Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-35-2020.pdf
PDF · 131.44 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
T. súd K. sudkyňou V.. V. V. v spore žalobcu: O. L., I.. XX.XX.P., Z. T. Č.. P./X, P. XX K. zastúpeného V.. R. O., advokátom, so sídlom ul. M.. hrdinov XXX/XX, XXX XX M. proti žalovanému: B., s. r. o., so sídlom B. XX, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX zastúpeným V.. N. Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom W. X/A, XXX XX Z. o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške XXX,- eur takto
rozhodol:
I. E. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške XXX,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie XXX,- eur z a m i e t a.
R.. M. žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX% z prisúdenej sumy s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie, končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
X. Žalobca podal dňa XX.X.XXXX na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške XXX,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a tiež nahradiť trovy konania.
X. V žalobe žalobca uviedol, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. P./P./P. si uplatňoval voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v ktorom konaní bol žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný. M. vyhovel podanej žalobe čo do vydania bezdôvodného obohatenia rozsudkom sp. zn. P./P./P. z XX.X.XXXX v spojení rozsudkom N. súdu B., M.. E.. P./XX/P. zo dňa XX.X.XXXX a čo do určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozsudkom N. súdu B., M.. E.. P./XX/P. zo dňa XX.X.XXXX, ktoré sa stali právoplatnými XX.X.XXXX. V žalobe žalobca poukázal na odôvodnenia týchto rozhodnutí a to na bod XX, XX, XX, XX odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a na bod XX, XX, XX a XX odôvodnenia súdu druhej inštancie.
W. žalobca s poukázaním na ust. § 3 ods. X tretia veta a ust. § 4 ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane spotrebiteľa uviedol, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv, ktoré musel brániť v pôvodnom konaní. B. žalobcu primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy, a taktiež má mať aj funkciu relutárnu. E. zdôraznil, že žalovaný nielenže v zmluve o spotrebiteľskom úvere používal neprijateľné zmluvné podmienky, ale tiež konal spôsobom, ktorý je možné považovať za nekalé obchodné praktiky a v rozpore s dobrými mravmi v snahe sa obohatiť na úkor žalobcu, čiže zo strany žalovaného sa jednalo o viacnásobné porušenie spotrebiteľského práva.
N. žalobca je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie žalobca požaduje vo výške XXX,- eur, ktorá výška podľa názoru žalobcu zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný používal neprijateľnú zmluvnú podmienku a tiež sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
X. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil L. T. súdu K. sp. zn. P./P./P. zo dňa XX.X.XXXX a L. N. súdu v B. M.. E.. P./XX/P. zo dňa XX.X.XXXX.
X. Podľa ust. § 167 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. H. sporového poriadku (ďalej len ako „H.“) súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie
- výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný prevzal dňa XX.X.XXXX.
X. Žalovaný doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobe dňa XX.X.XXXX, v ktorom žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. B. názoru žalovaného ustanovenie § 3 ods. X zákona o ochrane spotrebiteľov že je potrebné vykladať reštriktívne a pri rozhodovaní o jeho priznanie je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. B. finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. H. primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného právach v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení.
E. tiež uviedol, že má vedomosť a rešpektuje rozhodnutie T. súdu K. B. M.. E.. P./P./P., ako aj N. súdu B.. E. považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu prípadne priznanú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane. E. má za to, že nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie primeraného finančného zadosťučinenia. E. neodôvodnil jasne a určito skutkové okolnosti týkajúce sa záväzkovo - právneho vzťahu medzi ním a žalovaným.
B. žalovaného je dôležitý gramatický výklad slova „primerane“. N. slovník slovenského jazyka príslovku primerane spája so slovom vhodne. G. synonymický slovník slovenčiny spája slovo primerane s významom vhodne, vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, náležitým spôsobom. M. slovenského jazyka z rokov XXXX-XXXX vykladal pojem prídavného mena „primeraný“ ako hodiaci sa do nejakých okolností, do istého prostredia; vhodný, príhodný, náležitý.
E. má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na prechádzajúce konanie neprimerane prísne. E. je ďalej toho názoru, že žalobcovi žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. B. finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách, ako peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody.
E. žiada súd, aby pri posudzovaní žalobcom uplatneného práva posudzoval konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobcu a žalovaného a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj konanie žalobcu, ktorý sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sám konal v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom E., bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. E. svojim podpisom na E. ďalej prehlásil, že si E. prečítal, že ju uzatvoril vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok.
Za spornú považuje žalovaný aj výšku požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia. E. nijako relevantne neodôvodnil výšku požadovaného finančného zadosťučinenia (odhadom určené), ktoré určite nie je primerané a čo teda považuje za primeranosť.
E. uvádza, že ust. § 3 ods. X zákona o ochrane spotrebiteľa je zákonným ustanovením s relatívne vágnou hypotézou. B. priznania finančného zadosťučinenia sú 1. porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej E. a osobitnými predpismi, 2. úspešné uplatnenie porušeného práva alebo povinnosti, 3. primeranosť zadosťučinenia a 4. zodpovedná osoba, ktoré musia byť naplnené kumulatívne
V zákone nie je bližšie konkretizované podľa akých kritérií sa má posudzovať, či je priznanie finančného zadosťučinenia primerané. P. predmetného ustanovenia je často deklarovaná generálna prevencia, ponímaná najčastejšie ako prostriedok zamedzenia zneužívania silnejšieho postavenia dodávateľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu. R. primeraného finančného zadosťučinenia však nemá a nesmie slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti plynúce mu z existujúceho záväzkovo
- právneho vzťahu. E. žalobcu nijakým spôsobom nenútil vstúpiť do záväzkovo - právneho vzťahu a vo väčšine prípadov mu umožní sa so zmluvnými dojednaniami oboznámiť. M., že spotrebiteľ (žalobca) neprejavuje absolútne žiaden záujem oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a pochopiť ich obsah nemôže byť automaticky na ujmu dodávateľa. B. finančné zadosťučinenie ako inštitút súkromného práva v podmienkach M. republiky a konštantnej judikatúry nesleduje reparačnú funkciu, tak ako je to v prípade náhrady škody.
W. žalovaný poukazuje, že primerané finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti (v zmysle generálnej prevencie). M. funkcia primeraného finančného zadosťučinenia teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. V. európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej funkcie, teda funkciu preventívnu. I. však opomenúť, že práve inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. B. funkcia primeraného finančného zadosťučinenia má pôsobiť naprieč existujúcich spotrebiteľských právnych vzťahov, t. j. má pôsobiť aj na dodávateľa, ale aj na spotrebiteľa. B. primeraného finančného zadosťučinenia každému subjektu, t. j. aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne v žiadnom prípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie. B. naopak, takýto postup v aplikačnej praxi súdov by mal za následok ľahostajnosť každého spotrebiteľa, ktorý dôverujúc bezhraničnej ochrane súdov, bude vstupovať do akéhokoľvek právneho vzťahu bez toho, aby sa spoliehal aj na vlastný úsudok.
V prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma sa do popredia dostáva kompenzačná funkcia (restitutio in integrum), t. j. navrátenia do predošlého stavu. V danom prípade bolo žalobcovi priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo kompenzovať. E. vo svojom vyjadrení citoval komentár k T. zákonníku, tiež citoval rozhodnutia I. súdu J. republiky.
E. považuje konanie žalobcu formou podania žaloby na priznanie finančného zadosťučinenia za neadekvátne okolnostiam, nakoľko žalobca mal možnosť brániť sa už v počiatkoch kontraktačného postupu a napriek tomu bol absolútne ľahostajný. E. sa teda mohol brániť primerane aj iným spôsobom, než zľahčovaním svojho neobozretného a ľahostajného konania. . X. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň X.X.XXXX. E. ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasil, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
X. Právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu v znení, v akom bola doručená súdu. Z. toho názoru, že boli splnené všetky predpoklady pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, keďže žalobca bol v základnom konaní úspešný. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že táto je primeraná vzhľadom na to, že žalobca v danom spotrebiteľskom vzťahu viacnásobne porušil práva žalobcu a to jednak použitím neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak tým, že sa voči žalobcovi bezdôvodne obohatil. B. zástupca žalobcu podotkol, že primerané finančné zadosťučinenie má mať tak sankčnú ako aj odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.
X. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s rozsudkom tunajšieho súdu č. k.P./P./P. - XX zo dňa XX.XX.P. a rozsudkom N. súdu v B. č. k. P./XX/P.X zo dňa XX.X.P., pripojeným súdnym spisom tunajšieho súdu sp. zn. P./XXX/XXXX, vypočutím žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
M. stav:
X. Dňa XX.XX.XXXX žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XXX,- eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V tejto veci sa konalo pojednávanie dňa XX.XX.XXXX, na ktorom bol prítomný žalobca a jeho právny zástupca a na ktorom zároveň súd vyhlásil rozsudok, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu XXX,- eur spolu s úrokom z omeškania, v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá a žiadnej zo strán sporu súd nepriznal náhradu trov konania.
Z písomného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva vo veci sp. zn. P./P./P. vyplýva, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX E. o úvere č. P., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške XXX,- eur. E. sa zaviazal celkovo vrátiť sumu XXX,- eur v X splátkach vo výške XXX,- eur a zaplatiť poplatok vo výške XXX,- eur. Z dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca žalovanému splatil sumu XXX,- eur. M. prvej inštancie vyhlásený rozsudok zdôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľskú zmluvu, a keďže v nej absentovali údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. X písm. f), j) i) a zákona č. XXX/XXXX Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere), súd dospel k záveru, že poskytnutý úver žalovaného žalobcovi podľa § X1 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch je bezúročný a bez poplatkov, a keďže žalobca uhradil viac, ako bol povinný žalovaného vrátiť, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenia na úkor žalobcu. M. prvej inštancie v odôvodnení rozsudku tiež poukázal na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa (§ X ods. 3, § 8 ods. 3 a ods. 4) a na ustanovenia T. zákonníka ( § 52, § 53 ods. X až 3, ods. 5, § 54, §451, § 456 a § 458).
XX. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ale aj žalovaný. K odvolaniu žalovaného sa vyjadroval písomne žalobca. T. súd vyzval strany sporu, aby sa písomne vyjadrili k možnému použitiu § X98 ods. 2 H., ktorú možnosť využil len žalobca. T. súd nariadil na deň XX.X.XXXX vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca so svojim právnym zástupcom.
T. súd po skončení dokazovania vyhlásil rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené a rozsudok súdu v prvej inštancie v zamietajúcej časti zmenil tak, že určil zmluvnú podmienku v E. o úvere č. P. z XX.XX.XXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, uvedenú v bode XX. O. podmienkach poskytnutia úveru, v znení: „X. uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. G. poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie E. o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ za neprijateľnú.
V písomnom vyhotovení rozsudku odvolací súd sa zhodol so súdom prvej inštancie, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je v dôsledku absencie základných náležitostí bezúročná a bez poplatkov. T. súd ďalej preskúmal zmluvu o úvere spolu so všeobecnými podmienkami a uviedol, že v X/X-tinách je tento poplatok neúmerne vysoký, a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť, keďže ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide, pričom výška poplatku predstavuje cca XX % poskytnutej sumy. V tejto súvislosti odvolací súd skonštatoval, že v porovnaní s praktikami bánk, ktoré požadujú X-X %-tá za spracovanie úveru, je takýto poplatok neúmerne vysoký, a v tomto slova zmysle aj taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, čo je ďalší dôvod na určenie neplatnosti tejto časti dojednaného poplatku. B. odvolací súd súhlasil s určením absolútnej neplatnosti a neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k X/X-tinám tohto poplatku z úveru, pretože skutočne ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania ako dodávateľom a spotrebiteľom. I. tejto zmluvnej podmienky týkajúcej sa časti predmetného poplatku za poskytnutie úveru v zmysle O. podmienok poskytnutia úveru, je možné vyvodiť z generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. X T. zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov.
T. súd tiež zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o trovách tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu XXX% s tým, že o trovách konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konaní končí.
XX. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.
XX. Žalobca k výške primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že toto si uplatňuje hlavne z toho dôvodu, že v predchádzajúcich konaniach viac krát musel prísť na súd a tiež navštevoval právneho zástupcu, ktorý nemá sídlo v K. a teda mal zvýšené náklady na obhajovanie svojich práv, čo mu v tom čase neprispievalo, keďže má maloletú dcéru po dvoch operáciách srdca. K uzavretiu zmluvy o úvere žalobca uvádza, že žalovaný respektíve jeho zástupca mu dával zmluvu a ostatné papiere podpisovať veľmi rýchlo, pričom nemal čas si tieto podmienky preštudovať, zmluvu uzatváral na pošte v K., kde našiel leták o možnosti poskytnutia pôžičky a keď v tom čase potrebovali nejaké peniaze, žalovaný im poskytol splátkový kalendár, avšak žalobcovi následne, keďže si tento splátkový kalendár zo začiatku plnil, neskôr mu už to však nevychádzalo a dostal sa do omeškania, kedy žalovaný po žalobcovi chcel stále viacej a viacej, aby mu uhrádzal, čo ho nabudilo k tomu, aby vyhľadal pomoc a hľadal na internete vôbec, či je to normálne, že žalovaný za požičaných XXX,- eur žiada od žalobcu sumu vo výške X.XXX,- eur. Na internete žalobca vyhľadal pomoc a dozvedel sa, že v B. je takáto advokátska kancelária, ktorú navštívil a tí mu následne pomohli so spísaním žaloby a uplatnením práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
E. tiež dodal, že človek sa už vo všeobecnosti pred každým súdnym konaním cíti nervózny a keďže on chodil na súd až päť krát, pretože v inej veci si žalovaný voči nemu uplatnil nárok na rozhodcovskom súde a teda aj žiadal v súdnom konaní zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku, kde bol tiež plne úspešný, pričom žalobca spresnil, že so žalovaným mal uzatvorené dve zmluvy o úvere.
B. stav
XX. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. XX/XXXX Zb. T. zákonníka (ďalej len ,,T. zákonník“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
B. § 5X ods. X a 2 T. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. U. o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. T. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
B. § 52 ods. X a X T. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. M. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
B. § 5X ods. X až 3 T. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
B. § X3 ods. 5 T. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
B. § 54 ods. X a X T. zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. M. sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
XX. Podľa § 1 ods. X zákona NR SR č. XXX/XXXX Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvárania zmluvy (ďalej len ,,E.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
XX. Podľa § X ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona M. národnej rady č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmlúv (ďalej len ,,E. o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
B. § 3 ods. X E. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. E. sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). M., ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
B. § 4 ods. X E. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
XX. Podľa čl. X ods. X M. L. č. XX/XX/EHS z 5. apríla XXXX členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
B. čl. X ods. X M. L. č. XX/XX/EHS z 5. apríla XXXX členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
B. veci súdom
XX. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane spotrebiteľa. B. poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. B. pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti T. zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov prijatých na ochranu spotrebiteľov.
XX. Najvyšší súd M. republiky poznamenal, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. P./P./P. zo dňa XX.X.XXXX). U. práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.
XX. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd tiež poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí I. súdu M. republiky sp. zn. X T. XX/P. zo dňa XX. júna XXXX, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
XX. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. P./P./P. si žalobca úspešne uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ a súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenie vo výške XXX,- eur a odvolací súd vyhovel aj tej časti
žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V prejednávanej veci išlo o spotrebiteľský vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
XX. Podľa súdu nemôže obstáť námietka žalovaného, že sám žalovaný konal v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy. E. sa snaží takto zbaviť zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku, keďže zmluvné podmienky vypracovával a predkladal žalovaný a je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho. Na tomto mieste súd považuje uviesť, že bol to práve žalovaný, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou a koncipoval obsah formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom použil neprijateľné podmienky a zároveň v nej neuviedol všetky náležitosti vyžadované zákonom, pričom žalobca ako spotrebiteľ obsah uzavretých zmlúv v ich podstatných častiach ovplyvniť nemohol.
E. obchodná spoločnosť je poskytovateľom spotrebiteľských úverov na profesionálnej báze, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. E. ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov a preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. N. súd v B. vo viacerých svojich rozhodnutiach poukázal na to, že doposiaľ nebola prekonaná judikatúra M. dvora S. únie o existencii nezanedbateľného nebezpečenstva, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej uzatvárania (porov. spojené prípady C-XXX až XXX/XX).
XX. Súd v tejto veci ustaľuje, že žalobca preukázal, že úspešne ako spotrebiteľ uplatnil porušenie práva a povinnosti ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi, pretože v súdnom konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. P./P./P. bolo skonštatované porušenie povinnosti žalovaného, ktorý použil neprijateľnú podmienku vyhodnotenú podľa ust. § 53 T. zákonníka ako neplatnú, a zároveň skonštatoval porušenie zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože úver zo E. o úvere č. P. zo dňa XX.XX.XXXX posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov, pričom v zmysle ust. § X ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
XX. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. E. nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Z. právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré spôsobilo priamu finančnú ujmu spotrebiteľovi vo výške XXX,- eur. Na odstránenie tohto nepriaznivého stavu musel žalobca absolvovať súdne konanie, v ktorom sa domohol úspešne práva na vrátenie týchto finančných prostriedkov a navyše v procese odvolacieho konania sa domohol aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky koncipovanej žalovaným.
XX. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu, pričom nie sú stanovené žiadne kritéria pre určovanie jeho výšky. V. kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. M. tiež poukazuje, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
V tomto smere súd upriamuje pozornosť na rozhodovaciu prax N. súdu v B., podľa ktorej pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia súd berie do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka neplatná v zmysle ust. § X3 ods. 5 T. zákonníka, je spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadňuje aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality
života, mysliac pritom na to, že aj vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. R. primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom (pozri rozsudok N. súdu v B. sp. zn. P./P./P., rozsudok N. súdu v B. sp. zn. P./P./P. zo dňa XX.XX.P.X, rozsudok N. súdu v B. sp. zn. P./XXX/P. zo dňa XX.XX.XXXX.
XX. M. je tiež aj toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byť vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. Súd mal za preukázané z rozhodnutí súdov vo veci sp. zn. P./P./P., že žalovanému vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté a to vo výške XXX,- eur a žalobca preukázateľne žalovanému uhradil XXX,- eur. V dôsledku konania žalovaného žalobca musel chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. I. je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. M. tiež pripomína, že žalobca nebol jediným spotrebiteľom , ktorý sa domáhal či už vydania bezdôvodného obohatenia alebo určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky (rozsudky všeobecných súdov zverejnené na portáloch slov-lex.sk alebo na W. spravodlivosti SR), a teda aj žalovaný, ak by dobrovoľne upustil od nedovoleného konania a prejavil voči svojim klientom čestnosť a snahu napraviť protiprávny stav, k súdnym konaniam vedených zo strán spotrebiteľov by vôbec nemuselo dochádzať.
XX. Pri neexistencii kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj na vyššie uvedené skutočnosti, tak súd prihliadal najmä na výšku žalovaným pôvodne získaného bezdôvodného obohatenia, na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, taktiež na aktívnu a osobnú účasť žalovaného na súdnom konaní vo veci vedenej tunajším súdom po sp. zn. P./P./P. a na dopad súdnych konaní do osobnej sféry žalobcu a za primerané okolnostiam považuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške XXX,- eur, teda v takej výške, v akej sa žalovaný na úkor žalovaného mienil obohatiť, ku ktorej súd pričítal ešte sumu XX,- eur, keďže žalobca sa tiež úspešne domohol aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V prevyšujúcej časti o zaplatenie XXX,- eur súd žalobu zamietol.
XX. Súd je presvedčený, že priznaná suma zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. E. sa v dôsledku konania žalovaného domáhal sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa, čo potvrdil aj žalobca, keďže uviedol, že pred každým súdnym konaní sa cítil nervózny a náklady vynakladané na hájenie svojich práv mu v tom čase chýbali viac, keďže má maloletú dcéru po dvoch operáciách srdca, čo nepochybne možno vyhodnotiť ako ujmu v osobnom a rodinnom živote. S poukazom na uvedené okolnosti súd nepochybuje, že výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobcovi - spotrebiteľovi a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.
K trovám konania
XX. B. § 255 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. H. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
XX. Podľa § X62 ods. X H. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 H. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. Vo vzťahu o výroku o trovách konania súd v danej veci s použitím E. princípov čl. X H. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. B. tohto článku v spojení s citovanými ustanoveniami môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v
prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. R. o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je aj prípad prejednávanej veci.
XX. „Nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože nemožno ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. E. je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu (alebo od znaleckého posudku). E. teda bude priznaná náhrada trov konania z prisúdenej sumy, avšak v plnej výške“ (pozri O., M., J. S., a Z., J. a kol.: H. sporový poriadok, N.. B.: C. H. Z., XXXX, s. XXX)
XX. Podľa rozhodovacej praxe N. súdu v B. konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. P. súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). B. priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). P. súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. B. priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. B. pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. (pozri rozsudky N. súdu O. B. napríklad sp. zn. P./XX/P. zo dňa XX.X.P., P./XX/ P. zo dňa XX.X.XXXX, P./XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX)
XX. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX% z priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CSP podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.