Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/115/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou, vo veci starostlivosti o mal. E. Š., nar.: XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Leviciach ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: D. Š., nar.: XX.XX.XXXX, bytom R. P. XX a I. Š., nar.: XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, U., Č. S., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Mal. E., nar.: XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.

II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E. sumou 100,- Eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 10.07.2019.

IV. Zaostalé výživné pre mal. dieťa za obdobie od 10.07.2019 do 09.09.2020 vo výške 1367,83 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 35,- Eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 10.07.2019 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému E.. Navrhla, aby súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 150,-eur počnúc dňom 01.06.2019. Navrhla, aby súd styk otca s maloletým neupravoval. V priebehu konania matka svoj návrh modifikovala v časti výživného, súhlasila s otcom navrhovanou výškou výživného v sume 100,-eur, ktoré navrhla priznať odo dňa podania návrhu na súd. Uviedla, že napriek to mu, že sú s otcom dieťaťa manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu spôsobenú zdravotnými problémami, ktoré vyústili do jej invalidity. Uviedla, že otec maloletého si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní.

2. Otec s podaným návrhom v časti týkajúcej sa zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matke súhlasil, navrhol uhrádzať výživné na maloletého E. v sume 100,-eur mesačne. Uviedol, že je zamestnaný ako zvárač, nemá vážnejšie zdravotné problémy. Sú voči nemu vedené tri exekúcie z neuhradených pôžičiek. Nie je vlastníkom nehnuteľného majetku. Vlastní motorové vozidlo Mazda 6, r.v. 2003, ktoré užíva výlučne pre potreby svojej rodiny. Žije v spoločnej domácnosti s partnerkou a ich spoločnou dcérou J. v prenajatom byte. Príjem partnerky je v čistom približne 12.000,-Kč. Mesačné výdavky pozostávajú z nájmu , príspevku do fondu opráv 3.900,-Kč, platby za elektrinu 1.000,-

Kč. Uviedol, že s maloletým E. sa stýka štyrikrát až päťkrát do roka. Uviedol, že na maloletého E. výživným neprispieval, nakoľko matka po ich rozchode naďalej spolu s maloletým bezplatne užívajú nehnuteľnosť vo vlastníctve jeho rodičov.

3. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke a zaviazať otca prispievať na výživu maloletej sumou 100,-eur mesačne.

4. Súd rozhodol v neprítomnosti otca maloleté dieťaťa, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal súd o odročenie pojednávania. K prejednávanej veci bol vypočutý dožiadaným súdom v Českej republike.

5. Maloleté dieťa pochádza z manželského zväzku jeho rodičov. Ako zhodne vyplynulo z výpovedí oboch rodičov, spolužitie prerušili v roku 2011. Od prerušenia spolužitia rodičov zabezpečuje starostlivosť o maloletého výlučne matka. Otec na výživu maloletého neprispieva. S maloletým sa stýka sporadicky. Na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého E.. Termín pojednávania je vytýčený na 02.11.2020.

6. Matka žije spolu s maloletým v rodinnom dome vo vlastníctve rodičov otca dieťaťa, kde má vytvorenú vlastnú domácnosť. Je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 137,20 eur od januára 2020. Jej invalidný dôchodok v roku 2019 dosahoval výšku 132,90 eura. Iný príjem nemá. Poberá prídavky na maloleté dieťa. Je nemajetná. Mesačne uhrádza za televíziu a internet 37,13 eur, mobil 10,-eur. Úvery, pôžičky nemá. Všetky výdavky súvisiace s úhradou platieb za vodu, elektrinu a plyn uhrádzajú rodičia otca dieťaťa. S poukazom na skutočnosť, že starí rodičia maloletého, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku umožňujú matke bezplatné užívanie nehnuteľnosti súd ich príjmy nezisťoval. Matka okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť.

7. Otec maloletého je zamestnaný, jeho priemerný príjem v čistom mesačne predstavuje 711,66 eura (18.872,42 Kč). Za obdobie od augusta 2019 do júla 2020 vrátane mu boli z čistej mzdy vykonané zrážky v celkovej sume 1.567,37 eura (41.565,- Kč) v prospech prebiehajúcich exekúcií. Žije v prenajatom byte v spoločnej domácnosti s partnerkou a spoločnou maloletou dcérou J., nar.: 21.07.2015. Partnerka otca je zamestnaná, jej príjem je podľa vyjadrenia otca 12.000,- Kč (452,51 eura ) mesačne v čistom. Maloletá J. navštevuje materskú školu, pričom mesačné náklady spojené s návštevou predškolského zariadenia činia 1.200,- Kč (45,25 eura) mesačne. Je zdravá. Okrem motorového vozidla, r.v. 2003 otec iný majetok nevlastní. Mesačne uhrádza za nájom 3.500,- Kč (131,98 eura), príspevok do fondu opráv 3.900,- Kč (147,06 eura), elektrinu 1.000,-Kč (37,71 eura). Predmetné platby súdu napriek výzve nepreukázal. Má vyživovaciu povinnosť k mal. E. R., nar.: XX.XX.XXXX, na ktorého výživu uhrádza 40,- eur mesačne a k plnoletej E. R., nar.: XX.XX.XXXX, na ktorej výživu prispieva sumou 110,- eur. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. vedie konanie o návrhu otca, ktorým sa domáha zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére E.. V predmetnej veci je vytýčený termín pojednávania. Rozsudkom zo dňa 12.03.2020 pod č.k. -36 tunajší súd zrušil vyživovaciu povinnosť k otca k plnoletému synovi H. naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 29.07.2014 pod č.k. -135 vo výške 100,- eur mesačne počnúc dňom 11.07.2019. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.05.2020.

8. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

10. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

11. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

13. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností bol podaný dôvodne, keď rodičia spolu nežijú. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, otázkou výživného a úpravy styku rodičia, ktorému dieťa nebude zverené do starostlivosti. V domácnosti matky dieťaťa bolo vykonané šetrenie pomerov, z ktorého vyplynulo, že matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého. V domácnosti bolo čisto a poriadok, starí rodičia maloletého z otcovej strany umožňujú matke bezplatné užívanie rodinného domu v ich vlastníctve, matke finančne vypomáhajú. Otec s návrhom matky, ktorým sa domáhala zverenia maloletého do svojej starostlivosti súhlasil, úroveň starostlivosti matky o maloletého žiadnym spôsobom nenamietal ani nerozporoval. Berúc do úvahy súhlasné stanovisko rodičov, kolízneho opatrovníka ako aj vyjadrenie maloletého zveril súd maloletého E. do osobnej starostlivosti matke.

16. Nakoľko ani jednému z rodičov maloletého nebolo rozhodnutím súdu zasiahnuté do výkonu ich rodičovských práv a povinností, v tom zmysle, že by boli ich rodičovské práva a povinnosti obmedzené, ich výkon pozastavený alebo by boli rodičovských práv a povinností pozbavení, súd rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

17. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

20. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

25. Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

26. Zákon o rodine prostredníctvom vyššie citovaných ustanovení vyjadruje všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, kultúru, športové potreby, rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

27. Maloletý v čase podania návrhu na začatie konania navštevoval šiesty ročník základnej školy, v čase rozhodovania súdu navštevuje siedmy ročník základnej školy. Ako uviedla matka vo svojej výpovedi výdavky v súvislosti s návštevou školy sú identické ako v minulom školskom roku. Pozostávali z príspevku ZRPŠ 15,- eur, príspevku do triedneho fondu 5,- eur, platby za pracovné zošity a výtvarné pomôcky 24,- eur, z platby za stravu 0,03 eur za obed + 2,- eurá ako mesačné režijné náklady. Cestovné do školy prepláca maloletému základná škola. Maloletý je zdravý, nosí okuliare. Hráva futbal, s čím má matka zvýšené výdavky spojené s nákupom športového oblečenia a obuvi.

28. Súd zisťoval výdavky na strane rodičov a konštatuje, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z uvedeného dôvodu nebral do úvahy výdavky otca súvisiace so splácaním exekúcií.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého a zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov, súd určil výživné zo strany otca na maloletého v sume 100,- eur mesačne, ktorú otca zaviazal uhrádzať k rukám matky vždy k 15. dňu v mesiaci vopred. Takto určené výživné spolu s minimálnym výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere plní svojou osobnou starostlivosťou o maloletého a prídavkami na dieťa sú spôsobilé aspoň sčasti pokryť odôvodnené potreby maloletého, pričom je tiež primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Na strane matky súd prihliadol k jej invalidite, zohľadnil skutočnosť, že matka bezplatne užíva rodinný dom vo vlastníctve starých rodičov dieťaťa. Na strane otca súd vychádzal z jeho zárobkových pomerov, prihliadol na to, že otec zdieľa spoločnú domácnosť s partnerkou, s ktorou spoločne hospodária a teda sa aj podieľajú na úhrade výdavkov domácnosti. Zároveň prihliadol na počet vyživovacích povinností otca.

30. Výživné súd určil od 10.07.2019, teda odo dňa začatia konania na súde v súlade s § 77 odsek 1 Zákona o rodine, nakoľko neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného aj pred týmto dátumom.

31. Odo dňa 10.07.2019, teda odo dňa začatia konania do rozhodnutia súdu vznikla otcovi na výživnom pre maloletého zaostalosť vo výške 1.367,83 eura (mal zaplatiť júl 2019 : 100,-eur : 31 dní = 3,23 eura

x 21 dní + 13 mesiacov - august až december 2019 + január až august 2020 - x 100,- eur); ktorú súd otca zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 35,- eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Pri určení lehoty na zaplatenie zaostalého výživného vzal súd do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného a zárobkové a majetkové pomery otca maloletého. V záujme neuvedenia otca do nepriaznivej finančnej situácie tým, že by ho zaviazal sumu zaostalého výživného uhradiť jednorazovo mu umožnil uhradiť zameškané výživné v splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, pričom mal za to, že doba, v rámci ktorej dôjde k postupnému splateniu nedoplatkov, nie je neprimerane dlhá, priečiaca sa spotrebnému charakteru výživného.

32. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

33. Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

34. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

35. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

36. Podľa § 28 odsek 1 písmena a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práva povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

37. Rozhodnutím o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov sa nezasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Úlohou druhého rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do starostlivosti, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky pre styk druhého rodiča s dieťaťom. Kontakt rodičov s maloletými deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je považovaný za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa. S poukazom na skutočnosť, že rodičia nežiadali, aby súd styk otca s maloletým upravil, súd rešpektujúc vôľu rodičov o styku otca s maloletým nerozhodoval. Záverom považuje súd za potrebné apelovať na otca maloletého dieťaťa, aby si uvedomil dôležitosť udržiavania a prehlbovania vzťahu s maloletým E.. Vo vlastnom záujme by mal snažiť s maloletým tráviť čo najviac voľného času v osobnom kontakte. Súd poukazuje na obsah informatívneho pohovoru, ktorý s maloletým vykonal kolízny opatrovník a z ktorého vyplynulo, že téma stretávania sa s otcom otca je pre mal. E. citlivá. Maloletý E. počas pohovoru viackrát vyjadril ľútosť nad tým, že sa s otcom stýka málo, pričom by s ním rád trávil viacej času v osobnom kontakte.

38. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , nakoľko v konaní nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné náhradu trov konania uložiť niektorému z jeho účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na jej spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).

Proti predmetnému rozsudku nemajú právo podať odvolanie tí účastníci konania, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali.

Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.