Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/130/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Richard Klimek, PhD., v právnej veci mal. dieťaťa K. E., H.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka F. E., H.. XX.X.XXXX, C. A. XX/XX, Z. a otec M. S., H.. X.XX.XXXX, R. C. B. XX, o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu takto

rozhodol:

I. Z v e r u j e sa mal. K. E., H.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu mal. K. výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine mesačne, počnúc dňom 09.09.2020 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom zo dňa 21.04.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.04.2020 domáhala, aby súd zveril mal. K. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu sumou minimálneho zákonného výživného mesačne, vždy do 15. dňa v tom, ktorom mesiaci vopred k rukám matky.

Svoj návrh matka odôvodnila tým, že ako druh a družka s otcom maloletého dieťaťa žila spolu nepravidelne v rokoch 2012 - 2017. Z ich vzťahu pochádza mal. K., ktorá je zdravá a má iba bežné detské choroby. Ďalej uviedla, že s dcérou býva u svojich rodičov, ktorým prispieva 50,- Eur na bývanie. Ďalšie výdavky má na dcéru na stravu, oblečenie, hygienu a lieky. Otec maloletej ju nenavštevuje, riadne sa o ňu nestará a neprispieva na výživu.

Návrh s prílohami, procesné poučenie, uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka, výzva na vyjadrenie a predvolanie na pojednávanie na deň 09.09.2020 boli otcovi doručené dňa 28.07.2020.

Otec sa k predmetnému návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.

Matka pri výsluchu zotrvala na podanom návrhu a na dôvodoch uvedených v návrhu. Potvrdila, že maloletá K. pochádza zo vzťahu s M. S., s ktorým od roku 2017 nevedie spoločnú domácnosť a má s ním ďalšie dve deti A. B. M., ku ktorým otcovstvo nebolo určené. S mal. deťmi žije v Z. u svojich rodičov,

ktorým prispieva 50,- Eur na bývanie. Mal. K. je žiačkou Základnej školy v Z. od septembra 2020 a okrem výdavkov súvisiacich so školou má na ňu ďalšie výdavky na stravu, oblečenie, hygienu a obuv. Otec maloletú nenavštevuje a neplatí na ňu žiadne výživné. V súčasnosti jej príjem je iba prídavok na dieťa a štátna sociálna dávka.

Z rodného listu mal. K. E., H.. XX.XX.XXXX, vyplynulo, že jej matkou je F. E., H.. XX.XX.XXXX, a jej otcom M.Š. S., H.. XX.XX.XXXX.

Z lustrácie Sociálnej poisťovni vyplynulo, že otec nie je poistený pre prípad sociálneho poistenia a nie je vedený ani ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 08.09.2020 vyplynulo, že matka spoločne s tromi maloletými deťmi vrátane mal. K. žije u svojich rodičov v Z.. Od roku 2017 nevedie spoločnú domácnosť s otcom mal. K.. Maloletá je žiačkou ZŠ v Markušovciach v školskom roku 2020/2021. Príjmom matky je rodičovský príspevok a je jej poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi formou preddavkovej dávky. Úrad odporučil po vykonanom dokazovaní zveriť mal. K. do starostlivosti matky.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých )

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa článku 4 Základných princípov , ( ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

Podľa ,v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,

c) výžive maloletého,

Podľa , súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa až d), a , inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

Podľa , ( ďalej len ako „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Súd po vykonanom dokazovaní zveril maloletú K. do starostlivosti matky, pretože mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého dieťaťa toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú

domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe je v starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú riadne stará a vo výkone tejto jeho starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky.

Pokiaľ ide o výživné na maloletú, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Matka v čase podania návrhu a v čase vyhlásenia rozsudku je jej poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi a poberá prídavok na maloleté deti. Otec okrem mal. K. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súdu sa nepodarilo zistiť jeho osobné a majetkové pomery a keďže matka sa dožadovala určenia výživného v minimálnom rozsahu zo strany otca, hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej minimálnym zákonným výživným, počnúc dňom vyhlásenia rozsudku. Platobné miesto súd určil ruky matky a deň zročnosti 15. deň v mesiaci vopred.

Súd styk otca s maloletou K. neupravil, pretože matka ani otec na takej úprave netrvali.

Súd o trovách konania nerozhodoval, pretože podľa , , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( , / ďalej len ako „ “/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.