Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-73-2023.pdf
PDF · 147.43 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/73/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
12 10C/73/2023
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v spore žalobcu: A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom A. XXX, štátne občianstvo SR zast. JUDr. Miriam Bitalová, advokátka, Svätoplukova 423/32, Rimavská Sobota proti žalovaným: Neznámi dedičia po neb. D. E., naposledy bytom ulica 229 5th Ave, Roebling, USA zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
12 10C/73/2023
I.Súd určuje, že nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľností u Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálneho odboru, pre katastrálne územie a Obec F. na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parcela EKN č. 64 o výmere 247 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela EKN č. 72 o výmere 289 m2 zastavaná plocha a nádvorie, patria v celosti, t.j. v podiele 1/1, do výlučného vlastníctva žalobcu.
II.Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
11 10C/73/2023
1. Žalobca podal na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V žalobe uviedol, že „Žalobca od roku 1998 užíva ako výlučný vlastník nehnuteľnosti (ďalej len “predmet sporu”), evidované Okresným úradom Rimavská Sobota, pre obec a kat. územie F. na liste vlastníctva č. XXX ako: - pozemok parc. EKN č. 64, o výmere 247 m2, zastavaná plocha a nádvorie - pozemok parc. EKN č. 72, o výmere 289 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Tieto nehnuteľnosti nadobudol žalobca do svojho výlučného vlastníctva titulom dedenia v konaní D 1430/98-47 po svojom ujovi neb. A. G., ktorý tam býval do svojej smrti v roku 1998 a žalobca ho doopatroval. A. G. tieto nehnuteľnosti zdedil po svojom otcovi E. G., zomr. XX. XX. XXXX, v dedičskom konaní D 1132/75, počas ktorého manželka poručiteľa
dedičstvo odmietla. A. G. nadobudol dedením do výlučného vlastníctva v celosti “nehnuteľnosti v kat. území F., parc. č. 64, ešte na mene E. D., od ktorého však tento podiel odkúpil kúpnou zmluvou RI 295/64, so zastavanou plochou, dvorom a záhradou”. Poručiteľ A. G. so svojou manželkou A. G., C. H., užívali tieto nehnuteľnosti od roku 1950. Predchádzajúcim vlastníkom týchto nehnuteľností bol E. D. - žalovaný por. č. 1, ktorý sa po 2. sv. vojne presťahoval do USA. Kupujúci mu napísali do USA návrh, že tieto nehnuteľnosti od neho kúpia. Brat predávajúceho I. D. žil v Dubne a keďže žalovaný 1. im odpísal, že s predajom súhlasí, v roku 1950 I. D. dal G. kľúče od vtedy prázdneho domu a oni vstúpili do užívania tohto domu aj pozemkov k nemu patriacim vrátane záhrady par. č. 72. V roku 1950 mali manželia G. sobáš a na sobášnom liste už majú uvedenú ako adresu svojho bydliska Dubno, kde sa presťahovali z J. A.. Časť predaného domu zbúrali a kupujúci si tam postavili nový dom. V roku 1962 pricestoval žalovaný 1. E. D. na Slovensko a s kupujúcimi manželmi G. uzavrel písomnú Kúpnu zmluvu, na základe ktorej im predal nehnuteľnosti evidované v PKV č. 99 pre kat. územie F.. Hoci originál zmluvy nemáme k dispozícii, bol nám vydaný jej opis a žalobca našiel v archíve “Dotazník a čestné prehlásenie k registrácii a spoplatneniu zmluvy z 11. augusta 1962”. Ako prevodca je v dotazníku uvedený žalovaný E. D. a ako nadobúdatelia G. E. a A. G.. V bode 3. Dotazníku je ako predmet prevodu špecifikovaná nehnuteľnosť “Kat. územie Dubno č.vlož. 99 mpc. 64, 65, 72. Dom č. 24 a dvor, dvor vo vnútornosti s domami 64 a 71, záhrada vo vnútornosti”. Kúpna cena bola 13.333,- Kčs a túto podľa bodu 1. Dotazníka predávajúci daroval svojmu bratovi I. D.. V Kúpnej zmluve je ako predmet prevodu uvedená číslom len parc. č. 64 avšak je tam popisom uvedený aj dvor a záhrada, evidované na PKV č. 99. Na PKV je ako parc. č. 64 evidovaný dom s dvorom a ako parc. č. 72 je evidovaná záhrada vo vnútornosti. Predmetom prevodu bol preto nepochybne dom, dvor aj záhrada, t.j. parc. č. 64, 65 a 72. Z pečiatky na opise Kúpnej zmluvy vyplýva, že táto zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve dňa 26. 11. 1964, “ktorým dňom nastali právne účinky registrácie”. V pozemkovej knihe vl. č. 99 bol predávajúci E. D. evidovaný ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností v podiele 1/1. Výmera parcely č. 64 bola 647 m2 a parcely č. 72 bola 301 m2, t.j. spolu o výmere 948 m2, ktoré nehnuteľnosti G. ako celok kúpili od E. D.. O tom, či E. D. v súčasnosti žije, prípadne, kto sú jeho dedičia, nemá žalobca žiadnu vedomosť. Vzhľadom na to, že by musel mať v súčasnosti viac ako 100 rokov tak odôvodnene predpokladáme, že už nežije. Hoci bola zmluva registrovaná aj Štátnym notárstvom, nie je žalobcovi známe, prečo je v súčasnosti ako vlastník sporných nehnuteľností evidovaný žalovaný a nie žalobca. Žalobca disponuje vydaním novín Szabadújság zo dňa 25. 8. 2004, ktoré obsahujú zoznam neznámych vlastníkov v okrese Rimavská Sobota a k tomu dátumu žalovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných ani iných pozemkov evidovaný nebol. Žalobca teda titulom dedenia nadobudol vlastnícke právo v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam v kat. území F. a to: - k rodinnému domu súp. č. 64, postavenému na parcele CKN č. 64 a k pozemku parc. CKN č. 64 o výmere 400 m2 ktoré je v súčasnosti evidované na LV č. X, na mene žalobcu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 - k pozemku parc. EKN č. 64, o výmere 247 m2, zastavaná plocha a nádvorie a k pozemku parc. EKN č. 72, o výmere 289 m2, zastavaná plocha a nádvorie, ktoré boli evidované na mene žalobcu na liste vlastníctva č. XXX do roku 2020 v podiele 1/1 a v súčasnosti sú evidované na mene žalovaného. Všetky tieto nehnuteľnosti boli pôvodne evidované v PKV č. 99 v celkovej výmere 948 m2 a boli predmetom vyššie popísaných prevodov. Tvoria jeden celok a tak sú užívané v minulosti ako aj v súčasnosti. V skutočnosti sa jedná o dom so súpisným číslom 64, ním zastavaným pozemkom, dvorom a záhradou. Pôvodná parcela č. 64 o výmere podľa PKV 647 m2 je v súčasnosti rozdelená na dve parcely: - parcelu CKN č. 64 o výmere 400 m2 evidovanú na LV č. X K. - parcelu EKN č. 64 o výmere 247 m2, evidovaná na LV č. XXX Spolu s parc. EKN č. 72 o výmere 289 m2 je celková výmera v súčasnosti takto evidovaných parciel 936 m2 (čo vzhľadom na EKN stav nie je možné považovať za celkom presné), čo sa zhoduje s údajmi uvedenými v Dotazníku ku kúpnej zmluve. Podľa Identifikácie parciel zo dňa 12. 7. 1999 na účely dedičského konania sú pôvodné parc. č. 64 o výmere 647 m2 a par. č. 72 o výmere 301 m2, predtým vedené na PKV č. 99 v súčasnosti, t.j. podľa stavu C KN, evidované ako parc. č. 64 o výmere 400 m2 a parc. č. 72 o výmere 548 m2. Následne však aj parcela č. 72 bola z nám neznámeho dôvodu rozdelená na parc. EKN č. 64 a EKN č. 72. V roku 2020 žalobcovi niekto povedal, že jeho vlastnícke právo už na listoch vlastníctva evidované nie je. Podľa zápisu na LV bol vtedy Okresným úradom, odborom katastrálnym, vydaný protokol o oprave chyby. K takejto zmene došlo bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia, žalobca nebol o tom upovedomený a preto zisťoval, z akého dôvodu bolo jeho vlastnícke právo v katastri nehnuteľností zrušené. Keďže odpoveď nezistil, podal aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktoré však bolo odložené, nakoľko sa nepreukázalo, že by bol spáchaný trestný čin. Okresný úrad mu odporučil, aby vec riešil majetkoprávnym vysporiadaním na súde. Žalobca si dal preto vypracovať Geometrický plán č. 40611434-06/202 vyhotoviteľom Ernestom MAG-om, Rimavská Sobota dňa 10. 02. 2023, úradne overený L. M. N. dňa 20.02.2023 pod číslom G1 75/2023, podľa ktorého sa v stave C KN jedná o nasledovné novovytvorené parcely, ktorý vznikli z
pôvodných parciel CKN č. 64, EKN č. 64 a EKN č. 72: - parc. CKN č. 64/1, o výmere 276 m2, zastav. plocha - parc. CKN č. 64/2, o výmere 95 m2, zastav. plocha - parc. CKN č. 64/3, o výmere 29 m2, zastav. plocha - parc. CKN č. 72, o výmere 548 m2, záhrada Celková výmera týchto nehnuteľností je 948 m2, čo je v súlade s výmerou uvedenou v pôvodnej PKV č. 99 a táto výmera bola podľa Dotazníku ku Kúpnej zmluve aj predmetom prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného v prospech právnych predchodcov žalobcu. Parcelu č. 65, ktorá bola tiež predmetom prevodu žalobca neužíva nakoľko sa nachádza pred jeho domom na verejnom priestranstve a nemá záujem o jej vysporiadanie. Preto nie je súčasťou sporných nehnuteľností. Dôkazy: 1. Listy vlastníctva č. X K. O. XXX X. Katastrálna mapa 2x 3. Kúpna zmluva z 11. 8. 1962 4. Dotazník a čestné prehlásenie k zmluve 5. PKV č. 99 6. Uznesenie o dedičstve D 1132/75 7. Uznesenie o dedičstve D 1430/98-47 8. Trestné oznámenie 9. Identifikácia parciel z roku 1999 10. Geometrický plán 11. Výňatok z novín Szabad újság Žalobca a pred ním už jeho právni predchodcovia od roku 1962 užívali sporné nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene v domnení, že sú ich výlučnými vlastníkmi titulom kúpy. Manželia G. nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ešte za platnosti Uhorského obyčajového práva v roku 1950 a následne v roku 1962 uzavreli s predávajúcim aj riadnu Kúpnu zmluvu v písomnej forme, za účelom zosúladenia faktického stavu so stavom právnym. Podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950 nebol zápis do pozemkovej knihy podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podľa § 111 sa vlastníctvo nadobúdalo samotnou zmluvou. Zákon s nevyhotovením zmluvy v písomnej forme nespájal jej neplatnosť. Následne, po prijatí Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. sa vyžadovala 10- ročná držba. Podľa tohto zákona sa vklad vlastníckeho práva do pozemkovej knihy nevyžadoval a nebol podmienkou nadobudnutia vlastníctva, preto absencia tohto zápisu nemôže mať vplyv na dobromyseľnosť držiteľa o oprávnenosti držby. Pretože vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam nie je v súčasnosti v katastri nehnuteľností evidované, hoci do roku 2020 bolo, žalobca má naliehavý právny záujem na tom, aby súd určovacou žalobou rozhodol o jeho vlastníctve sporných nehnuteľností. V opačnom prípade je jeho právne postavenie ako vlastníka týchto nehnuteľností neisté. Žalobca sa cíti ako ich výlučný vlastník a keďže administratívne zrušenie zápisu jeho vlastníckeho práva z roku 2020 nie je možné odstrániť iným spôsobom, je nútený domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou cestou. Sme toho názoru, že nehnuteľnosti nadobudol žalobca do svojho vlastníctva titulom dedenia po oprávnených vlastníkoch, prípadne titulom vydržania, ak podľa názoru súdu podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva u právnych predchodcov žalobcu titulom kúpy neboli splnené. Podľa § 134 ods. 1) v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka “oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.” Táto doba začala žalobcovi plynúť v roku 1998 a až do roku 2020 bolo jeho vlastnícke právo evidované aj v katastri nehnuteľností, takže žalobca bol subjektívne ale aj objektívne dobromyseľný v tom, že mu toto právo patrí. Ani v súčasnosti jeho vlastníckeho právo nikto nespochybňuje a nikto ho v užívaní predmetných nehnuteľností neruší. Za nehnuteľnosti platí dane a užíva ich výlučne a nerušene od roku 1998 až doteraz. Podľa § 134 ods. 3) Občianskeho zákonníka “do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca”. To znamená, že minimálne od roku 1962 mali predmet žaloby v oprávnenej držbe aj právni predchodcovia žalobcu, čím sú splnené všetky zákonné podmienky na získanie vlastníckeho práva vydržaním.“.
2. Slovenský pozemkový fond ako zákonný zástupca žalovanej strany sporu vo vyjadrení k žalobe uviedol: „Žalobca v žalobe uvádza, že jeho právny predchodcovia nadobudli sporné nehnuteľnosti do vlastníctva, toho času P. Q. G. O. 99 pre kat. územie F. parc. č. 64, 65 a 72. Uvedené nehnuteľnosti žalovaný dal podľa tvrdení žalobcu do užívania právnych predchodcov žalobcu v roku 1950. Následne v roku 1962 došlo k uzavretiu písomnej kúpnej zmluvy medzi žalovaným a právnymi predchodcami žalobcu (G. E. a A. G.). Originál kúpnej zmluvy sa nezachoval, avšak žalobca predložil jej opis ktorý obsahoval aj „Dotazník a čestné prehlásenie k registrácii a spoplatneniu zmluvy z 11. augusta 1962”. Tento dotazník špecifikuje aj prevádzané parcely a to, “Kat. územie Dubno č.vlož. 99 mpc. 64, 65, 72. Dom č. 24 a dvor, dvor vo vnútornosti s domami 64 a 71, záhrada vo vnútornosti”. Na opise uvedenej zmluvy sa nachádza aj úradná pečiatka, v zmysle ktorej bola zmluva registrovaná na Štátnom notárstve dňa 26. 11. 1964. V tomto bode SPF nenamieta existenciu a platnosť tejto zmluvy, pokiaľ sa nepreukáže opak. Žalobca uvádza, že nerušene užíva ako výlučný vlastník sporné nehnuteľnosti, evidované Okresným úradom Rimavská Sobota, pre obec a kat. územie F. na liste vlastníctva č. XXX ako: pozemok parc. EKN č. 64, o výmere 247 m2, zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parc. EKN č. 72, o výmere 289 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Uvedené parcely užíva od roku 1998. Sporné nehnuteľnosti údajne nadobudol v zmysle priloženého dedičského rozhodnutia titulom dedenia v konaní D 1430/98-47 po svojom ujovi neb. A. G.. Tento A. G. údajne nadobudol sporné nehnuteľnosti na základe dedenia po svojom otcovi E. G., zomr. XX. XX. XXXX, v dedičskom konaní D 1132/75, počas ktorého
manželka poručiteľa dedičstvo odmietla. Tento otec s manželkou kúpili tieto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uvedenej vyššie, registrovanej na Štátnom notárstve dňa 26. 11. 1964. Tieto dedičské rozhodnutia sú verejnou listinou a SPF nie je oprávnené spochybňovať ich platnosť. Avšak je nutné poukázať na skutočnosť, že napríklad v dedičskom konaní a rozhodnutí D 1430 /98-47 D not 26/99, je uvedená v časti aktív pod b/ par. CKN č. 64 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 400 m2 a v dedičskom rozhodnutí z dňa 23.12.1975 D 1132/75 nie je uvedená výmera vôbec a je uvedená len par.č. 64 z PKV 99, na ktorej je postavený dom č. 64 a tvorí ju záhrada a dvor. V tomto bode je teda nutné poukázať na nezrovnalosť medzi výmerou žalovanou žalobcom a tým, čo reálne dedil po svojom poručiteľovi roku 1998. Notár v tomto konaní vôbec nerátal s výmerou väčšou ako je aj v súčasnosti evidovaná v katastri nehnuteľností. Notár ako súdny komisár, má a určite mal aj v čase dedičského konania prístup do katastra nehnuteľnosti a teda vyčítal len vlastníctvo poručiteľa žalobcu vo výmere 400m2. Prečo v roku 1998 nebola evidovaná táto výmera väčšia je na dokazovaní zo strany žalobcu, avšak už v tomto bode mal žalobca objektívne vedieť, že niečo nie je v poriadku a že nenadobúda celú výmeru. To znamená, že od roku 1998 nemohol byť dobromyseľný držiteľ za účelom vydržania vlastníckeho práva k sporným parcelám. V pôvodnej kúpnej zmluve z roku 1962 nie sú evidované výmery sporných parciel, iba konštatovanie, že sa prevádzajú parcely z PKV č. 99 mpč. č. 94, 65 a 72. Je pravda, že v zmysle PKV č. 99 sú vedené výmery mpč 64 – 647m2 a mpč 72 – 301m2, teda dohromady 948m2. Žalobcom žalované parcely majú však dohromady výmeru 536 m2 a spolu s už vlastnenou výmerou 400m2 je ich spoločná výmera 936m2. Samozrejme SPF chápe, že v prípade EKN a CKN parciel môže dôjsť k určitým rozdielom vo výmere. Žalobca k uvedenému ďalej uvádza, že : „ Podľa Identifikácie parciel zo dňa 12. 7. 1999 na účely dedičského konania sú pôvodné parc. č. 64 o výmere 647 m2 a par. č. 72 o výmere 301 m2, predtým vedené na PKV č. 99 v súčasnosti, t.j. podľa stavu C KN, evidované ako parc. č. 64 o výmere 400 m2 a parc. č. 72 o výmere 548 m2. Následne však aj parcela č. 72 bola z nám neznámeho dôvodu rozdelená na parc. EKN č. 64 a EKN č. 72.“ Za účelom odstránenia týchto nezrovnalostí vo výmerách dal žalobca vypracovať Geometrický plán č. 40611434-06/202 vyhotoviteľom Ernestom MAG-om, Rimavská Sobota dňa 10. 02. 2023, úradne overený L. M. N. dňa 20.02.2023 pod číslom G1 75/2023. Uvedený GP presnejšie zakresľuje a udáva výmeru a polohu sporných parciel a parciel, ktoré už sú vo vlastníctve žalobcu. V zmysle tohto GP je spoločná výmera novo zameraných parciel 948m2, teda taká ako bola evidovaná v pôvodnej PKV č. 99. Na základe uvedených skutočností vieme len vyvodzovať to, že v roku 1962 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a právnymi predchodcami žalobcu k parcelám spoločnej výmery 948m2. Táto zmluva bola zaregistrovaná na Štátnom notárstve dňa 26. 11. 1964. Následne došlo k dedeniu z pôvodných kupujúcich na poručiteľa žalobcu, a len parcely bez výmery uvedenej ako p.č. 64 z PKV č. 99, vôbec sa nespomína parcela EKN č. 72, o výmere 289m2. Následne v roku 1998 došlo na dedenie z poručiteľa žalobcu na žalobcu, avšak opäť len jednej parcely, a to č. 64 tento krát už CKN s výmerou 400m2. Teda je nepochybné že v jednotlivých dedičských konania a v pôvodnej kúpnej zmluve sa vyskytujú nezrovnalosti pri stotožňovaní parciel a ich výmer, a teda toho čo vlastne žalobca podedil po svojich právnych predchodcoch. Na základe uvedeného, ak by sa aj preukázala platnosť kúpnej zmluvy z roku 1962, tak zvyšnú výmeru pôvodných parciel bez 400m2, naďalej vlastnia pôvodný kupujúci (G. E. a A. G.), keďže žalobca vie teoreticky podložiť listinou (dedičským rozhodnutím) len nadobudnutie vlastníctva k par. CKN č. 64 vo výmere 400m2. Ostatná výmera by teoreticky na základe zmluvy z roku 1962 mala ostať vo vlastníctve jeho právnych predchodcov. V neposlednom rade, v prípade sporného k.ú. a parceil prebehlo konanie o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, tzv. ROEP. SPF na základe dlhoročnej ustálenej praxe uvádza, že konanie o schválení REOPu v zmysle zákona č.180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, je komplexné administratívne, správne konanie. Ako také vychádza z podkladov získaných z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Rozhodnutie o schválení ROEPu je taktiež verejnou listinou opatrenou prezumpciou správnosti a SPF v tomto štádiu konania nemá dôvody na spochybňovanie takéhoto rozhodnutia a jeho výsledkov. Kde v priebehu tohto konania nastala alebo nenastala chyba je na dokazovaní žalobcu. S ohľadom na uvedené skutočnosti, SPF nemá v tomto štádiu konania za nepochybne preukázaný, resp. ani vyvrátený nárok žalobcu. SPF teda v tomto štádiu nie je oprávnený striktne namietať ale ani súhlasiť so žalobou bez potreby ďalšieho dokazovania. S ohľadom na uvedené. SPF ponecháva rozhodnutie o ďalšom postupe vo veci na úvahe súdu. SPF si náhradu trov konania neuplatňuje.“
3. Na vyjadrenie zástupcu žalovanej strany reagoval žalobca podaním zo dňa 05. 02. 2024, v ktorom uviedol, že: „1. Zástupca žalovaného vzhľadom na doposiaľ predložené dôkazy nepovažuje nárok žalobcu za nepochybne preukázaný ale ani vyvrátený, čo vzhľadom na jeho postavenie a predložené dôkazy plne chápeme. Za účelom podpory nároku žalobcu som dňa 24. 01. 2024 preštudovala celý archívny spis nachádzajúci sa na Okresnom úrade v Rimavskej Sobote, katastrálnom odbore, kde som zistila nasledovné skutočnosti: - v spise sa nachádza pôvodná PKV vložka a kópia Kúpnej zmluvy z roku 1962, avšak v spise chýba “Dotazník a čestné prehlásenie k registrácii a spoplatneniu zmluvy 11. augusta 1962” zo dňa 8. 10. 1964. Tento dotazník žalobca získal zo Štátneho archívu. Zrejme z dôvodu, že katastrálny úrad v Rimavskej Sobote disponoval len Kúpnou zmluvou z roku 1962, kde bola číselne uvedená len parcela mpč. 64 a dvor a záhrada boli uvedené len slovne, bez čísla parcely, pri prepise PKV vložiek do elektronickej evidencie katastra nehnuteľností preto ostali dvor a záhrada evidované na mene predávajúcich. Keby Katastrálny úrad v Rimavskej Sobote mal k dispozícii aj Dotazník, ktorý presne špecifikuje aj parcelné označenie dvora a záhrady, sporné 2 nehnuteľnosti by boli v súčasnosti evidované na mene právnych nástupcov kupujúcich, teda žalobcu. Je všeobecne známe, že v minulosti tak v zmluvách ako aj v dedičských rozhodnutiach sa nehnuteľnosti označovali hlavne popisom - napr. rodinný dom číslo xz, s dvorom a záhradou v obci.... Nemôže alebo nemalo by byť na ujmu nadobúdateľov a ich právnych nástupcov, že notári, ako odborne spôsobilé osoby, ktoré písali zmluvy a rozhodnutia, nepísali do nich čísla parciel. Nadobúdateľ nemal dôvod pochybovať o správnosti takejto listiny, napísanej odborne spôsobilou osobou. Predmet zmluvy bol takto identifikovaný aj v Kúpnej zmluve z roku 1962, kde je uvedené “Predávajúci predáva s touto zmluvou nehnuteľnosť zapísanú v pozkn. kat.zápis Dubno vlož.č.99, A.I.r.č.1.mpč 64 podľa B:1 v celosti a to rodinný domčok č. 30 pozostávajúci z izby, kuchyne, dvora a zo záhrady”. Hoci táto definícia nie je presná, z účelu zmluvy vyplýva, že boli predané všetky sporné nehnuteľnosti, ktoré tvoria jeden celok, tj. rodinný dom s dvorom a záhradou, ktoré k nemu prislúchajú a sú určené na užívanie spoločne s týmto domom. Podporuje to aj fakt, že predávajúci žili už dlhodobo v zahraničí, bez úmyslu vrátiť sa späť. Toto vyplýva aj z Dotazníka, na základe ktorého bola zmluva registrovaná na Štátnom notárstve, resp. mala byť registrovaná, lebo tu sú všetky parcely, ktoré boli predmetom kúpy definované aj číselným vyjadrením - v bode 3. “kat. územie F. č.vlož. 99 mpč.XX, XX, XX F. O.XX a dvor, dvor vo vnútornosti s domami 64 a 71, záhrada vo vnútornosti”. Všetky dotknuté orgány s prevodom súhlasili a nemali námietky a číselne sú to vyjadrené aj sporné parcely č. 64 a č. 72. 2. Po uzavretí Kúpnej zmluvy dňa 11. 08. 1962, bol však prijatý Občiansky zákonník č. 40/1964, účinný od 1. 4. 1964, ktorý obmedzil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nasledovne: OSOBNÉ UŽÍVANIE POZEMKOV § 198 (1) Právo osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča. (2) Právo osobného užívania sa zriaďuje za úhradu; bezplatne sa zriaďuje, len ak to ustanovuje osobitný predpis. V zmyse § 199: (1) Právo osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda, nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania použiť. 3 (2) Na rovnaký účel môže byť v osobnom užívaní občana len jeden pozemok. Podľa § 200: (1) Výmera pozemku prenechaného na výstavbu rodinného domčeka alebo na výstavbu rekreačnej chaty sa určí podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia. Pozemok na výstavbu rodinného domčeka nesmie byť väčší ako 800 m2, pozemok na výstavbu rekreačnej chaty väčší ako 400 m2 a pozemok prenechaný na zriadenie záhradky nesmie byť väčší ako 400 m2; výmera pozemku prenechaného na výstavbu garáže nesmie prevyšovať výmeru na ten účel nevyhnutne potrebnú. (2) Najvyššia prípustná výmera pozemku môže sa výnimočne prekročiť, len keby inak vznikol pozemok nevhodného tvaru alebo by došlo k nehospodárnemu zastavaniu pozemku. Udeľovanie súhlasov k zápisu vlastníckeho práva a registrácia samotnej Kúpnej zmluvy prebiehala od jej uzatvorenia dňa 11. 8. 1962 až do 26. 11. 1964, čo zmluvné strany ovplyvniť nemohli. Nehnuteľnosti boli v celku predané, vyplatené a užívané kupujúcim titulom kúpy odo dňa uzatvorenia uzatvorenia tejto zmluvy. Vzhľadom na nový Občiansky zákonník je úradným záznamom zo dňa 26. 11. 1964 na spodnú časť Kúpnej zmluvy dopísané, že “poznkn. parc.č. 64 je totožné s kat.p.číslom výmer je 4 áre”. Nakoľko teda zákon umožňoval evidovať v súkromnom vlastníctve pozemok s obmedzenou výmerou, úradným záznamom bola upravená výmera parcely č. 64 z evidovanej a predávanej výmery 647 m2 na evidovanú výmeru 400 m2. Predaná však bola celá parcela. V rámci ROEP bola preto vytvorená parcela CKN č. 64 o výmere 400 m2, ktorá je evidovaná na mene žalobcu na LV č. X a zvyšná výmera tejto parcely ostala evidovaná ako parc. EKN č. 64 o výmere 247 m2 na LV č. XXX. Do roku 2011, t.j. do ROEP mal žalobca
na svojom mene evidovanú parcelu EKN č. 64 vo výmere 647 m2. Keďže Dotazník k Zmluve z roku 1962 sa v spise nenachádzal, ani v rámci ROEP ho nemali k dispozícii, preto sú sporné nehnuteľnosti naďalej evidované na mene pôvodných vlastníkov a nie na mene žalobcu. Toto sa však preukázať nedá, v spise sa nič nenachádza a k tejto domnienke sme dospeli s pracovníkom katastrálneho úradu po tom, ako som mu ukázala Dotazník ku kúpnej zmluve a on zistil, že v ich spise sa nenachádza. Keďže sa však jedná o zmluvu z roku 1962, nie je možné k jej evidencii ani vypočuť zamestnancov vtedy príslušného úradu. 3. Považujeme za nesporné tvrdenie, že od roku 1962 sporné nehnuteľnosti výlučne a nerušene užívali právni predchodcovia žalobcu. V minulosti aj v súčasnosti boli dom s dvorom parcelné číslo 64 a záhradou parcelné číslo 72 v jednom celku oplotené a užívané a tak sú oplotené a užívané žalobcom aj dnes. 4 Predkladáme Vám Potvrdenie Obce Dubno, v zmysle ktorého “vlastník B. A. riadne platí daň nehnuteľnosti v obci Dubno od roku 17. 09. 1999 na KN 64 a 72: Výmera parcely v 548 m2 KN C 64 výmera parcely 400 m2 a stavbu na bývanie výmera C64 94m2.” Obec teda eviduje na mene žalobcu ako vlastníka a užívateľa parcelu č. 72 o výmere 548 m2 (záhrada s inou sadzbou dane) a parcelu č. 64 o výmere 400 m2 (stavebný pozemok), z ktorej za výmeru 94 m2 platí daň zo stavby na bývanie. Celková výmera týchto nehnuteľností evidovaná obcou na účely dane je 948 m2, čo je identické s výmerou uvedenou v PKV vložke a parcelné označenie s výmerami vychádza z Identifikácie parciel zo dňa 12. 7. 1999 na účely dedičského konania, ktorú sme predložili so žalobou. Tak žalobca ako aj jeho právny predchodca sporné pozemky zdedili na základe Uznesenia o dedičstve, kde v oboch prípadoch je predmet dedičstva špecifikovaný ako dom na parc. č. 64 s dvorom a záhradou. Žalobca však mal k uzneseniu o dedičstve vypracovanú aj Identifikáciu pozemkov, kde bola uvedená parc. č. 64 a 72 v spoločnej výmere 948 m2. 4. Podľa nášho názoru, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a najmä vtedajšiu prax a spôsob evidencie vlastníctva a identifikácie nehnuteľností notármi, nie je dôvod pochybovať o objektívnej a subjektívnej dobromyseľnosti žalobcu a jeho právneho predchodcu o tom, že im vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam oprávnene patrí. Práve pre takéto prípady slúži inštitút vydržania vlastníckeho práva a domnievam sa, že oprávnený držiteľ by nemal byť na svojich právach ukrátený len z dôvodu, že úradné osoby, ktoré v mene štátu spisovali zmluvy a dedičské uznesenia, nešpecifikovali pozemky číslom parcely ale len jej slovným opisom. V minulosti, vzhľadom na spôsob evidencie vlastníctva bol takýto postup bežný a postačujúci. Žalobca ako laik však zistil len nedávno, že pozemky, ktoré považuje za vlastné titulom dedenia, ktoré sám výlučne od roku 1998 užíva a v obci je vedený ako ich vlastník a platí za ne dane, nie sú evidované na jeho mene. Preto bol nútený podať žalobu a trvá na nej. V ďalšom konaní navrhujem vypočuť žalobcu a po vykonanom dokazovaní navrhujem, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.“
4. Na podanie žalobcu reagoval zástupca žalovanej strany podaním zo dňa 19. 02. 2024, v ktorom uvádza: „Žalobca sa v zmysle žaloby domáha, aby súd vydal tento rozsudok: „Súd určuje, že nehnuteľnosti evidovaného pre okres Rimavská Sobota, obec a kat. územie F. na liste vlastníctva č. XXX ako- pozemok parc. EKN č. 64, o výmere 247 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. EKN č. 72, o výmere 289 m2, zastavaná plocha a nádvorie patria v celosti, t.j. v podiele 1/1, do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca si náhradu trov konania neuplatňuje.“. Ide o pozemky v teréne reálne vyčlenené, zadefinované ako parcela CKN 72, bez založeného listu vlastníctva, tvorená parcelami EKN evidovaných pre k.ú. F. na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. EKN č. 64, o výmere 247 m2, zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parc. EKN č. 72, o výmere 289 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Z predložených dôkazov žalobcu , pôvodnej PVK vložky, kópie Kúpnej zmluvy z roku 1962 a „Dotazníka, čestného prehlásenia k registrácii a spoplatneniu zmluvy z 11.08.1962“ zo dňa 8.10.1964 vyplýva, že predmet sporu tvoria pozemky z PKV č. 99, parcely mpč. 64 a 72 vo výmere 948 m2 , ktorých vlastníkom bol žalovaný D. E., titulom dedenia v roku 1942 až do roku 1962, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným D. E. a právnymi predchodcami žalobcu k parcelám spoločnej výmery 948 m2 (PKV č. 99 mpč. č. 64 a 72). Predmetom tejto zmluvy bola parcela mpč.64 a tiež dvor a záhrada, vymedzené len slovne, bez čísla parcely. Z priloženého Dotazníka však možno identifikovať aj predmet kúpy, a to parcelu mpč. 64,65, 72. Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaného ponecháva rozhodnutie vo veci na úvahe súdu“.
5.Súd pojednával v neprítomnosti zástupcu žalovaného, ktorý mal predvolanie na pojednávanie vykázané riadne a včas, svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
6.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením so žalobou, dotazníkom a čestným prehlásením, GP Ernesta Maga zo dňa 10. 2. 2023 identifikáciou parciel, mapou č. l. 12, kúpnou
zmluvou zo dňa 11. 8. 1962, výpismi z LV, záznamom neznámych vlastníkov z novín SZABADUJSÁG, osvedčením o dedičstve sp. zn. D 1430/98 – 47, výpisom z PKN č. 99 všeobecný prvopis z PKN zápisnicou o trestnom oznámení, rozhodnutím ŠN D 1132/75, vyjadrením k žalobe, replikou žalobcu, duplikou žalovaného, ospravedlnením.
7.Z kúpnej zmluvy zo dňa 11. 8. l962 vyplýva, že E. D. predal touto zmluvou E. G. a A. G. nehnuteľnosti zapísané v pozkn. kat. území F. vlož. č. 99, A.I r. č. 1. mpč. 64 podľa B:I v celosti a to rodinný domčok č. 30 pozostávajúci z izby, kuchyne, dvora a zo záhrady postavený z váľkov za 13.000,- korún. Na kúpnej zmluve je pečiatka Štátneho notárstva Rimavská Sobota zo dňa 26. 11. 1964 zmluva registrovaná pod č. REG. I – 295/64. Na zmluve je aj ďalšia pečiatka štátneho notárstva - zmluva doteraz neregistrovaná zo dňa 12. 11. 1964.
8.Z dotazníka a čestného prehlásenia k registrácii a k spoplatneniu zmluvy z 11. 8. 1962 vyplýva, že prevodca E. D. predal E. G. a A. G. nehnuteľnosti a to v kat. území F., č. vlož. 99 mpč. 64, 65, 72 dom č. 24 a dvor, dvor vo vnútornosti s domami 64 a 71, záhrada vo vnútornosti. Miestny národný výbor súhlasil s prevodom.
9.Z výpisu LV č. XXX k. ú. F. vyplýva, že E. D. je vedený ako vlastník nehnuteľností, parc. reg. E a to parc. č. 64, zastavaná plocha a nádvorie vo o výmere 247 m2 a parc. č. 72 zast. plocha a nádvorie o výmere 289 m2 s tým, že k vlastníkovi je vedená správa zo strany SPF.
10.Z výpisu LV č. X kat. ú. F. vyplýva, že žalobca je vedený ako vlastník nehnuteľnosti a to parc. registra C, parc. č. 64, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2.
11.Z PKV vložky č. 99 pre kat. územie F. vyplýva, že sú tam vedené parc. č. 64 dom o výmere 647 m2, parc. č. 65 dvor o výmere 172 m2 a parc. č. 72 záhrada vo výmere 301 m2 na vlastníka E. D..
12.Z dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva Rimavská Sobota sp, zn. D 1132/75 zo dňa 23. 12. 1975 vyplýva, že bolo vedené dedičské konanie po E. G., s tým, že A. G., jeho syn nadobudol nehnuteľnosti vedené v kat. území F. v záp. č. 99, pod AI, r. č. I, parc. č. 64, podľa B:I ešte na meno E. D., od ktorého však poručiteľ tento podiel odkúpil kúpnou zmluvou RI 295/64 a v skutočnosti ide o rodinný dom č. d. 64, ktorý bol postavený z váľkov, je pokrytý škridlami, pozostávalo z jednej izby, kuchyne, aj so zastavanou plochou, dvorom a záhradou.
13.Z osvedčenia o dedičstve notára JUDr. Jána Kovácsa zo dňa 2. 9. 1999 sp. zn. D 1430/98-47 vyplýva, že žalobca zdedil po A. G. všetok majetok a to okrem iného rodinný dom súp. č. 64 v Dubne s príslušenstvom na parc. č. 64, domom zastavaný pozemok a záhrady v celosti, ktoré nehnuteľnosti sú zapísaní v kat. nehnuteľností na Okresnom úrade Rimavskej Sobote na LV č. X, kat. územia F. – parc. registra C evidované na kat. mape: I pac. č. 64 zastavané plochy s výmerou 400 m2, stavby: súp. č. 64 na parc. č. 64, pod B:I v celosti vo vlastníctve poručiteľa na základe rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote zo dňa 23. 12.1975 o E. G., sp. zn. D 1132/75.
14.Obecný úrad Dubno v potvrdení zo dňa 26. 1. 2024 uviedol, že žalobca riadne platí daň z nehnuteľností v obci Dubno od 17.9.1999 na KN 64 a 72: výmera parcely 548 m2 KN C 64 výmera parcely 400 m2 a stavbu na bývanie výmera R. XX XXm2.
15.Podľa Identifikácie parciel zo dňa 12. 7. 1999 na účely dedičského konania sú pôvodné parc. č. 64 o výmere 647 m2 a parc. č. 72 o výmere 301 m2, predtým vedené na PKV č. 99 v súčasnosti, t.j. podľa stavu C KN, evidované ako parc. č. 64 o výmere 400 m2 a parc. č. 72 o výmere 548 m2.
16.Žalobca si dal vypracovať Geometrický plán č. 40611434-06/202 vyhotoviteľom Ernestom MAG-om, Rimavská Sobota dňa 10. 02. 2023, úradne overený L. M. N. dňa 20.02.2023 pod číslom G1 75/2023, podľa ktorého sa v stave C KN jedná o nasledovné novovytvorené parcely, ktorý vznikli z pôvodných parciel CKN č. 64, EKN č. 64 a EKN č. 72: - parc. CKN č. 64/1, o výmere 276 m2, zastav. plocha - parc. CKN č. 64/2, o výmere 95 m2, zastav. plocha - parc. CKN č. 64/3, o výmere 29 m2, zastav. plocha - parc. CKN č. 72, o výmere 548 m2, záhrada. Celková výmera týchto nehnuteľností je 948 m2, čo je v súlade s výmerou uvedenou v pôvodnej PKV č. 99 a táto výmera bola podľa Dotazníku ku Kúpnej zmluve aj predmetom prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného v prospech právnych predchodcov žalobcu.
17.Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že trvajú na podanej žalobe v plnom rozsahu. Bola názoru, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k sporným pozemkom EKN č. parc. 64 a 72 titulom vydržania. Dobromyseľnosť a oprávnenosť držby žalobcu vychádza z osvedčenia o dedičstve č. D 1430/98, na základe ktorého žalobca zdedil v celosti nehnuteľnosti patriace do vlastníctva A. G.. Tento majetok získal na základe závetu a závetom bol žalobcovi odkázaný všetok majetok. Ku dňu smrti A. G. patrili do jeho vlastníctva aj rodinný dom v Dubne postavený na pac. č. 64, ktorého príslušenstvom je dvor a záhrada č. parc. 64 a 72, teda sporné nehnuteľnosti. Tento poručiteľ získal tieto nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva tiež dedením po svojich rodičoch. Je pravdou ako udáva SPF, že v dedičských uzneseniach nie sú uvedené čísla parciel sporných pozemkov, ale bola to prax štátnych notárstiev do roku 2000. Bolo jej oznámené pracovníkom katastra, že od roku 2000 aplikovali nariadenie, podľa ktorého museli dedičské uznesenia pri špecifikácii nehnuteľností obsahovať aj presné čísla parciel a výmeru inak kataster dedenie nezaevidoval. V ich prípade nastal problém asi preto, že osvedčenie bolo napísané koncom roka 1999 a na kataster sa dostalo za účinnosti tohto nového postupu katastrálnych úradov. Súhlasila s tou námietkou, že v rámci dedičského konania bola parcela č. 64 evidovaná a prededená vo výmere 400 m2, bolo to však vzhľadom na zákonom limitovanú výmeru vlastníckeho práva. Podľa Obč. zákonníka účinného od 1. 4. 1964, to sa prejavilo aj na poznámke na dotazníku z roku 1962, kde je napriek pôvodnej väčšej výmery ktorá bola prevedená na účely zápisu do katastra zaevidovaná výmera 400 m2. Avšak podotkla, že v obidvoch dedičských uzneseniach sú sporné nehnuteľnosti špecifikované slovne aj keď bez udania parcelného čísla ako dvor a záhrada. Svedčí o tom aj identifikácia parciel z roku 1999 kde vyslovene je uvedená, že bola písaná na dedičské účely a týkala sa parciel č. 64 a 72 o celkovej výmere 948 m2. Žalobca si myslel, keď dostal dedičské rozhodnutie, že jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby boli na základe tohto dedičského uznesenia riadne zaevidované v katastri nehnuteľností. Neoveroval to, lebo internet vtedy nebol a až v roku 2020 mu známi povedal, že či je aj záhrada jeho. Vtedy za tým išiel a kvôli tomu navrhol vypočutie pána žalobcu. Na záver právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že tak ako to to uviedli v žalobe, žalobca získal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe dedenia a ak by sa s tým nestotožnil súd, vlastnícke právo nadobudol žalobca titulom vydržania, keďže nerušene a dobromyseľne nehnuteľnosti užíva.
18.Žalobca na pojednávaní uviedol, že jeho ujo sa volal A. G. a on bol slobodný, bezdetný invalidný pán, o ktorého sa do smrti staral. On mu už počas života povedal, že prepíše na žalobcu svoj majetok, ale žalobca s tým nesúhlasil, a preto to vyriešil pán G. tak, že spísal závet a jeho dal za jediného dediča. Keď zomrel, bol povolaný notárom ako závetný dedič a dostal dedičské rozhodnutie v roku 1999. Žalobca zdedil celý majetok po svojom ujovi vrátane rodinného domu s priľahlou záhradou čo je predmetom tohto konania. Celý čas bol v tom, aj teraz je v tom, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu. Platí za nehnuteľnosti dane, kosí tam, a stará sa riadne o to. Od roku 1999 nikto nenamietal jeho vlastnícke právo a nebol nikdy nikým rušený v jeho užívaní. Predložil pre úplnosť fotografie nehnuteľnosti a priamo pred sudcom perom obkreslil celú nehnuteľnosť, ktorá mu patrí, pričom ide o rodinný dom spolu so záhradou s tým, že ide o nehnuteľnosť vedľa štátnej cesty a z obrázka vidno, že na okraji sú cestné panely, ktoré podopierajú svah, teda je to v podstate múr. Ešte v roku 2013 keď už bol daný kataster na internet, pozrel si svoju nehnuteľnosť a bol jej vlastníkom. Potom zrazu v roku 2020 keď kosil na nehnuteľnosti trávu, mu jeden známy povedal, či toto patrí jemu. A on sa čudoval, prečo mu také hovorí a zistil, že sporná nehnuteľnosť je vedená na bývalého vlastníka. Bol na katastri, kde sa snažil dopátrať čo sa stalo, prečo to je tak, vyzvali ho, aby im dodatočne predložil kúpnu zmluvu a zaobstaral dotazník k zmluve. Podal aj sťažnosť na vyšší orgán. Nakoniec sa obrátil na políciu, ale trestné oznámenie bolo zamietnuté. Žalobca sa cíti byť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú od roku 1999 bez rušenia užíva a platí dane a nikto ani obec nepochybuje o jeho vlastníckom práve. Pracovníci Obecného úradu v Dubne vôbec nerozumejú čo sa stalo s jeho vlastníctvom, v podstate tomu nikto nerozumie.
19.V zmysle § 111 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov. V zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. V zmysle § 460 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
V zmysle § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpis V zmysle ust. § 151 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. V zmysle ust. § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. V zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
20.V prvom rade súd skúmal, či má žalobca na požadovanom určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Podľa ustálenej súdnej praxe žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy vtedy, ak žalovaný (resp. ešte jeho právny predchodca) je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník, pretože rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba v danom prípade plní prostriedok ochrany právneho postavenia žalobcu a jej úlohou je vniesť istotu do neistých právnych vzťahov medzi stranami sporu, ak k náprave nemožno dospieť inak.
21.Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných právnych predpisov a zo skutočností uvedených žalobcom, ktoré žalobca preukázal predloženými listinnými dôkazmi. Z dôkazov, ktoré sa v spise nachádzajú (PKV vložky, kópie Kúpnej zmluvy z roku 1962, Dotazníka a čestného prehlásenia k registrácii a spoplatneniu zmluvy z 11.08.1962 zo dňa 8.10.1964) bolo preukázané, že predmet sporu tvoria pozemky z PKV č. 99, parcely mpč. 64 a 72 vo výmere 948 m2, ktorých vlastníkom bol žalovaný D. E., titulom dedenia v roku 1942 až do roku 1962, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným D. E. a právnymi predchodcami žalobcu - manželmi G. k parcelám spoločnej výmery 948 m2 (PKV č. 99 mpč. č. 64 a 72). Predmetom tejto zmluvy bola parcela mpč.64 a tiež dvor a záhrada, vymedzené len slovne, bez čísla parcely. Z priloženého Dotazníka však možno identifikovať aj predmet kúpy, a to parcelu mpč. 64,65, 72, dom č. 24 a dvor, dvor vo vnútornosti s domami 64 a 71, záhrada vo vnútornosti.
22.Predmet zmluvy bol identifikovaný v kúpnej zmluve tak, že “Predávajúci predáva s touto zmluvou nehnuteľnosť zapísanú v pozkn. kat. zápis Dubno vlož.č.99, A.I.r.č.1.mpč 64 podľa B:1 v celosti a to rodinný domčok č. 30 pozostávajúci z izby, kuchyne, dvora a zo záhrady”. Aj keď skutočne nejde o úplne presné vymedzenie, z podstaty zmluvy vyplýva, že boli predané všetky sporné nehnuteľnosti, ktoré tvoria jeden celok, tj. rodinný dom s dvorom a záhradou, ktoré k nemu prislúchajú a sú určené na užívanie spoločne s týmto domom. Táto skutočnosť je podporená faktom, že predávajúci žil už dlhodobo v zahraničí, bez úmyslu vrátiť sa späť. Toto vyplýva aj z Dotazníka, na základe ktorého bola zmluva registrovaná a tu sú všetky parcely, ktoré boli predmetom kúpy definované aj číselným vyjadrením - v bode 3. “kat. územie F. č.vlož. 99 mpč.XX, XX, XX F. O.XX a dvor, dvor vo vnútornosti s domami 64 a 71, záhrada vo vnútornosti”. Všetky dotknuté orgány s prevodom súhlasili a nemali námietky a číselne sú vyjadrené aj sporné parcely. Súd sa pritom stotožňuje s názorom vysloveným právnou zástupkyňou žalobcu, že je všeobecne známe, že v minulosti tak v zmluvách ako aj v dedičských rozhodnutiach sa nehnuteľnosti označovali hlavne popisom - napr. rodinný dom číslo xz, s dvorom a záhradou v obci.... Nemôže byť na ujmu nadobúdateľov a ich právnych nástupcov, že advokáti, notári alebo iné odborne spôsobilé osoby, ktoré písali zmluvy a rozhodnutia, nepísali do nich čísla parciel. Nadobúdatelia nemali dôvod pochybovať o správnosti týchto listín, napísaných odborne spôsobilou osobou.
23.Manželia Pusztaioví tak nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu na základe písomnej zmluvy, ktorá bola riadne registrovaná štátnym notárstvom, a ku ktorej vyslovil súhlas miestny národný výbor. Následne sa stal vlastníkom týchto nehnuteľností titulom dedenia ich syn A. G.
a následne titulom dedenia žalobca. Súd sa teda stotožnil s právnym názorom žalobcu, že nehnuteľnosti nadobudol žalobca do svojho vlastníctva titulom dedenia po oprávnených vlastníkoch. Pre úplnosť však súd dodáva, že aj keby nemal v konaní preukázané, že nehnuteľnosti nadobudol žalobca do svojho vlastníctva titulom dedenia po jej oprávnených vlastníkoch, žalobcu je aj tak potrebné považovať za ich vlastníka a to titulom vydržania, nakoľko žalobca splnil všetky zákonom požadované podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Žalobca totiž nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu mal nepretržite v držbe po dobu viac ako zákonom vyžadovaných 10 rokov, pričom vydržacia doba začala plynúť žalobcovi v roku 1998 (od smrti jeho právneho predchodcu A. G.) a až do roku 2020 bolo jeho vlastnícke právo evidované aj v katastri nehnuteľností, takže žalobca bol subjektívne, ale aj objektívne dobromyseľný v tom, že mu toto právo patrí, pričom mal za to, že jeho vlastnícke právo bolo nesporne potvrdené v rámci vyššie uvedeného dedičského konania D 1430/98 po poručiteľovi A. G.. Ani v súčasnosti jeho vlastníckeho právo nikto nespochybňuje a nikto ho v užívaní predmetných nehnuteľností neruší. Za nehnuteľnosti platí dane, ako to vyplýva z potvrdenia obce a užíva ich výlučne a nerušene od roku 1998.
24.Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje žalobu za dôvodnú v plnom rozsahu.
25.Ohľadne trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo žalobca si trovy konania neuplatnil a žalovanému ich náhrada podľa pomeru úspechu vo veci nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3).