Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoKR-7-2019.pdf
PDF · 135.04 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoKR/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: 2M media, s. r. o., so sídlom Staničná 8, 949 01 Nitra, IČO: 36 562 033, zastúpený: JUDr. Mária Vančová, advokátka so sídlom Štefánikova trieda 84, 949 01 Nitra, IČO: 50 525 191, proti žalovanému: JUDr. Peter Sopko, so sídlom kancelárie Paulínska 24, 917 02 Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu: Slovak Sport s. r. o. „v konkurze", so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, IČO: 36 358 037, zastúpený: JUDr. Hana Sopko LL.M., advokátka so sídlom Tehelná 9/A, 917 01 Trnava, IČO: 42 359 023, o vylúčenie majetku zo súpisu majetku, o odvolaní žalovaného proti I. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/45/2016
- 264 zo dňa 10. 12. 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/45/2016 - 264 zo dňa 10. 12. 2018 v napadnutej časti I. výroku týkajúceho sa vylúčenia súpisných zložiek majetku zapísaných pod poradovým číslom 40, 41, 60, 61 a 63 zo súpisu všeobecnej podstaty majetku úpadcu zverejneného v Obchodnom vestníku č. 31/2016, K003271 dňa 16. 02. 2016, ako aj v časti III. výroku p o t v r d z u j e.
II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty majetku úpadcu zverejneného v Obchodnom vestníku č. 31/2016, K003271 dňa 16. 02. 2016 súpisné zložky majetku zapísané pod poradovým číslom 19, 20, 21, 22, 23, 27, 28, 32, 34, 35, 36, 38, 39, 40, 41, 43, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 56, 57, 59, 60, 61, 62, 63, 66, 70, v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, spis. zn. 32K/47/2015 (I. výrok). Súd konanie vo zvyšku, vylúčení majetku zo všeobecnej podstaty úpadcu zapísaného pod poradovým číslom 18 a 30 zastavil (II. výrok). Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 67 ods. 1, ods. 2, § 78 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 11. 11. 2016 sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Slovak Sport s. r. o. hnuteľné veci zapísané v súpise všeobecnej podstaty úpadcu pod číslom 19, 20, 21, 22, 23, 27, 28, 30, 32, 34, 35, 36, 38, 39, 40, 41, 43, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 56, 57, 59, 61, 62, 63, 66 a 70, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 31/2016 dňa 16. 02. 2016. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 07. 10. 2016 uložil žalobcovi povinnosť podať proti správcovi JUDr. Petrovi Sopkovi žalobu na vylúčenie majetku zapísaného do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu zverejneného v Obchodnom
vestníku dňa 16. 02. 2016. Hnuteľné veci boli zaradené do súpisu konkurznej podstaty správcom úpadcu so spornou poznámkou. Žalobca sa domáha vylúčenia týchto vecí z dôvodu, že sú vo vlastníctve spoločnosti 2M Media s. r. o. Hnuteľné veci zapísané pod poradovým číslom 29 a 33 žalobca odovzdal správcovi 16. 12. 2015, a preto ich nežiada vylúčiť zo súpisu a ani si k nim neuplatňuje vlastnícke právo. Správca konkurznej podstaty v prenajatých priestoroch úpadcu zdokumentoval určité hnuteľné veci. Žalobca ho upozornil, že v týchto priestoroch má podnájomný vzťah s úpadcom aj žalobca, spoločnosť využíva pri svojej činnosti technické zariadenia pri zabezpečovaní regionálneho televízneho vysielania. V liste zo dňa 30. 11. 2015 žalobca upovedomil žalovaného o žiadosti na vylúčenie hnuteľných vecí uvedených v liste spolu s predložením dokladov preukazujúcich vlastnícke právo žalobcu. Veriteľský výbor rozhodol a nevylúčení veci zo všeobecnej podstaty. Žalobca má naliehavý právny záujem na vylúčení vecí zo súpisu, pretože je ich vlastníkom a pri svojej činnosti ich využíva. Hnuteľné veci boli do súpisu majetku úpadcu zapísané s poznámkou v prospech žalobcu. Žalobca v podanej žalobe odôvodnil nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zapísaných do súpisu majetku úpadcu a priložil listinné dôkazy, ktoré majú jeho vlastnícke právo preukazovať. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dôkazné bremeno preukazujúce existenciu dôvodu na vylúčenie zapísaného majetku zo súpisu znáša žalobca. Všetky hnuteľné veci boli zaradené do súpisu všeobecnej podstaty žalovaným z dôvodu, že sa nachádzali v mieste sídla a prevádzky úpadcu. Žalovaný uznal vlastnícke právo žalobcu k hnuteľným veciam zapísaným pod poradovým číslom 21, 22, 23, 32, 34, 35, 36, 39, 43, 46, 48, 49, 50, 51, 56, 59, 62, 66 a 70. Žalobca súdu dňa 24. 03. 2017 doručil písomné vyjadrenie, v ktorom opätovne uviedol a odôvodnil svoj nárok na vylúčenie hnuteľných vecí zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu a navrhol vylúčiť zo súpisu všeobecnej podstaty majetok zverejnený v Obchodnom vestníku č. 31/2016, K003271 zo dňa 16.02.2016, a to súpisovú zložku majetku zapísanú pod poradovým číslom 18, 19, 20, 21, 22, 23, 27, 28, 32, 34, 35, 36, 38, 39, 40, 41, 43, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 56, 57, 59, 61, 62, 63, 66 a 70. V písomnom podaní zo dňa 27. 04. 2017 žalovaný uviedol, že uznáva právo žalobcu na vylúčenie hnuteľného majetku zapísaného pod poradovým číslom 19, 20, 27, 28, 47, 57. Advokátka žalobcu na pojednávaní uviedla, že hnuteľná vec, ktorá je zapísaná pod súpisnou zložkou majetku číslo 38 a jej zakúpenie bolo preukázané predloženou faktúrou a stanoviskom dodávateľa, ktorý uviedol, že vo faktúre bolo omylom uvedené zlé číslo tovaru. Dodávateľom tovaru bola spoločnosť CENTRON Slovakia s. r. o. a kúpna cena bola zaplatená dňa 27. 03. 2013. K hnuteľnej veci zapísanej pod poradovým číslom 40 uviedla, že ju žalobca zakúpil od spoločnosti VIDCOM Sk s. r. o., o čom bola predložená faktúra a dodací list, faktúra bola uhradená dňa 30. 12. 2014. Hnuteľnú vec zapísanú pod súpisnou zložkou majetku číslo 41 zakúpil žalobca od spoločnosti CENTRON Slovakia s. r. o., o čom bola predložená faktúra. Súpisná zložka majetku číslo 60 nebola omylom v petite žaloby uvedená, túto žalobca zakúpil od spoločnosti VIDCOM Sk s. r. o, bola pripojená faktúra a dodací list. Hnuteľná vec zapísaná pod poradovým číslom 61 bola zakúpená od spoločnosti VIDCOM Sk s. r. o., bola pripojená faktúra ako aj dodací list, faktúra bola uhradená. K hnuteľnej veci zapísanej pod poradovým číslom 63 uviedla, že v priestoroch, kde sa vyhotovovala fotodokumentácia sa nachádzali tri rovnaké kusy zariadení, dva kusy boli odovzdané správcovi a tretí kus pravdepodobne zostal žalobcovi. Kus, ktorý je predmetom žaloby, zakúpil žalobca od spoločnosti CENTRON Slovakia, s. r. o., bol pripojený dodací list a kúpna cena bola zaplatená. Advokátka žalobcu uviedla, že ešte pred otvorením pojednávania zobrali žalobu späť v časti vylúčenia hnuteľnej veci zapísanej v súpise majetku pod poradovým číslom 30. Advokátka žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú v súpisnej zložke majetku pod číslami 38, 40, 41, 60, 61, 63, vo zvyšku nárok žalobcu uznali. K položke číslo 38 uviedla, že vyjadrenie spoločnosti CENTRON Slovakia, s. r. o. nepovažuje za hodnoverné, nakoľko vo faktúre došlo až k dvom chybám. K položke číslo 40 uviedla, že predložili faktúru č. 13500308, ktorú spoločnosť CENTRON Slovakia, s. r. o. vystavila na úpadcu, uvedená vec bola zistená pri ohliadke sídla úpadcu, poprela, že by bola odovzdaná spoločnosti NOMA Interiér s. r. o. K položke číslo 41 uviedla, že ide o obdobnú situáciu ako pri položke 40 a 60. Pri položke číslo 61 rozporovala modelové označenie veci a vec, ktorú si uplatňuje žalobca nie je totožná s tou, ktorá bola zapísaná do súpisu majetku. K položke číslo 63 uviedla, že sa stotožňuje s tým, čo uviedla advokátka žalobcu, teda, že iba dve zariadenia boli zapísané do súpisu, tretie zariadenie nie je v konkurznej podstate, správca toto tretie zariadenie nemá a ani ho nezaradil do podstaty. K dvom zariadeniam, ktoré zapísal do súpisu sa vzťahuje faktúra spoločnosti CENTRON Slovakia, s. r. o. č. 1350038, ktorá bola vystavená úpadcovi. Na pojednávaní dňa 10. 12. 2018 zobrala advokátka žalobcu čiastočne žalobu späť, a to v časti vylúčenia hnuteľnej veci zapísanej pod poradovým číslom 18 zo súpisu. Advokátka žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 32R/2/2015
- 1465 zo dňa 18. 06. 2015, právoplatným a vykonateľným dňa 26. 06. 2015, bolo zastavené reštrukturalizačné konanie na dlžníka Slovak Sport s. r. o., bolo začaté konkurzné konanie na dlžníka a bol vyhlásený konkurzu na dlžníka. Za správcu bol ustanovený JUDr. Ladislav Barát. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 32K/47/2015 - 238 zo dňa 22. 10. 2015, právoplatným a vykonateľným dňom 31. 10. 2015, bol odvolaný správca JUDr. Ladislav Barát a bol ustanovený nový správca JUDr. Peter Sopko, žalovaný. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 32K/47/2015 - 539 zo dňa 07. 10. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 10. 2016, súd uložil žalobcovi povinnosť, aby podal proti správcovi JUDr. Petrovi Sopkovi žalobu na vylúčenie majetku zapísaného do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu zverejneného v Obchodnom vestníku OV 31/2016 dňa 16. 02. 2016, poradové čísla súpisu 18, 19, 21, 22, 23, 27, 28, 29, 30, 32, 33, 34, 35, 36, 38, 39, 40, 41, 43, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 56, 57, 59, 60, 61, 62, 63, 66, 70, v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobca doručil súdu vylučovaciu žalobu dňa 11. 11. 2016. V priebehu konania žalovaný uznal vlastnícke právo žalobcu k hnuteľným veciam zapísaným v súpise všeobecnej podstaty úpadcu pod poradovými číslami: 19, 21, 22, 23, 27, 28, 32, 34, 35, 36, 39, 43, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 56, 57, 59, 62, 66, 70, avšak tieto zo súpisu nevylúčil, teda zostali predmetom konania, pričom ich vlastníctvo nebolo sporné a súd v tejto časti žaloby rozhodol na návrh žalobcu podľa § 282 CSP rozsudkom pre uznanie nároku žalobcu. Podľa § 285 CSP obsahuje odôvodnenie rozsudku pre uznanie len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie. Pred začatím pojednávania zobral žalobca žalobu späť v časti vylúčenia hnuteľnej veci zapísanej v súpise všeobecnej podstaty úpadcu pod poradovým číslom 30 a po začatí pojednávania v časti vylúčenia hnuteľnej veci zapísanej v súpise všeobecnej podstaty úpadcu pod poradovým číslom 18, žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. Súd preto konanie zastavil v časti vylúčenia hnuteľných vecí zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu podľa § 145 ods. 2, 3 CSP. Sporným v konaní zostalo vlastnícke právo žalobcu k hnuteľným veciam zapísaným správcom v súpise všeobecnej podstaty úpadcu pod poradovým číslom 38, 40, 41, 60, 61, 63. V tejto časti zisteného skutkového stavu považoval súd za potrebné uviesť, že žalobca a úpadca sú obchodné spoločnosti personálne prepojené s podobným predmetom činnosti, a že žalobca vykonával svoju podnikateľskú činnosť v priestoroch patriacich úpadcovi, teda v priestoroch úpadcu sa mohli nachádzať aj hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu. Vlastníctvo sporných hnuteľných vecí preukazoval žalobca faktúrami, ktoré mu boli vystavené za kúpu hnuteľných vecí predávajúcimi, dodacími listami a dokladom o úhrade kúpnej ceny. K položke č. 38 predložil faktúru vystavenú predávajúcim CENTRON Slovakia s. r. o. č. 12500523, v ktorej je uvedené označenie tovaru F. XXVXXVI J. T. S. spolu s dokladom o úhrade ceny dňa 27. 03. 2013. Spoločnosť CENTRON Slovakia s. r. o. dňa 08. 02. 2017 na žiadosť žalobcu vystavila potvrdenie o tom, že vo faktúre č. 12500523 bolo nesprávne uvedené označenie F. XXVXXVI, správne malo byť F. XXVXXi. Nadobudnutie veci zapísanej pod položkou č. 40 preukazoval žalobca faktúrou č. 201310101 vystavenou spoločnosťou VIDCOM SK s. r. o. a úhradou ceny dňa 30. 12. 2014. Žalovaný preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva úpadcu k tejto veci faktúrou č. 13500308 vystavenou spoločnosťou CENTRON Slovakia s. r. o. Nadobudnutie veci zapísanej pod položkou č. 41 preukazoval žalobca faktúrou č. 12500257 vystavenou spoločnosťou CENTRON Slovakia s. r. o. a úhradou ceny dňa 15. 02. 2013. Žalovaný preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva úpadcu k tejto veci faktúrou č. 13500308 vystavenou spoločnosťou CENTRON Slovakia s. r. o. Nadobudnutie veci zapísanej pod položkou č. 60 preukazoval žalobca faktúrou č. 201310101 vystavenou spoločnosťou VIDCOM SK s. r. o. a úhradou ceny dňa 30. 12. 2014. Žalovaný preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva úpadcu k tejto veci faktúrou č. 13500308 vystavenou spoločnosťou CENTRON Slovakia s. r. o. Nadobudnutie veci zapísanej pod položkou č. 61 preukazoval žalobca faktúrou č. 201310012 vystavenou spoločnosťou VIDCOM SK s. r. o. a úhradou ceny dňa 30. 12. 2014. Typové označenie tovaru uviedol predávajúci B. NS XXX, faktúru opravil dňa 20. 02. 2017, uviedol, že správne označenie tovaru malo byť B. NS XXXX. Nadobudnutie veci zapísanej pod položkou č. 63 preukazoval žalobca faktúrou č. 12500526 vystavenou spoločnosťou CENTRON Slovakia s. r. o. a úhradou ceny dňa 27. 03. 2013. Žalovaný preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva úpadcu k tejto veci faktúrou č. 13500308 vystavenou spoločnosťou CENTRON Slovakia s. r. o. Hnuteľné veci boli vo faktúrach označené názvom a typom bez uvedenia výrobného čísla. V konaní bolo preukázané, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný na podanie vylučovacej žaloby proti správcovi konkurznej podstaty, ktorý je v konaní pasívne vecne legitimovaný a taktiež bolo v konaní preukázané, že žaloba bola podaná včas. Nakoľko boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky
pre podanie vylučovacej žaloby, súd sa zaoberal meritom sporu, teda posúdením vlastníckeho práva žalobcu k sporným hnuteľným veciam. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty nezapísal hnuteľné veci do súpisu majetku úpadcu pod poradovým č. 38, 40, 41, 60, 61, 63 dôvodne, pretože nepreukázal, že úpadca nadobudol k hnuteľným veciam pred vyhlásením konkurzu akýmkoľvek zákonným spôsobom vlastnícke právo. Naopak, žalobca vylučovacou žalobou, ako aj predloženými dôkazmi preukázal, že je vlastníkom sporných hnuteľných vecí, ktoré nadobudol do svojho vlastníctva kúpnymi zmluvami a zaplatením kúpnej ceny za zakúpený tovar. V súdnom konaní nestačí spochybňovať pravdivosť tvrdení protistrany ani ňou vykonané dôkazy, ale je potrebné preukázať ich nepravdivosť, respektíve ich vyvrátiť. Súd nevylúčil, že rovnaké hnuteľné veci nadobudol do vlastníctva kúpnymi zmluvami i úpadca, avšak hnuteľné veci neboli špecifikované jednoznačným spôsobom, napríklad výrobnými číslami, a teda predloženie faktúry žalovaným súdu nepostačovali na prijatie záveru, že vlastníctvo žalobcu k týmto veciam je vylúčené. Žalovaný v konaní nepreukázal, že zápis hnuteľnej veci do súpisu majetku úpadcu bol dôvodný, naopak, žalobca preukázal svoje vlastnícke právo, a preto súd podanej žalobe v celom spornom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
4. Proti vydanému rozsudku v časti I. a III. výroku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutých častiach zmenil tak, že v rozsahu majetku zapísaného v súpise všeobecnej podstaty majetku úpadcu zverejneného v Obchodnom vestníku č. 31/2016, K003271 dňa 16. 02. 2016 pod poradovými číslami 40, 41, 60, 61 a 63 žalobu zamietne a náhradu trov konania stranám neprizná. Poukázal na to, že v konaní o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty znáša dôkazné bremeno žalobca ako osoba, ktorá tvrdí, že existujú dôvody, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú a za týmto účelom je žalobca povinný predložiť dôkazy a uviesť dôvody vylučujúce zapísanie veci do súpisu. Správca v konaní nie je povinný preukazovať, že úpadca je vlastníkom hnuteľných vecí zapísaných v súpise všeobecnej podstaty; naopak, žalobca je osobou, ktorá musí preukázať dôvody pre vylúčenie vecí zo súpisu, najmä preukázať svoje vlastnícke právo k nim. Čo sa týka položky č. 40, súd prvej inštancie z hľadiska vykonaných dôkazov v odôvodnení rozsudku uviedol len to, že žalobca predložil faktúru č. 201310101 vystavenú spoločnosťou VIDCOM SK s. r. o. a žalovaný predložil faktúru č. 13500308 vystavenú spoločnosťou CENTRON Slovakia, s. r. o. To znamená, že na rovnaké označenie hnuteľnej veci existujú dve rôzne faktúry dvoch rôznych spoločností, tak v prospech žalobcu, ako aj úpadcu. Za tejto dôkaznej situácie jednoznačne nemožno vyvodiť, že by správca hnuteľnú vec do súpisu zapísal nedôvodne. Taktiež z tejto dôkaznej situácie nemožno vyvodiť, že práve hnuteľná vec, ktorá bola pod č. 40 zapísaná do súpisu všeobecnej podstaty, by bola práve vecou nadobudnutou žalobcom, a nie žalovaným. Ak za tejto situácie súd prvej inštancie dospel ku skutkovému a právnemu zisteniu, že žalobcovi svedčí právo na vylúčenie veci zapísanej pod č. 40 zo súpisu všeobecnej podstaty a súčasne dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, rozhodol nesprávne. Taktiež súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, ak svoje rozhodnutie oprel o skutočnosť, že v jednotlivých faktúrach popri názve a type hnuteľné veci nemali uvedené výrobné číslo, pričom nezdôvodnil, prečo by mal tento nedostatok vo faktúrach byť na ťarchu žalovaného a nie na ťarchu žalobcu ako osoby znášajúcej dôkazné bremeno. Čo sa týka položky č. 41, súd prvej inštancie z hľadiska vykonaných dôkazov v odôvodnení rozsudku uviedol len to, že žalobca predložil faktúru č. 12500257 vystavenú spoločnosťou CENTRON Slovakia, s. r. o. a žalovaný predložil faktúru č. 13500308 vystavenú spoločnosťou CENTRON Slovakia, s. r. o. To znamená, že na rovnaké označenie hnuteľnej veci existujú dve rôzne faktúry dvoch rôznych spoločností, tak v prospech žalobcu, ako aj úpadcu. Za tejto dôkaznej situácie jednoznačne nemožno vyvodiť, že by správca hnuteľnú vec do súpisu zapísal nedôvodne. Taktiež z tejto dôkaznej situácie nemožno vyvodiť, že práve hnuteľná vec, ktorá bola pod č. 41 zapísaná do súpisu všeobecnej podstaty, by bola práve vecou nadobudnutou žalobcom, a nie žalovaným. Ak za tejto situácie súd prvej inštancie dospel ku skutkovému a právnemu zisteniu, že žalobcovi svedčí právo na vylúčenie veci zapísanej pod č. 41 zo súpisu všeobecnej podstaty a súčasne dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, rozhodol nesprávne. Taktiež súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, ak svoje rozhodnutie oprel o skutočnosť, že v jednotlivých faktúrach popri názve a type hnuteľné veci nemali uvedené výrobné číslo, pričom
nezdôvodnil, prečo by mal tento nedostatok vo faktúrach byť na ťarchu žalovaného a nie na ťarchu žalobcu ako osoby znášajúcej dôkazné bremeno. Čo sa týka položky č. 60, súd prvej inštancie z hľadiska vykonaných dôkazov v odôvodnení rozsudku uviedol len to, že žalobca predložil faktúru č. 201310101 vystavenú spoločnosťou VIDCOM SK, s. r. o. a žalovaný predložil faktúru č. 13500308 vystavenú spoločnosťou CENTRON Slovakia, s. r. o. To znamená, že na rovnaké označenie hnuteľnej veci existujú dve rôzne faktúry dvoch rôznych spoločností, tak v prospech žalobcu, ako aj úpadcu. Za tejto dôkaznej situácie jednoznačne nemožno vyvodiť, že by správca hnuteľnú vec do súpisu zapísal nedôvodne. Taktiež z tejto dôkaznej situácie nemožno vyvodiť, že práve hnuteľná vec, ktorá bola pod č. 60 zapísaná do súpisu všeobecnej podstaty, by bola práve vecou nadobudnutou žalobcom, a nie žalovaným. Ak za tejto situácie súd prvej inštancie dospel ku skutkovému a právnemu zisteniu, že žalobcovi svedčí právo na vylúčenie veci zapísanej pod č. 60 zo súpisu všeobecnej podstaty a súčasne dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, rozhodol nesprávne. Taktiež súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, ak svoje rozhodnutie oprel o skutočnosť, že v jednotlivých faktúrach popri názve a type hnuteľné veci nemali uvedené výrobné číslo, pričom nezdôvodnil, prečo by mal tento nedostatok vo faktúrach byť na ťarchu žalovaného a nie na ťarchu žalobcu ako osoby znášajúcej dôkazné bremeno. Čo sa týka položky č. 61, súd prvej inštancie z hľadiska vykonaných dôkazov v odôvodnení rozsudku uviedol len to, že žalobca predložil faktúru č. 201310012 vystavenú spoločnosťou VIDCOM SK s. r. o., v súvislosti s ktorou súd zistil, že spoločnosť VIDCOM SK s. r. o. faktúru opravila dňa 20. 02. 2017 tak, že správne označenie tovaru malo byť B. NS XXXX (a nie B. B Podľa fotografie, ktorú žalovaný pripojil k vyjadreniu k žalobe, presné modelové označenie veci je B. B U. J. B Podľa dodacieho listu ide o označenie D. XXXXX. To znamená, že aj v prípade, ak by podľa dodacieho listu žalobcu išlo o typ B nejde o model B Súd sa s fotografiou predloženou k vyjadreniu k žalobe v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal a právo vylučujúce zapísanie veci do súpisu žalobcovi bez ďalšieho priznal. Čo sa týka položky č. 63, súd prvej inštancie z hľadiska vykonaných dôkazov v odôvodnení rozsudku uviedol len to, že žalobca predložil faktúru č. 12500526 vystavenú spoločnosťou CENTRON Slovakia, s. r. o. a žalovaný predložil faktúru č. 13500308 vystavenú spoločnosťou CENTRON Slovakia, s. r. o. To znamená, že na rovnaké označenie hnuteľnej veci existujú dve rôzne faktúry dvoch rôznych spoločností, tak v prospech žalobcu, ako aj úpadcu. Za tejto dôkaznej situácie jednoznačne nemožno vyvodiť, že by správca hnuteľnú vec do súpisu zapísal nedôvodne. Taktiež z tejto dôkaznej situácie nemožno vyvodiť, že práve hnuteľná vec, ktorá bola pod č. 63 zapísaná do súpisu všeobecnej podstaty, by bola práve vecou nadobudnutou žalobcom, a nie žalovaným. Ak za tejto situácie súd prvej inštancie dospel ku skutkovému a právnemu zisteniu, že žalobcovi svedčí právo na vylúčenie veci zapísanej pod č. 63 zo súpisu všeobecnej podstaty a súčasne dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, rozhodol nesprávne. Taktiež súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, ak svoje rozhodnutie oprel o skutočnosť, že v jednotlivých faktúrach popri názve a type hnuteľné veci nemali uvedené výrobné číslo, pričom nezdôvodnil, prečo by mal tento nedostatok vo faktúrach byť na ťarchu žalovaného a nie na ťarchu žalobcu ako osoby znášajúcej dôkazné bremeno. Vo vzťahu ku všetkým vyššie uvedeným hnuteľným veciam súd prvej inštancie v bode 24 odôvodnenia rozsudku konštatoval, že „na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty nezapísal hnuteľné veci do súpisu dôvodne, pretože nepreukázal, že nadobudol k hnuteľným veciam pred vyhlásením konkurzu akýmkoľvek zákonným spôsobom vlastnícke právo.“ Žalovaný však v konaní nielenže nebol povinný preukazovať vlastnícke právo úpadcu k hnuteľným veciam zapísaným do súpisu (táto povinnosť zaťažovala žalobcu), ale naopak, vlastnícke právo úpadcu doložil aj relevantnými faktúrami. Žalovaný vníma ako neobhájiteľný záver súdu prvej inštancie o tom, že kým ako správca vlastnícke právo úpadcu údajne nepreukázal, na základe (v podstate obdobných dôkazov predkladaných žalobcom), súd prvej inštancie ustálil, že „naopak žalobca vylučovacou žalobou ako aj predloženými dôkazmi preukázal, že je vlastníkom sporných hnuteľných vecí.“ Súd prvej inštancie tiež dodal, že nevylučuje, že rovnaké hnuteľné veci nadobudol do vlastníctva kúpnymi zmluvami i úpadca, avšak hnuteľné veci neboli špecifikované jednoznačným spôsobom, napríklad výrobnými číslami, a teda predloženie faktúry žalovaným súdu nepostačovalo na prijatie záveru, že vlastníctvo žalobcu k týmto veciam je vylúčené. Podľa názoru žalovaného je aj z tejto časti odôvodnenia zrejmé, že súd prvej inštancie rovnakým typom dôkazov pripisuje dvojaký meter. Na jednej strane, na základe faktúr predložených žalovaným súd pripúšťa, že rovnaké veci nadobudol do vlastníctva i úpadca, pričom z dôvodu, že hnuteľné veci neboli špecifikované jednoznačným spôsobom (výrobným číslom), nemá postačovať na prijatie záveru, že vlastnícke právo žalobcu k hnuteľným veciam je vylúčené; na strane druhej na základe faktúr predložených žalobcom (v ktorých taktiež neboli uvedené
výrobné čísla), už súd ustálil, že žalobca je vlastníkom hnuteľných vecí. Takéto hodnotenie dôkazov vníma ako neprípustné a ústavne neudržateľné. Za nesprávne považuje žalovaný aj úvahy súdu prvej inštancie, že dôkazy predkladané žalovaným by mali byť dostatočné pre prijatie záveru, že vlastnícke právo žalobcu k hnuteľným veciam je vylúčené, pričom podľa vyjadrenia súdu dôkazy predložené žalovaným na tento záver nepostačovali. Súd prvej inštancie opätovne nesprávne posúdil, ktorú stranu v konaní zaťažuje dôkazné bremeno. Úlohou správcu (žalovaného) nie je preukazovať, že vlastnícke právo žalobcu k hnuteľným veciam je vylúčené, ale je úlohou žalobcu preukazovať, že zapísanie majetku do súpisu nebolo dôvodné, najmä preto, že vlastníkom hnuteľných vecí je žalobca. Ak však obe strany predložili faktúru na rovnakého výrobcu a rovnaký model, pričom v žiadnej z týchto faktúr nie je uvedené výrobné číslo, niet legitímneho dôvodu, aby takúto skutkovú situáciu súd vyhodnocoval práve v prospech žalobcu, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že výrobné číslo nebolo uvedené ani v súpise všeobecnej podstaty, keďže výrobné číslo nebolo uvedené ani na žiadnej faktúre. Inak povedané, ak by aj v súpise všeobecnej podstaty výrobné číslo uvedené bolo, nebolo by ho možné „spárovať“ so žiadnou z faktúr.
5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné, neopodstatnené a nestotožňuje sa s jeho tvrdeniami. Poukázal na to, že v konaní uniesol dôkazné bremeno a na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu dôkazy ku každej súpisnej zložke majetku, ktoré jej zapísanie do súpisu vylučujú. Žalobca vykonával svoju podnikateľskú činnosť v rovnakých priestoroch ako úpadca. V priebehu konania žalobca preukázal dôvody na vylúčenie majetku označeného v súpise pod č. 19, 20, 21 22, 23, 27, 28, 32, 34, 35, 36, 38, 39, 40, 41, 43, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 56, 57, 59, 60, 61, 62, 63, 66, 70 a dostatočne preukázal existenciu svojho vlastníckeho práva ku všetkým týmto súpisovým zložkám majetku. Tento majetok bol pred začatím a aj počas konkurzného konania preukázateľne vo vlastníctve žalobcu, úpadca k nemu nikdy nenadobudol žiadne právo a do súpisu majetku bol zaradený neoprávnene. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06. 12. 2016 uznal nárok žalobcu k súpisovým zložkám majetku č. 21, 22, 23, 32, 34, 35, 36, 39, 43, 46, 48, 49, 50, 51, 56, 59, 62, 66, 70 a vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27. 04. 2017 uznal právo vylučujúce zapísanie vecí do súpisu majetku k položkám č. 19, 20, 27, 28, 47 a 57. Zároveň na pojednávaní konanom dňa 19. 03. 2018 ústne do zápisnice vyššie uvedené nároky žalobcu opakovane uznal. V tomto rozsahu bolo teda vlastníctvo žalobcu uznané samotným žalovaným. K súpisovej zložke majetku pod č. 40, 41, 60, 61 a 63 žalobca predložil ako dôkaz faktúry a dodacie listy k predmetným hnuteľným veciam vystavené dodávateľmi žalobcu. Tieto boli riadne zaúčtované v účtovníctve žalobcu a taktiež boli súdu preukázané ich úhrady dodávateľom. K položke č. 40 žalobca preukázal svoje vlastnícke právo faktúrou č. 201310101 vystavenej spoločnosťou VIDCOM SK s. r. o., ktorá bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu, dodacím listom a súdu bola zároveň preukázaná úhrada tejto faktúry dodávateľovi dňa 30. 12. 2014. Faktúra predložená žalovaným č. 13500308 vystavená spoločnosťou CENTRON Slovakia, s. r. o., ktorou rozporoval vlastnícke právo žalobcu, sa netýka veci, ku ktorej si žalobca uplatňuje svoje právo. Predmetná hnuteľná vec uvedená v tejto faktúre bola predaná úpadcom, teda žalovaným spoločnosti Noma Interier, s. r. o. a v súčasnosti na základe žaloby podanej správcom konkurznej podstaty prebieha súdny spor o odporovanie právnym úkonom voči spoločnosti Noma Interier, s. r. o. Daný spor sa vedie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23Cbi/11/2016. Žalovaný k tejto hnuteľnej veci v obidvoch sporoch predložil na preukázanie svojich tvrdení o nadobudnutí predmetného majetku úpadcom faktúru č. 13500308 vystavenú spoločnosťou CENTRON Slovakia, s. r. o. Zároveň v konaní o odporovanie právnym úkonom predložil súdu faktúru, ktorú úpadca vyfakturoval spoločnosti Noma Interier s. r. o. na základe predaja tohto majetku odporcovi (žalovanému). Z uvedeného jasne vyplýva, že hnuteľná vec evidovaná ako súpisová zložka majetku č. 40 je preukázateľne vo vlastníctve žalobcu a zo strany žalovaného ide o zavádzanie súdu predkladaním vystavenej faktúry č. 13500308 ako dôkazu na preukázanie svojich tvrdení, nakoľko tá istá faktúra bola ako dôkaz použitá vo vyššie uvedenom konaní o odporovanie právnym úkonom iniciovanej žalovaným ako úpadcom. K položke č. 41 žalobca preukázal svoje vlastnícke právo faktúrou č. 12500257 vystavenej spoločnosťou CENTRON Slovakia, s. r. o., ktorá bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu, dodacím listom a súdu bola zároveň preukázaná úhrada tejto faktúry dodávateľovi dňa 15. 02. 2013. Faktúra predložená žalovaným č. 13500308 vystavená spoločnosťou CENTRON Slovakia, s. r. o., ktorou rozporoval vlastnícke právo žalobcu, sa netýka veci, ku ktorej si žalobca uplatňuje právo. Predmetná hnuteľná
vec uvedená v tejto faktúre bola predaná úpadcom, teda žalovaným spoločnosti Noma Interier, s. r. o. a v súčasnosti na základe žaloby podanej správcom konkurznej podstaty aj prebieha súdny spor o odporovanie právnym úkonom voči spoločnosti Noma Interier, s. r. o. Daný spor sa vedie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23Cbi/11/2016. Žalovaný k predmetnej hnuteľnej veci v obidvoch sporoch predložil na preukázanie svojich tvrdení o nadobudnutí predmetného majetku úpadcom faktúru č. 13500308 vystavenú spoločnosťou CENTRON Slovakia, s. r. o. Zároveň v konaní o odporovanie právnym úkonom predložil súdu faktúru, ktorú úpadca vyfakturoval spoločnosti Noma Interier s. r. o. na základe predaja tohto majetku odporcovi (žalovanému). Z uvedeného jasne vyplýva, že hnuteľná vec evidovaná ako súpisová zložka majetku č. 41 je preukázateľne vo vlastníctve žalobcu a zo strany žalovaného ide o zavádzanie súdu predkladaním vystavenej faktúry č. 13500308 ako dôkazu na preukázanie svojich tvrdení, nakoľko tá istá faktúra bola ako dôkaz použitá vo vyššie uvedenom konaní o odporovanie právnym úkonom iniciovanej žalovaným ako úpadcom. K položke č. 60 žalobca preukázal svoje vlastnícke právo faktúrou č. 201310101 vystavenej spoločnosťou VIDCOM SK, s. r. o., ktorá bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu, dodacím listom a súdu bola zároveň preukázaná úhrada tejto faktúry dodávateľovi dňa 30. 12. 2014. Faktúra predložená žalovaným č. 13500308 vystavená spoločnosťou CENTRON Slovakia, s. r. o., ktorou rozporoval vlastnícke právo žalobcu, sa netýka veci, ku ktorej si žalobca uplatňuje právo. Predmetná hnuteľná vec uvedená vo faktúre bola predaná úpadcom, teda žalovaným do spoločnosti Noma Interier, s. r. o. a v súčasnosti na základe žaloby podanej správcom konkurznej podstaty aj prebieha súdny spor o odporovanie právnym úkonom voči spoločnosti Noma Interier, s. r. o. Daný spor sa vedie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23Cbi/11/2016. Žalovaný k predmetnej hnuteľnej veci v obidvoch sporoch predložil na preukázanie svojich tvrdení o nadobudnutí predmetného majetku úpadcom faktúru č. 13500308 vystavenú spoločnosťou CENTRON Slovakia, s. r. o. Zároveň v konaní o odporovanie právnym úkonom predložil faktúru, ktorú úpadca vyfakturoval spoločnosti Noma Interier s. r. o. na základe predaja tohto majetku odporcovi (žalovanému). Z uvedeného jasne vyplýva, že hnuteľná vec evidovaná ako súpisová zložka majetku č. 60 je preukázateľne vo vlastníctve žalobcu a zo strany žalovaného ide o zavádzajúce predkladanie vystavenej faktúry č. 13500308 ako dôkazu na preukázanie svojich tvrdení, nakoľko tá istá faktúra bola ako dôkaz použitá vo vyššie uvedenom konaní o odporovanie právnym úkonom iniciovanej žalovaným ako úpadcom. K položke č. 61 žalobca preukázal svoje vlastnícke právo faktúrou č. 201310012 vystavenej spoločnosťou VIDCOM SK, s. r. o., ktorá bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu, dodacím listom a súdu bola zároveň preukázaná úhrada tejto faktúry dodávateľovi dňa 30. 12. 2014. Žalobca zároveň súdu predložil písomné stanovisko spoločnosti VIDCOM SK, s. r. o., v ktorom sa uvádza, že na predmetnej faktúre je nesprávne uvedené označenie typu fakturovaného zariadenia B. B., správne označenie má byť B. NS XXXX. Spoločnosť, ktorá žalobcovi danú vec predala, uviedla na faktúre administratívnou chybou zlé označenie spočívajúce v chýbajúcej nule. Faktúra predložená žalovaným č. 13500308 vystavená spoločnosťou CENTRON Slovakia, s. r. o., ktorou rozporoval vlastnícke právo žalobcu, sa netýka veci, ku ktorej si žalobca uplatňuje právo. V prípade označenia B., ako uvádza žalovaný vo svojom odvolaní, nejde o žiadne sériové číslo modelu, ale ide všeobecne o druh satelitnej modulácie, ktorú zariadenie podporuje. Správne ide o model B. NS XXXX so sériovým číslom D. XXXXX, ktoré je uvedené aj na dodacom liste žalobcu. Túto spornú položku má žalobca momentálne vo svojej dispozícií a v prílohe priložil fotografiu modelového označenia tak, ako je uvedené aj v dodacom liste. K položke č. 63 žalobca preukázal svoje vlastnícke právo faktúrou č. 12500526 vystavenej spoločnosťou CENTRON Slovakia, s. r. o., ktorá bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu, dodacím listom a súdu bola zároveň preukázaná úhrada tejto faktúry dodávateľovi dňa 27. 03. 2013. Faktúra predložená žalovaným č. 13500308 vystavená spoločnosťou CENTRON Slovakia, s. r. o., ktorou rozporoval vlastnícke právo žalobcu, sa netýka veci, ku ktorej si žalobca uplatňuje právo. Žalobca svoje vlastnícke právo dostatočne preukázal faktúrou, dodacím listom k predmetnej hnuteľnej veci vystavenej dodávateľom na žalobcu, ktoré boli riadne zaúčtované v účtovníctve žalobcu a taktiež súdu preukázal úhradu dodávateľom. Žalobca uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie dôvodov vylučujúcich zapísanie majetku do súpisu. Tento nemal byť zaradený do súpisu majetku, nakoľko žalobcovi svedčí výlučné vlastnícke právo, ktoré vylučuje zaradenie majetku do súpisu konkurznej podstaty. Tento dôvod na vylúčene existoval aj v čase uplatňovania nároku. Žalovaný v texte svojho odvolania iba zopakoval svoje tvrdenia pred súdom prvej inštancie. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 11. 11. 2016 domáhal vylúčenia hnuteľných vecí zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Slovak Sport s. r. o., so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, IČO: 36 358 037. Hnuteľné veci sú zapísané v súpise všeobecnej podstaty úpadcu pod číslom 19, 20, 21, 22, 23, 27, 28, 30, 32, 34, 35, 36, 38, 39, 40, 41, 43, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 56, 57, 59, 61, 62, 63, 66 a 70, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 31/2016 dňa 16. 02. 2016. Žalobca podal žalobu na základe povinnosti uloženej mu uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 07. 10. 2016 proti správcovi úpadcu JUDr. Petrovi Sopkovi, LL.M. Žalobca sa titulom vlastníckeho práva domáha vylúčenia hnuteľných vecí, ktoré boli zaradené do súpisu konkurznej podstaty správcom úpadcu. Pred podaním žaloby žalobca odovzdal správcovi hnuteľné veci zapísané pod poradovým číslom 29 a 33, ktoré preto nežiadal vylúčiť zo súpisu. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vydal vo veci rozsudok č. k. 23Cbi/45/2016 - 264 zo dňa 10. 12. 2018, ktorým v prvom výroku vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty majetku úpadcu zverejneného dňa 16. 02. 2016 v Obchodnom vestníku č. 31/2016, K003271 súpisné zložky majetku zapísané pod poradovým číslom 19, 20, 21, 22, 23, 27, 28, 32, 34, 35, 36, 38, 39, 40, 41, 43, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 56, 57, 59, 60, 61, 62, 63, 66, 70, v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 32K/47/2015 na Okresnom súde Nitra. Druhým výrokom rozsudku (odvolaním nenapadnutým) súd konanie vo zvyšku zastavil. Zastavenie konania sa týkalo vylúčenia majetku zapísaného pod poradovým číslom 18 a 30 zo všeobecnej podstaty úpadcu. Žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie uznal právo žalobcu na vylúčenie väčšiny súpisných zložiek majetku zapísaných do súpisu všeobecnej podstaty majetku úpadcu, pričom spornými medzi stranami zostali iba súpisné zložky č. 38, 40, 41, 60, 61 a 63, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol vydaným rozsudkom v prospech žalobcu. Z uvedených sporných zložiek žalovaný odvolaním nenapadol časť rozsudku týkajúcu sa zložky č. 38. Odvolaciemu prieskumu tak podliehal iba rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa súpisných zložiek zapísaných pod poradovým č. 40, 41, 60, 61 a 63 a súvisiaci výrok o trovách konania.
10. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal najmä nesprávne hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie spočívajúce v posúdení rovnakých dôkazov na oboch stranách sporu „dvojakým metrom“ v neprospech žalovaného, ako aj nesprávne posúdenie toho, ktorú stranu v konaní zaťažuje dôkazné bremeno. Vo vzťahu k predmetu konania a odôvodneniu rozsudku žalovaný uviedol, že nie on má dokazovať vlastnícke právo úpadcu k uvedeným sporným veciam, ale práve žalobca je ten, kto má dokázať dôvod na vylúčenie vecí zo súpisu a predovšetkým preukázať vlastnícke právo k nim. Vo vzťahu k súpisným zložkám č. 40, 41, 60 a 63 žalovaný spochybňuje vlastnícke právo žalobcu tým, že na rovnaké označenie hnuteľnej veci existujú dve rôzne faktúry dvoch rôznych spoločností, a to tak v prospech žalobcu, ako aj úpadcu. Vo vzťahu k súpisnej zložke č. 61 žalovaný namieta nesprávne označenie veci, ktoré napriek dodatočne opravenej faktúre nezodpovedá jej označeniu v dodacom liste.
11. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že dôkazné bremeno z pohľadu konania znáša žalobca a že nie je povinnosťou žalovaného dokazovať vlastnícke právo úpadcu k veciam, ktorých vylúčenia zo súpisu sa žalobca domáha. Konanie v predmetnej veci nie je konaním o určenie vlastníckeho práva niektorej zo strán sporu, pričom z pohľadu žalobcu je pre úspech vylučovacej (excindačnej) žaloby nevyhnutné preukázať nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam uvedených v súpise. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nie celkom zrozumiteľné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho 24. bode, ktorého prvá veta by bez ďalšieho mohla na prvý pohľad vyvolať dojem, že dôkazné bremeno v konaní videl súd na strane žalovaného a nie žalobcu. V kontexte celého tohto bodu je však zrejmé, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov akcentoval unesenie
dôkazného bremena na strane žalobcu, nie žalovaného a odvodil ho od žalobcom predložených dôkazov, ktoré odôvodňovali jeho záver o nadobudnutí sporných vecí do výlučného vlastníctva žalobcu.
12. Žalovaný namietal aj spôsob hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie tvrdiac, že žalobca preukazoval vlastnícke právo k sporným veciam rovnakými dôkazmi, akými vlastnícke právo úpadcu k týmto veciam preukazoval žalovaný. Odvolací súd na rozdiel od žalovaného nepovažoval dôkaznú situáciu v predmetnej veci z pohľadu strán sporu za porovnateľnú. Žalobca totiž nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným hnuteľným veciam preukázal nielen doložením jednotlivých faktúr, ale aj dodacích listov k hnuteľným veciam vystavených dodávateľmi žalobcu a tiež úhradami kúpnej ceny v prospech týchto dodávateľov. Žalovaný na popretie tvrdení žalobcu doložil len faktúru č. 13500308 vystavenú spoločnosťou CENTRON Slovakia s. r. o., ktorou sa vo vzťahu k hnuteľným veciam (súpisné zložky č. 40, 41, 60 a 63) pokúšal preukázať vlastné skutkové tvrdenia ohľadom vlastníctva úpadcu. Z predmetnej faktúry však nepochybne vyplýva, že sa netýka vecí, ktorých vylúčenia zo súpisu sa žalobca domáha, ale iných vecí, ktorých číselné označenie dávky a identifikátor S/N (súpisné zložky 41, 63) a ani kúpna cena (súpisné zložky 40, 41, 60, 63) nekorešpondujú s tými, ktoré sú uvedené na faktúrach a dodacích listoch k uvedeným súpisným zložkám predložených žalobcom. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že na rovnaký typ dôkazov mal prvoinštančný súd „dvojaký meter“. Súd prvej inštancie vyhodnotil produkované dôkazy na oboch stranách jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom je nesporné, že dôkazy predložené žalovaným neboli spôsobilé preukázať jeho vlastné skutkové tvrdenia, ktorými v rámci svojej procesnej obrany popieral žalobcom preukazované nadobudnutie vlastníctva k týmto veciam.
13. Vo vzťahu k súpisnej zložke č. 61 žalovaný namietal, že presné modelové označenie veci je B. NS XXXX U. J. B pričom žalobca predložil dodací list, z ktorého vyplýva dodanie iného zariadenia než je to, ktorého vylúčenia zo súpisu sa domáha. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je však zrejmé, že spornosť označenia tejto veci vo faktúre č. 201310012, resp. pripojenom dodacom liste č. 201310012/1 ako „B. NS XXX D. XXXXX, spočívala len v administratívnej chybe v písaní, ktorú v liste zo dňa 20. 02. 2017 adresovanom žalobcovi spoločnosť VIDCOM SK, s. r. o. ako dodávateľ (č. l. 184 súdneho spisu) odstránila uvedením správneho označenia typu fakturovaného zariadenia, ktoré malo byť „B. NS XXXX“.
14. V intenciách vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výroku týkajúceho sa vylúčenia súpisných zložiek majetku zapísaných pod poradovým číslom 40, 41, 60, 61 a 63 zo súpisu všeobecnej podstaty majetku úpadcu zverejneného v Obchodnom vestníku č. 31/2016, K003271 dňa 16. 02. 2016, ako aj v časti súvisiaceho III. výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.