzky na adrese Podvysoká 386, okr. Čadca, spísaný doklad „Zákazka 1341“ zo dňa 10.12.2021, pričom pri prevzatí opraveného vozidla vykonal len čiastočnú úhradu vo výške 640,- eur a zostatok ceny za opravu vozidla vo výške 2 213,38 eur prisľúbil vyplatiť prostredníctvom poistného plnenia z havarijného poistenia vozidla, avšak k dohodnutej úhrade nedošlo z havarijného poistenia vozidla, nakoľko spoločnosť PK-Building, s.r.o., mala z lízingu neuhradené pohľadávky voči G. E., H., I. J. X, XXX XX F., IČO: 31 318 045 a v zmysle bodu 2.7.2 písm. c) Zmluvy o úvere, číslo LZL/21/60126, uzavretej dňa 2.2.2021, medzi G. E., H., a PK-Building, s.r.o., „Prijaté poistné plnenie Klientovi Spoločnosť vyplatí, je však oprávnená od neho odpočítať akúkoľvek neuhradenú pohľadávku Spoločnosti voči Klientovi“, poistné plnenie prijaté dňa 13.12.2021 vo výške 2 213,38 eur spoločnosť G. E., H., zúčtovala voči neuhradeným pohľadávkam vo výške 2 213,38 eur, o čom bola spoločnosť PK-Building, s.r.o., informovaná listom zo dňa 31.12.2021, pričom obvinený neuhradil poškodenému zostatok ceny za opravu vozidla, ani sám zo svojich prostriedkov, či prostriedkov spoločnosti PK- Building, s.r.o., a to napriek viacerým výzvam a poškodenému predstieral úhradu zostatok ceny za opravu vozidla ku dňu 31.1.2022, ktorá úhrada však nebola zrealizovaná, nakoľko A. B. takýto príkaz na úhradu ani nezadal, čím E. F. uviedol do omylu a spôsobil spoločnosti Laboprofilak, RSP s.r.o., sídlo spoločnosti Olešná č. 614, IČO: 447 21 27 99 škodu vo výške 2 213,38 eur,

lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Predmetné uznesenie bolo oznámené stranám trestného konania doručením jeho písomného vyhotovenia, čo preukazujú doručenky na č.l. 171 súdneho spisu (prokurátor ho prevzal dňa 26.6.2023).

Predmetné uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko bolo napadnuté sťažnosťou prokurátora, podaním doručeným súdu dňa 28.6.2023 (na č.l. 174 súdneho spisu), ktoré následne písomne odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 6.7.2023 (na č.l. 175 súdneho spisu).

Z podstatných dôvodov sťažnosti prokurátora vyplýva, že prvostupňový súd v podstate oprel svoje rozhodnutie o princíp ultima ratio. Z výpovede obvineného A. B. je zrejmé, že vedel o svojich podlžnostiach voči G. E., H.. V zmysle bodu 2.7.2 písm. c) Zmluvy o úvere, číslo LZL/21/60126, uzavretej dňa 2.2.2021, medzi G. E., H.. a PK-Building, s.r.o., „Prijaté poistné plnenie Klientovi Spoločnosť vyplatí, je však oprávnená od neho odpočítať akúkoľvek neuhradenú pohľadávku Spoločnosti voči Klientovi“. Obvinený teda mohol dôvodne predpokladať a očakávať, že poistné plnenie neobdrží on, resp. spoločnosť PK-Building, s.r.o., ktorej je konateľom, ale že bude spoločnosťou G. E., H. použité na úhradu neuhradených pohľadávok, ktoré mala voči spoločnosti PK-Building, s.r.o. Táto spoločnosť G. E., H. tak aj postupovala a poistné plnenie prijaté dňa 13.12.2021 vo výške 2 213,38 eur spoločnosť zúčtovala voči neuhradeným pohľadávkam vo výške 2 213,38 eur, o čom bola spoločnosť PK-Building, s.r.o. informovaná listom zo dňa 31.12.2021. Napriek týmto skutočnostiam obvinený neupozornil na túto možnosť poškodeného, ale naopak, utvrdzoval ho v tom, že pohľadávka poškodeného za ním poskytnuté služby bude plne uhradená z poisteného plnenia, ktoré však obvinený neobdržal, s ktorou možnosťou nevyplatenia poistného plnenia musel byť obvinený celkom zjavne uzrozumený. Naopak, obvinený aj naďalej udržiaval poškodeného v omyle a v tomto smere podnikol aj aktívne kroky, keď predstieral zadanie príkazu na úhradu, hoci potvrdenie G. F. na č.l. 14 vyšetrovacieho spisu celkom zjavne nezodpovedalo realite. Hrubý rozpor toho, čo predstieral obvinený, teda že zadal príkaz na úhradu sumy 2 213,38 eur, so skutočnosťou, že obvinený nikdy, teda ani dňa 31.1.2022 nezadal príkaz na úhradu sumy 2 213,38 eur v prospech poškodeného, je zrejmý z vyjadrenia G. F., H. na č.l. 127 vyšetrovacieho spisu. Prvostupňový súd však tento dôkaz nebral do úvahy. Práve tento dôkaz, že obvinený aktívnymi krokmi udržiaval obvineného v omyle, ktorý na počiatku aj sám vyvolal, spolu so skutočnosťou, že obvinený spáchal stíhaný skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za úmyselné daňové trestné činy, vylučuje v tomto konkrétnom prípade aplikáciu princípu ulitma ratio ako dôvodu na konštatovanie toho, že stíhaný skutok nie je trestným činom. Na základe týchto skutočností navrhol druhostupňovému súdu, aby napadnuté uznesenie postupom podľa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

K sťažnosti prokurátora sa obvinený prostredníctvom svojho obhajcu nevyjadril.

Iné vyjadrenia strán trestného konania nie sú obsahom spisu.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná. Sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, včas v zmysle ustanovenia a táto je voči rozhodnutiu prípustná podľa , v spojení s , druhá veta

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil ako s výrokovou časťou napadnutého uznesenia okresného súdu, tak aj s jeho odôvodnením. V neuvedených podrobnostiach krajský súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorými sa stotožnil a tieto si aj osvojil.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu, jeho úvah smerujúcich k zastaveniu trestného stíhania na str. 7 rozhodnutia primárne vyplýva, že v rámci predbežného preskúmania obžaloby zistil, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom. Vykonaným dokazovaním ani jeho prípadným doplnením by neboli naplnené znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., nakoľko nie je preukázaný úmysel v čase spáchania predmetného skutku uviesť do omylu iného alebo využiť omyl iného na škodu cudzieho majetku alebo na obohatenie seba alebo iného, teda v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi obvineným a poškodeným. Rovnako pri skúmaní, či skutok možno kvalifikovať ako priestupok alebo iný správny delikt, dospel k záveru, že nejde ani o priestupok a ani o správny delikt z rovnakých dôvodov, nakoľko nebol preukázaný úmysel na škodu sa obohatiť na cudzom majetku podvodom. Prvostupňový súd na rozdiel

od prokurátora dospel k záveru, že z formulácie skutkovej vety obžaloby nevyplývajú žiadne okolnosti, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že obvinený úmyselne uviedol do omylu poškodeného alebo využil jeho omyl, pričom uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Musel by tak urobiť už v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi obvineným a poškodeným. Až následne úvahy prvostupňového súdu smerovali k použitiu zásady ultimo ratio.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že z vykonaného dokazovania nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu podvodu – úmyselného podvodného konania obvineného, ako základného znaku skutkovej podstaty stíhaného trestného činu podvodu.

V tomto smere krajský súd dopĺňa nasledovné. Obvinený mal vedomosť o tom, že motorové vozidlo financuje prostredníctvom leasingu. Hlavný záväzok zmluvy o úvere č.: LZL/21/60126 uzatvorenej medzi G. E., H. ako veriteľom (v zmluve aj ako „Spoločnosť“) a klientom PK-Building, s.r.o. (v zmluve aj ako „Podnikateľský subjekt“) bol spôsob financovania predmetu leasingu (motorového vozidla IVECO Daily s bližšou špecifikáciou podľa zmluvy, teda predmet opravy v stíhanej trestnej veci) a podmienky poskytnutia úveru. Na tento hlavný záväzok nadväzoval aj záväzok klienta ohľadom poistenia – zákonné a havarijné poistenie. Obvinený teda mal vedomosť, že uzatvoril havarijné poistenie ako jednu z podmienok poskytnutia úveru. Až v bode 2.7.2 písm. c) označenej zmluvy v rámci spoločných ustanovení týkajúcich sa poistenia je klauzula, že prijaté poistné plnenie Klientovi spoločnosť vyplatí, je však oprávnená od neho odpočítať akúkoľvek neuhradenú pohľadávku Spoločnosti voči Klientovi. Podľa názoru krajského súdu nie je možné obvinenému pripísať úmysel, že si nedostatočne prečítal alebo si ani neuvedomil, že takéto zmocnenie pre Veriteľa je uvedené priamo v texte zmluvy, ako aj v obchodných podmienkach ako jej neoddeliteľnej súčasti a čo to v praktickom živote vôbec znamená. Je zrejmé, že v čase uzatvárania zmluvy sa obvinený primárne sústredil na hlavný záväzok, takto koná väčšina záujemcov o úver (bez ohľadu na charakter subjektu, či ide o podnikateľa alebo spotrebiteľa). Bolo by nesprávne a príliš prísne pripočítať takéto zaváhanie vyplývajúce z neznalosti podrobného obsahu záväzkového vzťahu ako vedomé úmyselné konanie a na tom základe vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť. Ďalej treba dodať, že v čase prevzatia opraveného motorového vozidla nemal obvinený žiadnu vedomosť o vyplatení poistného plnenia G. E., H. A., o tejto skutočnosti sa dozvedel až z listu veriteľa zo dňa 31.12.2021, ktorý mu bol následne doručený. To znamená, že ani v čase prevzatia opraveného motorového vozidla neuviedol poškodeného do omylu, že časť fakturovanej sumy bude zaplatená z havarijného poistenia, nakoľko o započítaní dlhu na leasingu na vyplatené poistné plnenie veriteľom sa dozvedel neskôr. Preto aj ďalšie skutočnosti uvádzané prokurátorom v sťažnosti, ktoré podľa neho nasvedčovali udržiavaniu poškodeného v omyle, z pohľadu vyššej úvahy krajského súdu sú bezdôvodné.

Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu uvádza, že trestné právo je prostriedkom „ultima ratio“, teda ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť riešenia sporov. Na podklade týchto skutočností preto okresný súd dospel k správnemu záveru.

Konanie obvineného z trestnoprávneho hľadiska nenaplnilo znaky stíhaného trestného činu ani iného trestného činu uvedeného v platnom znení . Zároveň jeho konanie nebolo možné posúdiť ako priestupok alebo iný správny delikt.

Pre uvedené dôvody krajský súd sťažnosť prokurátora zamietol postupom podľa , pretože nie je dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.