Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-74-2017.pdf
PDF · 97.77 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/74/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Z. I., E.. XX.XX.XXXX, I. B. XXX/XX, K. E. J., právne zastúpený: JUDr. Peter Rychnavský, PhD., advokát so sídlom Rázusova 111/19, Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1. A. O., E.. X.XX.XXXX, I. B. XXX/X, K. E. J., 2. A. K., E.. XX.X.XXXX, I. B. XXX/X, K. E. J., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária
- JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., so sídlom Ulica 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47245034, o určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Vzájomnú žalobu žalovaných v 1. a 2. rade proti žalobcovi, aby súd určil, že žalobca je povinný odstrániť všetky hospodárske stavby z pozemku, parc. č. 2931 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2, zapísaná na LV č. 4334 k.ú. Vranov nad Topľou do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v y l u č u j e na samostatné konanie.
III. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným v 1. a 2. rade domáhal určenia vlastníctva k parcele č. 2931 o výmere 269 m2, zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. Vranov nad Topľou.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právni predchodcovia - starí rodičia ako aj samotný žalobca najmenej od roku 1964 užívali parcelu číslo 2931 o výmere 269 m2, ktorá je toho času zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. Vranov nad Topľou ako podielové spoluvlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade. Uvedenú parcelu nadobudli jeho starí rodičia kúpnou zmluvou v roku 1964 od sesternice jeho starej mamy W. A. aj so spornou parcelou. Na parcele č. 2931 má žalobca postavené hospodárske stavby ktoré staval ešte jeho starý otec. Žalovaní 1., 2. ho v r. 2017 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzvali na vypratanie uvedených nehnuteľností. Žalobca ďalej vo svojej písomnej žalobe uviedol že má vedomosť že medzi jeho právnymi predchodcami t.j. starým otcom U. I. a starou mamou W. I., rodenou D. a právnymi predchodcami terajších vlastníkov, toho času neb. O. O. bola uzavretá neformálna dohoda, podľa ktorej parcela č. 2931 patrí jeho starým rodičom. Rovnaká dohoda bola písomne uzavretá aj medzi pani O. v roku 1986 a to za protislužbu - vytvorenie prístupovej cesty na náklady starého otca na ich pozemok cez kanál, čo jeho starý otec aj splnil. O spornú parcelu sa žalobca stará a užíva v celej výmere najmä tým že ju pravidelne kosí a udržiava. Na základe týchto dôvodov žalobca žiadal aby súd určil že parcela č. 2931 patrí do vlastníctva žalobcu.
3. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení žiadali žalobu žalobcu zamietnuť z dôvodu, že obaja sú výlučnými vlastníkmi parcely č. 2931, ktorú nadobudli v dedičskom konaní po nebohom otcovi O. O., ktorý parcelu nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 21. 05. 1998. Parcelu odnepamäti užívali ich predkovia a bola vlastníctvom rodiny O.. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 12. 12. 2018 uviedla, že pozemok patril jej dedovi O. O., ktorý daroval pozemok svojmu synovi O., ktorý odišiel do Kanady a potom pozemok užíval jej otec O., ktorý mal z Kanady plnomocenstvo, že môže pozemok užívať. Asi okolo roku 1998 zistili, že všetky pozemky prepadli štátu, preto sa jej otec O. O. rozhodol, že pozemky od štátu, resp. mesta odkúpi. Následne otec spolu s manželkou od mesta pozemok odkúpil a potom ju zdedili žalovaní.
4. Vo vyjadrení zo dňa 25. 01. 2019 žalovaní uviedli, že parcelu 2931 riadne od nepamäti užívali ich predkovia a bola vlastníctvom rodiny O.. Najprv pozemok parc. č. 795/2 v celosti od štátnej cesty až po železnicu vlastnil dedo O. O., ktorý ju v roku 1931 previedol na strýka - otcovho brata O. O. s manželkou W. A., ktorí sa odsťahovali do Kanady. V päťdesiatych rokoch bola časť pozemku od cesty vyvlastnená pre rodinu A. (terajšia nehnuteľnosť Cirkvi bratskej) ako náhrada za pozemok, ktorý rodine A. vyvlastnili pre výstavbu Okresného národného výboru Vranov nad Topľou. Parcela 2931 bola ponechaná ako prístupová cesta k parcelám č. 2934/1 a 2934/2. Na základe plnomocenstva z 09. 03. 1948, ktoré poslal strýko O. O. z Kanady otec žalovaných O. O. s manželkou G. parcely 2931, 2934/1 a 2934/2 užívali a riadne za ňu platili aj dane. V roku 1973 nadobudla účinnosť československo-kanadská dohoda, kde majetok vo vlastníctve kanadských občanov pripadol československému štátu. V roku 1991 tento majetok prešiel pod vlastníctvo mesta Vranov nad Topľou. Keďže ich otec bol veľký lokálpatriot a mal vrúcny vzťah k týmto pozemkom a stále ich obhospodaroval, rozhodol sa, že ich od mesta odkúpi, čo bolo uskutočnené kúpnou zmluvou dňa 21. 05. 1998. Parcela 2931 je jedinou prístupovou cestou k parcelám 2934/1 a 2934/2. Nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že k uvedeným parcelám je prístupová cesta cez panely, ktoré sú dané cez kanál, lebo ani k panelom nie je prístupová cesta, prístup je možný len cez pozemky, ktoré užíva Poľnohospodárske družstvo Hencovce a tiež majú svojich vlastníkov. Žalobca, resp. jeho predchodcovia na pozemok žalovaných svojvoľne bez ich súhlasu, či súhlasu ich predkov postavili stavby, pričom im zabránili v prístupe na parcely 2934/1 a 2934/2, kedy v minulosti viackrát žiadali o ich odstránenie. Predkovia žalobcu a žalobca im roky bránia v užívaní pozemku. Nie je pravda, žeby o pozemok nemali záujem. Keďže v ústnom jednaní nepochodili, dňa 13. 09. 2012 bolo vyvolané jednanie na Stavebnom úrade mesta Vranov nad Topľou, ktorého sa zúčastnil žalobca a jeho stará mama W. I.Ň., kde sľúbili, že odstránia stavby, čo však nesplnili. Dňa 03. 08. 2015 podal žalobca podnet na Pozemkový a lesný odbor Okresného úradu Vranov nad Topľou, že pozemok 2934/1 je zaburinený. Ten ich predvolal na ústne pojednávanie 18. 08. 2015, z ktorého bola vyhotovená zápisnica, kde okrem iného uvádzajú, že žalobca im neumožňuje prístup cez parcelu 2931 na parcely 2934/1 a 2934/2. Dňa 02. 05. 2017 zaslali žalobcovi predžalobnú výzvu - pokus o zmier na odstránenie stavieb z parcely 2931.
5. Písomným podaním zo dňa 12. 02. 2019 podali žalovaní proti žalobcovi protižalobu - vzájomný návrh na základe ktorej sa žalovaní domáhajú odstránenia stavieb z parcely č 2931 o výmere 269 m2 zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Vranov nad Topľou, a to tých stavieb, ktoré na tomto pozemku zriadil žalobca. V tejto protižalobe žalovaní uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti, nikdy nedali žalobcovi ani nikomu inému súhlas na zriadenie hospodárskych stavieb na ich pozemku. Pozemok je prístupovou cestou k ďalším nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných, preto je neprípustné, aby na pozemku boli postavené akékoľvek stavby. Ďalej žalovaní uviedli, že už v roku 2017 písomne vyzvali žalobcu na vypratanie pozemku. Na základe týchto skutočnosti žalovaní žiadali, aby súd rozhodol, že žalobca je povinný odstrániť všetky hospodárske stavby z pozemku, parc. č. 2931, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 269 m2, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Vranov nad Topľou a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Na pojednávaní dňa 06. 03. 2019 bola vypočutá ako svedkyňa W. I., ktorá je starou matkou žalobcu, ktorá uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré darovala svojmu vnukovi, kúpila s manželom od sesternice W. A. s tým, že ona užívala aj parcelu 2931 a oni od nej odkúpili všetko. Svedkyňa uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré od sesternice kupovali, boli evidované v pozemno-knižnej vložke a oni odkúpili všetko, všetky nehnuteľnosti, všetky parcely, ktoré mala sesternica A. zapísané na svojom mene. Taktiež uviedla, že od roku 1964 až do roku 2012 nedokupovali žiadne ďalšie pozemky. Následne svedkyňa uviedla, že v roku 1986 bol vlastníkom pozemku 2931 O. O., teda brat otca žalovaných. Taktiež uviedla, že v minulosti prišiel za ňou žalovaný v 1. rade a chcel od nich 20.000,- Sk za pozemok, ktorý je predmetom konania, avšak ona mu povedala, že mu nedá, lebo polovica patrí jej. Ak by chcel iba za polovicu, tak by mu dala.
Nevedela, že to patrí žalovanému v 1. rade, bola v tom, že to patrí miestnemu národnému výboru, ale za polovicu by mu peniaze dala.
7. Na pojednávaní dňa 04. 12. 2019 žalobca uviedol, že jeho starí rodičia kupovali pozemok o celkovej výmere 2.800 m2. Keď sám prerátaval celú výmeru a situáciu zisťoval, tak mu vyšlo len 2100 m2. 700 m2 teda niekde chýba. Na to reagovali žalovaní s tým, že celková výmera darovaného pozemku je 2708 m2 a teda „chýba“ len okolo 100 m2. Na to reagoval žalobca, ktorý uviedol, že predmetný pozemok má výmeru 269 m2 a polovica predstavuje 133 m2, pričom rozdiel medzi nadobudnutým pozemkom v roku 1964 a pozemkom, ktorý darovala stará matka vnukovi je 131 m2, čo je približne rovnaká výmera a to je tá polovica, o ktorej vypovedala svedkyňa W. I..
8. Vo vyjadrení zo dňa 19. 12. 2019 žalovaní uviedli, že čo sa týka tvrdenia žalobcu, že mu klesla výmera pozemku z 2839 m2 (uvedených v pozemnoknižnej vložke 1273) na 2708 m2 (na LV č. XXX) o 131 m2 a tento rozdiel žalobca prezentuje ako časť spornej parcely č. 2931, tak na toto sa dá nájsť odpoveď v znaleckom posudku, ktorý je súčasťou spisu sp. zn. 3C/93/68, kde sa uvádza, že tento pokles výmery, táto čiastka pripadla podľa geometrického plánu k novovytvorenej parcele č. 797/1, t.j. na druhej strane pozemku, nie zo strany pozemku O..
9. Vo vyjadrení zo dňa 04. 02. 2020 žalobca uviedol, že predmetná parcela bola od začiatku 50tych rokov v držbe pani A. ešte ako parcela 796 v celosti. Aj ak by pani A. držala uvedenú nehnuteľnosť bez kúpy, tak by vlastnícke právo vydržala najneskôr 31. 03. 1964. Pani I. s manželom rozhodne vstupovali do držby predmetnej parcely dobromyseľne.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to čiastočným výpisom z LV č. XXX z 15. 05. 2017, k. ú. Vranov nad Topľou, notárskou zápisnicou č. N237/2012, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 11. 05. 2017, k. ú. Vranov nad Topľou, kúpno-predajnou zmluvou, dohodou, predžalobnou výzvou - pokus o zmier, ktorá bola zaslaná na adresu žalobcu, znaleckým posudkom, sp. zn. 3C/93/68, vyjadreniami žalobcu a žalovaných spolu s prílohami, kópiou spisu, ktorá bola zaslaná súdu Okresným úradom Vranov nad Topľou, Katastrálny odbor, č. V847/1998, kópiou spisu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, sp. zn. 3C/93/68, výpisom z evidencie správcu dane, obsahom spisu Mestského úradu vo Vranove nad Topľou, sp. zn. 2012/03259, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. Vranov nad Topľou parc. č. 2931 o výmere 269 m2, zastavané plochy a nádvoria sú žalovaní, každý v podiele po 1. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Vranov nad Topľou, ktoré sú k parcele 2391 susediace nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, t.j. parcela č. 2391 bola vytvorená z časti pôvodnej MPČ parcely č. 795/2, ktorá bola evidovaná v pozemnoknižnej vložke č. 56 k. ú. Vranov nad Topľou za účelom vytvorenia takzvanej prechodnej parcely k parcelám č. 2934/1 a č. 2934/2, ktoré patrili do vlastníctva príbuzných žalovaných v 1. a 2. rade. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní 1. v 2. rade sa stali podielovými spoluvlastníkmi parcely č. 2391 na základe dedenia po nebohých rodičoch s tým, že rodičia žalovaných v 1., 2. rade sa stali vlastníkmi parcely č. 2391 na základe kúpy od Mesta Vranov nad Topľou. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 21. 05. 1998. Takto z dokazovania vyplýva že od r. 1999 až do podania žaloby sa žalobca nijako voči žalovaným v 1. a 2. rade nedomáhal svojho vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Naopak, žalovaní v 1. a 2. rade si svoje vlastníctvo uplatňovali u žalobcu a vyzývali ho, aby z pozemku odstránil hnuteľné veci ako prístrešky, drobné stavby pre chov hydiny. Z výpisu z evidencie správcu dane z nehnuteľností č. 17/2020 vyplýva, že žalovaní za uvedenú nehnuteľnosť od roku 2002 platili daň z nehnuteľnosti.
12. Podľa § 134, ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
13. Podľa § 134, ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
14. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k tomuto záveru: Žalobca oprel svoje tvrdenia o skutočnosť, že najneskôr v roku 1964 sesternica starých rodičov Ž. W. A., od ktorej starí rodičia sporný
pozemok údajne kúpili, tento pozemok vydržala, lebo bola dobromyseľná v tom, že súčasťou pozemku parc. č. 796, rad. číslo A.r.č.l., roľa miestny hon v prírode stavebný pozemok, na ktorom je postavený rodinný domček a to v celosti, tieto zapísané v pozemkovej vložke číslo 1273, je aj pozemok na parcele č. 2391. Pani W. A. však nemohla byť dobromyseľná v tom, že uvedený pozemok bol súčasťou, nakoľko už v roku 1952, kedy pani Anna Mataninová pozemok parc č. 796 kúpila, už existoval pozemok mpč. parcela č. 795/2 evidovaný v pozemnoknižnej vložke č. 56, k. ú. Vranov nad Topľou, ktorý ešte v roku 1931 kúpili O. O. a W. O., rod. A.. Časť mpč. parcely 795/2 sa následne prečíslovala na parcely č. 2931 a 2934. Do roku 1964 teda určite nedošlo k vydržaniu zo strany W. A.. Svedkyňa W. I. uviedla, že kúpnou zmluvou v roku 1964 kúpila od W. A. všetko, čo bolo jej vlastníctvom. Potom už nič viac ani neskôr nedokupovali. V kúpnej zmluve z roku 1964 sú ako predmet kúpy uvedené nehnuteľnosti parc. č. 796, rad. číslo A.r.č.l., roľa miestny hon v prírode stavebný pozemok, na ktorom je postavený rodinný domček a to v celosti, tieto zapísané v pozemkovej vložke číslo 1273. Ale parcela č. 2931, ktorá existovala aj v roku 1964 a bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 56 tam nebola, pretože nikdy nepatrila W. A., a teda sa nemohla stať vlastníctvom kupujúcich - manželov I.. V ich neprospech vyznela aj samotná výpoveď starej matky W. I., ktorá uviedla, že ona s manželom chceli zaplatiť žalovanému určitú sumu peňazí titulom kúpy jeho polovičného podielu práve k tejto parcele a taktiež uviedla, že bola v tom, že polovica uvedenej parcely patrí Miestnemu národnému výboru. Žalobca tiež nepreukázal dobromyseľný vstup do oprávnenej držby, nakoľko dohoda zo dňa 27. 05. 1986, ktorú predložil ako dôkaz preukazuje, že žalobca má oprávnenie využívať túto nehnuteľnosť ako cudzí pozemok, nepreukazuje však zmenu vlastníckych vzťahov. Táto listina bola uzavretá v čase kedy výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bol československý štát. Samotné užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcom tak, ako to popísal žalobca vo svojej výpovedi ako aj vo vyjadreniach a ako to vyplýva z vykonaného dokazovania nemá za následok vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti. Žalobca teda nepreukázal, aby on sám alebo predchodcovia oprávnene vstúpili do vlastníckej držby a ani to, aby boli dobromyseľní v presvedčení, že sú výlučnými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že žalobca si na parcele č. 2391 umiestnil drobný chov hydiny, postavil hospodárske stavby nepreukazuje to, že žalovaní v 1. a 2. rade súhlasili s užívaním predmetnej nehnuteľnosti a že sa vzdali vlastníctva k parcele č. 2391 alebo nejakým spôsobom ju previedli na žalobcu respektíve jeho právnych predchodcov. Z výpisu z evidencie správcu dane z nehnuteľností č. 17/2020 taktiež vyplýva, že žalovaní za uvedenú nehnuteľnosť od roku 2002 platili daň z nehnuteľnosti.
15. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti na základe dedenia po svojich nebohých rodičoch, ktorí sa stali vlastníkmi tejto nehnuteľnosti na základe kúpy od Mesta Vranov nad Topľou. Kúpna zmluva, ktorou bolo nepochybne nadobudnuté vlastníctvo pozemku právnym predchodcom žalovaných, bola uzatvorená dňa 21. 05. 1998. Od uvedenej doby právni predchodcovia žalovaných, ich rodičia a neskôr žalovaní boli zapísaní ako jediní podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnosti, parcela č. 2391.
16. Na základe týchto skutočností súd žalobu žalobcu zamietol.
17. Podľa § 147 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
18. Podľa § 147 ods. 4 Civilného sporového poriadku vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
19. Ohľadom vzájomného návrhu - protižaloby žalovaných na odstránenie hnuteľných vecí z parcely č. 2391, ktoré mal postaviť žalobca, v tejto súvislosti bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a z tohto dôvodu súd vzájomný návrh - protižalobu žalovaných proti žalobcovi vylúčil na samostatné konanie. V tomto samostatnom konaní by už mala byť vyriešená právoplatne otázka vlastníctva k parcele č. 2391 a následne na to sa súd bude zaoberať otázkami oprávnenia žalobcu umiestniť hnuteľné veci na predmetnej nehnuteľnosti ako aj možnosťami usporiadania vzťahov medzi účastníkmi tohto konania.
20. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
21. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešní žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti výrokom I. a III. rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Proti výroku II. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.