Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-7C/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Róbert Jankovský, v spore žalobcu F. R.O., S.. XX.X.XXXX, M. H. XX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka, s.r.o. so sídlom Púchov, F. Urbánka 797/14, proti žalovanému F. R., S.. X.X.XXXX, M. H. XX, o zrušenie vecného bremena - práva doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovanému zrušil vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti, rodinného domu súp. č. XX, ležiaceho na parc. č. Z. G. XXX, zapísaného na LV č. XXX k. ú. H., ktoré bolo zriadené Osvedčením o dedičstve, vydanom JUDr. Beátou Ondrašíkovou, súdnou komisárkou zo dňa 14.8.2001 sp. zn. -30, D/not 97/2001 tvrdiac, že žalobca sa na základe predmetného osvedčenia o dedičstve, vydaného súdneho komisárkou JUDr. Beátou Ondrašíkovou v dedičskej veci po poručiteľke nebohej L. R.Z., R.. Š., naposledy bytom H. Č.. XX, zomrelej dňa XX.X.XXXX, stal výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parc. č. Z. G. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pričom súčasne sa dedičia v predmetnom dedičskom konaní dohodli na zriadení bezplatného vecného bremena - práva doživotného bývania a užívania rodinného domu súp. č. XX k. ú. H. Q. X. v prospech manžela nebohej poručiteľky F. R. staršieho, t.j. žalovaného, na základe čoho sa žalobca sa stal povinný z vecného bremena a žalovaný sa stal oprávneným z vecného bremena.

2.Žalobca v odôvodnení podanej žaloby ďalej uviedol, že pred 6 rokmi spolu so svojou manželkou začali riešiť adopciu maloletého dieťaťa, v súvislosti s čím im bolo zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odporúčené, aby v rodinnom dome, v ktorom bývajú, si zabezpečili samostatnú detskú izbu. V tejto súvislosti žalobca zhruba pred troma rokmi žalovanému navrhol, aby sa presťahoval do suterénu rodinného domu súp. č. XX a za týmto účelom mu žalobca na vlastné náklady suterén prerobil na samostatnú bytovú jednotku s výnimkou kúpeľne. Po adopcii dieťaťa zo strany žalobcu a jeho manželky sa vzťahy medzi nimi a žalovaným zhoršili z dôvodu, že žalovaný začal na nich opakovane verbálne útočiť, pričom tento vzťah pretrváva až do súčasnej doby a podľa názoru žalobcu nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo v prostredí plnom konfliktov a vulgárnych osočovaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa tvrdenia žalobcu sa pomery medzi stranami sporu zmenili a najmä vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa nie je vhodné ďalšie zotrvanie žalovaného v predmetnom rodinnom dome. Z toho dôvodu žalobca žalovanému niekoľkokrát navrhol zabezpečenie bývania iným spôsobom, a to napríklad tak, že by žalobca kúpil 1-izbový byt v meste Púchov, kde by žalovaný mohol bezodplatne bývať a hradil iba náklady za služby poskytované v súvislosti s užívaním

bytu, čo však žalovaný odmietol a nie je ochotný pristúpiť na akúkoľvek inú dohodu. Navyše podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný okrem rodinného domu súp. č. XX v obci H. užíva tiež altánok a záhradu, ktorú obhospodaruje výlučne žalobca so svojou manželkou a požíva z nej plody. Napriek tejto skutočnosti sa žalovaný žiadnym spôsobom nepodieľa na úhrade nákladov spojených s prevádzkou rodinného domu, a to od roku 2001 a uhrádza si iba poplatok za odvoz smetí a za užívanie kanalizácie.

3.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia vecného bremena, spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu súp. č. XX k. ú. H. Q. X. zo strany žalovaného, a to bez poskytnutia primeranej náhrady, a to z dôvodu, že žalovaný neposkytol žalobcovi žiadnu výhodu za zriadenie vecného bremena, keďže v dedičskom konaní po nebohej poručiteľke L. R., C. U.L. XX.X.XXXX všetky tri z jej detí zdedili nehnuteľnosti a žalovaný ako pozostalý manžel si nechal finančné prostriedky. Žalobca uviedol, že žalovanému zriadil vecné bremeno vo forme doživotného bývania a užívania rodinného domu súp. č. 99 iba z dobrej vôle, preto by bolo v rozpore s ustanovením , teda v rozpore s dobrými mravmi žalobcu zaviazať k povinnosti poskytnúť žalovanému primeranú náhradu v prípade vyhovenia jeho žalobe.

4.Na pojednávaní dňa 16.6.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanú žalobu zmenil tak, že sa domáha zrušenia vecného bremena - práva doživotného bývania a užívania rodinného domu súp. č. XX k. ú. H., ktoré bolo zriadené v prospech žalovaného za primeranú náhradu, ktorou v danom prípade bude právo žalovaného bezodplatne užívať 1-izbový byt č. XX, ktorý sa nachádza vo vchode č. X na X. poschodí obytného domu súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. Z. G. XXXX a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX k. ú. Q. ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a jeho manželky O. R.. Uvedenú zmenu žaloby súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 16.6.2020.

5.Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a ako nedôvodnú ju žiadal zamietnuť. Vo svojich písomných vyjadreniach k podanej žalobe zo dňa 26.8.2019 a zo dňa 24.10.2019 uviedol, že sa narodil v obci H. a na túto obec je citovo naviazaný. Poukázal na to, že predmetný rodinný dom súp. č. XX v obci H. kúpil v minulosti so svojou nebohou manželkou ako staršiu drevenicu, ktorú spočiatku využívali len na rekreačné účely, pričom postupne ju rekonštruovali a zveľaďovali a neskôr sa aj s dvoma synmi F. a F. do nej presťahovali bývať. Žalovaný uviedol, že popri rekonštrukcii rodinného domu súp. č. XX postupne popri dome vybudoval garáž, skleník, hospodárske budovy, obhospodaroval záhradu, na ktorej choval aj hospodárske zvieratá. Poukázal na to, že v predmetnom rodinnom dome prežil takmer 50 rokov a rovnako ako k rodnej obci má aj k tomuto rodinnému domu vybudovaný silný citový vzťah. Po smrti manželky L. R. sa so svojimi tromi deťmi dohodol, že v dome ostane bývať spolu so svojím synom F. s tým, že v dedičskom konaní nadobudne spoluvlastnícky podiel X/X k domu a druhá polovica ostane žalovanému. Nakoľko však žalobca plánoval rodinný dom prestavať podľa svojich predstáv a v tejto súvislosti hodlal čerpať hypotekárny úver, žalovaného presvedčil, že by bolo vhodné, aby sa stal výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti s tým, že žalovanému ako jeho otcovi bude zriadené na uvedenú nehnuteľnosť právo doživotného bývania a užívania. Žalovaný uviedol, že v súvislosti s užívaním predmetnej nehnuteľnosti z jeho strany svojmu synovi F., t.j. žalobcovi, prispieval na domácnosť mesačne sumou 500,- Sk, pričom nemalými finančnými prostriedkami žalobcovi tiež prispel aj na rekonštrukciu tohto rodinného domu a na stavbu záhradného altánku. Žalovaný uviedol, že z manželstva žalobcu a jeho manželky sa maloleté deti nenarodili, a preto keď začali uvažovať o adopcii maloletého dieťaťa spoločne sa dohodli, že žalobca zrekonštruuje pivničné priestory rodinného domu súp. č. XX, kde žalovanému vytvorí samostatnú bytovú jednotku s kúpeľňou a sociálnym zariadením, na čo žalovaný žalobcovi aj prispel finančnou čiastkou 800,- eur. Od roku 2016, kedy sa žalovaný presťahoval do pivničných priestorov, žalobca mu znemožnil prístup do vrchnej časti rodinného domu, v ktorej sa nachádza jediná toaleta a kúpeľňa v dome. Preto mu neostávalo nič iné len začať využívať záhradnú latrínu a kúpať a sprchovať sa chodieval k svojej priateľke X. H.. Žalovaný tiež poukázal na to, že tesne pred podaním žaloby žalobca začal odmietať preberať od neho finančné prostriedky, ktorými mu pravidelne prispieval na chod domácnosti. Vzťahy medzi nimi sa ešte viac zhoršili, pričom v súčasnej dobe je situácia taká, že žalobca ako syn ako aj jeho manželka ho úplne ignorujú. Pivničné priestory, v ktorých býva, sú nevyhovujúce, najmä v zimných mesiacoch sú chladné a vlhké, čo v nepriaznivom smere vplýva na jeho zdravotný stav. Žalovaný uviedol, že celá vzniknutá situácia ho mrzí, pretože konflikty medzi ním a žalobcom ho vzhľadom na jeho vek psychicky vyčerpávajú, pričom v žiadnom prípade nemá záujem sa z rodinného domu, ktorý v minulosti bol jeho vlastníctvom a v ktorom prežil takmer 50 rokov, vysťahovať.

6.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, oboznámením osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Beátou Ondrašíkovou, súdnou komisárkou so sídlom v Púchove zo dňa 14.8.2001 č.k. -30, D/not 97/2001, výpisu z LV č. XXXX k. ú. Púchov, výpisu z LV č. XXX k. ú. H., rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 10.10.2019 Č.sp.:TSK/219/07989-3, výsluchom svedkov F.Y. R., S.. XX.X.XXXX, M. Q., Q. XXXX/X, W. X., S.. XX.X.XXXX, M. Q., J. X. XXXX/XX, O. R.Z., S.. X.X.XXXX, M. H. Č.. XX a zistil nasledovné:

7.Žalobca je zapísaný na LV č. XXX k. ú. H. ako výlučný vlastník v spoluvlastníckom podiele X/X nehnuteľností parc. č. Z. G. XXX/X - ostatná plocha o výmere XX m2, parc. č. Z. G. XXX - záhrada o výmere XXX m2, parc. č. Z. G. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parc. č. Z. G. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. V časti C: Ťarchy je na LV č. XXX k. ú. H. vyznačené vecné bremeno - právo doživotného užívania a bývania domu súp. č. XX na parc. č. Z. G. XXX v prospech žalovaného F. R.. Výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam parc. č. Z. G. XXX, Č.. Z. G. XXX a k rodinnému súp. č. XX k. ú. H. Q. X. žalobca nadobudol titulom dedenia po svojej matke a manželke žalovaného L. R., R.. Š.Z., C. U. XX.X.XXXX, a to na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Beátou Ondrašíkovou, súdnou komisárkou so sídlom v Púchove zo dňa 14.8.2001č.k. -30, D/not 97/2001, pričom z obsahu uvedeného osvedčenia o dedičstve vyplýva, že dedičia po nebohej poručiteľke L.M. R., t.j. žalobca, žalovaný a ďalšie dve deti žalovaného W. X.Á. L. F. R. sa dohodli na zriadení bezplatného vecného bremena - práva doživotného bývania a užívania rodinného domu súp. č. XX s príslušenstvom, postaveného na parc. č. Z. G. XXX Z.. Ú.. H. v prospech pozostalého manžela poručiteľky F. R., t.j. žalovaného.

8.Žalobca na pojednávaní dňa 8.1.2020 vo svojej výpovedi uviedol, že k podaniu predmetnej žaloby pristúpil preto, že spolužitie so žalovaným v rodinnom dome súp. č. XX v obci H. sa pre neho a jeho rodinu, t.j. jeho manželku a ich maloleté dieťa, stalo neznesiteľným, keď k zhoršeniu v ich vzájomnom vzťahu došlo v mesiaci jún 2019, a to z dôvodu, že žalovaný spolu s jeho synom F. chceli vyniesť kýbel s fekáliami z miestnosti, ktorú v rodinnom dome súp. č. XX žalovaný užíva, k Váhu, s čím on nesúhlasil a požadoval od nich, aby to vyliali do kanalizácie. Od uvedenej doby s otcom nekomunikuje, pričom žalovaný neustále jeho, jeho manželku a tiež ich maloleté dieťa verbálne napáda, očúrava ovocné stromky, ktoré majú vysadené na záhrade a veľkú potrebu vykonáva mimo latríny, na čo ho upozornili aj susedia. Žalobca uviedol, že až do roku 2016 žalovaný býval s ním a s celou jeho rodinou v obytnej časti rodinného domu súp. č. XX, pričom po tom, ako si s manželkou adoptovali maloleté dieťa, sa s otcom dohodli, že mu prispôsobia na bývanie pivničné priestory, do čoho žalobca investoval finančnú čiastku 2.600,- eur. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov už žalovanému v týchto pivničných priestoroch nevybudoval sprchu ani WC, preto žalovanému kúpil suchú toaletu, tzv. campingový záchod, ktorý však žalovaný odmieta využívať. Žalobca uviedol, že žalovaný tiež odmieta využívať sprchu v hornej obytnej časti rodinného domu a sprchovať sa chodieva k svojej priateľke, pani X. H.. Žalovanému ako aj svojim ďalším dvom súrodencom navrhoval celú situáciu riešiť tým, že žalovaný by bol umiestnený v zariadení pre dôchodcov, čo však žalovaný odmieta a jeho ďalší dvaja súrodenci vzniknutú situáciu nemajú záujem riešiť.

9.Žalovaný na pojednávaní dňa 8.1.2020 uviedol, že v minulosti po tom, ako si žalobca spolu so svojou manželkou adoptovali maloleté dieťa, súhlasil s tým, že sa presťahuje bývať do pivničných priestorov rodinného domu súp. č. XX s tým, že žalobca tieto priestory prerobí tak, aby ich mohol užívať ako samostatnú bytovú jednotku. Na túto rekonštrukciu žalobcovi prispel finančnou čiastkou 800,- eur, avšak žalobca mu v pivničných priestoroch nevybudoval sľúbenú sprchu ani WC a odkázal ho na užívanie tzv. campingového suchého WC, ktoré umiestnil do miestnosti, v ktorej sú uložené zaváraniny. Žalovaný uviedol, že až do mesiaca jún 2019 žalobcovi podľa ich vzájomnej dohody prispieval na úhradu nákladov spojených s užívaním rodinného domu sumou 35,- eur mesačne, avšak od uvedenej doby žalobca tieto finančné prostriedky účelovo od neho prestal preberať. Žalovaný potvrdil skutočnosť uvádzanú žalobcom, že vzťahy medzi nimi sa zhoršili od mesiaca jún 2019 po tom, ako s druhým synom F. chcel vyliať fekálie z kýbla, ktorý má v izbe, ktorú v rodinnom dome súp. č. XX obýva, na záhradu, pričom od tohto konfliktu sa podľa názoru žalovaného odvíja celé toto konanie.

10. Brat žalobcu a syn žalovaného F. R. na pojednávaní dňa 27.11.2019 uviedol, že v dedičskom konaní po jeho matke L. R. žalobca zdedil rodinný dom súp. č. XX v k. ú. H., ktorý za trvania manželstva nadobudli jeho rodičia. Od roku 2001 žalovaný užíval jednu z miestností tohto rodinného domu, pričom zvyšok rodinného domu užíval žalobca spolu so svojou manželkou O.. Svedok uviedol, že pred 4 rokmi

sa žalobca so žalovaným dohodli, že žalobca prispôsobí stavebne žalovanému na bývanie pivničné priestory tohto rodinného domu, a to najmä z toho dôvodu, že žalobca spolu so svojou manželkou si adoptovali maloleté dieťa a v tejto súvislosti nevyhnutne potrebovali využívať celú obytnú časť rodinného domu. Žalobca však porušil pôvodne uzatvorenú dohodu so žalovaným, že v pivničných priestoroch okrem obytnej miestnosti vybuduje aj WC a sprchu. Sprchu nevybudoval vôbec a pokiaľ ide o WC, žalovaného odkázal len na využívanie suchého campingového WC, ktoré však žalovaný odmieta využívať a z toho dôvodu využíva len latrínu, nachádzajúcu sa pri rodinnom dome. Podľa svedka aj napriek tomu boli vzťahy medzi žalobcom a žalovaným dobré, a to až do mesiaca jún 2019, kedy medzi stranami konania došlo ku konfliktu v tom smere, že žalovaný chcel z kýbla, nachádzajúceho sa v obytnej časti rodinného domu, ktorú užíva, vyliať exkrementy, v čom mu žalobca chcel zabrániť. Už predtým však žalobca začal žalovaného v užívaní rodinného domu a jeho príslušenstva obmedzovať v tom smere, že mu odňal kľúče od časti rodinného domu, ktorú užíva spolu so svojou manželkou a začal mu zamedzovať tiež v užívaní garáže, stodoly aj skleníka. Svedok tiež potvrdil skutočnosť uvádzanú žalovaným, že až do leta 2019 žalovaný prispieval žalobcovi na úhradu nákladov spojených s užívaním rodinného domu mesačne čiastkou 35,- eur, pričom žalobca od leta 2019 tieto peniaze začal odmietať preberať.

11.Setra žalobcu a dcéra žalovaného W. X. ako svedkyňa na pojednávaní dňa 8.1.2020 uviedla, že po tom, ako po smrti matky L. R. žalobca nadobudol výlučné vlastnícke právo k rodinnému domu súp. č. XX v H., predmetný rodinný dom užíval žalobca spolu so svojou manželkou a žalovaným spoločne, a to až do doby, než sa žalobca so svojou manželkou rozhodli osvojiť si maloleté dieťa. V tejto súvislosti sa žalobca so žalovaným dohodli, že žalobca stavebne prispôsobí pivničné priestory tohto rodinného domu pre žalovaného, vrátane WC a sprchy. Po zrekonštruovaní pivničných priestorov zo strany žalobcu žalovaný sa z hornej časti rodinného domu presťahoval bývať do samostatnej miestnosti, ktorá však nebola vybavená WC ani sprchou. Z toho dôvodu žalovaný začal využívať pri rodinnom dome nachádzajúcu sa latrínu a sprchovať sa chodieval k svojej priateľke X. H.. Podľa svedkyne v lete v roku 2019 došlo medzi žalobcom a žalovaným k incidentu, keď brat F. chcel žalovanému pomôcť vyniesť kýbel s exkrementami a vyliať ho niekde mimo pozemok, na ktorom sa rodinný dom súp. č. XX nachádza. Od tohto konfliktu sa vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, ale aj vzťah medzi žalobcom a jeho bratom F. zhoršili, a to až do takej miery, že v súčasnej dobe spolu vôbec nekomunikujú. Svedkyňa tiež uviedla, že po dobu 5 až 10 rokov jej otec žalobcovi na úhradu nákladov spojených s užívaním rodinného domu mesačne prispieval sumou 35,- eur, avšak podaním predmetnej žaloby začal žalobca odmietať preberať od žalovaného tieto finančné prostriedky.

12.Manželka žalobcu O. R. ako svedkyňa na pojednávaní dňa 8.9.2020 uviedla, že už 20 rokov žije v spoločnej domácnosti so svojím manželom v rodinnom dome súp. č. XX v H.. Tiež uviedla, že vzťah medzi ňou a žalovaným nikdy v minulosti nebol dobrý, nakoľko žalovanému vadil veľký vekový rozdiel medzi ňou a jeho synom F.. Podľa svedkyne v súvislosti s osvojením ich dieťaťa v minulosti žalobca žalovanému navrhol, že mu v pivničných priestoroch rodinného domu vybuduje samostatnú miestnosť s kuchyňou, toaletou, s teplou a studenou vodou s tým, že sprchu bude môcť využívať v hornej časti rodinného domu, ktorú ostane užívať žalobca. Podľa svedkyne žalovaný s týmto návrhom súhlasil, pivničné priestory zateplil, zariadil potrebným nábytkom, pričom žalovaný bol spočiatku zo samostatným bývaním aj spokojný. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným boli striedavo lepšie alebo horšie, aj keď v minulosti medzi nimi došlo k nejakému konfliktu, postupom času sa vzťahy vždy urovnali. Podľa svedkyne k úplnému zlomu však došlo v mesiaci máj 2019, pre vzájomnú roztržku sa vzťahy medzi nimi zhoršili do takej miery, že obaja prestali komunikovať, resp. ich komunikácia sa obmedzila len na nevyhnutnú mieru. Svedkyňa tiež uviedla, že v tej časti rodinného domu súp. č. XX, ktorú jej manžel stavebne prispôsobil na bývanie pre žalovaného, nie je sprcha ani WC, túto časť žalobca pre žalovaného vybavil len campingovým suchým WC.

13.Na základe žiadosti podanej zo strany žalovaného o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb vydal Trenčiansky samosprávny kraj dňa 10.10.2019 pod Č.sp.:TSK/2019/07989-3 rozhodnutie o tom, že žalovaný F. R., S.. X.X.XXXX podľa ustanovenia nie je odkázaný na sociálnu službu poskytovanú v domove sociálnych služieb.

14.Na LV č. XXXX k. ú. Q.A. sú žalobca spolu so svojou manželkou O. R. zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci v spoluvlastníckom podiele X/X bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. Z. G. XXXX a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu.

15.Podľa ustanovenia , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

16.Podľa ustanovenia , vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

17.Podľa ustanovenia , ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

18.V zmysle citovaného zákonného ustanovenia , súd len na návrh a za primeranú náhradu môže vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť ak v dôsledku zmeny pomerov nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Zmenu pomerov pritom môžu vyvolať ako objektívne, tak i subjektívne skutočnosti. Zmena pomerov sa môže týkať jednak zaťaženej nehnuteľnosti, ale môže sa týkať tiež osôb, či už povinných alebo oprávnených z vecného bremena, prípadne sa môže týkať vzťahu k vecnému bremenu a k právu, vyplývajúcemu z vecného bremena. Samotná zmena pomerov je právne významná len ak privodila hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Kedy ide o hrubý nepomer vždy záleží od konkrétnych okolnosti daného prípadu.

19.V danom prípade v zmysle tvrdenia žalobcu bola zmena pomerov spôsobená zhoršením vzťahu medzi stranami konania, keď tieto sa stali konfliktnými. Či v danom prípade táto zmena pomerov má za následok hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného súd skúmal z hľadiska, či nehnuteľnosť, v danom prípade rodinný dom súp. č. XX v k. ú. H., zaťažený vecným bremenom, môže žalobca ako jej výlučný vlastník aj naďalej riadne užívať a riadne udržiavať, teda riadne vykonávať svoje vlastnícke práva.

20.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetný rodinný dom súp. č. XX v k.ú. H. bol v minulosti vlastníctvom žalovaného a jeho nebohej manželky L. R., pričom žalovaný po tom, ako predmetný rodinný dom v minulosti odkúpil, následne ho spolu s manželkou zrekonštruovali a v tomto rodinnom dome žalovaný až do súčasnej doby býva takmer 50 rokov. Navyše žalovaný pochádza z obce H., z čoho vyplýva, že vzhľadom na svoj vek má k danej lokalite a aj k predmetnému rodinnému domu citový vzťah. Žalobca sa stal výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti až v rámci dedičského konania po svojej matke L. R.Á., keď pôvodne mal nadobudnúť k tomuto rodinnému dom len spoluvlastnícky podiel X/X s tým, že druhá polovica mala ostať vo vlastníctve žalovaného, teda pozostalého manžela L. R.. Až na základe presvedčovania zo strany žalobcu, ktorý v súvislosti s prestavbou rodinného domu hodlal čerpať hypotekárny úver, ostatní dedičia po nebohej L. R., t.j. žalovaný a ďalší dvaja súrodenci žalobcu súhlasili s tým, aby žalobca v rámci dedičského konania po svojej matke nadobudol do svojho výlučného vlastníctva celú nehnuteľnosť s tým, že žalovanému, t.j. jeho otcovi bude v tomto rodinnom dome zriadené vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania domu. Po nadobudnutí výlučného vlastníctva k rodinnému domu súp. č. XX zo strany žalobcu v predmetnom rodinnom dome ostali bývať žalobca, jeho manželka a aj samotný žalovaný s tým, že všetci užívali uvedenú nehnuteľnosť v celom jej rozsahu. Od roku 2016 na základe vzájomnej dohody medzi žalobcom a žalovaným začal žalovaný užívať len časť uvedenej nehnuteľnosti v rozsahu jednej pivničnej miestnosti, ktorú žalovaný za tým účelom zrekonštruoval s tým, že na nákladoch spojených s rekonštrukciou sa podieľal nielen žalobca ako vlastník nehnuteľnosti, ale aj žalovaný. Rekonštrukcia týchto pivničných priestorov, ktoré mali slúžiť pre bývanie žalovaného však zo strany žalobcu nebola uskutočnená podľa pôvodne uzatvorenej dohody, pretože žalobca v rámci rekonštrukcie a vytvorenia samostatnej bytovej jednotky pre žalovaného nevybudoval aj WC a kúpeľňu. V tejto súvislosti začali medzi žalobcom a žalovaným vznikať nezhody, ktoré mali za následok zhoršenie ich vzájomného vzťahu. K úplnému rozvratu tohto vzťahu však došlo v letných mesiacoch roku 2019, kedy obaja prestali spoločne komunikovať a tento konflikt viedol až k podaniu predmetnej žaloby zo strany žalobcu.

21.Pokiaľ ide o výkon vlastníckeho práva žalobcu k rodinnému domu súp. č. XX, v tejto súvislosti mal súd za preukázané, že žalobca spolu so svojou manželkou a ich maloletým dieťaťom užívajú nerušene celú nehnuteľnosť s výnimkou jednej pivničnej miestnosti stavebne upravenej pre bývanie žalovaného. Z uvedeného teda vyplýva, že aj napriek zhoršeným vzťahom medzi stranami konania žalobca nie je v nijakom smere obmedzovaný vo výkone vlastníckeho práva, najmä v oblasti užívania a vykonávania údržby predmetnej nehnuteľnosti. Naopak v porovnaní s dobou zriadenia vecného bremena sa výhoda žalovaného ako oprávneného z vecného bremena v značnom rozsahu obmedzila, keďže jeho užívacie právo sa od roku 2016 obmedzilo len na časť vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti, a to jednu miestnosť v pivničných priestoroch bez možnosti užívania ostatnej časti rodinného domu súp. č. XX. Vzhľadom na uvedené treba preto konštatovať, že hoci vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo k zmene pomerov, nemalo to za následok vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného tak, ako to pre rozhodnutie súdu o zrušenie vecného bremena predpokladá citované zákonné ustanovenie . Navyše v danom prípade treba uviesť, že žalovaný je otcom žalobcu, že bol to práve žalovaný, ktorý sa v minulosti zásadným spôsobom zaslúžil o nadobudnutie a zrekonštruovanie predmetnej nehnuteľnosti, že žalovaný ako otec žalobcu vychoval a záujme žalobcu sa vzdal svojho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný je v pokročilom veku, nie je vlastníkom inej nehnuteľnosti určenej na bývanie a ani inú nehnuteľnosť určenú na bývanie nemá v nájme. Jeho jediným zdrojom príjmu je len starobný dôchodok a je povinnosťou žalobcu ako syna sa o svojho otca postarať a zabezpečiť pre neho dožitie v primeraných a dôstojných pomeroch. Bolo by preto v rozpore s dobrými mravmi, tak, ako to má na mysli ustanovenie ak by súd žalobe vyhovel z dôvodov, ako uvádzal žalobca, teda, že výkon jeho vlastníckeho práva sa z dôvodu existencie vecného bremena dostal do hrubého nepomeru s výhodou oprávneného z vecného bremena, t.j. s výhodou žalovaného. Preto súd na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

22.Žalovaný bol v konaní proti žalobcovi v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd za použitia priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým ,že v zmysle ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa , v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.