Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-214-2018.pdf
PDF · 134.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/214/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: W. Z., S.. XX.XX.XXXX, M. X. XX, XXX XX X., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, a.s., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
1. Súd u r č u j e, že úver, poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.5.2014 je bezúročný a bez poplatkov.
2. V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
3. Stranám sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
4. Štát má voči žalovanému právo na náhradu trov konania 50%, o výške ktorých vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku rozhodne osobitným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 8.11.2018 domáhal, aby súd svojím rozsudkom určil, že
1/ rozhodcovská zmluva zo dňa 27.5.2014, uzavretá medzi stranami sporu k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX je neplatná; a
2/ že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá stranami sporu dňa 27.5.2014, je bezúročná a bez poplatkov
1.1. V žalobe žalobca predmet konania vymedzil tvrdením, že dňa 27.5.2014 uzavrel so žalovaným zmluvu o hotovostnom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 1500 € s celkovou čiastkou na zaplatenie 3375,54 €, ktorú mal splatiť v 42 splátkach po 83,37 €.
1.2. Po odcitovaní ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010Z.z., ktorým sa upravuje povinnosť uvádzať v zmluve výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal na to, že vyššie uvedená zmluva túto náležitosť neupravuje a preto je úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona bezúročný a bez poplatkov; a odcitoval časť rozhodnutia KS Žilina z 25.11.2013 vo veci 11Co/256/2013 a KS Trnava z 9.8.2011 vo veci 10CoE/313/2010.
1.3. Ďalej žalobca po odcitovaní ust. § 53 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obč. zákonníka (ďalej len OZ) poukázal na to, že uvedená úverová zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú zmluvu, ktorá predstavuje vo svojich dôsledkoch výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca je ten, ktorý rozhodne o právach a povinnostiach, a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok.
1.4. Po odcitovaní ust. 53 ods. 5, § 37 ods. 1, § 39, § 41 a § 52 ods. 2 OZ akcentoval na svoje právo, dané mu ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a navrhol, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1 tohto odôvodnenia.
2. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy, obsah ktorých súd v podstatných častiach oboznamuje:
* žiadosť/zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.5.2014 a z jej bodu 6. vyplynuli tieto hlavné parametre úveru:
- poskytnutí čiastka: 1500 €
- splatnosť úveru (počet splátok) 42
- mesačná splátka (vrátane úrokov) 80,37 €
- celková čiastka určená k zaplateniu: 3375,54 €
- RPMN 68,95%
- ročná úroková sadzba 70,01%
- priemerná RPMN 49,67%
Čo sa týka druhej časti tohto bodu, upravujúceho revolving, tá nie je podstatná, pretože žalobca netvrdil, že by mu bol poskytnutý.
V čl. 8, bod 8.1. je „dohoda“ o poskytnutí služby v podobe záväzku žalovaného poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingového úveru poskytnutého na základe žiadosti / zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 214,75 eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eura ak bude revolving poskytnutý
Podľa bodu 8.4 zmluvy o úvere: odplata za poskytnutie odkladu splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa čl. 8.1 písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Odplata za poskytnite odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi.
* Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 27.5.2014, z ktorého vyplývajú ohľadom samotného úveru tieto fakty:
- schválený výška úveru: 1500 eur
- splatnosť úveru 42 mesiacov
- výška mesačnej splátky úveru: 80,37 eura
- dátum splatnosti prvej splátky: 1.7.2014
- dátum poslednej splátky: 1.12.2017
- periodicita splácania: mesačne
- dátum splatnosti splátky: 1.
- celková výška úveru: 1500 eur
- RPMN úveru 68,95%
- priemerná hodnota RPMN ku dňu uzavretia zmluvy 49,677%
- ročná sadzba úrokov z omeškania 70,01%
- odplata podľa čl.8.1 a) Dohody 215,75 €
- dátum platnosti a účinnosti zmluvy: 27.5.2014 (zvyšok, týkajúci sa revolvingu, nie je dôležitý, pozn. súdu)
V závere tohto Oznámenia je uvedené číslo účtu a variabilný symbol, na ktorý mal žalobca splátky poukazovať.
* rozhodcovskú zmluvu zo dňa 27.5.2014 č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej: bod 1: dlžník vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy bod 2: veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa pričom dlžník vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný bod 4: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami úverovej zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou úverovej zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov:
- Rozhodcovský súd v Bratislave, Ventúrska 14
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court s.r.o., Krížna 56, Bratislava
- Victoria rozhodcovský súd v Žiline, Vojtech Tvrdého 793/21, Žilina
- Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal s.r.o., Pribinova 10, Bratislava Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh bod 7: Dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy
3. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 1.2.2019 žalovaný zásadne popieral žalobcom uvádzané skutočnosti a k tvrdeniam ohľadom absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/210 Z.z. uviedol, že - ako vyplýva aj z rozhodnutia NS SR z 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2018 (súd uvádza stručne) - že pokiaľ ide o členenie splátok, výklad, podávaný žalobcom neobstojí a je založený na formalistickom prístupe pri výklade právnej normy. Akcentoval na obsah daného rozhodnutia a poukázal na tom, že v jeho zmysle: nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, že Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o „výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým len spresňuje, čo splátka zahrňuje, že od 1.5. 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a aj potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.
3.1. Ak by zmluva musela obsahovať rozpísanie splátky, potom nemá zmysel úprava, podľa ktorej má spotrebiteľ právo na amortizačnú tabuľku podľa odseku 5) cit. ustanovenia vzhľadom na to, že tieto údaje by už boli súčasťou samotnej zmluvy
3.2. Poukázal na to, že uplatnenie jazykového výkladu právnej normy popiera povinnosť rešpektovať účinky unijného práva. V zákone č. 129/2010 Z.z. bola táto úprava zavedená nepresným prevzatím smernice 2008/48/ES, čo však nezbavuje vnútroštátne normy prihliadať na základe nepriameho účinku na také ustanovenia unijného práva, ktoré sú do príslušnej vnútroštátnej normy prevzaté. Smernicou sledovaný výsledok je povinný pri rozhodovaní zabezpečiť aj súd členského štátu. V tomto kontexte poukázal aj na rozsudok O. vo veci G.-XXX/XX až G.-XXX/XX, kde súd vyslovil názor, že požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva vyplýva zo systému Zmluvy, ktorá tým umožňuje vnútroštátnemu súdu, aby v rámci svojich právomocí zabezpečil plnú účinnosť práva Spoločenstva. Táto zásada výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva, formulovaná v práve Spoločenstva, sa síce v prvom rade týka vnútroštátnych ustanovení prijatých na prebratie smernice, neobmedzuje sa však iba na výklad týchto ustanovení ale vyžaduje, aby vnútroštátny súd vzal do úvahy vnútroštátne právo ako celok a posúdil, do akej miery ho možno použiť spôsobom, ktorý nevedie k výsledku, ktorý odporuje smernici.
3.3. Žalovaný preto túto časť uzavrel konštatovaním, že žalobca „rozčleňovanie splátok“ založil na nesprávnom výklade zákona.
3.4. Vo vzťahu k Rozhodcovskej zmluve poukázal na skutočnosť, že zákon v čase uzavretia tejto zmluvy neurčoval veriteľov žiaden zákaz predložiť dokument spočívajúci v alternatívnom riešení prípadných sporov zo záväzkového z vzťahu, a že v tomto prípade uzavretie takejto zmluvy ani nebol podmienkou získania úveru. Jedná sa o samostatnú zmluvu a listinu t.j. samostatný právny úkon, ktorý bol uzavretý nezávisle od úverovej zmluvy. Žalobca mohol z vlastného rozhodnutia a vlastným úkonom ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy či dokonca spôsobiť jej zánik jednostranným odstúpením bez dosahu na ďalšiu účinnosť samotnej úverovej zmluvy.
3.5. Žalovaný odcitoval bod 2, ako aj bod 7 rozhodcovskej zmluvy tak, ako to súd cituje v bode 2. - tretia odrážka tohto odôvodnenia; poprel, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže bola osobitne vyjednaná i uzavretá a v závere navrhol, aby súd žalobu ako celok zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania.
4. Žalobca v replike zo dňa 25.3.2019 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného a po odcitovaní ust. § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. uviedol, že toto ustanovenie (ukladajúce veriteľovi povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy) sa vzťahuje na špecifický okruh spotrebiteľských úverov a to takých, ktoré súd uzavreté na dobu určitú. Žalobca má za to, že zákon neustanovuje, že v ostatných prípadoch veriteľ túto povinnosť nemá.
4.1. Následne žalobca odcitoval čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ES a znenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 12/2010 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy a akademicky položil otázku, či je Smernici možné priznať priamy účinok a to (nielen) v kontexte záveru rozsudku vo veci G.-XX/XX. Poukázal na to, že v období po vydaní daného rozsudku bol zvažovaný rozsah aplikácie záverov tohto rozsudku s právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z. a v určitom období bol tiež aplikovaný v rozhodovacej činnosti súdov vo veciach spotrebiteľských záväzkových vzťahov.
4.2. S poukazom na závery, prijaté rôznymi krajskými súdmi naprieč celej SR žalobca akcentoval, že tieto súdy uzavreli, že Súdny dvor EÚ vykladá právo výlučne Európskej únie a v označenej veci poskytol výklad výlučne smernice 2008/48/ES; a k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch sa nevyjadroval. Súdom aplikované ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je odlišné od ust. čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice a keďže súd aplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch, výklad dotknutého ustanovenia Súdnym dvorom nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v spore. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora na otázku priameho účinku smernice v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku t.j. žiadne ustanovenie smernice, zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti, sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe dodávateľ proti spotrebiteľovi.
4.3. Žalobca uzavrel, že vzhľadom na vyššie uvedené a názory, vyjadrené v rozhodnutia krajských súdov tak, že úprava v zákone stanovila prísnejšiu požiadavku od požiadavky Smernice, a preto je dôvodný záver, že absencia členenia splátok na splátku istiny, úrokov a poplatkov spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
4.4. K námietke žalovaného ohľadom Rozhodcovskej zmluvy žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení ničím nepreukázal, že hoci bola uzavretá ako samostatný dokument, sa žalobca mal možnosť oboznámiť s jej obsahom pred podpisom úverovej zmluvy a ovplyvniť jej obsah, bola mu predložená na podpis vo forme tzv. formulárovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a preto ju nemožno považovať za individuálne dojednanú.
4.5. Po odcitovaní ust.. § 298 ods. 1 a ods. 2 CSP dal do pozornosti povinnosť súdu aj bez návrhu vysloviť neprijateľnosť určitej zmluvnej podmienky a to všetko v záujme odradenia dodávateľov od nečestných podmienok, a aby takéto podmienky spotrebiteľa nezaväzovali.
5. Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 24.4.2019, na ktorú nereagoval.
6. Súd nariadil pojednávanie na deň 8.9.2020, z ktorého sa obe strany sporu písomne ospravedlnili, obe zotrvali na všetkých doposiaľ produkovaných tvrdeniach a predlžených dôkazoch a súhlasili s tým, aby súd pojednával a rozhodol aj v ich neprítomnosti. Na základe uvedeného preto súd podľa 180 CSP pojednával v neprítomnosti strán sporu a keďže žiadna zo strán viac neprodukovala žiadne vecné tvrdenia a nenavrhla vykonať žiadne iné dôkazy, súd dokazovanie ukončil a vo veci rozhodol.
7. Ako vyplynulo z obsahu žaloby a priebežne žalobcom uvádzaných skutočností, predmetom konania boli dva, na sebe relatívne nezávislé okruhy o určenie,
1/ že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá stranami sporu dňa 27.5.2014, je bezúročná a bez poplatkov; a
2/ že rozhodcovská zmluva zo dňa 27.5.2014, uzavretá medzi stranami sporu k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX je neplatná
8. K BODU 1/
8.1. Medzi stranami nebolo sporné a ani v priebehu konania sa sporným nestalo to, že dňa 27.5.2014 bola zo strany žalovaného ako veriteľa a zo strany žalobcu ako dlžníka uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver 1500 €, a ktorý sa žalobca zaviazal splatiť spolu so 70,1% ročným zmluvným úrokom v 42 splátkach po 80,37 € mesačne, pri RPMN 68,95% a priemernej RPMN 49,67%. Zo sumy 1500 € bola žalobcovi stiahnutá suma 215,85 € titulom odplaty za službu podľa čl. 8.1. písm. a) Dohody.
8.2. Podľa § 137 CSP: Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
8.3. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného do 1.1.2018: (4) Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)
9. Zákon č. 129/2010 Z.z. je takýmto osobitným zákonom, ktorý spotrebiteľovi priamo upravuje právo podať určovaciu žalobu konkrétneho obsahu a preto súd uzavrel, že žaloba, ktorú žalobca podal dňa 8.11.2018, je procesne prípustná.
10. Žalobca sa domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru na základe toho, že v zmluve nie je uvedený údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného k 27.5.201, podľa ktorého zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
11. V rozsudku G.-XX/XX Súdny dvor uzavrel, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle,
- že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku),
- že. článok 10 ods. 2 písm. h/ Stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia
- že pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti a
- že tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
12. Reakciou slovenského zákonodarcu bolo, že s účinnosťou od 1.5.2018 bolo do zákona č. 129/2010 Z.z. zavedené nové znenie 9 ods. 2 písm. i) (predtým písm.k), pozn.) výšku, počet, frekvenciu splátok .... Z pohľadu dátumu, kedy došlo k uzavretiu posudzovanej úverovej zmluvy /27.5.2014/ a k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. dňa 1.5.2018/ je preto pre posúdenie, či táto náležitosť pri svojej absencii spôsobila bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vziať do úvahy, že slovenská legislatíva iba nepresným prevzatím resp. nesprávnym pojmoslovím upravila niečo, čo v obsahovej stránke odporuje unijnému právu.
13. Vo veci obdobného charakteru ako je táto, už v čase pred prijatím novely zákona č. 129/2010 Z.z. podal výklad čl. 10 ods. 2 písm h) Smernice 2008/48/ES k ešte „starému zneniu“ písm. k) v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Najvyšší súd SR v rozhodnutí č. 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018.
13.1. Najvyšší súd konštatoval, že V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.
13.2. Poukázal na to, že Rozsudok (rozumej C-42/15) konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu.
13.3. Zdôraznil, že z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Ak zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice, ide o skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
14. Rovnaký názor bol vyslovený tiež v rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo 17.4.2018, 4Cdo/211/2017 z 23.4.2018, 7Cdo/98/2018 z 30.1.2019, 4Cdo/187/2017 z 23.4.2018, 1Cdo/171/2018/ z 30.10.2019 a ďalšie.
15. Hodnotiac dôvody, na ktorých žalobca postavil svoje tvrdenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa súd pridržiava vysloveného právneho názoru najvyšších súdnych autorít a stotožňuje sa v tomto smere s argumentáciou žalovaného a uzatvára, že z tohto dôvodu záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru prijať nemožno.
16. Právnym hodnotením skutočností uvádzaných v žalobe o to viac, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, ale súd nie je viazaný a preto v kontexte s touto časťou žaloby skúmal, či takýto záver neopodstatňujú iné skutočnosti.
17. Ako už súd uvádzal vyššie, úverovou zmluvou z 27.5.2014 mala byť žalobcovi poskytnutá suma 1500 €, no ako aj z Oznámenia veriteľa z toho isté dňa a zo znenia bodu 8.1. písm. a) úverovej zmluvy vyplýva, z tejto sumy bola zrazená suma 215,75 € titulom „odplaty za službu“. Reálne teda žalobcovi odišla suma 1284,25 € a ako zaujímavé súd hodnotí to, že zmluvnému úroku bola podrobená nie iba suma 1284,25 €, ale celá suma t.j. vrátane odpočítaného poplatku. Ďalej zo zmluvy vyplynulo, že úver bol viazaný na 70,01% ročný úrok pri RPMN 68,95%
18. Formálne síce možno bod 8.1. - "Dohoda o poskytnutí služby" budí dojem samostatnosti, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať záver, že v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená, pretože predmetná "Dohoda" je súčasťou textu zmluvy, nie je od zmluvy nijak odlíšená, resp. oddelená. Hlavným predmetom plnenia je stále poskytnutie úveru a iný výklad pripúšťajúci vylúčenie súdnej kontroly by v rozpore s ratio legis ust. § 53, pretože veriteľ by tak mohol rozčleniť úverovú zmluvu na viaceré samostatné "individuálne dohodnuté" časti, čo by znemožňovalo posúdenie jej neprijateľnosti. Tento výklad by bol nepochybne v rozpore so sledovaným účelom citovanej právnej úpravy.
18.1. Je neprijateľné, aby v čase, keď ešte ani nenastala situácia, aby dlžník o odklad splátok požiadal, si veriteľ akýsi poplatok z tohto titulu zrazil resp. „započítal“ s finančnými prostriedkami určenými pre žalovaného; tiež aby spotrebiteľ (pričom je otázne, či vôbec o tom, že takúto dohodu podpisuje vedel) už v čase, keď žiadnu službu ešte nevyužil, zaplatil jej použitie, a teda zo strany veriteľa došlo k získaniu prospechu skôr, ako poskytol plnenie, a túto sumu ako dlžnú úverovú istinu úročil zmluvnými úrokmi.
18.2. Napokon uvedený „poplatok“ má súvis aj s výškou RPMN, v zmluve uvedenej vo výške 68,95%. Toto pravidlo by sa uplatnilo iba vtedy, ak by sa so sumou 1500 eur neviazali žiadne ďalšie náklady. Podľa názoru súdu ale poplatok 215,75 eur takýmto ďalším nákladom je, a pokiaľ si ho veriteľ započítal so sumou samotných úverových prostriedkov (a ešte ich úročil úrokom z úveru), celkom isto mal vplyv aj na výpočet RPMN. Súd zistil, že ak by sa RPMN počítala z čistej sumy 1500 eur a suma 215,75 eur by tvorila samostatný dodatočný náklad, RPMN činí 101,03%. V prípade, ak by sa suma poplatku odpočítala a čistú sumu úveru by činila suma 1284,50 eur, RPMN by činila 101,10%.
18.3. Ďalej súd poukazuje aj na to, že ak sa na úver viazal 70,01% ročný zmluvný úrok, je vylúčené, aby RPMN dosahovala výšku nižšiu, ako je výška úroku, tvoriaceho nosnú a prioritnú časť celkových nákladov spojených s úverom, ktoré má RPMN vyjadrovať.
19. Podľa § 11 ods. (1) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy: Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
20. Uvedená okolnosť má v tejto veci ten význam, že nesprávne uvedená RPMN v zmluve 68,95% má za následok to, že je to dostačujúci záver pre určenie, že tento úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle cit. ustanovenia zákona.
21. Na základe tohto záveru súdu sa už nebolo potrebné zaoberať aj inými skutočnosťami, odôvodňujúcimi tento záver, keďže postačí, aby existovala hoci len jedna z nich. S poukazom na celú analýzu v bodoch 17. až 18.3. súd posúdiac nárok žalobcu ex offo aj z iných dôvodov, uzavrel, že úver, poskytnutý zmluvou zo dňa 27.5.2014, je bezúročný a bez poplatkov.
22. K BODU 2/
22.1. Žalobca žiadal tiež určiť, že rozhodcovská zmluva zo dňa 27.5.2014, uzavretá medzi stranami sporu k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX je neplatná, ktorú okolnosť odvíjal od tvrdenia, že samotná uvedená úverová zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú zmluvu,
ktorá predstavuje vo svojich dôsledkoch výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca je ten, ktorý rozhodne o právach a povinnostiach, a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok, a že hoci bola uzavretá ako samostatný dokument, sa žalobca mal možnosť oboznámiť s jej obsahom pred podpisom úverovej zmluvy a ovplyvniť jej obsahom bola mu predložená na podpis vo forme tzv. formulárovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a preto ju nemožno považovať za individuálne dojednanú.
22.2. Podľa § 53 ods. (1) OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Ods. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ods. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Ods. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré o.i.: r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
23. V prvom rade súd poukazuje, že žalobca definoval resp. poukázal na neprijateľnosť Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 27.5.2014 iba vo všeobecnej rovine a nesubstancovaným tvrdením. Zo žaloby a ani následných vyjadrení zo žiadnych či už žalobcom alebo žalovaným prezentovaných skutočností nevyplynuli okolnosti napr. o tom, či žalobca vôbec poskytnutý úver platil, koľko peňazí zaplatil, či bol/ nebol úver predčasne zosplatnený alebo dobehol v zmluvne dohodnutom termíne, a či vôbec titulom rozhodcovskej zmluvy žalovaný začal voči žalobcovi niečo konať.
24. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky, hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplitikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákona v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú nerovnováhu (ustanovenie § 53 ods.1 OZ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákona výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spolu s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
25. Ako vyplýva z rozhodcovskej zmluvy, uzavretá bola dňa 27.5.2014 t.j. za účinnosti zákona č. 244/2002 Z.z. no z jej obsahu nevyplýva, že by rozhodovanie o nárokoch z nej vyplývajúcich boli podriadené výlučne konaniu pred rozhodcovským súdom tak, ako to má na mysli písm. r) v § 53 ods. 4 OZ. Alternatíva ich riešenia bola v čl. 5 veta prvá jasne upravená tak, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami úverovej zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou úverovej zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov.
25.1. Z textu tejto zmluvy teda nevyplýva, že by nároky medzi zmluvnými stranami mali byť riešené výlučne na rozhodcovskom súde.
26. Okrem toho súd má za to, že ak aj v čase uzavretia úverovej zmluvy sa žalobca, tak ako tvrdil, nemal možnosť oboznámiť s obsahom rozhodcovskej zmluvy, tak v tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že v čase po nadobudnutí účinnosti úverovej zmluvy a po fyzickom odovzdaní zmluvnej dokumentácie samotnému žalobcovi mal k dispozícii 14 dní na to, aby existenciu rozhodcovskej zmluvy prehodnotil v zmysle práva, upraveného v bode 7 rozhodcovskej zmluvy, a od tejto zmluvy odstúpil bez akéhokoľvek vplyvu na samotnú úverovú zmluvu
27. Podľa čl. 11 základných princípov CSP ods. (2) Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.
28. Vychádzajúc z tejto zásady žalobca, u ktorého predpoklady, upravené týmto ustanovením, neboli nijako spochybnené, mal možnosť včas posúdiť nielen samotný obsah a následok uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ale aj dôvodnosť podanej žaloby vo vzťahu k nej a to aj z dôvodov, uvedených ďalej.
29. Ako už súd naznačil rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 27.5.2014. S účinnosťou od 1.1.2015 bol zavedený zákon č 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý vytvoril osobitný a samostatný procesný priestor na posudzovanie nárokov zo spotrebiteľských zmlúv pred rozhodcami v prípade, ak bola zmluva uzavretá platne.
30. V tejto súvislosti súd preto poukazuje na § 73 ods. (3): Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Ods. (5) Rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu10) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.
Ods. (8) Ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.
31. Žalobca a ani žalovaný netvrdil, že by na základe rozhodcovskej zmluvy z 27.5.2014 začalo ku dňu 21.12.2014 rozhodcovské konanie a preto prípadné rozhodcovské konanie by po 1.1.2015 mohlo byť vedené už výlučne iba podľa zákona č 335/2014 Z.z.
32. Vzhľadom na absolútnu zmenu v spôsobe určovania rozhodcovského súdu i samotného rozhodcu v prípade, aký je tento, by o tom, či by sa viedlo/neviedlo rozhodcovské konanie , rozhodoval samotný žalobca. Ako je z čl. 5 rozhodcovskej zmluvy zrejmé, touto zmluvou nebol určený práve jeden konkrétny rozhodcovský súd, ktorý by mal prípadný spor rozhodnúť, ale boli celkom 3.
32.1. Súd je toho názoru, že pri pluralite súdov, prichádzajúcich do úvahy, ktoré by spĺňali predpoklady podľa §73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. by vznikla situácia, že síce by u všetkých bola založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, no výlučnosť na konanie by nepatrila ani
jednému z nich, nastala by situácia podľa ods. 8 a v konečnom dôsledku by o tom, či vôbec nejaké rozhodcovské konanie prebehne, rozhodoval sám žalobca.
33. V priebehu konania ani jedna zo strán netvrdila, že by v čase do 31.12.2014 ale no ani po 1.1.2015 bolo zahájené rozhodcovské konanie na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a ako súd z dostupných registračných pomôcok zistil, nebola voči žalobcovi z úverovej zmluvy z 27.5.2014 dodnes podaná ani žaloba na všeobecnom (t.j. tunajšom) súde ako súde príslušnom na konanie.
34. Ako už súd uviedol vyššie, žalobca ničím, ani náznakom neuviedol také skutočnosti, kvôli ktorým by mu mala byť poskytnutá ochrana vyslovením neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, z ktorej žalovaný voči žalobcovi zatiaľ neuplatnil žiadne nároky. Ergo: ani samotná existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť iba paušálne vyhlásená na neplatnú v prípade, ak sa veriteľ na jej základe voči druhej strane ničoho nedomáha či nezačal s jej uplatňovaním (príklad: súd nevyhlási zmluvne upravenú zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku v konaní o plnenie v prípade, ak sa veriteľ žiadnej zmluvnej pokuty nedomáha)
35. Súd má zároveň za to, že ak súd týmto rozsudkom v prvom výroku určil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, bolo by úplne jedno, ktorý súd by o prípadnom nároku v rozsahu rozdielu medzi poskytnutou a reálne zaplatenou sumou rozhodol. Určenie, že rozhodcovská zmluva z 27.5.2014 je neprijateľná zmluvná podmienka, preto stratilo význam a akýkoľvek vecný zmysel, preto súd túto časť žaloby zamietol.
36. Žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Z.z. od súdnych poplatkov oslobodený, a podľa § 2 ods. 2) veta prvá: Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
37. Úspech žalobcu v tomto konaní bol 50% a preto súd štátu priznal právo na náhradu trov titulom súdneho poplatku voči žalovanému, o výške ktorých bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením. Čo sa vzájomného pomeru strán sporu týka, tu je pomer ich úspechu a neúspechu rovnaký, preto súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP). Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 3 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.