Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-40-2024.pdf
PDF · 114.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/40/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 03.01.2024, sp. zn. 2PP/98/2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. marca 2024 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 194 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu. Podľa § 66 odsek 1 písmeno a), odsek 2 Trestného zákona návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D. XXX/X, C. – E. F., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.09.2019, sp. zn. 0T/263/2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.05.2022, sp. zn. 0T/263/2019 a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.01.2023, sp. zn. 1Tos/135/2022, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava napadnutým uznesením zo dňa 03.01.2024, č. k. 2PP/98/2023-62, rozhodol tak, že (,,citácia“): ,,Podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona podmienečne prepúšťa odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D. XXX/X, C. - E. F., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, z výkonu trestu odňatia slobody uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/263/2019 z 9. septembra 2019 podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/263/2019 z 3. mája 2022 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tos/135/2022 z 11. januára 2023 so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona určuje odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.“ Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 62-64 spisu. Proti tomuto uzneseniu zahlásila, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, sťažnosť okresná prokurátorka (č. l. 60 spisu), ktorú bližšie písomne odôvodnila osobitným písomným podaním (č. l. 68-70 spisu). Odsúdený A. B. prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 60 spisu). V písomne odôvodnenej sťažnosti okresná prokurátorka po úvodnej rekapitulácii záverov napadnutého uznesenia namietala (skrátene), že s predmetným uznesením Okresného súdu Trnava, ktorým podmienečne prepustil odsúdeného, sa nestotožňuje, nakoľko ho považovala za nezákonné. Čo sa týka naplnenia oboch materiálnych podmienok v zmysle ustanovenia § 66 ods. Trestného zákona, nesúhlasila s právnym názorom samosudcu, ktorý konštatoval splnenie všetkých podmienok pre aplikáciu inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v prejednávanej trestnej veci. Čo sa týka splnenia prvej materiálnej podmienky § 66 ods. 1 Trestného zákona spočívajúcej v deklarovaní existencie stavu „preukázania polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody", obsiahlo poukázala na závery obsiahnuté v hodnotení riaditeľa ústavu
na výkon trestu odňatia slobody vo vzťahu k osobe odsúdeného, a to jednak na jeho vnútorný postoj k spáchanej trestnej činnosti, ako i k jeho správaniu počas výkonu trestu odňatia slobody. Z tam uvedených informácií k osobe a správaniu sa odsúdeného je teda podľa jej názoru nad všetky rozumné pochybnosti zrejmé, že doterajší výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody pre jeho nápravu nepostačoval, a preto sa nestotožnila s výrokom sťažnosťou napadnutého uznesenia samosudcu okresného súdu, ktorý odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody. K tomu dodala, že nemožno pri konštatácii polepšenia sa odsúdeného vychádzať len z jeho tvrdení na verejnom zasadnutí, že sa ponaučil, v jeho živote sa veľa zmenilo a že ho mrzí, že žil takým spôsobom života, keď v rozpore s takýmito výrokmi je jeho správanie sa v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Ďalej uviedla, že absenciou naplnenia už len prvej materiálnej podmienky by síce nebolo možné odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť, avšak pre úplnosť sťažnostnej argumentácie poukázala i na nesplnenie ani druhej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, spočívajúcej v existencii predpokladu, že odsúdený povedie na slobode riadny život. Z Odpisu registra trestov GP SR jednoznačne vyplýva skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ jedenásťkrát súdne trestaný, pričom v súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné poukázať jednak na časové rozpätie jednotlivých odsúdení (prvé odsúdenie z 29.06.2005, posledné odsúdenie z 28.06.2021), ako i na charakter spáchaných trestných činov, z ktorých takmer všetky (na jedinú výnimku) sú majetkového charakteru, pričom ide vo veľkej miere o špeciálnu recidívu trestného činu krádeže. Z uvedeného je možné bez akýchkoľvek pochybností dôvodiť na ustálený modus operandi odsúdeného, ktorý sa po určitom čase opätovne vracia k páchaniu rovnakej trestnej činnosti majetkového charakteru. S poukazom na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu zastávala názor, že odsúdený ani len náznakom nesplnil ani druhú materiálnu podmienku determinovanú § 66 ods. 1 Trestného zákona. Poukázala na skutočnosť, že samosudca okresného súdu sa nijak bližšie konkrétne podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu uloženého trestu odňatia nevysporiadal s naplnením materiálnych podmienok slobody, nakoľko po všeobecnej konštatácii podmienok podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody a sumarizácii dovtedajšieho stavu konania sa obmedzil len na konštatovanie, že bola splnená formálna podmienka pre vyhovenie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie, že hodnotenie riaditeľa ústavu má iba odporúčací charakter, že po vykonaní trestu v roku 2021 viedol odsúdený riadny život a že predchádzajúci trest odňatia slobody mal na jeho prevýchovu dostatočný vplyv. Vo veci konajúci a rozhodujúci samosudca sa však nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami svedčiacimi proti záveru o možnosti odsúdeného podmienečne prepustiť, pričom konštatovaním, že hodnotenie riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody má len odporúčací charakter, sa vo veci konajúci a rozhodujúci samosudca nezbavil povinnosti vypriadať sa s okolnosťami, ktoré v hodnotení uviedol riaditeľ ústavu a ktorých posúdenie je pre rozhodnutie o návrhu odsúdeného nevyhnutné. Nakoľko v sťažnosťou napadnutom uznesení akékoľvek takéto úvahy chýbajú, nie je možné učiniť iný záver, než o jeho absolútnej arbitrárnosti, neodôvodnenosti a napokon z nich prameniacej vecnej nepreskúmateľnosti úvah samosudcu, ktoré ho k prijatiu takého rozhodnutia viedli. Navyše poukázala aj na fakt, a síce v súčasnej dobe je odsúdenému vznesené obvinenie pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť 05.06.2023, teda v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. K záveru, ktorý prijal samosudca okresného súdu, že odsúdený od jeho prepustenia v roku 2021 do nastúpenia výkonu aktuálneho trestu odňatia slobody viedol riadny život, nakoľko nebol dosial právoplatne odsúdený za žiadny trestný čin, ktorý by spáchal po prepustení z výkonu posledného trestu odňatia slobody, uviedla, že ide o zjavne reštriktívny výklad pojmu ,,vedenie riadneho života“, nakoľko obmedzenie sa len na zhodnotenie existencie právoplatných odsúdení by vôbec nereflektovalo požiadavky vedenia riadneho života. K tomu poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR z 15.10.2019, sp. zn. I. ÚS 407/2019. Vzhľadom na spochybnené závery samosudcu okresného súdu ohľadom naplnenia oboch materiálnych podmienok podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody konštituovaných zákonným ustanovením v § 66 ods. 1 Trestného zákona navrhla, aby Krajský súd v Trnave postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie a postupom podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona zamietne žiadosť odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, alebo podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie a uložil prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. K písomnému odôvodneniu sťažnosti okresnej prokurátorky sa písomne vyjadril odsúdený osobitným písomným podaním prostredníctvom svojej obhajkyne (č. l. 73-76 spisu). Vo svojom vyjadrení k sťažnosti odsúdený uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za zákonné a navrhoval sťažnosť Okresnej
prokurátorky v Trnave ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnuť. Mal za to, že rozhodnutie samosudcu je primerane a zákonne odôvodnené, keď sa vysporiadal zo všetkými okolnosťami dôležitými pre jeho podmienečné prepustenie z VTOS. Pri rozhodovaní vzal do úvahy aj jeho minulosť, okolnosť, že bol premiestnený na iný oddiel z dôvodu nesúhlasu zotrvať na izbe, na ktorej sa vo zvýšenej miere fajčilo. Taktiež sa vysporiadal aj s priestupkom, ktorého sa dopustil neuposlúchnutím príkazu príslušníka na vykonanie práce rajónov, nakoľko krvácal z konečníka a existenciu ochorenia potvrdil lekár. V ďalšom namietal, že z obsahu sťažnosti prokurátorky je zrejmé, že k sociálnym podmienkam sa absolútne nevyjadrila a tieto ani dostatočne neskúmala. V prvom rade poukázal na to, že splnil všetky podmienky potrebné pre konanie o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to má na mysli zákonodarca v ustanovení § 66 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. K materiálnym podmienkam uviedol, že súdu predložil pracovné hodnotenie zamestnávateľa vo Švajčiarsku, ktoré boli preložené autorizovaným prekladateľom a z ktorého vyplýva, že v rokoch 2022 a 2023 pracoval ako lešenár a s jeho prácou bol veľmi spokojný. Vystavil tiež potvrdenie o tom, že v prípade prepustenia z VTOS môže u neho opäť pracovať, z čoho vyplýva, že dostatočne preukázal, že možno od neho očakávať, že bude viesť na slobode riadny život. V ďalšom poukázal na to, že prokuratúra nevzala do úvahy osobné pomery, na ktoré prostredníctvom svojej advokátky poukazoval na verejnom zasadnutí a ktoré boli spôsobilé pre kladné rozhodnutie, čo súd akceptoval a prepustil ho podmienečne na slobodu. Z vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že má vytvorené všetky podmienky na vedenie riadneho života a taktiež zabezpečené všetky podmienky postpenitenciárnej starostlivosti, a to najmä vo vytvorení priaznivého sociálneho zázemia (práca, bývanie, rodina a pod.). Bezprostredne po prepustení sa teda môže bezproblémovo zaradiť do spoločnosti a pokračovať v resocializácii prostredníctvom dostatočného rodinného a priateľského zázemia. Ďalej uviedol, že cieľom podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu je okrem iného aj dovŕšenie nápravy odsúdeného na slobode. Samotný faktor trestnej minulosti a závažnosť aktuálnej trestnej činnosti na ktorú poukazuje vo svojej sťažnosti prokurátorka je dôležitý pri prognóze očakávania vedenia riadneho života, no táto prognóza však nemôže byť založená výlučne a len na jeho trestnej minulosti a závažnosti skutku. Opäť poukázal na súdnu prax, pričom bol toho názoru, že doposiaľ ním vykonaný trest možno považovať za dostačujúci pre naplnenie účelu trestu tak, ako ho má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák. Vo vzťahu k hodnoteniu ústavu uviedol, že jeho závery boli ovplyvnené jeho postojom k pomerom, ktoré sú v ústave, že si dovolil neuposlúchnuť príslušníka ZVJS na vykonanie rajónov a že poukazoval najmä na to, že na nefajčiarskych izbách sa fajčí. V oboch prípadoch mal opodstatnený dôvod na takéto konanie. V prvom prípade bol chorý, čo potvrdil lekár a v druhom prípade mu fajčenie nerobilo dobre na zdravotný stav Z uvedeného dôvodu boli závery hodnotenia pre neho nepriaznivé. Prokuratúra závery ústavu vyhodnotila v jeho neprospech a súd poukázal na skutočnosť, že hodnotenie ústavu má len odporúčajúci charakter a súd nie je ním v žiadnom prípade viazaný. Preto zastával názor, že zo všetkých okolností prípadu je nepochybne zrejmé, že dosiaľ plnením svojich povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie. Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne nepochybne umožňujú urobiť záver o jeho polepšení sa a je na nich možné objektívne založiť i prognózu, že v budúcnosti skutočne povedie riadny život. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odsúdený žiadal Krajský súd v Trnave, aby sťažnosť prokurátorky ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd preskúmal v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 192 odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku, správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým okresná prokurátorka podala sťažnosť, ako i konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a zistil, že sťažnosť okresnej prokurátorky je dôvodná. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, sťažnostný súd zistil nasledovné : · trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.09.2019, sp. zn. 0T/263/2019, právoplatným dňa 09.09.2019, bol odsúdený A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky; · Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 03.05.2022, sp. zn. 0T/263/2019, podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona rozhodol, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, určenej mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.09.2019, sp. zn. 0T/263/2019, právoplatným dňa 09.09.2019, neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov vykoná. Zároveň podľa §
50 ods. 8 s použitím § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd zaradil odsúdeného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia; · následne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11.01.2023, sp. zn. 1Tos/135/2023, podľa § 194 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.05.2022, sp. zn. 0T/263/2019, vo výroku o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia; · v súčasnosti odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.09.2019, sp. zn. 0T/263/2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.05.2022, sp. zn. 0T/263/2019 a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.01.2023, sp. zn. 1Tos/135/2022; · lehota na podmienečné prepustenie bola splnená dňa 02.12.2023; · predpokladaný koniec trestu má dňa 02.06.2024; · odsúdený má v registri trestov 11 záznamov, z toho jedenkrát bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Z hodnotiacej správy riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 30.11.2023 vyplýva, že:
· správanie a vystupovanie odsúdeného v ústave je nestabilné, nie vždy na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa nie vždy dodržiava, príkazy a nariadenia príslušníkov nie vždy plní a rešpektuje; · v kolektíve odsúdených sa dostáva do konfliktných situácií (na oddiele sa dostal do vzťahových nezhôd s inými odsúdenými, ktorí sa sťažovali na jeho opakované rušenie ich času odpočinku, na základe čoho bol premiestnený na iný oddiel. Tento problém sa opakoval a bolo rovnako premiestnený na iný oddiel.); · odmietol splniť príkaz príslušníka a odmietol sa zúčastniť výkonu činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného; · z radov odsúdených nezastáva žiadnu funkciu, počas výkonu trestu neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania; · doposiaľ nebol disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný bol jedenkrát a to 19.09.2023 pokarhaním za disciplinárne previnenie, keď sa odmietol zúčastniť výkonu činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného; · pracovne nie je zaradený na žiadnom pracovisku, podľa potreby a určenia je zapájaný do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného; · čiastočne plní krátkodobé ciele zaobchádzania; · resocializačná prognóza je menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti; · riaditeľ ústavu uzavrel, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúča ho podmienečne prepustiť. Podľa § 66 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnej osoby alebo na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže sa odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí 1 roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho podal odsúdený predčasne.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
K splneniu zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 66 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona sťažnostný súd uvádza, že splnenie formálnej podmienky z pohľadu dĺžky doteraz vykonaného trestu odňatia slobody bolo splnené tak, ako to konštatoval okresný súd v napadnutom uznesení. Pokiaľ ide o splnenie prvej materiálnej podmienky podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, teda preukázanie polepšenia vo výkone trestu svojim správaním a plnením svojich povinností, krajský súd konštatuje, že tu okresný súd s poukazom na obsah hodnotenia riaditeľa ústavu ako i na vyjadrenia odsúdeného nesprávne ustálil, že odsúdený túto materiálnu podmienku splnil. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, neboli vyhodnotené správne. Totiž pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, t. j. preukázanie polepšenia správaním vo výkone trestu a plnením svojich povinnosti, ide o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To znamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. Krajský súd sa preto stotožnil so sťažnostnou argumentáciou okresnej prokurátorky, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal polepšenie. Je to zjavné nielen z jeho hodnotenia riaditeľom ústavu, ale aj zo skutočností zistených na verejnom zasadnutí. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadnuť. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti, i na slobode, riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pokiaľ všeobecný súd prihliadne na okolnosť, že nie je zabezpečená podmienka budúceho riadneho života sťažovateľa, je to výlučne iba vecou jeho uváženia ak dospel k záveru, že doterajší výkon trestu odňatia slobody neodstránil charakterové vlastnosti, ktoré sťažovateľa viedli k páchaniu závažnej trestnej činnosti (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 14.02.2008 sp. zn. IV ÚS 53/08). Vzhľadom na hodnotenie odsúdeného nie je možné jeho správanie v rámci výkonu trestu odňatia slobody posúdiť ako nasvedčujúce polepšeniu. Pozornosti súdu neuniklo to, že správanie a vystupovanie odsúdeného vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je nestabilné, nie vždy na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa nie vždy dodržiava, príkazy a nariadenia príslušníkov nie vždy plní a rešpektuje. V kolektíve odsúdených sa dostáva do konfliktných situácií (na oddiele sa dostal do vzťahových nezhôd s inými odsúdenými, ktorí sa sťažovali na jeho opakované rušenie ich času odpočinku, na základe čoho bol premiestnený na iný oddiel. Tento problém sa opakoval a bolo rovnako premiestnený na iný oddiel.). Taktiež nemožno opomenúť skutočnosť, že odsúdený odmietol splniť príkaz príslušníka a odmietol sa zúčastniť výkonu činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Okrem toho odsúdený doposiaľ nebol disciplinárne odmenený, práve naopak disciplinárne potrestaný bol jedenkrát a to 19.09.2023 pokarhaním za disciplinárne previnenie. Pokiaľ odsúdený vysvetlil okolnosti, za ktorý došlo k disciplinárnemu previneniu, k tomuto krajský súd uvádza, že každé disciplinárne previnenie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody má povahu protiprávneho konania, pretože jeho protiprávnosť sa odvodzuje nielen od vykonávacích predpisov (Poriadok na výkon trestu odňatia slobody), ale aj od noriem, ktoré sú obsahom ústavného poriadku, ale primárne od ustanovení zákona upravujúceho samotný výkon trestu odňatia slobody. V súvislosti so správaním odsúdeného sa v ústave na výkon trestu odňatia slobody nemožno kladne hodnotiť ani jeho pracovnú morálku, keď pracovne nie je zaradený na žiadnom pracovisku. V prospech odsúdeného nemožno vyhodnotiť ani fakt, že odsúdený neabsolvoval žiaden rekvalifikačný kurz, či iné formy vzdelávania. V rámci vyhodnocovania splnenia prvej materiálne podmienky je potrebné zohľadniť aj len čiastočné plnenie cieľov stanoveného programu zaobchádzania a čiastočné splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Zároveň krajský súd zdôrazňuje, že dobrodenie zákona v podobe možnosti podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je viazané na pomerne prísne formálne a materiálne podmienky a len v prípade spoľahlivého zistenia, preukázania ich splnenia môže (nemusí) byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, inak celý trest vykoná. Je preto vecou odsúdeného, aby si svojím správaním a plnením si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody, teda svojím aktívnym prístupom vytvoril podmienky počas celého výkonu trestu pre svoje podmienečné prepustenie.
Vyššie uvedené tak krajský súd uzatvára s tým, že odsúdený doposiaľ plnením svojich povinností a svojim správaním počas výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal skutočné polepšenie, čím u neho nie je splnená už prvá materiálna podmienka. K druhej materiálnej podmienke krajský súd v prvom rade uvádza, že túto podmienku súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Materiálnou podmienkou možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona je potrebné i v prípade uvedeného v bode 1/ skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení (R 5/2017). Teda pri skúmaní druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, prostredie, v ktorom žil pred nástupom trestu, akej povahy charakteru bola spáchaná trestná činnosť. To všetko sa skúma za jediným účelom a to takým, či možno prijať prognózu, že odsúdený v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi morálnymi a etickými normami spoločnosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 154/2009 z 10.11.2009). V danom prípade je dôležité poukázať na to, že v preskúmavanom prípade nebolo preukázané splnenie materiálnej podmienky polepšenie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a otázku preukázania polepšenia nie je možné posudzovať izolovane od otázky budúcej perspektívy vedenia riadneho života, preto podľa názoru krajského súdu nemožno z tohto dôvodu dospieť k odôvodnenému záveru o možnosti očakávať od odsúdeného vedenie riadneho života v budúcnosti. V neprospech odsúdeného tiež svedčí aj jedenásť záznamov v registri trestov, z ktorého tiež rezultuje, že odsúdenému boli doteraz ukladané nielen alternatíve tresty, či tresty odňatia slobody podmienečné, ale aj trest nepodmienečný, avšak ani možnosť, ktorá bola odsúdenému alternatívnym trestom či podmienečným odsúdením na nápravu poskytnutá, nevyužil a dopustil sa opätovne protiprávnej trestnej činnosti. V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska účelu trestu pri recidíve odsúdeného, ktorý je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u neho došlo k opakovanému spáchaniu trestnej činnosti napriek už predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý ho v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona mal viesť k vedeniu riadneho života. Z uvedeného tak logicky vyplýva, že ani predchádzajúca najprísnejšia forma trestu (výkon trestu odňatia slobody) či podmienečné odsúdenia, odsúdeného neodradili od následného porušovania záujmov chránených Trestným zákonom úmyselnou formou, čo svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným hodnotám aj napriek jeho osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody. V zmysle ustanovenia § 66 ods. 2 Trestného zákona krajský súd tiež prihliadol aj na povahu trestného činu, pre ktorý je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a zistil, že odsúdený si aktuálne vykonáva trest odňatia slobody za spáchanie trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona, za ktorý mu bol pôvodne uložený podmienečný trest so skúšobnou dobou, avšak pretože sa odsúdený v skúšobnej dobe dopustil ďalšej protiprávnej činnosti, súd rozhodol o nariadení výkonu trestu odňatia slobody. Z registra trestov odsúdeného tiež rezultuje, že odsúdený bol v rokoch 2019 až 2021 až šesťkrát právoplatne odsúdený za obdobné majetkové trestné činy (krádeže), z čoho potom možno ustáliť, že na odsúdeného možno hľadieť ako na špeciálneho recidivistu k páchaniu majetkovej trestnej činnosti, pretože tejto sa dopúšťal opakovane a v pravidelných intervaloch, pričom za túto trestnú činnosť mu boli opakovane ukladané podmienečné tresty odňatia slobody ako i nepodmienečný trest odňatia slobody. Krajský súd v tejto súvislosti u odsúdeného tiež poukazuje na menej priaznivú resocializačnú prognózu na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti, ktorá taktiež nesvedčí v prospech možnej prognózy, že odsúdený povedie na slobode riadny život. K tomu je z pohľadu krajského súdu nutné pripomenúť, že u viacnásobných recidivistov, ktorí sa opakovane dopúšťajú závažnej alebo druhovo totožnej trestnej činnosti ich osobnostné narušenie poskytuje iba veľmi slabé záruky, že by sa v budúcnosti trestnej činnosti nedopustili. Preto ak aj odsúdený na verejnom zasadnutí okresného súdu prehlásil, že sa ponaučil, v jeho živote sa veľa zmenilo a oľutoval svoj predchádzajúci život, naopak podľa názoru krajského súdu tieto tvrdenia nepostačujú pre záver, že náprava odsúdeného bola po čiastočnom výkone trestu odňatia slobody dovŕšená, resp. realizovaná v takej miere, že v ďalšom výkone trestu nie je potrebné pokračovať. Snahu odsúdeného o vedenie riadneho života v prípade prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na
slobodu, ktorý by viedol tak, aby sa do budúcnosti nedostával do rozporu s právnymi normami, súd nijako nespochybňuje. To, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti, je však skutočná ochota odsúdeného po zmene modelu jeho správania, ktorý sa premietal do opakovaných odsúdení za páchanie trestnej činnosti, dokonca obdobnej, majetkového charakteru. Jeho ochota viesť riadny život je len deklarovaná a je v rozpore s jeho správaním sa v minulosti, keď sa opakovane dopustil páchania ďalšej trestnej činnosti. Uvedené vyjadrenia odsúdeného nie sú okolnosťami, ktoré vzhľadom na osobnosť odsúdeného, ako osobu zjavne nerešpektujúcu právne predpisy a práva a slobody iných osôb, by presvedčili súd, že sa už nebude dopúšťať trestnej činnosti. Potom ani skutočnosti, na ktoré poukazuje odsúdený tak v žiadosti o podmienečné prepustenie, ako i na verejnom zasadnutí okresného súdu a vo svojom vyjadrení k sťažnosti okresnej prokurátorky, že má v prípade podmienečného prepustenia vytvorené sociálne zázemie (prácu, ubytovanie a rodinu), k tomu krajský súd uvádza, že ide nepochybne o skutočnosti vytvárajúce predpoklady, ktoré by mohli spolupôsobiť ako priaznivé faktory, avšak dané skutočnosti nie sú v kontexte už vyššie uvedeného dostatočné na to, aby súd návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Zohľadňujúc všetky relevantné faktory, teda nielen s poukazom na kriminálnu minulosť odsúdeného, ale primárne s poukazom na správanie sa odsúdeného počas pobytu vo ústave na výkon trestu, ako i na povahu trestného činu, pre ktorý je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a tiež hodnotenie riaditeľa ústavu, z ktorého vyplynulo, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, krajský súd konštatuje, že v súčasnosti by ukončením výchovného pôsobenia uloženého trestu a participácie na programe zaobchádzania v podobe podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné dosiahnuť jeden z účelov trestu, a síce vytvoriť podmienky a pripraviť odsúdeného na riadne vedenie života po výkone trestu a odradiť ho od recidívy trestnej činnosti. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.