Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23C-9-2018.pdf
PDF · 92.27 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne Q. W., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. T. XXXX/XX, T., v konaní zastúpená JUDr. Soňa Suchánová, advokátka so sídlom Partizánska 7571/58, Trenčín proti žalovanému Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. T. XXXX/XX, T., o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako päť metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci.
II. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21.2.2018 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci. Uviedla že Okresný súd T. vydal neodkladné opatrenie ktorým uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci, s tým, že jej uložil povinnosť podať do 30 dní od doručenia rozhodnutia žalobu proti žalovanému o ochranu osobnosti. V zmysle uvedeného túto žalobu podáva, nakoľko sa naďalej bojí o svoj život.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa žalobkyne. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil hoci predvolanie naň mal vykázané riadne a včas, o odročenie nepožiadal. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah spisu, zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C/49/2017 oboznámil žalobu, dodatok k potvrdeniu o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 5.11.2015 (čl. 7), potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 3.11.2015 (čl. 8), trestné oznámenie (čl. 9 - 11), potvrdenie o oznámení č. DU: 2695/TN-2017 zo dňa 27.12.2017 (čl. 42, 96 + čl. 2 sp. zn. 23C/3/2018), lekárska správa zo dňa 26.12.2017 (čl. 43 + čl. 3 sp. zn. 23C/3/2018), uznesenie ČVS: ORP-766/TN-TN-2015 zo dňa 29.7.2015 (čl. 82 - 83), lekárska správa zo dňa 3.11.2015 (čl. 84), potvrdenie o oznámení zo dňa 3.11.2015 (čl. 85), výpis z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (čl. 130 - 140). Súd zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23C/3/2018 oboznámil uznesenie č. k. 23C/3/2018-5 zo dňa 17.1.2018 (čl. 5 - 6), zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 18C/393/2015 oboznámil uznesenie č. k. 18C/393/2015-21 zo dňa 18.12.2015, oznámenie žalobkyne zo dňa 18.1.2016 (čl. 25) a prípis súdu žalobkyni (čl. 27) a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že protiprávne konanie žalovaného voči žalobkyni pokračuje. Žalobkyňa má naďalej dôvodnú obavu o svoje zdravie a život aj s poukazom na to, že aktuálne stále prebieha na tunajšom súde sporového konanie o vrátenie daru (11C/49/2017),
ktorým darom je nehnuteľnosť na adrese trvalého bydliska strán, ktorá bola zdrojom viacerých výstupov žalovaného voči žalobkyni v minulosti aj v súčasnosti. Násilné a protiprávne konanie žalovaného voči žalobkyni pokračuje a toto si vyžaduje ochranu života a zdravia žalobkyne aj do budúcna. Navrhla pripojiť spisy tunajšieho súdu sp. zn. 11C/49/2017, sp. zn. 18C/393/2015 a sp. zn. 23C/3/2018 nakoľko z ich obsahu vyplýva, že protiprávne konanie žalovaného voči žalobkyni naďalej prebieha.
5. Z trestného oznámenia podaného žalobkyňou na Okresnú prokuratúru Trenčín v roku 2015 vyplýva, že v mesiacoch január a apríl 2015 ju žalovaný slovne aj fyzicky napádal (fackoval ju, škrtil, sotil ju do sprchovacieho kúta kde na ňu púšťal studenú vodu) a taktiež rozbíjal zariadenie bytu. Trestné oznámenie bolo prokuratúrou postúpené obvodnému oddeleniu Policajného zboru Trenčín ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch. Dňa 30.9.2015 bolo oznámenie vybavené - odložením, konanie bolo vedené pod sp. zn. OU-TN- OVVS2-2015/026824. Dňa 3.11.2015 žalovaný žalobkyňu fyzicky napadol a vulgárne jej nadával, z ktorého dôvodu zavolala na tiesňovú linku a vyhľadala lekárske ošetrenie s diagnostickým záverom - pohmoždenie tváre (traumatologické vyšetrenie z 3.11.2015 o 18:16 „dnes napadnutá známou osobou, expriateľom, dostala úder do ľavej strany tváre... pri vedomí, orientovaná, min. edém ľavej strany tváre...“). Privolaní príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru (ďalej aj „OO PZ“) žalovaného vykázali zo spoločného obydlia. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému návrhu súd uznesením zo dňa 28.12.2015, právoplatným dňa 4.2.2016 (sp.zn. 18C/393/2015) vyhovel a žalovanému uložil okrem iného povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov. Súčasne žalobkyni uložil aby do 30 dní podala návrh na začatie konania vo veci samej. Ako vyplýva z prípisu žalobkyne zo dňa 18.1.2016, táto vzhľadom k tomu, že so žalovaným sú dospelí ľudia a po zvážení a komunikácii s rodinnými príslušníkmi oboch strán, sa rozhodla návrh vo veci samej nepodať. V prípise zo dňa 15.2.2016 jej súd oznámil, že nakoľko nedošlo k podaniu návrhu vo veci samej v stanovenej lehote predbežné opatrenie zaniklo.
6. Z lekárskej správy Kliniky úrazovej chirurgie vyplýva, že dňa 26.12.2017 o 23:57 vyhľadala žalobkyňa lekárske ošetrenie s diagnostikovaným nálezom pohmoždenie tváre („dnes dlaňou udretá do tvárovej časti jej známou osobou, bezvedomie a NVS nie, t. č. citlivosť TMC vľavo,...“). Následne dňa 27.12.2017 o 00:40 hod podala na OO PZ Trenčín oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 d) zákona č. 372/1190 Zb., z dôvodu, že ju žalovaný fyzicky napadol a vulgárne sa vyjadroval na jej adresu. Na základe týchto skutočností podala žalobkyňa na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému návrhu súd aj s poukazom na predchádzajúce udalosti vyhovel uznesením č. k. 23C/3/2018-5 zo dňa 17.1.2018, právoplatným dňa 10.2.2018, v ktorom okrem toho, že žalovanému uložil povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na 5 metrov, uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej na ochranu osobnosti. Predmetné konanie je uvedenou žalobou vo veci samej.
7. Z výpisu evidencie priestupkov žalovaného súd zistil, že okrem vyššie uvedeného bolo na žalovaného podané oznámenie žalobkyňou z dôvodu že dňa 11.6.2015 v čase okolo 6:45 hod v Trenčíne počas slovnej hádky ju mal fyzicky napadnúť tak, že ju mal udrieť dlaňou pravej ruky do oblasti tváre a následne odsotiť. Spôsob vybavenia - odložené, vedené pod sp. zn. OU-TN-OVVS2-2015/021350. Následne podala žalobkyňa na žalovaného oznámenie za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. na tom skutkovom základe, že žalovaný ju dňa 4.9.2015 v čase cca 20.30 hod verbálne a fyzicky napadol, pričom jej nadával, že je k... špinavá a udrel ju otvorenou dlaňou do ľavého líca. Spôsob vybavenia - odložené, vedené pod sp. zn. OU-TN-OVVS2-2015/027882. Taktiež pod sp. zn. DU: 2479/TN-2016 je vedený priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 27.10.2016, spôsob vybavenia - odložené. Žalobkyňa podala na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Trenčíne oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ktorého sa mal dopustiť žalovaný tak že mal dňa 26.3.2019 od 18:00 hod do 27.3.2019 do 18:00 hod povoliť všetky skrutky kolesa na OMV zn. Škoda Octavia eč. TN 712 FL, ktorého vlastníčkou je jeho bývalá manželka (žalobkyňa) a ktoré mala zaparkované pred bytovkou miesta trvalého bydliska.
8. Podľa § 11 od. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej tiež „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
9. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
10. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
11. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.
12. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
13. Podľa § 51 ods. 3 Trestného zákona, obmedzenia spočívajú najmä v zákaze a) účasti na určených verejných podujatiach, b) požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, c) stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, d) vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal, e) účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok, f) kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
14. Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona, povinnosti spočívajú najmä v príkaze a) nepriblížiť sa k určenej osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje, b) vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje alebo ktorý protiprávne obsadil, c) nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, d) zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné, e) osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému, f) skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze, g) podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, h) podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie, i) podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, j) zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, k) dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.
15. Vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona nepredstavujú jediné zákonné ustanovenia, na základe ktorých možno uložiť inej osobe obmedzenia či povinnosti, ktorých sa domáhala žalobkyňa v tejto veci. I keď ustanovenia predpisov občianskeho práva, nemajú takého konkrétne ustanovenia, uloženie obmedzení a povinností je možné skrz aplikáciu ustanovení žaloby upravujúce ochranu osobnosti. Nie je tak apriori vylúčené, aby súd v občianskom právom konaní uložil žalovanému obmedzenia či povinnosti, akých sa domáha žalobkyňa vo veci samej. Ustanovenie § 13 ods. 1 OZ priamo počíta s možnosťou žiadať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti. Jedná sa o typ negatórnej žaloby. Ako nevyhnutný predpoklad aplikácie negatórnej žaloby je existencia skutočností odôvodňujúcich v tomto prípade uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa približovania k žalobkyni, čím by bola žalobkyňa ohrozená na živote a zdraví.
16. Aj v prípade, že nedochádza v čase vyhlásenia rozsudku konaním žalovaného k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne je možné žalobe vyhovieť za predpokladu, že je preukázané, že reálne hrozí takýto neoprávnený zásah, či jeho opakovanie. Uvedené analogicky vyplýva napr. z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Cdon 1626/96, v ktorom sa uvádza, že zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa § 126 ods. 1 OZ prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušení vlastníka zo strany rušiteľa trvá, alebo tam, kde síce prestalo, avšak existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti.
17. V prípade, že v čase vyhlásenia rozsudku nedochádza k neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti no je preukázané reálne nebezpečenstvo takýchto zásahov v budúcnosti, je potrebné žalobe vyhovieť. V predmetnej veci tento predpoklad, a teda to, že reálne hrozí nebezpečenstvo opakovania neoprávnených zásahov žalovaného do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, do jej telesnej či psychickej integrity, bolo preukázané.
18. V konaní mal súd za preukázané že medzi stranami dochádza k sústavným a opakovaným konfliktom v dôsledku ktorých musela žalobkyňa opakovane vyhľadať lekárske ošetrenie s diagnostickými závermi
- pohmoždenie tváre (contusio faciei). Žalovaný bol taktiež príslušníkmi OO PZ vykázaný zo spoločného obydlia. Tunajším súdom boli vydané už dve neodkladné opatrenia, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov. V prvom prípade po nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 18.12.2015 (právoplatného 4.2.2016) žalobkyňa nepodala žalobu vo veci samej o ochranu osobnosti, nakoľko sa domnievala že je možná medzi stranami dohoda. Nariadené neodkladné opatrenie teda zo zákona zaniklo. V konaní mal však súd preukázané, že k dohode medzi stranami nedošlo. A napriek relatívne dlhšiemu časovému obdobiu bez výraznejších zásahov žalovaného do osobnosti žalobkyne, tieto následne nabrali na intenzite a dňa 17.1.2018 vyústili opäť do vydania neodkladného opatrenia tunajším súdom pod sp. zn. 23C/3/2018, ktorým súd opätovne nariadil žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, keď mal za osvedčené, že „pohmoždenina na tvári navrhovateľky bola spôsobená žalovaným a nakoľko je osvedčené, že tento útok bol opakovaný, má súd zato, že hrozí ďalšie opakovanie obdobného útoku, ...“. V zmysle uvedeného je preto dôvodná obava že v prípade nevyhovenia žalobe (čím by došlo aj k zrušeniu neodkladného opatrenia) by opäť došlo (tak ako tomu už bolo predtým) k ďalších zásahom žalovaného voči žalobkyni a to obzvlášť za situácie keď konanie sp. zn. 11C/49/2017 vedené na tunajšom súde predmetom ktorého je nehnuteľnosť, ktorá je zdrojom viacerých výstupov žalovaného voči žalobkyni, nie je právoplatne skončené.
19. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa počas celého konania žiadnym spôsobom k podanej žalobe nevyjadril, nariadeného pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, a teda skutočnosti uvádzané žalobkyňou ktorých obsahom je dôvodnosť jej obavy o svoj život a zdravie žiadnym spôsobom nerozporoval ako aj vzhľadom ku koncentrácii konania na ktorú bol žalovaný upozornený (čl. 38), súd žalobe vyhovel a zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou prípadov v konaní pred orgánmi verejnej moci kedy je bezpečnosť každej zo strán zabezpečená štátnou mocou.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná v tomto konaní, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, t. j. vo výške 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.