Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-170-2019.pdf
PDF · 92.03 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/170/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci navrhovateľky V.. D. K., štátnej občianky Slovenskej republiky, staničnej sestry, trvale bytom C., K. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Silviou Turcsányiovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Košická 56, a manžela navrhovateľky W. K., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom mesto C., t.č. v U. a U. J., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Z., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX K., v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov V.. D. K., rodenej W. a W. K., rodeného K., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta C. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX s a r o z v á d z a.
Maloleté deti Z. a M. K. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Otec maloletých detí j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletú Z. sumou 120,- eur mesačne a na výživné pre maloletú M. sumou 120,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom M. a Z.. V návrhu uviedla, že manželstvo bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX po vzájomnej náklonnosti a láske. Po jeho uzavretí sa nasťahovali do bytu jej rodičov, kde bývajú dodnes. V súčasnosti pracuje na pozícii staničnej sestry psychiatrickej kliniky H. nemocnice v C. s mesačným príjmom cca 980,- eur. Odporca pracuje na pozícii servisného technika vo firme PH K. s príjmom cca 880,- eur mesačne. Cca pred dvoma rokmi nastalo medzi navrhovateľkou a odporcom odcudzovanie. U odporcu bolo badať špatnú komunikáciu aj s deťmi Z. a M.. Dosť často sa stávalo, že odporca na deti kričí a nevhodne sa k nim správa. Príčinu si vždy nájde. Doposiaľ sa snažila o to, aby manželstvo fungovalo. Správanie odporcu na ňu pôsobilo veľmi negatívne. Mnohokrát sa stáva, že po celý víkend sa vôbec s manželom nebavia. Odporca sa vyhýba komunikácii a konštruktívnemu riešeniu problémov. Jeho vyjadrovania a opakované narážky ju veľmi ponižujú a urážajú. Jeden druhému sa začali odcudzovať, a to nie len vzťahovo, ale aj citovo. Navrhla, aby súd ich manželstvo rozviedol, maloleté deti Z. a M. zveril do jej starostlivosti a odporcovi určil výživné na maloletú Z. sumou 210,- eur mesačne a na maloletú M. sumou 180,- eur mesačne.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu vyjadril písomne (č.l. 42 - 44) s tým, že uviedol, že návrh navrhovateľky považuje za zhruba pravdivý. Takisto na neho psychicky pôsobila negatívne. Za posledné dva roky ho považovala za pacienta a nie manžela. Je pravda, že aj ona kričala, ziapala na deti. Na vyriešení problémov sa nedokázali dohodnúť, v dôsledku čoho sa odcudzovali aj citovo. S rozvodom manželstva súhlasil. Uviedol, že manželstvo uzatvorili po 1,5-ročnej známosti na základe lásky a vzájomného porozumenia. Ide u neho o prvé manželstvo. Poukázal na to, že počas manželstva vyvíjal snahu k tomu, aby sa osamostatnili, problémy chcel riešiť bez rodiny manželky. Príčinu rozvratu manželstva vidí vo vzájomnom nechápaní, v tom, že si nevážili jeden druhého, psychicky na seba pôsobili negatívne, každý z nich rozmýšľal inak, manželka inklinovala viac k svojej rodine. Uviedol, že ich intímny život nefungoval viac ako dva roky. V súčasnosti nemá žiadnu mimomanželskú známosť. Súhlasí so zverením maloletých dcér do osobnej starostlivosti matky, voči ktorej nemá žiadne výhrady. Nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného, nakoľko musí riešiť svoje existenčné, bytové a pracovné veci. Je ochotný prispievať na každú z dcér sumou 120,- eur mesačne. Pred nástupom do výkonu vyšetrovacej väzby nemal iný príjem, len zo zamestnania. Nemá žiadne dlhy. Jeho zdravotný stav je dobrý. Býval v byte s manželkou a dcérami. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Momentálne je vo vyšetrovacej väzbe. Deti naposledy videl 21.05.2020. Sú v písomnom kontakte. Do väzby je vzatý pre trestnú činnosť nebezpečného vyhrážania, ktoré bolo podané manželkou. Pojednávania v predmetnej veci sa nezúčastní. Súhlasí s tým, aby súd prejednal vec a rozhodol v jeho neprítomnosti. Nežiada osobitný výsluch v priestoroch ústavu k predmetu veci.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva pochádzajú dve maloleté deti, Z. a M..
4. Z výsluchu navrhovateľky mal súd za preukázané, že manželstvo bolo usporiadané do narodenia druhej dcéry M., teda do roku XXXX. Manželstvo považuje za rozvrátené a príčinu jeho rozvratu vidí v názorových rozdieloch na spoločný život a výchovu dcér. Uviedla, že manžel ju počas manželstva urážal, kričal a vyčítal jej rôzne veci. Uviedla, že manžel bol vzatý do vyšetrovacej väzby na jej podnet, kde sa nachádza v U. J. dodnes. Počas manželstva jej prispieval na domácnosť sumou 350,- eur mesačne. Trvala na rozvode. S manželom žili v spoločnej domácnosti až dovtedy, dokedy nenastúpil do výkonu väzby. Intímny život nevedú už asi tri roky. Zamestnaná je ako staničná sestra vo H. nemocnici C. na psychiatrickom oddelení s priemerným mesačným príjmom cca 1.000,- eur netto. Maloletá Z. má XX rokov, navštevuje 7. ročník ZŠ. Navštevuje odborné ambulancie: Y.. Lieky neužíva. V rámci záujmovej činnosti chodí do krúžok karate, za ktorý sa hradí poplatok 20,- eur mesačne, navštevuje súkromnú anglickú školu, kde je poplatok 35,- eur mesačne. Maloletá M. má X rokov, navštevuje 1. ročník ZŠ. Je zdravá. Taktiež navštevuje anglickú školu, kde je poplatok 35,- eur mesačne. Obidve deti chodia do školského klubu, kde sa hradí poplatok 12,- eur mesačne.
5. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že podľa tvrdenia navrhovateľky bolo manželstvo usporiadané asi do roku XXXX. Príčinu rozvratu manželstva videla navrhovateľka, ako aj manžel navrhovateľky v názorových rozdieloch na spoločný život a výchovu dcér.
6. V danej veci mal súd na základe výsluchu navrhovateľky a vyjadrenia manžela navrhovateľky za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.
7. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
11. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu navrhovateľky, ako aj z vyjadrenia manžela navrhovateľky mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy. Vzhľadom na postoj obidvoch manželov nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
12. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.
13. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 100 CMP).
14. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
15. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Navrhovateľka je zamestnaná ako sC. H. nemocnice C. s priemerným mesačným príjmom 1.004,- eur. Poberá rodinné prídavky na dve deti.
19. Manžel navrhovateľky je vo vyšetrovacej väzbe U. J. od XX.XX.XXXX. Pred nástupom do vyšetrovacej väzby bol zamestnaný v PH K., s.r.o. so sídlom C., kde dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 925,- eur v čistom mesačne.
20. Maloletá Z. má XX rokov, navštevuje 7. ročník ZŠ. Navštevuje odborné ambulancie: Y.. Lieky neužíva. V rámci záujmovej činnosti chodí do krúžok karate, za ktorý sa hradí poplatok 20,- eur mesačne, navštevuje súkromnú anglickú školu, kde je poplatok 35,- eur mesačne.
21. Maloletá M. má X rokov, navštevuje 1. ročník ZŠ. Je zdravá. Taktiež navštevuje anglickú školu, kde je poplatok 35,- eur mesačne. Obidve deti chodia do školského klubu, kde sa hradí poplatok 12,- eur mesačne.
22. Kolízna opatrovníčka v prípade rozvodu doporučila maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky s poukazom na to, že je to ich prianie. Potvrdila, že matka sa o maloleté deti stará vzorne. Deti majú k otcovi vytvorený citový vzťah.
23. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Z. a M. súd rozhodol tak, že tieto za súhlasu otca ako aj kolízneho opatrovníka zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
24. Pokiaľ ide o určovanie vyživovacej povinnosti súd prihliadal na vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby. Výška vyživovacej povinnosti bola určená za súhlasu otca na každé z detí sumou 120,- eur mesačne, vychádzajúc z obsahu jeho písomného vyjadrenia.
25. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
27. V prípade tejto veci navrhovateľka nežiadala styk otca s maloletým dieťaťom upraviť.
28. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).