Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cb-44-2014.pdf
PDF · 93.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/44/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu: T. G. E. A. R., B.: XX XXX XXX, E. E. D. U. X, XXX XX R., proti žalovanému: V. C. N. E., E. N., B.: XX XXX XXX, E. E. L. R.. R. XXX, XXX XX N. E.eda, zast.: zselinszky s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava zaplatenie 48.154,88 eur takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 5.9.2014 sa domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia 48 154,88eura, s úrokom z omeškania 5,15 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni podania žaloby, ktorý získal žalovaný užívaním nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcej sa v katastrálnom území A., H. U. M. Č.E. XXXX, D. A. „. D.. Č. XXX/X O. H. XXXXmX, Q. D. K. U., U. L. E. U. U. H. U. M. Č. XXXX L. Ú. A. Č. E. XXX, ktorú nadobudol žalovaný účinnosťou vkladom vlastníckeho práva dňa 29.11.2011 pod číslom H. XX XXX/XX. Nárok odôvodňoval užívaním bez právneho dôvodu a to za obdobie od 29.11.2011 do 31.8.2014, vyčíslené bezdôvodné obohatenie 17eura/m2, pri výmere 1058m2, ktoré bolo bežne stanovené prenájom pozemkov. Súčasne poukázal na predchádzajúcej jednaniam o odkúpenie pozemku žalovaným, ktoré skončilo neúspešne, keď žalovaný návrh kúpnej zmluvu zo dňa 3.7.2014 nepodpísal.
2. Žalovaný namietal výšku stanovenej obvyklej ceny nájmu žalobcom a žiadal určiť výšku bezdôvodného obohatenia znaleckým posudkom. Žalovaný namietol jednak nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní minimálne za obdobie uplatnené žalobcom, keď existovala platná nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou N. E. E.. E. A..O.. ,ktorá existovala najdlhšie do dátumu výmazu tejto spoločnosti v novembri 2012. V dôsledku tejto skutočnosti nemohol žalovaný získať za toto obdobie bez zaplatenia obohatenie na úkor žalobcu, ale na úkor nájomcu a na pojednávaní dňa 25.05.2018 žalovaný vzniesol námietku premlčania, keď žalobca najneskôr listom dňa 26.09.2012 zistil, kto na úkor neho sa obohacuje od 28.08.2012. Žaloba bola doručená súdu 05.09.2014 , po uplynutí subjektívnej dvojročnej lehoty, ktorá uplynula k 28.08.2014.
3. Žalobca vo vyjadrení dňa 21.06.2018 potvrdil, že hoci v minulosti mal uzavretú nájomnú zmluvu na predmetný pozemok so spoločnosťou N. E. E.. E. A..O.., vedel, že od 29.11.2011 pozemok užíva
žalovaný, ktorý sa týmto dňom stal vlastníkom nehnuteľnosti postavenej na pozemku žalobcu, keď nehnuteľnosť kúpil od spoločnosti N. E. E.. E..A..O... Uznal, že ako žalobca vedel kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, a z toho dôvodu si uplatnil bezdôvodné obohatenie voči žalovanému a nie nájomné voči nájomcovi, ktorý zanikol ku dňu 13.11.2013 bez právneho nástupcu.
4. Rozsudkom dňa 11.09.2018 súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 18.484,46 € s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne a zo sumy 18.484,46 € od 06.09.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol, vo výroku III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 23,22% a vo výroku IV. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesením, ktorý dôvodil opodstatnenosťou časti nároku , keď na nehnuteľnosť sa nevzťahovala nájomná zmluva na prenájom pozemku spoločnosti DONA, kde súd za uvedené obdobie mu mala svedčiť aktívna legitimácia , nie žalobcovi ako vlastníkovi. V dôsledku odvolania sa oboch strán sporu, odvolací súd uznesením dňa XX. K. XXXX , Č.. L..XCo/XXX/XXXX - XXX, zrušil rozsudok v celom rozsahu a vrátil na ďalšie konanie, keď konštatoval pochybenie pri posúdení nároku v zmysle Obchodného zákona, keď dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil preskúmavaný rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku., namietané odvolateľom, že závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. Uložil mu opätovne vyhodnotiť charakter vzťahu sporových strán ohľadne uplatneného nároku, posúdiť žalobou uplatnený nárok aj vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania ako aj námietky žalovaného týkajúce sa znaleckého D. Č.. X/XXXX znalca B.. E. T. a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. K otázke aktívnej pasívnej legitimácie žalovaného považoval prioritne sa vysporiadať s otázkou, kto užíva cudziu nehnuteľnosť (pozemok) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec a v čom toto užívanie spočíva. Rozhodujúcim je teda výklad slova „užívanie“, t. j. v čom spočíva užívanie pozemku, keď je na ňom postavená stavba vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné pod týmto pojmom rozumieť pojmom rozumieť umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok. Jej samotné umiestnenie totiž bráni vlastníkovi pozemku, tento užívať riadnym spôsobom. K obohateniu vlastníka stavby potom dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či bude stavbu užívať sám, alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá inému.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predložené žalobcom list vlastníctva, Č. XXXX, v katastrálnom území Ružinov, list vlastníctva Č. XXXX katastrálne územia Ružinov, uznesenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 8.7.2014, Č. XXXX/XXXX, fotodokumentácia miesta, rozhodnutia číslo XX/XXXX primátora hlavného mesta Slovenskej republiky zo dňa 1.11.2011 tabuľka cien prenájmov nehnuteľného majetku ako príloha číslo 1 k rozhodnutiu primátora hlavného mesta Slovenskej republiky číslo 28/2011, znalecký posudok číslo XXX/XXXX B.. D. H., zmluva o nájme pozemku spoločnosťou N. E. E.. E..A..O.. zo dňa 10.12.2009, stavebné povolenie vydané Obvodným národným výborom Bratislava II zo dňa 31.5.1989, znalecký posudok číslo X/XXXX B.. E. T., na základe, ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
6. Podľa §1 ods. 2 Zákona č. 138/1991 Zb. - o majetku obcí - stav k 30. 6.2016, majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.
7. Podľa § 6 ods.1 až 4. Citovaného zákona o majetku obcí, obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len "správca"), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu. 18)
8. V prejednávanej veci sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia istiny 48.154,88 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca je vlastníkom pozemku - D.. Č.. XXX/X O. H.G. XXXX G. Q. U. M. Č.. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria nachádzajúceho sa H. L.. Ú.. A.Ž. a na predmetnom pozemku je umiestnená stavba so súpisným číslom XXX, L. C. Q. U. M. Č.. XXXX, ktorej vlastníkom je žalovaný a to na základe L. Q. D. H.-XXXXX/XX Q. N. XX.XX.XXXX. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že dňa 10.12.2009 bola uzavretá Zmluva o nájme pozemku medzi T.G. G. E. A. R. K. D. K. E. N. E.., E.. E. A..O.., B.: XX XXX XXX ako nájomcom podľa §
663 a nasl. Občianskeho zákonníka za účelom užívania pozemkov pod stavbami vo vlastníctve nájomcu a to aj so súpisným Č.. XXX N. E. XXX, popis stavby predajňa potravín na pozemku D.. Č.. XXX/X. Žalovaný v žalovanom období užíval pozemok žalobcu bez platne uzatvorenej zmluvy so žalobcom a za jeho užívanie v období od 29.11.2011 do 31.08.2014 nezaplatil žalobcovi žiadnu úhradu. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že spol. N. E. E..A..O.. zanikla dňom 13.11.2012, kedy bola vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu.
9. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca ako vlastník pozemku - D.. Č.. XXX/X L.. Ú.. A. má všetky kompetencie v zmysle ust.§ 123 Obč. zákona v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Pri nakladaní s majetkom obce je aktívne legitimovaný na uplatňovanie si vlastníckych práv vo vzťahu k žalovanému, ktorý v žalovanom období od 29.11.2011 do 31.08.2014 ako vlastník stavby postavenej na pozemku žalobcu užíval predmetnú nehnuteľnosť žalovaného bez zaplatenia akékoľvek úhrady, ktorý právny vzťah potom je možné vzhľadom na jeho povahu posúdiť výlučne len podľa ust. Obč. zák., ktoré upravuje bezdôvodné obohatenie.
10. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným; je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným, vyplýva z § 451 ods. 1 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok s koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti (napr. plnil za neho niekto iný a pod.).
11. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či príp. komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku a nie napr. jej nájomca. Je potrebné si uvedomiť, že pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade chápať jeho zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby). Pozemok žalobcu bol teda (bez právneho dôvodu) užívaný tým, že mal na ňom žalovaný umiestnenú svoju stavbu a nie tým, ako a kým bola táto stavba užívaná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. júna 2019, sp. zn. 8Cdo/ 186/2018).
12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
15. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
16. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa neho dostal.
17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - § 110) . Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa
18. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
19. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (Rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo 67/2011).
20. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. O ich vzájomnom vzťahu pozri výklad k § 106. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1. Ako bolo uvedené v odôvodní v od 11. odôvodnenia.
21. Ako potvrdil sám žalobca, vedel o získaní bezdôvodného obohatenia žalovaným už od 29.11.2011 a aj to, že ho získal žalovaný. Teda týmto momentom začala plynúť dvojročná premlčacia lehota, ktorá je totožná s objektívnou lehotou premlčania, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo, nadobudnutím vlastníctva stavby žalovaným dňa 29.11.2011. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od 29.11.2011 keď nehnuteľnosť žalovaný nadobudol až do doby trvania užívania do 31.08.2014. Žaloba bola podaná dňa 05.09.2011, subjektívna premlčacia lehota uplynula ku dňu 29.11.2013 v rámci plynutia trojročnej objektívnej lehoty stačí uplynutie ktorejkoľvek z nich. Trojročná premlčacia lehota uplynula ku dňu 29.11.2014, pričom objektívna lehota nepredlžuje lehotu subjektívnu., keď ako v tomto prípade začiatok plynutia subjektívnej aj objektívnej lehoty boli totožné a , právo oprávneného na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí márnym uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty. Zvyšok objektívnej lehoty síce doplynie, no ak vo zvyšku objektívnej premlčacej lehoty oprávnený uplatní právo na súde, nedokáže úspešne čeliť námietke premlčania, preto že jeho právo sa premlčalo už momentom márneho uplynutia premlčacej lehoty subjektívnej. Obe premlčacie doby sú rovnocenné, a na premlčanie práva stačí uplynutie ktorejkoľvek z nich.
22. V dôsledku vnesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, súd žalobu z dôvodu premlčania nároku zamietol. V ďalšom o nároku čo do veci samej nerozhodoval.
23. Pokiaľ ide o obranu žalobcu, že žalovaný bezdôvodné obohatenie získal úmyselne, čím sa objektívna lehota predlžuje na 10 rokov, odo dňa keď k tomu došlo. Aj v prípade predĺženia objektívnej lehoty na desať rokov, v rámci nej plynie dvojročná subjektívna lehota, ktorá márne uplynula v rámci desať ročnej, keď žaloba do 29.11.2013 podaná na súd nebola.
24.Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Vzhľadom na úspech žalobcu súd mu priznal náhradu trov konania v pomernej časti 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vyplv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)