Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Dopĺňací_rozsudok_23Cb-173-2019.pdf
PDF · 103.82 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/173/2019
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: ProComm, s.r.o., Hodská 373, Galanta, IČO: 35 974 095, zastúpeného Mgr. Petrom Magdálikom, advokátom, Vajanského 1520, Galanta, proti žalovanému: Kanalizácia M & M, s.r.o., Bratislavská 96, Most pri Bratislave, IČO: 35 776 498, zastúpeného CONSULTS s.r.o., Vysoká 14, Bratislava, IČO: 47 245 859, o zaplatenie 6 400,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd d o p ĺ ň a rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 173/2019-99 zo dňa 24. 06. 2020 o nasledovný výrok:
„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 06. 08. 2019 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 6 400,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne takto:
- zo sumy 1 450,- eur od 13. 04. 2018 až do zaplatenia,
- zo sumy 1 450,- eur od 13. 04. 2018 až do zaplatenia,
- zo sumy 1 450,- eur od 13. 04. 2018 až do zaplatenia,
- zo sumy 1 450,- eur od 13. 04. 2018 až do zaplatenia, a jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 160,- eur.
2. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 23Cb 173/2019-99 zo dňa 24. 06. 2020, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5 800,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 450,- eur od 13. 04. 2018 až do zaplatenia, zo sumy 1 450,- eur od 13. 04. 2018 až do zaplatenia, zo sumy 1 450,- eur od 13. 04. 2018 až do zaplatenia, zo sumy 1 450,- eur od 13. 04. 2018 až do zaplatenia a na zaplatenie trov konania v rozsahu 81,26 %, pričom vo zvyšku žalobu zamietol.
3. Žalobca podal proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku, v ktorom uviedol, že súd by mal uvedený rozsudok doplniť o navrhovanú jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 160,- eur.
4. Podľa ust. § 225 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
5. Podľa ust. § 225 ods. 2 C.s.p. doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.
6. Podľa ust. § 225 ods. 3 C.s.p. návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.
7. Súd návrh žalobcu na doplnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 173/2019-99 zo dňa 24. 06. 2020 z dôvodu, že súd opomenul vo svojom rozhodnutí vo veci samej rozhodnúť o časti predmetu konania, konkrétne o jednorazovej paušálnej náhrade za uplatnenie pohľadávky, považoval za dôvodný s odkazom na ust. § 225 ods. 1 C.s.p.
8. Rozsudkom sa má rozhodnúť vždy o celej prejednávanej veci, a preto musí súd vo výroku svojho rozhodnutia vo veci samej vo výroku vyčerpať celý predmet konania okrem prípadov, kedy rozhoduje len o základe sporu medzitýmnym rozsudkom podľa ust. § 214 C.s.p., alebo len o niektorom z uplatnených nárokov čiastočným rozsudkom podľa ust. § 213 C.s.p. Ak súd o niektorej časti predmetu konania nerozhodol, pričom nerozhodoval medzitýmnym alebo čiastočným rozsudkom, môže strana sporu do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Ak súd návrhu na doplnenie rozsudku nemieni vyhovieť z dôvodu, že strana sporu nepodala návrh v 15-dňovej lehote alebo súd neopomenul rozhodnúť o niektorej časti predmetu konania, súd takýto návrh uznesením zamietne. V prípade, ak takémuto návrhu mieni vyhovieť, teda má za to, že návrh na doplnenie rozsudku bol podaný v uvedenej lehote a zároveň súd opomenul rozhodnúť o niektorej časti predmetu konania, urobí tak formou dopĺňacieho rozsudku, ktorý musí spĺňať náležitosti rozsudku podľa ust. § 220 C.s.p. a ktorý musí byť verejne vyhlásený a doručený stranám sporu.
9. V danom prípade považoval súd podmienky pre vyhovenie návrhu žalobcu na doplnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 173/2019-99 zo dňa 24. 06. 2020 za splnené, nakoľko návrh žalobcu bol podaný v 15 dňovej lehote, keďže predmetný rozsudok mu bol doručený dňa 25. 06. 2020 a návrh na jeho doplnenie podaný dňa 10. 07. 2020, pričom zároveň súd musel konštatovať, že v rámci svojho rozhodnutia vo veci samej opomenul rozhodnúť o celom predmete konania, konkrétne o jednorazovej paušálnej náhrade za uplatnenie pohľadávky.
10. Súd odkázal na skutkové zistenie uvedené v rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 173/2019-99 zo dňa 24. 06. 2020, a to že: „Súd na margo zisteného skutkového stavu a zhodných tvrdení strán sporu konštatoval, že uzatvoreniu zmluvy o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou medzi žalobcom ako producentom odpadových vôd a žalovaným ako prevádzkovateľom kanalizácie predchádzalo podanie žiadosti žalobcu o stavebné povolenie kanalizačnej prípojky. V zmysle uvedeného žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. XXVFXXXXX zo dňa 12. 04. 2018, splatnú dňa 19. 04. 2018 na sumu 1 600,- eur s DPH, faktúru č. XXVFXXXXX zo dňa 12. 04. 2018, splatnú dňa 19. 04. 2018 na sumu 1 600,- eur s DPH, faktúru č. XXVFXXXXX zo dňa 12. 04. 2018, splatnú dňa 19. 04. 2018 na sumu 1 600,- eur s DPH a faktúru č. XXVFXXXXX zo dňa 12. 04. 2018, splatnú dňa 19. 04. 2018 na sumu 1600,- eur s DPH. Žalobca predmetné faktúry uhradil dňa 12. 04. 2018, avšak dňa 25. 03. 2019 žiadal o vrátenie predmetných platieb z dôvodu, že žalovaným fakturované poplatky žalobcovi predmetnými faktúrami bol účtované v rozpore so znením zákonov a vyhlášok týkajúcich sa danej problematiky. Žalovanému na tieto platby nevznikol žiaden právny nárok ako ani právny dôvod, čo v danom prípade podľa názoru žalobcu zakladalo bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Žalobou uplatnený nárok teda predstavoval žalobcov nárok na zaplatenie sumy 6 400,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a to plnením bez právneho dôvodu. Súd mal za to, že medzi stranami sporu bola spornou len otázka či vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Posúdenie, či medzi stranami sporu išlo o vzťah z vydania bezdôvodného obohatenia, záviselo od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol.
Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t. j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Súd bol toho názoru, že žaloba je v časti dôvodná. Žalobca ako žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa mohol pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd uzatvorenej s vlastníkom kanalizácie, prípadne s prevádzkovateľom. Uzatvoreniu predmetnej zmluvy predchádzalo podanie žiadosti žalobcu o stavebné povolenie kanalizačnej prípojky. Na základe uvedeného žalovaný vystavil žalobcovi faktúry za poplatok za posúdenie projektovej dokumentácie, za poplatok za vydanie súhlasu ku stavebnému povoleniu a poplatok za zabezpečenie technických podmienok pripojenia rodinného domu, ktoré žalobca uhradil. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že poplatok za posúdenie projektovej dokumentácie bol poplatkom dôvodným, nakoľko predmetný poplatok vyplýval z ust. § 18 ods. 2 písm. i) zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Žalovaný bol oprávnený predmetný poplatok fakturovať, nakoľko zriadenie kanalizačnej prípojky muselo byť v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou. Žalovaný ako prevádzkovateľ kanalizácie, taktiež ako zriaďovateľ kanalizačnej prípojky rozhoduje o technickom riešení, umiestnení a parametroch kanalizačnej prípojky, a to na základe predloženej projektovej dokumentácie, preto sa súdu javilo ako potrebné, aby žalovaný predmetnú projektovú dokumentáciou posúdil v zmysle stanovených technických podmienok a následne ju pripojil na verejnú kanalizáciu. Zároveň sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že poplatok za vydanie súhlasu ku stavebnému povoleniu v sume 450,- eur a poplatok za zabezpečenie technických podmienok pripojenia rodinného domu v sume 1 000,- eur boli poplatkami, ktoré boli fakturované neoprávnene, čo vyplývalo aj z rozhodnutia č. XXXX/ XXXX/V-SD Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, sekcie cenovej regulácie. Žalovaný nemal nárok na zaplatenie poplatku za súhlas k stavebnému povoleniu, pretože predmetný poplatok bol už zahrnutý v cene za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou určenej Úradom pre žalovaného, a jeho opätovné zaplatenie predstavovalo navýšenie nákladov žalobcu oproti cene schválenej Úradom za regulovanú činnosť. Žalobca ako producent odpadovej vody, ktorý sa pripojil na verejnú kanalizáciu takisto nemal povinnosť hradiť zabezpečenie technických podmienok pripojenia, ktoré neboli súčasťou kanalizačnej prípojky, ale boli súčasťou verejnej kanalizácie. Uvedené vyplývalo aj z ust. § 18 ods. 2 písm. f) zákona č. 442/2002 Z.z., v ktorom bol žalovaný ako prevádzkovateľ verejnej kanalizácie povinný bezodplatne stanoviť technické podmienky pripojenia alebo odpojenia nehnuteľností na verejnú kanalizáciu. Takisto z ust. § 18 ods. 2 g) toho istého zákona vyplývalo, že prevádzkovateľ verejnej kanalizácie bol povinný bezodplatne stanoviť technické podmienky zriaďovania alebo odstraňovania kanalizačnej prípojky. Súd sa ďalej nestotožnil s názorom žalovaného, že predmetné faktúry boli vystavené dôvodne, čoho dôkazom bola aj skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti žalobcu boli riadne pripojené na verejnú kanalizáciu. Žalovaný súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že zaplatenie poplatkov za vydanie súhlasu k stavebnému povoleniu v sume 450,- eur a za zabezpečenie technických podmienok pripojenia rodinného domu v sume 1 000,- eur bolo podmienené pripojením sa na verejnú kanalizáciu, taktiež žalovaný v konaní nepredložil dokument, v ktorom by žalovaný vyjadril výslovný súhlas k stavebnému povoleniu, respektíve by ako zriaďovateľ kanalizačnej prípojky skonštatoval zabezpečenie technických podmienok pripojenia k rodinnému domu. Z vyššie uvedeného vyplývalo, že žalovaný súdu žiadnym spôsobom nepreukázal ich vykonanie, resp. žalovaný predmetné služby bližšie nešpecifikoval. Na záver dal súd do pozornosti, že v aktuálnom cenníku žalovaného zverejnenom na jeho webovej stránke sa dva predmetné poplatky už nenachádzajú, čiže ich zaplatenie už žalovaný ďalej nepožaduje. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že žaloba žalobcu bola v časti istiny 5 800,- eur dôvodná. Žalobca súdu preukázal, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, a to prijatím plnenia od žalobcu spočívajúceho vo fakturovaných poplatkov žalovaným, ktoré boli neopodstatnené, čo znamenalo, že žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu. Žalobcovi vznikla za toto plnenie majetková ujma spočívajúca v duplicitnej úhrade poplatkov, ktoré už boli zahrnuté v cene za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou určenej úradom pre žalovaného a preto, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5 800,- eur s príslušenstvom.“
11. Súd rovnako odkázal na právne posúdenie zisteného skutkového stavu uvedené v rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 173/2019-99 zo dňa 24. 06. 2020, a to že:
Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Podľa ust. § 5 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach oprávnenie prevádzkovať verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu má len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií. Podmienkou na udelenie živnostenského oprávnenia je splnenie požiadaviek na odbornú spôsobilosť. Podľa ust. § 15 ods. 7 písm. a/,b/ zákona č. 442/2002 Z.z. vlastník verejného vodovodu je ďalej povinný po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa umožniť pripojenie na verejný vodovod, ak sa pripájaný objekt alebo nehnuteľnosť nachádza na území s vodovodnou sieťou a ak je pripojenie technicky možné; uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa a pre jeho prípadného právneho nástupcu. Podľa ust. § 16 ods. 7 písm. a/,b/ zákona č. 442/2002 Z.z. vlastník verejnej kanalizácie je ďalej povinný po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa umožniť pripojenie na verejnú kanalizáciu, ak sa pripájaný objekt alebo nehnuteľnosť nachádza na území s kanalizačnou sieťou a ak je to technicky možné; uzatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa a pre jeho prípadného právneho nástupcu. Podľa ust. § 2 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 21/2017 Z.Z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou cenová regulácia vo vodnom hospodárstve podľa tejto vyhlášky sa vzťahuje na: a) výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom, b) výrobu a distribúciu pitnej vody verejným vodovodom, c) dodávku pitnej vody verejným vodovodom, d) odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, e) odvádzanie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, f)čistenie odpadovej vody privádzanej do čistiarne odpadových vôd verejnou kanalizáciou Podľa ust. § 4 ods. 1 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 21/2017 Z.Z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou ekonomicky oprávnenými nákladmi sú: a)náklady na obstaranie vody z podzemných, povrchových vodárenských zdrojov alebo nákupom; za ekonomicky oprávnené náklady sa považujú platby a poplatky za odbery a nákup vody vo výške množstva dodanej pitnej vody pre všetkých odberateľov´ a za množstvo vody na technologické účely, vlastnú spotrebu a straty vody vo výške maximálne 25 % z množstva dodanej pitnej vody rovnomerne rozdelené vo všetkých prípadoch obstarania, b) primerané technologické náklady, c) osobné náklady, a to priemerné osobné náklady na jedného zamestnanca na rok t zohľadňujúce najviac výšku dosiahnutej priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v roku t-2 zverejnenej na webovom sídle Štatistického úradu Slovenskej republiky, d)náklady na plnenie povinností podľa osobitných predpisov e) odpisy hmotného majetku, okrem odpisov hmotného majetku podľa písmen f) a g), najviac vo výške ustanovenej osobitným predpisom z jeho obstarávacej ceny a odpisy nehmotného majetku, okrem odpisov nehmotného majetku podľa písmen f) a g), vo výške 25 % z obstarávacej ceny nehmotného majetku zahrnutého v účtovníctve, f)odpisy hmotného a nehmotného majetku, ktorý bol obstaraný z prostriedkov Európskej únie, zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu obce alebo nadobudnutý bezodplatným prevodom podľa osobitného predpisu, zaradeného do účtovníctva po 1. januári 2011, najviac vo výške 2 % jeho obstarávacej ceny, g) odpisy nadobudnutého už prevádzkovaného hmotného a nehmotného majetku, zaradeného do účtovníctva regulovaného subjektu po 1. júli 2009, vo výške rovnomerných odpisov z kúpnej ceny maximálne do výšky rovnomerných odpisov zo všeobecnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku stanovenej znaleckým posudkom, h)nájomné za prenájom hmotného a nehmotného majetku, o ktorom účtuje vlastník a ktorý sa používa výhradne na regulovanú činnosť, preukázateľné zmluvou uzatvorenou medzi vlastníkom majetku a jeho nájomcom, najviac do preukázanej výšky odpisov podľa písmen e) až g); ak prenajatý hmotný majetok podlieha dani z nehnuteľností, najviac vo výške súčtu odpisov podľa písmen e) až g) a dane z nehnuteľností, i) náklady na opravy a údržbu majetku využívaného na zabezpečenie regulovanej činnosti v rozsahu zabezpečujúcom výkon regulovanej činnosti v primeranej výške, okrem nákladov na technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa osobitného predpisu, j)úrok z úveru poskytnutého bankou alebo pobočkou zahraničnej banky na obstaranie hmotného majetku alebo nehmotného majetku, ktorý sa používa výhradne na regulovanú činnosť. Podľa ust. § 29 ods. 1 písm. b) z.č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach regulovaný subjekt je okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný vykonávať regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu a dodržiavať cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom, Podľa ust. § 18 ods. 2 písm. f) zákon č. 442/2002 z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách prevádzkovateľ verejnej kanalizácie je ďalej povinný bezodplatne stanoviť technické podmienky pripojenia alebo odpojenia nehnuteľnosti na verejnú kanalizáciu, Podľa ust. § 18 ods. 2 písm. i) zákon č. 442/2002 z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách prevádzkovateľ verejnej kanalizácie je ďalej povinný vyjadrovať sa za odplatu k projektovej dokumentácii týkajúcej sa výstavby rodinných domov, sídelných celkov alebo inej investičnej činnosti, ako aj k zmenám vo výrobnom procese fyzických osôb alebo právnických osôb z hľadiska požiadaviek na odvádzanie a čistenie odpadových vôd do 30 dní odo dňa vyžiadania. Podľa ust. § 23 ods. 1 písm. i) zákon č. 442/2002 z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej kanalizácie podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejnej kanalizácie alebo vlastník časti verejnej kanalizácie, ktorý žiada o pripojenie na inú verejnú kanalizáciu, ktorej nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejnú kanalizáciu prevádzkovo súvisiacu len na základe písomnej zmluvy podľa § 16 ods. 5. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 21/2013 Z.z.“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 21/2013 Z.z.“) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
12. Nakoľko strany sporu, ako bolo konštatované v rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 173/2019-99 zo dňa 24. 06. 2020, nemali úrok z omeškania zmluvne dohodnutý, omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vzniklo žalobcovi podľa ust. § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z.
13. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
14. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (k § 369c ods. 1 zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
15. Rovnako tak žalobcovi ako veriteľovi, ktorý si uplatnil voči žalovanému zaplatenie jednorazovej paušálnej náhrady vzniklo právo na túto náhradu jednorazovej paušálnej náhrady, a to vo výške 40,- eur podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
16. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie jednorazovej paušálnej náhrady za dôvodný vo výške 40,- eur, čo prislúcha jednorazovej povahe takéhoto nároku, ktorý podľa názoru súdu nemôže byť uplatňovaný množstvený. Z uvedeného dôvodu súd návrhu žalobcu na jednorazovú paušálnu náhradu rozsahu 40,- eur vyhovel a v zostávajúcej časti (80,- eur) tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko však išlo o príslušenstvo pohľadávky a nie o istinu, nebolo potrebné v nevyhovujúcej časti žalobný návrh zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.