Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cbi-21-2019.pdf
PDF · 133.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cbi/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: Slovenská republika, za ktorú koná Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, 080 01 Prešov, proti žalovanému: CONTY, s.r.o., so sídlom Sabinovská 7/5050 080 01 Prešov IČO: 45432244, v konaní právne zastúpený WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., sídlo Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47257164, o určenie popretých daňových pohľadávok, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že pohľadávky žalobcu uplatnené v súhrnnej prihláške zo dňa 14.09.2019 pod poradovým číslom 1, zapísané v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 6 až 54, v reštrukturalizačnom konaní na majetok úpadcu CONTY, s.r.o., so sídlom Sabinovská 7/5050, 080 01 Prešov, IČO: 45432244, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 5R/1/2019 vo výške 38.428,62 EUR sú čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti n e s p o r n é.
II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.8.2019 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávky žalobcu prihlásené v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 5R/1/2019 dlžníka CONTY, s.r.o. so sídlom Sabinovská 7/5050, 08001 Prešov, IČO 50 556 533 uplatnené v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok č. 1 vo výške 38.428,62 EUR sú oprávnené, čo do výšky a dôvodu a sú istinou.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov uznesením sp.zn. 5R/1/2019 zo dňa 24.5.2019 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 103/2019 dňa 30.5.2019 rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka CONTY, s.r.o., za správcu ustanovil žalovaného - M&L insolvency, k.s. so sídlom kancelárie Námestie Slobody 2/3, 066 01 Humenné.
3. Žalobca vo veci uviedol, že reštrukturalizačný správca v oznámení o popretí pohľadávok uviedol, že veriteľ - žalobca súrnu prihláškou pohľadávok prihlásil do reštrukturalizácie dlžníka 49 nezabezpečených pohľadávok, ktoré boli zapísané do zoznamu pohľadávok pod poradovými číslami 6. až 54. Správca zistil, že veriteľ ani pri jednej z pohľadávok nerozdelil celkovú sumu na istinu a príslušenstvo a následne nerozdelil, podľa právneho dôvodu, tak ako to predpisuje ustanovenie § 29 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ZKR). Z uvedeného dôvodu uviedol, že sa jednotlivé pohľadávky stali nepreskúmateľnými, nakoľko zo súhrnnej prihlášky nevyplýva, či celková suma každej jednotlivej požiadavky predstavuje istinu, alebo príslušenstvo a ani právny dôvod vzniku príslušenstva.
4. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) v zmysle, ktorého sa pre účely zákona daňou rozumie daň, podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty, podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Uviedol, že právny dôvod je uvedený pri každej pohľadávke v súhrnnej prihláške, tak, že veriteľ nemôže súhlasiť s argumentáciou reštrukturalizačného správcu o neuvedení právneho dôvodu vzniku pohľadávok. S poukazom na uvedené mal zato, že je potrebné považovať celú súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok č. 1 za istinu. Poukázal na to, že predmetom všetkých prihlásených nezabezpečených pohľadávok, ktoré boli zahrnuté v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok č. 1 predstavujúcej sumu 38.428,62 EUR, tvorí iba istina bez príslušenstva.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 03.10.2019 a poukázal na to, že zo žaloby nie je úplne zrejmé, kto je v danom spore žalobcom a kto žalovaným, nakoľko žaloba spoločne s výzvami konajúceho súdu sa dostali do dispozície dlžníka z opatrnosti k žalobe sa vyjadruje. Ďalej žalovaný poukázal na to, že pasívna a aktívna vecná legitimácia sporových strán sa vo všeobecnosti odvíja z hmotného práva. Ide v zásade o spôsobilosť byť účastníkom konania v konkrétnom spore v konkrétnom procesnom postavení. V spore o určení popretej pohľadávky podľa ZKR aktívna vecná legitimácia vychádza z vlastníctva pohľadávky, t.j. v zásade aktívne vecne legitimovaným v sporoch o určení popretej pohľadávky je veriteľ pohľadávky, ktorý je oprávnený s touto pohľadávkou nakladať a túto aj súdnou cestou uplatniť. Poukázal na to, že osobitne je pasívna vecná legitimácia upravená pre konkurz a osobitne pre reštrukturalizáciu. Rozdielnosť vychádza z rozdielneho právneho postavenia dlžníka v konkurze a reštrukturalizácii a poukázal na ustanovenie § 124 ods. 4 ZKR Uviedol, že zákonodarca v reštrukturalizácii zvolil iný postup a incidenčnú žalobu je možné podať výlučne voči dlžníkovi. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalovanému nesvedčí pasívna legitimácia. V tejto súvislosti uviedol, že podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 133 ods. 2 CSP, žalovaný v žalobe sa má identifikovať obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, žalobca však k žalobe uviedol identifikáciu žalovanej strany „CONTY, s.r.o. so sídlom Sabinovská 7/5050, 080 01 Prešov, IČO:50 556 533 M&L insolvency, k.s. sídlo kancelárie Námestie Slobody 2/3, 066 1 Humenné správca dlžníka v reštrukturalizačnom konaní vedenom Okresnom súde Prešov, sp. zn..:5R/1/2019“. Namietal, že z takto uvedenej identifikácie žalovaného nie je možné v žiadnom prípade identifikovať konkrétny subjekt práva, ktorý je pasívne vecne legitimovaným subjektom v žalobe. Identifikácia žalovanej strany tak, aby žalobca naplnil dikciu ustanovenia § 132 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 133 ods. 2 CSP a predovšetkým dikciu ustanovenia § 124 ods. 4 ZKR, by musela výlučne byť v rozsahu obchodného mena dlžníka, v sídle dlžníka a identifikačného čísla dlžníka. Mal za to, že akejkoľvek dodatky a ďalšie subjekty robia žalobu nezrozumiteľnou. Namietal, že v tomto smere má dlžník zato, že žalobca má za žalovanú stranu žalovaného (viď ods. 19 vyjadrenia č.l.sp. 14). Poukázal na to, že táto skutočnosť je predovšetkým zrejmá z obsahu prvého odstavca žaloby, v ktorej žalobca uvádza „(...) a za správcu ustanovil žalovaného
- M&L insolvency, k.s. so sídlom kancelárie Námestie Slobody 2/3, 066 01 Humenné, IČO: 50 556 533.“ Ďalej žalovaný uviedol, že nejde o pasívne vecne legitimovaný subjekt podľa ust.§ 124 ods. 4 ZoKR. Z uvedeného podľa neho vyplýva, že zámerom žalobcu nebolo podanie žaloby voči dlžníkovi. Žalovaný namietal, že nedostatok v pasívnej vecnej legitimácií na strane žalovaného, by žalobca mohol sanovať postupom podľa ust. § 79 CSP, nemožno však podľa názoru dlžníka takýmto postupom docieliť aj splnenie všetkých zákonných požiadaviek na incidenčnú žalobu kladených ust. § 124 ods. 4 ZKR. Interpretáciou procesno-hmotnoprávnych náležitostí incidenčnej žaloby podľa ust. § 124 ods. 4 ZKR možno dospieť k záveru, že kumulatívne vyžaduje, aby incidenčná žaloba bola podaná voči dlžníkovi a v lehote tridsiatich dní odo dňa uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, pričom lehota na popieranie pohľadávok uplynula dňa 31.7.2019, a lehota na podanie incidenčnej žaloby podľa ust. § 124 ods. 4 ZKR, tak uplynula dňa 31.8.2019.
6. Pokiaľ ide o samotné prihlásenie pohľadávok žalobcom, žalovaný uviedol, že žalobca do reštrukturalizácie dlžníka prihlásil nezabezpečené pohľadávky v celkovom počte 49, ktoré boli po doručení prihlášky žalobcu č. 1 zapísané do zoznamu pohľadávok pod poradovými číslami 6 až 54. Po ďalšom preskúmaní žalovaný zistil, že žalobca ani pri jednej z prihlásených pohľadávok v rozpore s ust. § 29 ods. 4 ZKR nerozdelil celkovú sumu na istinu a príslušenstvo, podľa právneho dôvodu ich vzniku. Z tohto dôvodu sa pohľadávky stali nepreskúmateľnými, nakoľko žalovaný nebol schopný určiť, či celková suma predstavuje istinu, príslušenstvo alebo kombináciu istiny a príslušenstva pohľadávky a v akom pomere, v dôsledku čoho nemohol dostatočne presne a právne udržateľne určiť, či parametre pohľadávky (poradie, výška, právny dôvod vzniku) odpovedajú účtovným a iným záznamom dlžníka. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca vyvodzoval, že daňový úrad prihlasuje svoje pohľadávky ako daň,
t. j. ako istinu, je potrebné určiť či požiadavky správcu dane sú čo do právneho dôvodu svojho vzniku istinou podľa ustanovenia § 9 písm. b) daňového poriadku. V tomto smere podľa názoru dlžníka, žalobca opomenul že ustanovenia § 9 písm. b) daňového poriadku sa vzťahuje výlučne k daňovému poriadku. Poukázal na to, že v tomto smere je ZKR bol vzťahu k daňovému poriadku lex specialis. Uviedol, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii nepozná pojem daň, tak ako si ho pre svoje účely definuje daňový poriadok, zákon o konkurze a reštrukturalizácii prihlasované pohľadávky rozlišuje podľa právneho dôvodu, ich vzniku a podľa tohto kritéria vyžaduje i rozdelenie celkovej prihlasovanej sumy. Žalovaný namietal, že právny dôvod vzniku pohľadávky nie je daný subjektívnym pocitom jednotlivého veriteľa, že jeho pohľadávka je istinu, či príslušenstvom, ale musí byť možné objektívne určiť vznik a pôvod pohľadávky, aby bolo možné s istotou túto zistiť prípadne poprieť v súlade s povinnosťou správcu konať s odbornou starostlivosťou. Súčasne uviedol, že nie všetka „daň“ podľa daňového poriadku je istinou, ako to uvádza žalobca a podlieha taktiež rozdielnym kritériám v tejto súvislosti poukázal na postoj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp.zn. 1 Sžf/2/2016 zo dňa 23. 5. 2017, podľa ktorého: „ Najvyšší súd musí zdôrazniť, že z charakteru úrokov z omeškania ako súčasti dane vyplýva, že vznikajú spoločne s istinou s tým, že majú narastajúcu tendenciu (... ) “. Žalovaný teda zdôraznil, že žalobca nerozdelil celkovú sumu na istinu aj príslušenstvo, žalovaný nemohol posúdiť, či je výška prípadnej istiny a prípadného príslušenstva uplatnená správne. Ďalej žalovaný namietal, že žalobný návrh nie možné vykonať, pretože v zmysle ustanovenia § 124 ods. 4 ZKR môže žalobca žalobou podanou voči dlžníkovi žiadať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky. Súd nie je oprávnený v incidenčnom konaní určiť, či uplatnená suma pohľadávky je istina alebo príslušenstvo. Žalovaný navrhol, aby žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu.
7. Na uvedené vyjadrenie žalobca reagoval (č.l.sp. 25) podaním doručeným súdu dňa 25.10.2019 a vo veci uviedol, že pri spracovaní žalobného návrhu, najmä čo sa označenia žalovanej strany týka, zohľadnil dikciu ZKR uvedenú v ust. §-u 124 ods. 4. Ako žalovaného v spore označil dlžníka, teda spoločnosť CONTY s. r. o., so sídlom Sabinovská 7/5050, 080 01 Prešov, IČO 45432244. Zároveň však, reflektujúc na aktuálny právny stav dlžníka (pzn. v čase podania incidenčnej žaloby bolo rozhodnuté o povolení reštrukturalizácie dlžníka a bol ustanovený správca) žalobca za identifikáciou dlžníka, ako žalovaného v spore uviedol aj reštrukturalizačného správcu, teda spoločnosť M&L insolvency, k. s., so sídlom kancelárie Námestie slobody 2/3, 066 01 Humenné, IČO: 50556533. Uviedol, že týmto chcel len zdôrazniť skutočnosť, že žalovaným v spore je subjekt v reštrukturalizácii. Ak by žalobca mal v úmysle označiť ako pasívne vecne legitimovaného iný subjekt, zvolil by inú formuláciu, resp. označenie žalovaného (napr. žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade a pod.) S ohľadom na vyššie uvedené nesúhlasil s tvrdením právneho zástupcu dlžníka, že žalovaným v spore je reštrukturalizačný správca, a to len preto, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu, konkrétne hneď v 1. odseku, uviedol „(...) a za správcu ustanovil žalovaného - M&L insolvency, k. s., so sídlom kancelárie Námestie slobody 2/3, 066 01 Humenné, IČO: 50 556 533“. Keďže žalobca mal za to, že jediným pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto spore je dlžník, t. j. spoločnosť CONTY s.r.o., so sídlom Sabinovská 7/5050, 080 01 Prešov, IČO: 45432244, považoval za bezpredmetné vyjadrovať sa k úvahám dlžníka, resp. jeho právneho zástupcu, k sanácii nedostatku pasívnej legitimácie na strane reštrukturalizačného správcu postupom podľa § 79 CSP (tzn. pristúpenie ďalšieho subjektu do konania).
8. Pokiaľ ide o prihlásenie pohľadávok žalobcom žalobca uviedol, že pri každej pohľadávke uviedol právny dôvod jej vzniku a celkovú sumu, čím naplnil dikciu ustanovenia § 29 ods.1 ZKR, v ktorom zákonodarca taxatívne stanovuje obsahové náležitosti prihlášky pohľadávky.
9. Žalobca poukázal na to, že ak by aj jednotlivé pohľadávky v prihláške bližšie špecifikoval, celkovú prihlásenú pohľadávku (a to sa týka všetkých 49 pohľadávok uvedených v súhrnnej prihláške) by nedelil na istinu a príslušenstvo, ale číselný údaj totožný s celkovou sumou prihlasovanej pohľadávky by zapísal (prihlásil) ako istinu. K takémuto postupu ho oprávňovala (a oprávňuje) samotná právna úprava vzťahujúca sa na problematiku konkurzu a reštrukturalizácie, ktorá je obsiahnutá v osobitnej šiestej časti zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok (ďalej len DP), konkrétne v ust. § 158 a § 159 v nadväznosti na ust. § 2 DP. Táto časť zákona je pre správcu dane záväzná. Možno o nej hovoriť ako o lex specialis vo vzťahu k ZKR, ktorý je lex generalis. Poukázal na ust. § 158 ods. 1 DP v zmysle, ktorého daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Podľa § 2 písm. f) DP daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane po lehote splatnosti . Podľa § 2 písm. b) DP daňou sa rozumie daň, podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty, podľa tohto
zákona alebo osobitných predpisov , miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu. Poukázal na to, že na základe uvedeného je teda nepochybné, že daňou (istinou) sa rozumie aj úrok z omeškania, úrok a pokuta. Keďže právna úprava obsiahnutá v § 158 ods. 1 DP má ako lex specialis prednosť pred právnou úpravou ZKR, z hľadiska kategorizácie nároku správcu dane aj úrok z omeškania, úrok a pokuta, teda daň (istina) podľa § 2 DP, sa ich neuhradením stávajú daňovým nedoplatkom a tento sa (z hľadiska výkladu lex specialis) na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku (istinu) a nie za príslušenstvo pohľadávky. DP nepozná definíciu ani pojem „príslušenstvo pohľadávky“. Rovnako ZKR neobsahuje definíciu príslušenstva pohľadávky, ale vo svojich ustanoveniach tento pojem používa a spája s ním právne následky. Vzhľadom na to, že ZKR má súkromnoprávny charakter, na príslušenstvo pohľadávky sa aplikuje ustanovenie § 121 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Nakoľko DP je normou verejného práva, aplikácia vyššie citovaného ustanovenia nie je možná. Je nutné uvedomiť si, že nárok na úrok z omeškania, úrok a pokutu správcovi dane nevzniká zo zákona, ale až porušením zákonných povinností zo strany daňového subjektu a následným vydaním rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania, úroku alebo rozhodnutia o uložení pokuty. Vzhľadom na uvedené je teda nepochybné, že úrok z omeškania, úrok a pokutu správcu dane nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený, ani mimozmluvný, úrok (resp. pokutu). Nejde ani o akcesorický záväzok. Jedná sa o sankciu za porušenie konkrétnych zákonných povinností, uloženú samostatným rozhodnutím správcu dane v daňovom konaní. Na podporu svojho tvrdenia žalobca poukázal aj na existujúci rozsudok Krajského sudu v Žiline č. 205/114/2015-58 zo dňa 6.10.2015, v ktorom je uvedené: „Každý nedoplatok je pohľadávkou bez ohľadu na to, či ide o daňový nedoplatok na dani podľa osobitných predpisov alebo o daňový nedoplatok na sankciách. Daňový poriadok, ako osobitný predpis upravujúci vznik, povahu a vnútornú charakteristiku verejnoprávnych pohľadávok - daňové nedoplatky s povahou sankcií za príslušenstvo pohľadávky nepovažuje, a to ani na účely konkurzného a reštrukturalizačného konania. Teda samotný daňový poriadok nepriznáva úrokom z omeškania status príslušenstva ale status pohľadávky.“ Vzhľadom na uvedené žalobca zotrval na podanej žalobe.
10. Žalovaný sa vo veci opätovne vyjadril podaním zo dňa 13.11.2019 a uviedol, že nemôže akceptovať snahu žalobcu o dodatočnú sanáciu zrejmého nesprávneho procesného postupu žalobcu, a v konečnom dôsledku i nesprávneho procesného postupu konajúceho súdu. Poukázal na to, že pasívne vecne legitimovaný subjekt je v konaní o určenie popretých pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní jasne a reštriktívne daný (viď. taktiež obsah vyjadrenia dlžníka). Mal za to, že nemožno ospravedlniť nedostatky žaloby a prehliadnuť zjavne nesprávne označenie pasívne vecne legitimovaného subjektu iba z dôvodu údajnej chyby v písaní. Podľa názoru dlžníka tak nie je možné v žiadnom prípade akceptovať záver žalobcu, že dlžník je označený ako pasívne vecne legitimovaný subjekt.
11. Pokiaľ ide o prihlásenie pohľadávok žalobcom, v tejto časti žalovaný poukázal na svoje prvé vyjadrenie a namietal, že žalobca nie je oprávnený ignorovať, resp. svojvoľným rozšírením výkladových pravidiel Daňového poriadku aj na ZKR neaplikovať ust. § 29 ods. 4 ZKR a nerešpektovať tak zásadu, podľa ktorej sa pohľadávka rozdeľuje podľa toho či ide o istinu, príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa rozdeľuje podľa právneho dôvodu svojho vzniku. Mal za to, že neobstojí ani žalobcom uvádzané rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 205/114/2015 zo dňa 6.10.2015, nakoľko dlžník už vo vyjadrení uviedol Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.5.2017, sp. zn. 1Sžf/2/2016, ktoré je časovo mladšie (novšie) ako rozhodnutie uvádzané žalobcom, a ostatne Najvyšší súd Slovenskej republiky je jednou z najvyšších súdnych inštancií podľa ust. čl. 21 CSP, ktorého rozhodnutia je potrebné rešpektovať v rámci zásady právnej istoty. Podľa tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu „(...) Najvyšší súd musí zdôrazniť, že z charakteru úrokov z omeškania ako súčasti dane vyplýva, že vznikajú spoločne s istinou s tým, že majú narastajúcu tendenciu. (...) nie je možno považovať úrok z omeškania za samostatný daňový nedoplatok, ale tento zdieľa osud dane s tým, že ako každá peňažná sankcia vzniká zo zákona z titulu deliktuálnej zodpovednosti daňového subjektu po márnom uplynutí zákonnej lehoty. (...) Úrok z omeškania, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia je súčasťou daňovej pohľadávky (a následne daňového nedoplatku) za neodvedený preddavok a je preto potrebné v súvislosti s reštrukturalizačným konaním žalobcu naň tak nazerať. [bod 34. rozsudku -pozn. Dlžníka] (...)“. Je teda zrejmé, že úrok z omeškania, príp. iné príslušenstvo, nie je možné v žiadnom prípade považovať za istinu a to bez ohľadu, či ide o súkromnoprávny alebo verejnoprávny vzťah. Právny dôvod
vzniku príslušenstva závisí svojou podstatou existencie ako aj výškou od určitej primárnej pohľadávky (istiny).
12. Žalovaný poukázal na to, že aby bol žalovaný ako správca schopný objektívne posúdiť oprávnenosť prihlasovanej pohľadávky a porovnať ju s účtovnými a inými podkladmi, ktoré má k dispozícií, je nutné, aby bol objektívne schopný posúdiť, ktorá časť pohľadávky je istinou, od ktorej sa výškou odvíja príslušenstvo.
13. Súd v súlade § 180 CSP pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného resp. jeho právneho zástupcu. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 24.01.2020 malo vykázané dňa 11.12.2019, na pojednávanie konané dňa 10.03.2020 mal vykázané dňa 13.02.2020 a na pojednávanie konané dňa 08.09.2020 mal predvolanie vykázané dňa 17.06.2020, pričom svoju neúčasť právny zástupca žalovaného neospravedlňoval.
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobcu a to súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok pod poradovým č. 1 v zmysle, ktorej boli prihlásené poradie pohľadávky žalobcu pod poradovým č. 1 až 50 v celkovej sume 38.428,62 EUR, pričom pri každej jednotlivej pohľadávke bolo uvedené, o akú pohľadávku ide, uplatnenú z toho, ktorého daňového priznania následne bol uvedený popis - neuhradená daň z pridanej hodnoty, za ktoré zdaňovacie obdobie, prípadne, že ide o - neuhradený úrok z omeškania za nezaplatenie preddavkov na dani z motorových vozidiel za to, ktoré zdaňovacie obdobie, prípadne, že ide o neuhradenú daň z motorových vozidiel za to, ktoré obdobie.
15. Súd vo veci vykonal dokazovanie taktiež oznámením o popretí pohľadávok, ktoré bolo doručované zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu žalobcovi, pričom uvedené oznámenie o popretí pohľadávok je opatrené prijímacou pečiatkou zo dňa 31.07.2019 a datované je dňom 29.07.2019. Podľa oznámenia o popretí pohľadávok správca uviedol, že po preskúmaní súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok zistil, že veriteľ ani pri jednej z pohľadávok nerozdelil celkovú sumu a istinu a príslušenstvo a príslušenstvo následne nerozdelil, podľa právneho dôvodu jeho vzniku tak, ako to predpisuje ustanovenie § 29 ods. 4 ZKR z uvedeného dôvodu uviedol, že jednotlivé pohľadávky sa stali nepreskúmateľnými, nakoľko zo súhrnnej prihlášky nevyplývalo či celková suma každej jednotlivej pohľadávky predstavuje istinu a/alebo príslušenstvo a ani právny dôvod vzniku príslušenstva.
16. Súd vo veci vykonal dokazovanie daňovými priznaniami k dani z príjmov právnickej osoby a to úpadcu za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 v zmysle, ktorého časti v evidencia zápočet daňovej licencie bola uvedená suma 4.149,79 EUR.
17. Podľa rozhodnutia Daňového úradu Prešov zo dňa 16.08.2018 č. 101599739/2008 ( č. l. sp. 65 až 66) Daňový úrad vyrubil úpadcovi ako daňovému subjektu úrok z omeškania vo výške 8,70 EUR a to za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01.10.2014 do 31.12.2014 na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014 v ustanovenej lehote, podľa pripojenej kópie doručenky uvedené rozhodnutie bolo doručované úpadcovi prostredníctvom jeho zástupcu dňa 27.08.2018.
18. Podľa rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 101598133/2018 zo dňa 16.08.2018 ( č.l. sp. 67 a 68) Daňový úrad vyrubil úpadcovi ako daňovému subjektu úrok z omeškania vo výške 57,30 EUR za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01.04.2014 do 30.06.2014 na dani motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014, podľa kópie doručenky toto bolo doručené zástupcovi úpadcovi úpadcu dňa 27.08.2018.
19. Podľa rozhodnutia žalobcu č. 10160621/2018 zo dňa 17.08.2018 žalobca vyrubil úpadcovi ako daňovému subjektu úrok z omeškania vo výške 24,80 EUR za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01.10.2015 do 31.12.2015, podľa kópie doručenky uvedené rozhodnutie bolo doručené zástupcovi úpadcu 27.08.2018.
20. Podľa rozhodnutia žalobcu č. 101605896/2018 zo dňa 17.08.2018 žalobca úpadcovi ako daňovému subjektu vyrubiť úrok z omeškania vo výške 93,40 EUR za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01.07.2015 do 30.09.2015 na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2015, pričom uvedené rozhodnutie, taktiež bolo doručované zástupcovi úpadcu dňa 27.08.2018.
21. Súd vo veci vykonal dokazovanie rozhodnutím žalobcu č. 101604696/2018 s dátumom 17.08.2018 v zmysle, ktorého žalobca daňovému subjektu a to úpadcovi vyrubil úrok z omeškania vo výške 163,70 EUR za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01.04.2015 do 30.06.2015 na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2015.
22. Podľa rozhodnutia žalobcu č. 101599562/2018 zo dňa 16.08.2018 žalobca vyrubil úpadcovi ako daňovému subjektu úrok z omeškania vo výške 33 EUR za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01.07.2014 do 30.09.2014 na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2014, pričom uvedené rozhodnutie bolo doručené zástupcovi úpadcu dňa 03.09.2018.
23. Rozhodnutie žalobcu č. 101604297/2018 zo dňa 17.08.2018 preukazuje, že žalobca vyrubil úpadcovi ako daňovému subjektu úrok z omeškania vo výške 211,30 EUR a to za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01.01.2015 do 31.03.2015 na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2015, uvedené bolo doručené 27.08.2018.
24. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie daňovým priznaním k dani z motorových vozidiel za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 v zmysle, ktorého boli vyčíslené sumy - dane za motorové vozidlá spolu v sume 10 917,05 EUR, ktoré jednotlivo zodpovedajú uplatneným pohľadávkam pod poradovým č. 42 až 50 v súhrnnej prihláške.
25. Súd vo veci rovnako vykonal dokazovanie daňovým priznaním k dani z motorových vozidiel úpadcu za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017, ktorá okrem priznania výpočtu dane za to, ktoré motorové vozidlo presne identifikované štátnou poznávacou značkou dátumom prvej evidencie vozidla a následným výpočtom dane obsahuje aj sumarizáciu na strane č. 13 v zmysle, ktorého bol výpočet dane za celkový počet 24 vozidiel, pričom celková daň bola vypočítaná v sume 17 728,31 EUR na úhradu.
26. Súd ďalej vykonal dokazovanie rozhodnutím žalobcu č. 101847800/ 2018 zo dňa 19.09.2018 v zmysle, ktorého žalobca vyrubil úpadcovi ako daňovému subjektu úrok z omeškania vo výške 15,40 EUR za neodvedenie vybraných preddavkov za daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac február 2015 na zdaňovacie obdobie 2015 ustanovenej lehote a v ustanovenej výške predmetné rozhodnutie bolo doručené zástupcovi úpadcu 28.09.2018.
27. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie hláseniami o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom zmysle, ktorých sú uvedené údaje jednotlivých zamestnancoch, ktorým úpadca ako zamestnávateľ podával vyhlásenie a vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov na daň.
28. Podľa podania, ktoré realizoval správcovi konkurznej podstaty žalobca dňa 17.06.2019, bolo uvedené, že zasiela v prílohe listu správcovi konkurznej podstaty súhrnu prihlášku nezabezpečených pohľadávok č. 1 a prihlášku č. 1 a č. 2 zabezpečených pohľadávok daňového dlžníka, pričom súčasne bolo uvedené, že prihláška č. 1 obsahuje s tým súvisiace doklady.
29. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto :
30. Podľa čl.11 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
31. Podľa § 133 ods. 2 CSP - Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
32. Podľa § 124 ods. 4 ZKR zákona o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
33. Podľa § 121 ZKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.
34. Podľa § 122 ods. 1 vety prvej ZKR ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane.
35. Podľa § 29 ods. 1 ZKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis.
36. Podľa § 29 ods. 4 ZKR celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.
37. Podľa ustanovenia § 29 ods. 6 ZKR k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.
38. Incidenčné konanie nie je žalobou o plnenie, ale je konaním, ktoré je vyvolané popieracím prejavom správcu po prihlásení pohľadávky veriteľa a ktoré je v prvom rade zamerané na zistenie, či konkrétna pohľadávka bola správcom správne popretá a jej predmetom je vyriešenie otázky, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). Rozhodnutím v takomto konaní sa nezakladá právny titul plnenia, ale len sa určuje, či konkrétna pohľadávka má byť uspokojená v konkurze, resp. v reštrukturalizácii.
39. Účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale jeho účelom je rozhodnúť, či popierací prejav správcu je dôvodný.
40. Súd posudzoval aktívnu a pasívnu legitimáciu žalobcu a žalovaného, pričom zistil, že v uvedenom prípade aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná podľa § 119 ods. 1 ZKR súd mal preukázané, že žalobca má postavenie veriteľa v reštrukturalizácii a žalovaný postavenie dlžníka.
41. Pokiaľ ide o označenie žalovaného žalobcom, v žalobe bolo uvedené za slovom : „Žalovaný: CONTY, s.r.o. so sídlom Sabinovská 7/5050, 08001 Prešov, IČO: 50556533“, žalovaný teda bol označený obchodným menom, adresou sídla aj identifikačným číslom organizácie, ktoré mu je pridelené, čo je plne v súlade s ustanovením § 133 ods. 2 CSP.
42. Nasledujúce uvedenie: M&L insolvencií, k. s., bez ďalšieho, či ide o právneho zástupcu prípadne o ďalšieho žalovaného (čo však nevyplýva ani z gramatického prejavu žalobcu, ktorý uviedol v jednotnom čísle „Žalovaný: “) je len s doplnením bez ďalšieho významu, že ide o správcu dlžníka v reštrukturalizačnom konaní. Je pravdou, že uvedené môže pôsobiť zmätočne, avšak s použitím výkladu v zmysle čl. 11 CSP podľa, ktorého, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah, má súd za to, že žalovaný, ako dlžník bol označený správne a nemal pochybnosti o tom, koho žalobca žaloval.
43. Súd má za to, že opačný názor, ktorý sa nachádza v argumentácii žalovaného teda, že nie je možné identifikovať konkrétny subjekt práva, ktorý je pasívne legitimovaným subjektom, je príliš formalistickým výkladom. Súd má za to, že takýto formalistický prístup nie je v súlade s povinnosťou súdu zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov a tiež s povinnosťou súdu zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu.
44. Taktiež v súvislosti s námietkami žalovaného, že súd nie je oprávnený v incidenčnom konaní určiť, či uplatnená suma pohľadávky je istina alebo príslušenstvo, a v akom pomere, ako to žalobca požadoval v žalobe, súd poukazuje na aplikovateľný rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 8/2005, ktorý uviedol: „Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. petit), musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na začatie konania. Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, však nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť návrh znenia výroku rozsudku súdu. Ustanovenie § 132 ods. CSP žalobcovi neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ uvedie, čoho sa domáha, aj vtedy, ak v návrhu na začatie konania presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu na začatie konania bez pochybností vyvodiť) spôsob určenia právneho vzťahu rozhodnutím súdu alebo povinnosť, ktorá má byť rozhodnutím súdu odporcovi uložená. Ak je petit presný, určitý a zrozumiteľný, súd neporuší ustanovenie § 218 ods. 1 CSP, alebo iné zákonné ustanovenie, ak použitím iných výrazov vyjadrí vo svojom výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáha. Iba súd totiž rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom navrhovateľa na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd, samozrejme, musí dbať o to, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal.
45. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/4542/2007 a zaužívanú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý pravidelne zdôrazňuje materiálny obsah práva a jeho prednosť pred formalistickým prístupom k ochrane práv strán súdneho konania. Žalobca dostatočne jasne v žalobnom petite vymedzil a určil, čoho sa svojou žalobou domáha.
46. Následne po zistení, že aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná súd zisťoval dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt.
47. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 09.05.2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 5R/1/2019 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi CONTY s.r.o.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 92/2019 publikované dňa 15.05.2019. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 24.05.2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 5R1/2019, bola povolená reštrukturalizácia dlžníka, pričom uvedené rozhodnutie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 30.05.2019 č. 103/2019 a do funkcie správcu bol ustanovený M&L insolvency, k.s. so sídlom kancelárie Námestie Slobody 2/3, 066 01 Humenné.
48. Dňa 01.06.2019 začala plynúť veriteľom 30 dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok, pričom posledným dňom tejto lehoty bol deň 30.06.2019. Od nasledujúceho dňa po tom začala plynúť správcovi lehota na popieranie prihlásených pohľadávok, ktorá uplynula dňa 30.07.2019, správca poprel prihlásené pohľadávky dňa 29.07.2019, pričom oznámenie o popretí pohľadávok bolo doručené žalobcovi dňa 31.07.2019, žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 22.08.2019, teda žaloba bola doručená v 30 zákonnej lehote. Pri prihlasovaní pohľadávky žalobcom, ako aj pri popretí pohľadávky a aj pri podaní žaloby o určenie popretej pohľadávky boli dodržané zákonom stanovené prekluzívne lehoty.
49. Žalobca si v reštrukturalizačnom konaní prihlásil pohľadávky, ktoré boli zapísané do zoznamu pohľadávok pod poradovými číslami 6 až 54.
50. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca si prihlásil do reštrukturalizačného konania pohľadávku v celkovej výške 38 428,62 EUR zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok mal súd preukázané, že každá pohľadávka bola označená a špecifikovaná titulom na základe ktorého je uplatnená a tiež bol uvedený právny dôvod t.j. či je to neuhradená daň z pridanej hodnoty, za to konkrétne zdaňovacie obdobie, prípadne neuhradený úrok z omeškania za neodvedenie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za konkrétny, špecifikovaný mesiacom, ďalšou skupinou boli pohľadávky, kde bolo uvedené, že ide o neuhradenú daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2018/2017, resp. či ide o neuhradený úrok z omeškania za nezaplatenie preddavkov na dani z motorových vozidiel za to, ktoré zdaňovacie obdobie, taktiež pri každej jednotlivej pohľadávke, ktorá
bola uplatňovaná titulom neuhradenia dane z motorových vozidiel za rok 2018 bolo špecifikované aj daňové priznanie, z ktorého vyplynula.
51. Podľa predloženého podania zo dňa 17.06.2019 mal súd preukázané, že žalobca pri zaslaní prihlášky pohľadávok pripojil aj súvisiace doklady.
52. Správca je pri popretí preskúmavanej pohľadávky povinný jednoznačne vyjadriť dôvod a rozsah popretia pohľadávky. Obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Vo výslovne nepopretom rozsahu sa pohľadávka považuje za zistenú (t.j. má účinky akoby by ju správca uznal pred súdom v incidenčnom konaní). V incidenčnom konaní sa na základe žaloby popretého veriteľa rieši iba dôvodnosť, resp. nedôvodnosť popieracieho prejavu správcu v rozsahu dôvodov, ktoré správca výslovne uviedol.
53. Žalobca sa domáhal (v zmysle doplnenej špecifikácie petitu čl.l. sp. 49), určenia pravosti popretých pohľadávok, ktoré boli správcom popreté v celej výške, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
54. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, zhodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne, súd dospel k záveru, že správca nedôvodne poprel žalobcom prihlásené pohľadávky.
55. Pri skúmaní opodstatnenosti jednotlivých dôvodov popretia, súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu a prednesov strán sporu. Právom a súčasne aj povinnosťou správcu v reštrukturalizačnom konaní podľa ustanovenia § 124 ods. 1 ZKR je prihlásenú pohľadávku s odbornou starostlivosťou preskúmať a porovnať s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a poprieť ju správca môže, až po vykonaní vlastného šetrenia s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. A taktiež poprieť ju môže v spornom rozsahu, len, ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je, čo do právneho dôvodu vymáhateľnosti, výšky zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 § 124 ZKR úspešný. Zo skutkových tvrdení a dôkazov produkovaných žalobcom súd zistil, že žalobca, ako veriteľ pripojil k súhrnnej prihláške prílohy a dostatočným spôsobom osvedčil skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu uplatnených nárokov, pričom riadne špecifikoval aj právny titul čo žalovaný nespochybnil.
56. V kontexte s uvedeným je nedôvodné popretie pohľadávok prihlásených žalobcom súrnom prihláškou po vyhodnotení dokazovania, preto súd dospel k záveru, že žalobca pri prihlasovaní pohľadávok v zákonom stanovenej lehote jednoznačne a dostatočne preukázal právny dôvod, poradie, vymáhateľnosť a výšku pohľadávok a tieto v danej lehote doložil všetkými relevantnými listinnými dôkazmi, preukazujúcimi tvrdené skutočnosti.
57. Súd vychádzal pritom z povinnosti strán sporu pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 CSP), z čoho neoddeliteľnou súčasťou je okrem opísania rozhodujúcich skutočností o veci samej aj označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.
58. Súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci.
60. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1CSP v zmysle, ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100%.
61. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.