Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-49-2020.pdf
PDF · 78.03 KB
Case nature
Subarea
19CoE/49/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: neb. D. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. X, XXX XX K., o vymoženie 16,60 eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4Er/374/2007 - 17 zo dňa 26.02.2020 takto
rozhodol:
Odvolanie o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe návrhu pôvodného oprávneného (SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v K.) a exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA XXXXXX zo dňa 04.04.2006, právoplatným dňa 04.04.2006 a vykonateľným dňa 19.04.2006, rozhodol cit.: ,,I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Z.. O. H., Exekútorský úrad J.. A. XXX/X, XXX XX N. Y. trovy exekúcie.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. b), ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného v čase vydania exekučného titulu.
3. Rozhodnutie o trovách exekúcie právne odôvodnil ustanoveniami § 196, § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013).
4. V odôvodnení uznesenia uviedol, že súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 16.06.2016 podnet na zastavenie exekučného konania, ktorým navrhol zastaviť exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“) z dôvodu, že povinný zomrel dňa 04.12.2015 a nezanechal žiaden majetok. Súdny exekútor si vo svojom podaní zároveň vyčíslil trovy exekučného konania vo výške 114,47 eur.
5. Súd prvej inštancie z uznesenia sp. zn. 7D/160/2015 zo dňa 27.01.2016 zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
6. Keďže prekluzívna lehote na vymoženie plnenia z exekučného titulu v tomto prípade začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. 19.04.2006, a márne uplynula dňa 19.04.2009, čím sa exekučný titul stal neúčinný, súd exekúciu v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona zastavil.
7. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku a na jeho strane neexistuje subjekt, ktorý by bol spôsobilý tieto trovy súdnemu exekútorovi nahradiť. Uviedol, že v danom prípade nebol daný žiaden zákonný dôvod na to, aby trovy exekúcie znášal oprávnený, nakoľko postup súdu prvej inštancie vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Svoje rozhodnutie podporil judikatúrou - rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008.
8. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách exekúcie, podal odvolanie súdny exekútor. V odvolaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5MCdo/2/2013 zo dňa 10.06.2013, z ktorého plynie, že je neprípustné, aby súd prvej inštancie v danom prípade vydal rozhodnutie, ktorým by exekučné konanie zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Ex. poriadku a rozhodol o trovách exekúcie podľa § 197 ods. 1 Ex. poriadku v znení platnom do 31.03.2017. Uviedol, že predmetná pokuta bola uložená dňa 04.04.2006 pod č M Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2006 a vykonateľným sa stal 19.04.2006. Nemožno hovoriť o preklúzii, nakoľko trojročná lehota na jej vymoženie začala plynúť dňom 19.04.2006, uplynula 19.04.2009, pričom počas jej plynutia dňa 01.09.2008 nadobudla účinnosť novela Zákona o priestupkoch vykonaná zákonom č. 298/2008 Z.z., v dôsledku čoho už od uvedeného dátumu účinnosti nie je potrebné dodržať lehotu troch rokov na vykonanie rozhodnutia, ale postačuje už len v trojročnej lehote výkon rozhodnutia nariadiť, ako to vyplýva z ust. § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu nútene vymáhať, sa nachádzala v Správnom poriadku, aj v Zákone o priestupkoch. Účelom novely Zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods. 1 formou jeho vypustenia bolo dať právnu úpravu v Zákone o priestupkoch do súladu s právnou úpravou v Správnom poriadku. Všeobecný právny predpis vo vzťahu k Zákonu o priestupkoch upravuje pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. V konaní je potrebné podporne použiť ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Na základe uvedeného navrhol, aby zaviazal oprávneného zaplatiť mu trovy exekúcie vo výške 114,47 eur alebo súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) pred preskúmaním napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné odmietnuť.
10. Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017 (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu).
11. Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017).
12. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 386 písm. c/ CSP).
13. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
14. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017)
výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.
15. Odvolací súd vo vzťahu k trovám exekúcie dodáva, že nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m/ CSP.
16. Je potrebné rovnako zdôrazniť, že v napadnutom uznesení súd prvej inštancie správne poučil, že proti výroku II. odvolanie nie je prípustné.
17. Preto odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti výroku o trovách exekúcie podľa citovaného ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).